Zelená politika EU

[MiBi]

Daniel Máčovský bol už riaditeľom banky, profesionálnym športovcom, farmárom aj komunálnym politikom. Neskôr sa našiel vo filozofii himalajských jogínov a dnes organizuje duchovné púte a predáva cez e-shop napríklad tibetské misky.
Známy je však dnes najmä tým, že je zrejme najvýraznejším aktivistom proti veternej energii. Vystupuje pokojne, pôsobí charizmaticky a svojich poslucháčov zahrnuje množstvom faktov o veternej energii.
Z jeho prejavu väčšinou nezistia, že Máčovský šíri o veternej energii aj polopravdy a hoaxy. Opiera sa o štúdie, no také, ktoré často idú proti vedeckému konsenzu.

„Ja vám zoženiem vedeckú štúdiu aj na to, že rádioaktivita neškodí. A zoženiem ich aj dvadsať a potom prijmeme vedecký konsenzus,“ hovorí Máčovský. Úprimne verí tomu, že výskumy, ktoré sú priaznivé pre veternú energiu, sa robili na objednávku investorov a lobistov.
Od letných mesiacov tohto roka na Slovensku zosilnelo hnutie proti veternej energii. Ide o niekoľko organizovaných skupín a lokálnych iniciatív. Chodia od domu k domu, rozdávajú letáky a zbierajú podpisy pod petície. Využívajú aj rôzne hoaxy o škodlivosti veternej energie.

Vytvárajú tlak na starostov a poslancov priamo v obecnom zastupiteľstve a veľmi často sú úspešní. Aj vďaka tomu, že štát na túto tému rezignoval.

Neexistuje žiadna systematická aktivita štátu či kampaň, ktorá by vysvetľovala výhody veternej energie a vyvracala hoaxy o nej. Minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba hovorí, že Slovensko veterné elektrárne nepotrebuje a chváli sa, že za jeho ministrovania neprešla žiadna štúdia vplyvu na životné prostredie EIA k veterným parkom.

V takom prostredí sa hoaxom darí a pre odpor obyvateľov môže byť problém postaviť vôbec nejakú veternú elektráreň.

V texte denník SME opisuje, kto sú protiveterní aktivisti, kto ich financuje, čo robia a ako využívajú hoaxy.

Naplašili poslancov
Pri obci Horné Obdokovce v okrese Topoľčany malo stáť päť veterných turbín. Pred rokom podpísala obec zmluvu o spolupráci s investorom.
Obec by získala do rozpočtu 157-tisíc eur ročne, suma by sa každý rok zvyšovala o infláciu. Bez výdavkov na miestnu základnú školu je to asi štvrtina rozpočtu obce. Získala by tak peniaze aj na rozvoj, nielen na základné služby.
Rok sa podľa starostu Mariána Beneša nič nedialo, potom sa však v obci objavili protiveterní aktivisti. Chodili od domu k domu a spisovali petíciu proti výstavbe turbín. „Naplašili mi poslancov tak, že tí, čo boli pred rokom za, sú už dnes proti,“ hovorí.

Obecné zastupiteľstvo schválilo, že starosta má zmluvu s investorom vypovedať.
Beneš tvrdí, že ľudia dostali od aktivistov zavádzajúce informácie. Za takú považuje, že domy v obci stratia po výstavbe turbín hodnotu a budú nepredajné. Alebo že turbíny môžu horieť.
Aj ďalší starostovia potvrdili, že nálady v obci sa začali meniť po príchode aktivistov. So SME hovorili pod podmienkou anonymity. Nechcú si necelý rok pred obecnými voľbami pohnevať občanov.
Scenár sa opakuje. Petície, letáky, niekde aj bilbordy alebo platená reklama na sociálnych sieťach. Opakujú sa aj hoaxy a polopravdy.
Časť zmobilizovaných obyvateľov potom príde na zastupiteľstvo, kde sa s pomocou protiveterných aktivistov zvonku hlasno domáhajú, aby obec odmietla výstavbu parkov.

„Keď sa k nim pripojí niekto z poslancov, tak je to horšie,“ hovorí jeden starosta.
Na jednom takom stretnutí v Blesovciach sa zúčastnila Dorota Osvaldová z organizácie Greenpeace, ktorá zas lobuje za veternú energiu. Hovorí, že aktivisti okolo Máčovskeho sú dobre organizovaní, a on je skvelý komunikátor.

„Má auru charizmatického guru, hovorí, že sa iba snaží klásť otázky,“ opisuje ho Osvaldová.
Problém je podľa nej v tom, že štát nedáva starostom žiadnu podporu. Nielen v tom, ako čeliť tlaku protiveterných aktivistov, ale ani v tom, ako vyjednávať s investorom a čo od neho pýtať výmenou za povolenie na výstavbu veterných turbín.

Jadro hnutia
Máčovský, podobne ako iní protiveterní aktivisti, sa začal o veternú energiu zaujímať, keď zistil, že veterný park plánujú stavať v blízkosti jeho bydliska, Vinohradov nad Váhom.
Plán nakoniec padol, no Máčovský v aktivitách proti veternej energii pokračuje. Najnovšie ho motivoval zámer vytvoriť akceleračnú zónu Západ pri Hlohovci. Štát tam chce na malom priestore koncentrovať viacero veterných turbín.
Zóna susedí s obcou, kde býva, a priamo v zóne žije jeho matka. „Tým sa poistilo, že sa tomu idem venovať ďalej,“ hovorí Máčovský.
So SME sa rozprával otvorene. Vysvetlil, ako fungujú ich aktivity, aj z čoho ich financuje. Rozprávali sme sa o niektorých hoaxoch.

