ČÍNA

[JUGGLER]

Keď je teraz Čína v centre ,,geopolitickej,, pozornosti, pár zaujímavosti od historika a politológa Eduarda Chmelára.

Text som nahrubo očistil od prehnaného politizovania a kritiky opozície.

Pred 100 rokmi (27. júna 1925) uverejnil slávny americký karikaturista Bob Minor v ľavicovom časopise The Daily Worker karikatúru, ktorá sa dnes stáva takmer prorockou. Obrázok predpovedal pád západného imperializmu a vzostup Číny, Indie a Afriky.
Autor si k tomu poznamenal: "Západné národy vládli svetu, lebo mali prevahu peňazí a zbraní.
Čína, India a Afrika sú chudobné na peniaze a zbrane, ale bohaté na ľudí. Príde čas, keď sa rovnováha síl zmení."

Po sto rokoch sa Minorova vízia stáva realitou. Štáty BRICS formujú multipolárny svet.
Spoločne predstavujú 40 percent svetovej populácie a HDP vo výške 30 biliónov dolárov.

Podľa analytického serveru World Economics bude do piatich rokov svet vyzerať tak, že podiel Ázie na globálnom HDP bude predstavovať 58 %, kým podiel Ameriky 20 %, Európy 15 % a zvyšku sveta 7 %.

Európskej únii sa napriek propagande našich médií nielenže nepodarilo izolovať Putina, ale sama sa (bez toho, aby si to uvedomila) dostáva do postupnej izolácie od svetového diania. Lepšie na tom nie sú ani Spojené štáty.

V čase, keď USA budujú colné bariéry s väčšinou sveta, sa Peking prezentoval ako politický stabilizátor, technologický líder a centrum obchodu.
Práve Čína je tým štátom, ktorý najviac prispieva k stabilite vo svete hľadajúcom novú rovnováhu - tomuto cieľu pomáha tak svojím vlastným ekonomickým rastom, ako aj politikou zameranou na zisky všetkých zúčastnených strán.

Západ však až príliš často vníma Čínu ako protivníka v duchu studenej vojny. Jej úspechy chápe ako prehru či hrozbu Západu.
Všetko od pestovania obilia až po umelú inteligenciu vníma ako predmet hry s nulovým súčtom, v ktorej strata jednej strany predstavuje zisk druhej.

Do tejto atmosféry prichádza slovenský premiér Robert Fico.
Ak si uvedomíme, že čínsky prezident Si Ťin-pching hostí viac ako 20 svetových lídrov, medzi ktorými nie je len severokórejský Kim (ako sa náš mozgový trust z PS a červených denníčkov pokúšajú celé podujatie diskreditovať), ale tiež generálny tajomník OSN a dokonca aj turecký prezident Erdogan (náš spojenec v NATO!), potom sú táraniny opozície, že Fico je izolovaný a nikto sa s ním stretávať nechce, doslova blamážou.

PRVÝ, KTO SA POSTAVIL PROTI AGRESOROM V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE, BOL ČÍNSKY ĽUD

Opusťme teraz naše žabomyšie vojny, či premiér mal alebo nemal letieť do Pekingu, počkajme ešte s hodnotením jeho rokovaní s ruským, čínskym, vietnamským a srbským prezidentom, a venujme sa udalosti, pre ktorú navštívil Čínu oficiálne.
A ja som rád, že to urobil, lebo máme možnosť vymaniť sa z eurocentristickej interpretácie dejín a vysvetliť si, prečo je naše vnímanie druhej svetovej vojny značne skreslené.

Čína dnes oslavuje veľkolepou vojenskou prehliadkou (z technologického hľadiska ohromujúcou a prelomovou) 80. výročie víťazstva nad japonskou agresiou v druhej svetovej vojne.
Ohraničenie tohto globálneho konfliktu je však dodnes predmetom sporov.
Väčšina európskych historikov dnes už ani nehovorí o prvej a druhej svetovej vojne, ale o jednom globálnom konflikte v rokoch 1914 – 1989 s rôznymi fázami.
Dalo by sa polemizovať o tom, či obdobie po roku 1989 nepatrí do novej fázy toho istého problému, ale tým vás teraz nechcem zaťažovať.
Podstatné je, že každý to vníma inak.