Je prevádzkovateľom webstránky zapravdu.sk, kde zverejňuje rôzne články o veternej energii a prekladá štúdie. Sú tu aj letáky na stiahnutie.
Dôležitým kanálom je aj facebooková skupina Za pravdu o veterných parkoch, ktorá má už 5,4 tisíca členov.
Pred pár mesiacmi vznikla celoslovenská petícia proti výstavbe veterných parkov, ktorú podpísalo 15-tisíc ľudí. Máčovský ako jeden z iniciátorov rečnil v novembri v parlamente na zasadnutí novozriadenej komisie pre energetiku, ktorá je súčasťou výboru pre hospodárske záležitosti.
https://www.sme.sk/domov/c/ludia-vraj-z ... ki-uspesni
Máčovský úzko spolupracuje s občianskym združením Pokojný vietor. Za ním stoja Katarína Ondrušová, ktorá sa začala o tému zaujímať pred piatimi rokmi pri prvých zámeroch na výstavbu veterných parkov na Záhorí, a Jana Michálková z Drahoviec, kde mal veterný park postaviť SPP.
Skupina okolo Drahoviec je podľa viacerých zdrojov SME v tomto prostredí veľmi silná a spolu s Máčovským a Ondrušovou tvoria jadro protiveterného hnutia.

Ostatní sa aktivizujú skôr lokálne. Silná je napríklad skupina pri Nitre okolo Miroslavy Pastierikovej. Ďalšia je v obciach Horná Kráľová, Močenok a Trnovec nad Váhom v okrese Šaľa.
Máčovský trvá na tom, že všade, kam idú, ho najskôr pozve niekto z miestnych. Môžu to byť aj jeden či dvaja ľudia, ktorým najskôr pomôžu rozniesť letáky. Postupne sa k nim pridáva viac ľudí.

Potom kontaktujú poslancov, prídu na obecné zastupiteľstvo a niečo tam odprezentujú. „Niekde to stačí a hneď sa tam starosta a poslanci uvedomia. Ale niekde to silno ďalej pretláčajú,“ vysvetľuje Máčovský.
Medzitým zosilnie aj miestna skupina a pokračuje v tlaku. Napríklad si zaplatí bilbord alebo vyrobí vlastné letáky. „Keby tam nebola sila domácich, tak my nemáme šancu niečo urobiť,“ hovorí Máčovský.

Presvedčil Kollára
Pod spomínanou celoslovenskou petíciou proti veternej energii boli podpísané aj ďalšie združenia, ako Slavica, spolok Archa či Panslovanská únia. Ide o združenia, ktoré šíria rôzne dezinformácie a proruskú propagandu, veterné parky však nie sú ich hlavnou témou.

Máčovský a ostatní protiveterní aktivisti sa tiež objavujú v konšpiračných médiách, ako je napríklad Slobodný vysielač.
Tému veterných parkov si osvojil aj odsúdený podnikateľ Zoroslav Kollár so svojou novou stranou Právo na pravdu, a tak ho mnoho ľudí podozrieva, že platí aj Máčovskeho.
Máčovský priznáva, že Kollára kontaktoval a presvedčil, aby sa téme začal venovať. Párkrát si vraj zavolali. Osobne sa stretol so Zuzanou Krajčovičovou, ktorá má tému na starosti v Kollárovej strane.

Máčovský však odmieta, že by od Kollára prijal nejaké peniaze alebo sa s ním chystal kandidovať. Vraj len chce dostať tému cez politikov do väčšieho povedomia. Naposledy vraj takto presvedčil aj Mariana Kotlebu z ĽSNS, ktorý v poslednom čase tiež začal hovoriť o veternej energii.
Zapravdu.sk a združenie Pokojný vietor zbierajú peniaze cez transparentný účet. Za pár mesiacov vyzbierali sedemtisíc eur od viac ako stovky darcov. Doterajšie výdavky účtu boli 2,5-tisíca eur.

Máčovský priznáva, že v skutočnosti minuli viac, okolo 10-tisíc eur. Časť peňazí vyzbieral cez svoje občianske združenie ešte v čase, keď nemali otvorený účet, a časť dali z vlastného. Na začiatku tak kúpili dataprojektor a vytlačili prvých 40-tisíc letákov.
Skupina si dáva na objednávku vyhotoviť rôzne štúdie. Necelých 500 eur stála analýza od švédskeho profesora Kena Mattssona z Uppsalskej univerzity. Práca mala preskúmať šírenie zvuku z plánovanej elektrárne v Hornej Kráľovej.

Mattsson dlhodobo hovorí, že metódy na meranie zvuku podceňujú infrazvuk z veterných turbín, ktorý je škodlivejší, než ukazujú štúdie. Vyvinul aj vlastný simulačný model.
Jeho vedecké postoje sú však v akademickej obci v menšine. Väčšinový konsenzus je, že infrazvuk z veterných elektrární nemá negatívny zdravotný účinok na obyvateľov v okolí.
Hodnotenie vplyvov na zdravie k výstavbe veterného parku v Drahovciach si nechali protiveterní aktivisti vypracovať zase od Petra Liptáka. Ide o známeho všeobecného lekára, ktorý v minulosti tvrdil, že očkovanie na covid spôsobí rakovinu.