Pre Spojené štáty sa začína vojna útokom na Pearl Harbor 8. decembra 1941.
Pre Sovietsky zväz sa všetko začalo 22. júna 1941 Veľkou vlasteneckou vojnou, keď nacistické Nemecko prepadlo ZSSR.
V Európe sa začiatok vojny obyčajne spája s 1. septembrom 1939, keď Hitler zaútočil na Poľsko.
No a v dôsledku snáh o prepisovanie dejín a presúvania zodpovednosti za rozpútanie globálneho konfliktu na Sovietsky zväz niektorí historici začali považovať za začiatok druhej svetovej vojny Mníchovskú dohodu z roku 1938, aby zvýraznili, že vojnový požiar spôsobila rozpínavosť nacizmu.

Ale toto všetko aj s jednotlivými odtieňmi je náš eurocentristický pohľad na svetové dejiny.
V posledných rokoch toto spoločné západné dedičstvo čelí systematickým pokusom o reinterpretáciu s cieľom relativizovať zločiny fašistického Talianska, nacistickej Tretej ríše a militaristického Japonska a presadiť alternatívnu koncepciu dejín, v ktorej Sovietsky zväz vystupuje ako agresor, oslobodenie Európy Červenou armádou je vykresľované ako okupácia, kým hlavná zásluha na porážke Osi a ukončení vojny je falošne pripisovaná Američanom a Britom.

Tento naratív, zakorenený v západnej interpretácii dejín, marginalizuje a bagatelizuje príbehy ostatných.
Preto treba rázne odmietnuť historický revizionizmus až nihilizmus, ktorý sa v súčasnej dobe šíri ako požiar, a usilovať sa o globálny pohľad na spoločnú minulosť.

Našinca prekvapí, že nielen v Číne, ale v celej Ázii sa za začiatok druhej svetovej vojny považuje 7. júl 1937, kedy došlo k prestrelke na Moste Marca Pola asi 15 kilometrov juhozápadne od historického centra Pekingu.
Incident využilo Japonsko na vyhlásenie vojny a v priebehu jediného roka dobylo celú severnú Čínu.
V skutočnosti sa pre Čínu začala vojna už 18. septembra 1931, kedy Japonsko napadlo jej severovýchodnú časť a vytvorilo v nej bábkový štát Mandžusko. Podľa oficiálnych odhadov zahynulo za 14 rokov vojny (1931 – 1945) až 35 miliónov obyvateľov Číny.
Preto dnes Peking presadzuje tézu, že najviac obetí druhej svetovej vojny mala Čína.

Nemali by sme im to zazlievať. Historické vedomie je dôležitou súčasťou politickej kultúry.
Je to forma kolektívnej skúsenosti, ktorá preniká do politického rozhodovania.
Preto je dôležité, aby aj v strednej Európe a nielen sinológovia vedeli, čo pre Číňanov znamená „storočie poníženia“ a „ľudová vojna odporu proti japonskej agresii“.
Vlastne všade na svete je nevyhnutné uchovávať v pamäti, čo znamenala neuveriteľná beštialita nemeckých nacistov v Európe a japonských ultranacionalistov v Číne.
Úplne inak bojovali nacisti v západnej Európe a úplne inak v strednej a východnej, kde malo ich vyčíňanie charakter vyhladzovacej vojny.

Podobne úplne inak bojovali Japonci s Američanmi a úplne inak s Číňanmi, kde dochádzalo ku genocíde.