Absolútny blud
Máčovský opakuje, že domy v blízkosti veterných turbín sa stávajú nepredajnými alebo že ich cena prudko klesne.
V rozhovore so SME sa odvolal na výrok Donalda Trumpa, ktorý našiel na webe STVR. Americký prezident povedal, že ak zo svojho domu vidíte vrtuľu, hodnota domu klesne o 50 percent.
Štúdie pritom hovoria o maximálne malom poklese cien nehnuteľností, ktorý je navyše skôr krátkodobý.
Jedna známa štúdia sa pozrela na predaje nehnuteľností v blízkosti veterných turbín v USA za obdobie viac ako 20 rokov. V anotácií sa píše, že autori analyzovali 300 miliónov predajov nehnuteľností a 60-tisíc turbín. Zistili, že vo vzdialenosti do 10 kilometrov od veterných turbín klesla priemerne cena domov o 1,12 percenta.

Máčovský túto štúdiu spontánne spomenul. Argumentuje tým, že nie je možné, aby v krajine, kde žije necelých 350 miliónov ľudí, došlo k 300 miliónom predajov v blízkosti turbín. „To číslo je absolútny blud,“ rozčuľuje sa.
Ak by si však prečítal celú štúdiu, zistil by, že číslo 300 miliónov hovorí o predajoch nehnuteľností v celej krajine za viac ako dve desaťročia. Vo vzdialenosti desať kilometrov od veterných turbín obsahoval dataset iba 8,5 milióna transakcií a vo vzdialenosti do 1,5 kilometra 250-tisíc transakcií.
Nesprávne štúdiu opísal aj úrad podpredsedu vlády, ktorý na stránke k plánu obnovy zverejnil prehľad najväčších mýtov a faktov o veternej energii.
Máčovský nám tiež povedal, že v Nemecku existuje 1131 organizácií, ktoré pomáhajú obetiam vetra. Tvrdil to už v parlamentnom výbore, preto sme číslo dopredu overovali. Číslo sedí, ale v skutočnosti ide o 1131 miestnych iniciatív, združení a organizácií, ktoré bojujú proti výstavbe veterných parkov.
„Ja som túto informáciu dostal takto preloženú,“ bráni sa Máčovský. Hneď sa však vynašiel a dodal, že ak tieto iniciatívy bojujú proti výstavbe veterných parkov, pomáhajú možným obetiam vetra.

Ľudia z toho vraj šalejú
Najpopulárnejší hoax medzi protiveternými aktivistami sa týka šírenia infrazvuku. Ide o nízkofrekvenčný zvuk (do 20 Hz), ktorý ľudské ucho nepočuje, ale človek ho môže pri vyššej intenzite vnímať.
Zvuk z veterných turbín je počuť najviac do vzdialenosti niekoľko stoviek metrov, potom splynie s okolím. Veterné turbíny sa teraz stavajú najmenej kilometer od obydlí.
Protiveterní aktivisti však hovoria, že infrazvuk sa môže šíriť až do vzdialenosti 15 kilometrov. Prejavuje sa nespavosťou, únavou, migrénami či stresom.
Máčovský hovoril o infrazvuku aj v parlamentnom výbore. „Ti lidé z toho doslova šílejí,“ citoval jedného českého starostu, ktorý má v obci jednu veternú turbínu.
Protiveterné hnutie sa tiež často opiera o výpovede Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí opisujú rovnaké skúsenosti. Vedci to však pripisujú tzv. nocebo efektu.
Ide o to, že ľudia žijúci v blízkosti turbín často očakávajú negatívne zdravotné dôsledky, a tak ich naozaj začnú pociťovať. Negatívne očakávanie môže vyvolať reálne fyzické príznaky.

„Nocebo musia vytvárať aj diaľnice, letiská alebo chemtrails. Prečo sa na nič iné toľko ľudí nesťažuje,“ reaguje Máčovský. Odpovedá si tým, že tento jav niekto účelovo označil za nocebo, aby tak odviedol pozornosť.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/domov/c/ludia-vraj-z ... ki-uspesni

[miror]

Niečo o povolenkách na spaľovanie uhlia, prekvapí ich pomer k ostatným nákladom:
https://www.youtube.com/shorts/FcoBAJJPkjE
https://www.instagram.com/reel/DRt-gqkDyid/

[MiBi]

Tak podla AI, nehovori ten pan vo videu uplnu pravdu, ze ciste vyrobne naklady na 1MWh su 6 eur
Jedna sa inak o P.Tykaca, 6 najbohatsieho Cecha, inak dost kontroverzna osobnost:
https://denikn.cz/tag/pavel-tykac/

Výhrevnosť hnedého uhlia: 10–12 GJ/t, Účinnosť uhoľnej elektrárne: 33–40 %
1 MWh elektriny = 3,6 GJ

Pri 35 % účinnosti treba cca: ≈ 10 GJ tepla z paliva
Potreba uhlia: hnedé uhlie: ~0,85–1,0 t / MWh
Hnedé uhlie (lokálne): ~20 – 40 € / t

Uhlie samotné stojí približne 20–60 € na 1 MWh elektriny, ale je pravda emisné povolenky sú dnes často ešte drahšie než palivo.
Ale povedzme si uprimne, kto z nas by chcel byvat pri teplenej elektrarni na uhlie

[miror]

Tak podla AI, nehovori ten pan vo videu uplnu pravdu, ze ciste vyrobne naklady na 1MWh su 6 eur
Jedna sa inak o P.Tykaca, 6 najbohatsieho Cecha, inak dost kontroverzna osobnost:
https://denikn.cz/tag/pavel-tykac/

Výhrevnosť hnedého uhlia: 10–12 GJ/t, Účinnosť uhoľnej elektrárne: 33–40 %
1 MWh elektriny = 3,6 GJ

Pri 35 % účinnosti treba cca: ≈ 10 GJ tepla z paliva
Potreba uhlia: hnedé uhlie: ~0,85–1,0 t / MWh
Hnedé uhlie (lokálne): ~20 – 40 € / t

Uhlie samotné stojí približne 20–60 € na 1 MWh elektriny, ale je pravda emisné povolenky sú dnes často ešte drahšie než palivo.
Ale povedzme si uprimne, kto z nas by chcel byvat pri teplenej elektrarni na uhlie

vo videu spomína, že náklady má nižšie, keďže ťaží uhlie sám vo vlastnej bani a nekupuje, teda si ho oceňuje skutočnými nákladmi ťažby + doprava

išlo o to (ak si nepozeral druhý odkaz a tiež to vysvětlil v celom videu čo je za paywallom), že priamy variabilný náklad (bez fixných nákladov), teda uhlie a jeho doprava do elektrárne jeho stojí 6€ na MWh a emisná povolenka na túto MWh je 80€

[MiBi]

Tarabovo ministerstvo najväčšiu časť z eurofondovej výzvy s názvom Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy rozdelilo pre Kmotríkovo golfové ihrisko a lyžiarske stredisko Borisa Kollára.

• Golfový rezort, za ktorým stojí Ivan Kmotrík má z Tarabovej výzvy dostať vyše 1,5 milióna. Na ihrisku s ročným vstupným členským 1500 eur má vzniknúť vodozádržné jazero s objemom približne 7,5 olympijského bazéna.

• Lyžiarske stredisko Borisa Kollára Park Snow Donovaly má zas z Tarabovej výzvy dostať 600-tisíc. Podľa podkladov má toto opatrenie chrániť pred výkyvmi počasia približne 124 ľudí. Zjavne to ministrovi Tarabovi stačilo.

• Najvypuklejším prípadom je však projekt v Bachledke pri Ždiari. Taraba chce dať 5,4 milióna na dve vodné nádrže, ktoré majú priniesť úžitok len 97 ľuďom a môžu sa použiť aj na zasnežovanie. Projekt realizuje firma IMMOBAU, za ktorou stojí aj podnikateľ Peter Struhár. Podľa medializovaných informácií mal v minulosti viaceré biznisové prepojenia s Borisom Kollárom a spomína sa aj v kauze Búrka. V komunikácii Kočnera v aplikácii Threema vystupoval pod prezývkou Červený pes a bol spoluvlastníkom firmy, na ktorej vozidle jazdila Zsuzsová.

Projekty síce boli na ministerstve schválené, no ešte nie sú finálne podpísané.

[JUGGLER]

Podľa Eurostatu, ktorý sleduje „energy available“ v EÚ (energiu dostupnú na využitie v hospodárstve):

V roku 2023:

Ropa a ropné produkty: ~37.7 %
Zemný plyn: ~20.4 %
Obnoviteľné zdroje: ~19.5 %
Tuhé palivá (ako uhlie): ~10.6 %
Jadrová energia: ~11.8 %
tu mas energeticky mix EU . Co dodat ?

že som šokovaný, uhlie dávno nemá byť používané a ropa jak by dal

Ja len dodám, že najväčší znečisťovateľ a hriešník je Poľsko.
No veľa sa o tom nepíše, keďže Poľsko vzorne zbrojí a poslúcha.

Keď sa v zime chystáte na dovolenku na sever Slovenska, alebo nebodaj do Poľska:

V regióne strednej Európy prebieha počas zimy zaujímavý a nebezpečný fenomén.

Kým slovenské mestá bojujú s lokálnym kúrením, poľský priemyselný juh a prihraničie fungujú ako „továreň na smog“, ktorá pri vhodnom vetre zásobuje naše hory toxickým vzduchom.

Poľsko je historicky „uhoľným gigantom“ Európy, a hoci sa jeho závislosť od tohto paliva postupne znižuje, stále patrí k najväčším spotrebiteľom na svete.

1. Spotreba uhlia v Poľsku (Aktuálny stav 2025/2026)

Poľsko stále vyrába viac ako 50 % svojej elektriny z uhlia (kombinácia čierneho a hnedého uhlia).
Pre porovnanie, priemer EÚ je hlboko pod touto hranicou.

Produkcia: V roku 2024 klesla ťažba čierneho uhlia na približne 40 miliónov ton, zatiaľ čo hnedého uhlia sa vyťažilo okolo 43 miliónov ton.

Energetický mix: Podiel uhlia na výrobe elektriny klesol z 70 % v roku 2022 na súčasných približne 56 % (koniec roka 2025).
Dôvodom je masívny nárast solárnych a veterných elektrární.

Domácnosti: Poľsko je špecifické tým, že uhlie sa stále vo veľkom využíva na vykurovanie rodinných domov (tzv. "low-stack" emisie), čo je hlavným zdrojom smogu v zimných mesiacoch.