V ázijskej tradícii si lepšie ako u nás pamätajú slová indického filozofa Čanakju, poradcu prvého panovníka Maurjovskej ríše.
Tento učenec (niekedy považovaný aj za zakladateľa politológie) pred 2300 rokmi napísal takýto strategický postreh:
„Predtým, ako začnete vojnu, spočítajte si cenu víťazstva a cenu pomsty nepriateľa.“

Kóččeril Ráman Nárájanan (v rokoch 1997 – 2002 prezident Indie, prvý z kasty nedotknuteľných, ktorý túto funkciu zastával) zasa svoj ľud upozorňoval:
„Nepremyslený krok proti rastúcej veľmoci vám môže vyhrať deň, ale prehrať celú éru.“

Zodpovedný štátnik poučený dejinami dnes musí byť veľmi opatrný, aby si uvedomoval, čo môže svojimi krokmi spôsobiť a či to stojí za to.
Boli časy, keď západní lídri rešpektovali historické fakty.
Prezident USA Franklin D. Roosevelt v apríli 1942 vyhlásil:
„Pamätáme si, že čínsky ľud bol prvý, ktorý sa v tejto vojne postavil agresorom a bojoval proti nim.
A v budúcnosti bude neporaziteľná Čína hrať náležitú úlohu v udržiavaní mieru a prosperity nielen vo východnej Ázii, ale na celom svete.“
Jeho slová dnes znejú takmer prorocky.
Čína si v týchto dňoch svoje víťazstvo nepripomína len kvôli minulosti.
Robí to aj preto, aby pripomenula svetu, že mier nie je samozrejmosť a že dejiny by sa nemali písať na základe momentálnych politických potrieb.
Verím, že si to uvedomili všetci, ktorí si dnes mali možnosť túto dramatickú tragédiu histórie minulého storočia sprítomniť priamo v epicentre diania.

[MiBi]

Čína okolo Taiwanu uťahuje pomyselnú slučku a jej taktika v prípade ostrova by sa pre rok 2026 dala označiť za stratégiu anakondy, počas ktorej sa postupne približuje k eskalácii. Peking ju avizuje na rok 2027 – ide o dátum, do ktorého má byť čínska armáda na príkaz prezidenta Si Ťin-pchinga pripravená prevziať demokratický ostrov.

Čínsky vodca koncom decembra povýšil veliteľa, ktorý má na starosti operácie proti Taiwanu, do hodnosti plného generála. Analytici o tomto kroku hovoria, že posilní bojovú pripravenosť armády.

Čínske sily čoraz agresívnejšie nacvičujú útoky na Taiwan, posledné dni roka 2025 strávili simuláciou útoku na kľúčové taiwanské prístavy. Armáda zároveň po prvý raz uviedla, že manévre sú zamerané na odstrašenie cudzích veľmocí od pomoci demokratickému ostrovu.
„Akékoľvek vonkajšie sily, ktoré sa pokúsia zasiahnuť do taiwanskej otázky alebo zasahovať do vnútorných záležitostí Číny, si určite rozbijú hlavy o železné múry Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády,“ uviedol Úrad pre taiwanské záležitosti.

Čína vyostrila kroky po tom, ako Trumpova administratíva oznámila plán predať Taiwanu zbrane za 11 miliárd dolárov, čo môže byť náznak, že už aj americký prezident vníma čínsku hrozbu.

Balík amerických zbraní, ktorý vyvolal cvičnú odvetu zo strany Číny, zahŕňa raketové systémy HIMARS, húfnice, protitankové strely a útočné drony. Portál Axios však upozornil, že americkí výrobcovia majú problém pokrývať domáce objednávky, nieto ešte tie, ktoré majú od partnerov, ako je Taiwan. Tchaj-pej napríklad nedostane do konca roka 2026 objednané stíhačky F-16V, ako USA pôvodne prisľúbili.

Spojené štáty medzitým budujú viaceré letiskové dráhy, prístavy a základne na tichomorských ostrovoch v príprave na možný konflikt s Čínou. Kritici tvrdia, že prípravné kroky sú v počiatočnej fáze a prebiehajú tempom typickým pre mierové obdobie.