2. Ako to znečisťuje ovzdušie na Slovensku?

Znečistenie nepozná hranice a vďaka prevládajúcim severným a severozápadným vetrom sa emisie z poľského priemyslu a domácností často dostávajú nad naše územie.

Pevné častice (PM2.5 a PM10): Poľsko patrí k európskym lídrom v koncentrácii prachu v ovzduší.
Počas zimných inverzií sa tento „smogový mrak“ presúva cez hrebene Tatier a Beskýd najmä na severné Slovensko (Kysuce, Orava, Poprad).

Benzo(a)pyrén (BaP): Je to silne karcinogénna látka vznikajúca pri nedokonalom spaľovaní uhlia v starých kotloch.
Hodnoty v Poľsku často presahujú limity EÚ niekoľkonásobne a tento znečistený vzduch priamo ovplyvňuje kvalitu dýchania u nás.

Metán a oxidy síry: Poľské bane sú zodpovedné za približne 65 % celkových emisií metánu z uhoľných baní v celej EÚ.

Prečo je to dôležité práve teraz?

Od roku 2026 začínajú platiť prísnejšie pravidlá EÚ pre obchodovanie s emisiami a Poľsko je pod veľkým tlakom na rýchlejšiu transformáciu.
Napriek tomu plánujú zatvoriť posledné bane až v roku 2049, čo znamená, že vplyv na naše spoločné ovzdušie bude pretrvávať ešte dlho.

Zaujímavosť:

Poľský energetický sektor je momentálne najviac "uhlíkovo náročný" v EÚ – na výrobu 1 kWh elektriny vypustia až 666 gramov CO₂, zatiaľ čo európsky priemer je okolo 250 gramov.



Prečo je sever Slovenska „v prvej línii“?

Cezhraničný prenos: Mestá ako Čadca, Námestovo alebo oblasti Kysúc a Oravy ležia v bezprostrednej blízkosti poľských „smogových hotspotov“ (napr. Żywiec). Pri severnom prúdení vzduchu sa jemné prachové častice PM2.5 prelievajú cez hranice.

Geografické pasce: Naše severné mestá ležia v kotlinách. Znečistenie, ktoré sem „priletí“ z Poľska, sa tu vďaka inverzii (studený vzduch dole, teplý hore) doslova uväzní.
Podhalie vs. Orava: Poľský región Podhalie (okolie Zakopaného) je známy masívnym využívaním uhlia. Keďže ide o vyššie položené miesta, splodiny sa ľahko šíria smerom na juh k nám.
Čo dýchame najviac?PM2.5: Tieto mikročastice sú najnebezpečnejšie, lebo prenikajú priamo do krvného obehu.
V Poľsku sú ich hladiny v zime bežne 5x až 8x vyššie, než odporúča WHO.
Benzo(a)pyrén: Slovensko a Poľsko dlhodobo vedú európske rebríčky v koncentrácii tohto karcinogénu.
V Poľsku sú však hodnoty historicky ešte o 30 – 50 % vyššie než v našich najhorších lokalitách.

Máme nádej na zlepšenie?
Situácia sa v Poľsku pomaly mení vďaka programu "Czyste Powietrze" (Čisté ovzdušie), v rámci ktorého masívne dotujú výmenu starých „smradľavých“ kotlov za tepelné čerpadlá a plyn.
Na Slovensku máme podobný program (Obnov dom), no Poľsko do toho tlačí väčšie investície kvôli tlaku z EÚ a žalobám za porušovanie noriem.

[JUGGLER]

Europarlament schválil cieľ do roku 2040 znížiť emisie CO2 o deväťdesiat percent

Zavedenie systému ETS 2 sa zároveň odkladá o jeden rok - z roku 2027 na rok 2028.

https://marker.sk/spravy/2760/europarla ... at-percent

Komentár Richarda Sulíka:

Poručíme vetru, dažďu

Ako snílkovia z Európskeho parlamentu zachraňujú klímu.

Kladiem si otázku, kde žije tých 413 europoslancov, ktorí dnes schválili klimatický cieľ znížiť do roku 2040 emisie o 90 percent oproti roku 1990.
Čítate správne: o 90 percent do roku 2040. To sa zdá byť na prvé počutie veľmi ďaleko, celých 14 rokov, a predsa len je to coby-dup.

Pozrime sa však najprv na doteraz dosiahnuté „úspechy“: Podľa Európskej komisie klesli emisie v EÚ o 38 percent. Za 35 rokov.
To je približne jedno percento ročne.
Podľa pôvodných cieľov EÚ majú emisie klesnúť o 55 percent do roku 2030, teda odteraz o ďalších 17 percent, takže o 3 percentá ročne.
Už tento cieľ musí byť pre každého súdneho človeka jasne nereálny.
Rok 2030 je však len medzistupeň k bezemisnej ekonomike, lebo o ďalších 20 rokov, teda do roku 2050, má byť pokles o 100 percent.

Poďme si to zhrnúť:

Realita rokov 1990 až 2025 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 38 percent, čo je 1,09 percenta ročne.
Plán na roky 2026 až 2030 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 17 percent, čo je 3,40 percenta ročne.
Plán na roky 2031 až 2050 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 35 percent, čo je 1,75 percenta ročne.

Je logické, že emisie sa znižovali ľahšie na začiatku, lebo ako prvé sa zbieralo „nízko visiace ovocie“ a teraz to ide už ťažšie.

Akoby tento údel dobrých ľudí z europarlamentu nestačil, europoslanci definitívne schválili aj ďalší cieľ na ceste k bezemisnej ekonomike, a síce zníženie o 90 percent do roku 2040 oproti roku 1990.

Teraz vyzerá zhrnutie takto:

Realita rokov 1990 až 2025 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 38 percent, čo je 1,09 percenta ročne.
Plán na roky 2026 až 2030 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 17 percent, čo je 3,40 percenta ročne.
Plán na roky 2031 až 2040 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 25 percent, čo je 2,50 percenta ročne.
Plán na roky 2041 až 2050 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pokles o 10 percent, čo je 1,00 percenta ročne.

Tých 1,75 percenta ročne v rokoch 2031 až 2050 bolo rozdelených na 2,50 percenta na prvých 10 rokov a na 1,00 percenta na druhých 10.
Tomu nech rozumie kto chce, nereálne je jedno i druhé, rovnako škodlivé a zbytočné.

Europoslancov s 20-tisícovými platmi, samozrejme, netrápi zvýšenie nákladov na prevádzku domu o stovky až tisíc eur ročne (ETS2).
Rovnako ich netrápi, či benzín stojí 1,5 eura alebo 3 eurá, alebo či sa rovno zakážu autá so spaľovacími motormi.
Tiež ich netrápi, že už niekoľko mesiacov zatvárajú fabriky, že babrácka vláda u nás doma gniavi ekonomiku i ľudí, pre ktorých chceli toľko dobrého spraviť. Oni sú pevne odhodlaní páchať dobro, nech to stojí, čo to stojí.

Pritom celý Green deal je jedna veľká škodlivá hlúposť, ktorá nárast teploty ovplyvní len minimálne.
Dôvod je ten, že pokiaľ sa nezapojí celý svet, tak sú emisné povolenky a s nimi celý Green deal kontraproduktívne, to som vysvetlil minule.
Len jeden príklad: hliník, ktorý sa donedávna vyrábal aj na Slovensku, sa teraz dováža z Číny. 500 kvalifikovaných a dobre platených bývalých zamestnancov v Žiari nad Hronom pozdravuje.

Nádej je až rok 2029, kedy budú nové voľby do europarlamentu a ľudia si zvolia takých poslancov, ktorí celý Green deal zrušia.
Tu sa celkom hodí, že europarlament teraz odhlasoval aj inú vec: zavedenie ETS2, ktoré domácnosti zaťaží o stovky až tisícky eur ročne, sa posúva o rok na 2028.

Snáď si to všetko bude národ o rok neskôr pamätať.

https://marker.sk/clanky/1046/porucime-vetru-dazdu

[MiBi]

Nový vojenský konflikt na Blízkom východe opäť prináša tie isté správy ako pri invázii Ruska na Ukrajinu – ceny energií v EÚ idú strmo nahor.
Kým bude európska ekonomika závislá od dovozu fosílnych palív z ktorejkoľvek časti sveta, bude pri každej eskalácii čeliť cenovým šokom.

Vlastné dostupné zásoby ropy či zemného plynu v EÚ sú minimálne a spotrebu nepokryjú. Európa je omnoho hustejšie osídlená než iné regióny sveta, preto neprichádzajú do úvahy drastickejšie metódy ťažby, ako je frakovanie, populárne v USA.
Riešením je urýchlená a koordinovaná dekarbonizácia energetického systému, ktorá umožní radikálne znížiť závislosť od dovozu a prejsť na vlastné čisté zdroje s nízkymi nákladmi, píše vo veľkej správe o konkurencieschopnosti bývalý guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi.

Niektoré pasáže z nej vyznievajú v kontexte dnešných udalostí až prorocky: „Vo svete stabilnej geopolitiky sme nemali dôvod obávať sa rastúcej závislosti… Základy, na ktorých sme stavali, sa však teraz otriasajú. Naše závislosti sa ukázali ako slabiny,“ napísal Draghi v reporte zverejnenom pred rokom a pol.

V ére konfliktov sú ropa a plyn slabinou. Draghiho recept a koniec priemyselného Slovenska
Európa má zásadný problém: Priemysel založený na fosílnych palivách tu nebude nikdy konkurencieschopný, iba ak by štáty ceny energií masívne dotovali, čo je dlhodobo neudržateľné.
Pozastavenie obchodovania s emisnými kvótami alebo zastropovanie ich ceny problém nevyrieši, iba by oddialilo riešenie.
O koľko sú energie v Európe drahšie: Historicky boli maloobchodné ceny elektriny v EÚ o 80 percent vyššie než v USA a na podobnej úrovni ako v Číne. Po invázii Ruska sa však rozdiely dramaticky prehĺbili, uvádza report Maria Draghiho o konkurencieschopnosti.

Konkrétne:

• Ceny elektriny pre priemysel v EÚ sú 2- až 3-krát vyššie ako v USA a v Číne.

• Účet EÚ za dovoz fosílnych palív dosiahol v roku 2023 390 miliárd eur. To je o 90 percent viac než historický priemer z rokov 2017 až 2021.

• Produkcia energeticky náročných odvetví klesla od roku 2021 o 10 až 15 percent.

• Plyn určuje cenu elektriny, hoci tvorí len 20 percent dodávok. Problémom je, že ceny sa tvoria podľa posledného zdroja, ktorý sa zapája na udržanie rovnováhy v prenosovej sústave.

• EÚ sa po strate ruského plynu stala závislou od LNG, pričom podiel dlhodobých kontraktov je len 60 percent, čo zvyšuje riziko cenových šokov.