Donald Trump sa počas takmer dvanástich mesiacov v druhom funkčnom období stále nevyjadril, či by Američania prišli Taiwančanom na pomoc. Urobilo to však Japonsko s novou premiérkou Sanae Takaiči, ktorá vyhlásila, že ak by došlo k námornej invázii na ostrov, krajina by mohla nasadiť svoje obranné sily.

https://dennikn.sk/5053540/zautoci-trum ... roku-2026/

[Glogol]

Ak po Venezuele bude nasledovať Kuba alebo Grónsko tak Taiwan pod Čínou je len otazkou času. Len mám obavy že to spustí lavínu útokov silnejších krajín na slabšie.

[Trumpeta1978]

Ak po Venezuele bude nasledovať Kuba alebo Grónsko tak Taiwan pod Čínou je len otazkou času. Len mám obavy že to spustí lavínu útokov silnejších krajín na slabšie.

Na Kube nie je čo získať, je to velmi chudobna krajina, na rozdiel od Venezuely. A o Gronsko sa tiež netreba bat.

[MiBi]

Expanzia čínskych prístavov v Afrike - Kolonializmus 2.0?
https://x.com/jackprandelli/status/2009 ... 77/photo/1
Táto mapa zvýrazňuje rozsiahlu námornú stopu Číny v Afrike:

Čínou financované, vyvinuté alebo riadené prístavné projekty (desiatky na celom kontinente, od Maroka po Južnú Afriku).
- Vysoká koncentrácia v západnej Afrike (napr. Nigéria, Ghana, Pobrežie Slonoviny, Sierra Leone) a východnej Afrike (Keňa, Tanzánia, Mozambik).
- Strategická prítomnosť v úzkych bodoch: Suezské prístupy (Egypt), Bab el-Mandeb (Džibutsko) a Mozambický prieliv.
- Niekoľko krajín (zvýraznené ružovou farbou) má viacero životaschopných prístavov s dvojitým využitím.
- Krajiny zvýraznené sivou farbou majú prebiehajúce čínske prístavné projekty.

Mapa znázorňuje rastúcu sieť komerčných prístavov #Číny s jasným potenciálom dvojitého využitia (civilné a vojenské), čím sa posilňuje logistický dosah a vplyv Pekingu v #Afrike a kľúčových globálnych námorných trasách.

[Trumpeta1978]

Čína hlási rekordný obchodný prebytok vo výške 1,2 bilióna dolárov za rok 2025, a to aj napriek Trumpovým clám.
https://www.nbcnews.com/world/asia/chin ... rcna253940

[JUGGLER]

Carney: Čína je predvídateľnejší partner než USA

Vzťahy medzi Kanadou a Čínou sú podľa premiéra Marka Carneyho predvídateľnejšie ako s USA.
Počas návštevy v Pekingu zdôraznil, že hoci sú väzby s Washingtonom hlbšie a komplexnejšie, vývoj posledných mesiacov ukazuje, že Peking je spoľahlivejší partner, píše Radio-Canada.

Krajiny podpísali novú obchodnú dohodu – Kanada zmierni clá na čínske elektromobily výmenou za zníženie čínskych ciel na kanadské agroprodukty.

Súčasťou dohody sú aj nové investície – Čína plánuje vstup do kanadského energetického sektora, zatiaľ čo Kanada do čínskeho leteckého a výrobného priemyslu. Ide o prvú návštevu kanadského premiéra v Číne od roku 2017.

Carney zároveň pripomenul, že Kanada urobila v minulosti viacero ústupkov voči USA vrátane zrušenia niektorých ciel či dane z digitálnych služieb.
Rokovania v Pekingu označil za otvorené a konštruktívne.

[Trumpeta1978]

Počet obyvatel v Číně se v roce 2025 snížil o tři miliony, klesá čtvrtým rokem
https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/po ... hp.context

[MiBi]

https://www.voronoiapp.com/economy/Chin ... hings-7429

Čínske exporty sú čoraz menej závislé od USA
Ešte v roku 2018 smerovalo až 20 percent všetkých čínskych exportov na americký trh. Dnes klesol podiel amerického trhu podľa dát Apollo Global Management na 10 percent. Čína pritom dokázala stratu amerického trhu, kde prístup komplikujú protekcionistické clá, vykompenzovať rastom dovozov do juhovýchodnej Ázie.