Náklady na uhlíkové emisie tvorili v roku 2023 približne desať percent maloobchodnej ceny elektriny pre priemysel v EÚ, teda približne 20 až 25 eur za megawatthodinu. Draghiho správa upozorňuje, že tieto náklady sú v porovnaní s inými regiónmi vysoké a kolísavé: napríklad v Kalifornii predstavujú 10 až 15 eur, no vo väčšine amerických štátov sa s emisiami neobchoduje vôbec. V Číne boli náklady menej ako 10 eur.
Komu dnešný systém vyhovuje: Kým spotrebitelia z prechodu na bezemisné zdroje profitujú, tradičné energetické firmy už menej.
Keď svieti slnko a fúka vietor, lacná elektrina z obnoviteľných zdrojov úplne vytláča drahšie zdroje a stláča cenu, a tým aj zisky, na minimum.
Naopak, keď nesvieti a nefúka, cena elektriny vyletí. Prevádzkovateľ plynovej elektrárne zarába rozprávkovo, prevádzkovatelia obnoviteľných zdrojov z toho nemajú nič.

Strašenie blackoutom: Tradiční energetickí hráči varujú pred nestabilitou zdrojov závislých od počasia. Ako príklad uvádzajú rozsiahly blackout v Španielsku v apríli minulého roka, hoci neskôr sa ukázalo, že príčinou bola skôr technická porucha a napäťová špička v prenosovej sústave.
EÚ zaostáva v dotáciách aj povoľovaní: Draghi upozorňuje, že Čína dotuje čisté technológie v pomere k HDP dvakrát viac než EÚ a americká legislatíva ponúka oveľa jednoduchší prístup k podpore prostredníctvom daňových úľav.
Povoľovanie modernej energetickej infraštruktúry v EÚ navyše trvá príliš dlho. V prípade veternej farmy na pevnine je to v niektorých štátoch až 9 rokov.
Draghiho recept: Európa by mala čo najrýchlejšie prejsť na vlastné čisté zdroje s nízkymi prevádzkovými nákladmi, najmä na obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu.

Namiesto rušenia systému emisných kvót navrhuje „oddelenie“, takzvaný decoupling cien čistej energie od cien plynu cez dlhodobé kontrakty. Spotrebitelia by tak pocítili výhody lacnejších obnoviteľných zdrojov.
Výnosy z predaja emisných povoleniek by sa mali vo väčšej miere využívať na dekarbonizáciu priemyslu a energetiky.
Pred jej dokončením by sa podľa Draghiho mali využívať spoločné nákupy plynu. Naráža na to, že EÚ je jeho najväčším svetovým dovozcom, no svoju trhovú silu nevyužíva. Naopak, členské štáty si konkurujú medzi sebou, čo vo výsledku znamená drahšie energie pre všetkých.

Centrá ťažkého priemyslu sa presúvajú: Mapu priemyslu vždy určovala energia. V minulosti vyrastali hutnícke a chemické komplexy najmä v uhoľných regiónoch ako nemecké Porúrie, britský Sheffield či poľské Sliezsko.
Dnes sa ťažisko môže opäť posunúť – tentoraz tam, kde je najlacnejšia bezemisná energia. Najväčší potenciál majú slnečné krajiny južnej Európy, pobrežie Severného a Baltského mora s veternými parkmi a škandinávske štáty s prebytkom vodnej elektriny.
https://e.dennikn.sk/5177179/vojna-s-ir ... ych-paliv/

[osamely chodec]

pre pana Draghiho

Ked si plyn dokaze z bridlic tazit USA a Kanada preco nie EU ? Kupujeme ho od nich a netazime si vlastny. Technologia je uz stara 10 rokov. A reci o enviro zatiazi hovorte amikom . Tato mapa nas robi nezavislych. NEZAVISLYCH!!!

[wladas]

Nie je problem aj hustota zaludnenia? V EU je vyrazne vyssia nez v USA.

[MiBi]

Ked si plyn dokaze z bridlic tazit USA a Kanada preco nie EU ? Kupujeme ho od nich a netazime si vlastny. Technologia je uz stara 10 rokov. A reci o enviro zatiazi hovorte amikom . Tato mapa nas robi nezavislych. NEZAVISLYCH!!!

je to napisane hned v 3. vete toho clanku:
Európa je omnoho hustejšie osídlená než iné regióny sveta, preto neprichádzajú do úvahy drastickejšie metódy ťažby, ako je frakovanie.
Asi by som mal radsej v susedstve jadrovu elektraren ako tazbu frakovanim.

[jaroslav80]

Draghiho recept: Európa by mala čo najrýchlejšie prejsť na vlastné čisté zdroje s nízkymi prevádzkovými nákladmi, najmä na obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu.

Mna prekvapilo, ze tam podporil aj jadrovu elektrinu, potom co si Nemci v Bavorsku odpalili velku atomovu elektraren namiesto toho, aby predlzili jej zivotnost pripadne dany areal vyuzili na pristavenie dalsich blokov.

[MiBi]

Nemci uz hlboko olutovali, ze odstavili jadro.

[osamely chodec]

Ursula prave hovorila :

Európa potrebuje domáce zdroje energie s nízkym obsahom uhlíka.

Jadrová energia a obnoviteľné zdroje spoločne zohrávajú kľúčovú úlohu

Jadrová energia je dostupná nonstop, poskytuje elektrinu celý rok.


to nevymyslis

davam si do sledovaku URA

[MiBi]

Takmer zdvojnásobenie rýchlosti otepľovania: Kým medzi rokmi 1970 a 2015 rástla globálna teplota približne o 0,2 stupňa Celzia za desaťročie, v posledných desiatich rokoch je to už približne 0,35 stupňa za desaťročie.

Vedci dnes očakávajú, že k dlhodobému otepleniu o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou dôjde už pred rokom 2030. Pritom ešte pred niekoľkými rokmi sa počítalo s tým, že by sa ľudstvo mohlo tejto hranici vyhnúť alebo ju prekročiť až oveľa neskôr.

Pri prekročení tejto úrovne dochádza ku kolapsu prvých veľkých planetárnych systémov, napríklad k topeniu ľadovcov v Grónsku alebo k odumieraniu amazonského dažďového pralesa. Ak sa tieto procesy spustia, môžu sa stať prakticky nezvratnými a globálne otepľovanie sa začne zrýchľovať ešte viac, čo nás priblíži k ďalším bodom zlomu.
Zistenia vedcov naznačujú, že ak bude rýchlejšie otepľovanie pokračovať, zúži sa aj možnosť zastaviť otepľovanie na 2 stupňoch Celzia.

Globálne otepľovanie sa dá zastaviť: Vedci v štúdii nehovoria o tom, prečo sa otepľovanie zrýchľuje. Stefan Rahmstorf, výskumník z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy a hlavný autor štúdie, však uviedol, že výsledok bude do veľkej miery závisieť od toho, či sa na celom svete prijmú ambiciózne opatrenia. Hoci následky otepľovania sú nezvratné, štúdie ukazujú, že ak ľudstvo dosiahne klimatickú neutralitu, ďalšie globálne otepľovanie sa dá zastaviť.

Prečo sa EÚ opláca dekarbonizovať bez ohľadu na USA a Čínu: Argument, že boj s klimatickou zmenou je len ekonomickou záťažou, vyvracajú údaje o reálnych úsporách a raste nových priemyselných odvetví.

• 100 miliárd eur je suma, ktorú európski spotrebitelia elektriny ušetrili v rokoch 2021 – 2023 vďaka novej kapacite solárnych a veterných elektrární, ktoré nahradili drahé fosílne palivá. Bez týchto kapacít by boli veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ o osem percent vyššie.https://www.iea.org/reports/renewable-e ... renewables

• Vďaka produkcii čistej energie sa Európska únia vyhla od roku 2019 do roku 2024 dovozu fosílnych palív v hodnote 59 miliárd eur. https://ember-energy.org/latest-insight ... view-2025/

• Investície do opatrení na zmiernenie zmeny klímy (mitigáciu) sú najefektívnejším spôsobom znižovania budúcich škôd, pričom ich návratnosť dosahuje 5- až 14-násobok pôvodnej investície.https://www.gatescambridge.org/about/ne ... te-change/

Ako funguje páka EÚ na Čínu a USA: Európska únia disponuje unikátnou globálnou pákou známou ako „Bruselský efekt“. Tento termín, zavedený profesorkou Anu Bradford, opisuje schopnosť EÚ nastavovať globálne štandardy prostredníctvom prístupu na svoj jednotný trh s približne 450 miliónmi spotrebiteľov. Z globálneho pohľadu ide o mimoriadne bohatý trh – aj chudobnejší Európan patrí v svetovom porovnaní medzi relatívne majetných spotrebiteľov.

Bruselský efekt sa už prejavuje v oblasti ochrany osobných údajov, chemickej bezpečnosti či v hospodárskej súťaži. V klimatickej politike tento efekt funguje podobne: ak EÚ stanoví prísne limity emisií pre automobily alebo leteckú dopravu, výrobcovia v USA a Číne musia tieto normy spĺňať, ak chcú predávať v Európe, čo následne ovplyvňuje ich dizajn a technológie pre celý svet.

Efekt klimatického klubu: Ekonóm a nobelista William Nordhaus navrhol, aby krajiny, ktoré spoplatňujú vypúšťanie uhlíka, vytvorili „klub“ a na hraniciach uvalili uhlíkové clá na dovoz z krajín, ktoré nič neplatia. K tomuto modelu sa približuje európsky mechanizmus uhlíkového cla (CBAM). Tým sa mení ekonomická logika: pre krajiny mimo klubu je výhodnejšie zaviesť vlastné spoplatnenie uhlíka a pridať sa než platiť clo pri exporte do Európy.

[osamely chodec]

100 miliárd eur je suma, ktorú európski spotrebitelia elektriny ušetrili v rokoch 2021 – 2023 vďaka novej kapacite solárnych a veterných elektrární, ktoré nahradili drahé fosílne palivá.

Ja sa iba pytam, kto z Vas plati za energie menej ako pred rokom 2020 ak sme tak zavratne usetrili?

[MiBi]

Citaj vysvetlenie v clanku:
Nízkonákladové nové veterné a solárne fotovoltaické inštalácie nahradili od ruskej invázie na Ukrajinu odhadom 230 TWh drahej výroby elektriny z fosílnych palív, čo viedlo k zníženiu veľkoobchodných cien elektriny na všetkých európskych trhoch. Bez týchto dodatočných kapacít by priemerná veľkoobchodná cena elektriny v Európskej únii v roku 2022 bola o 8 % vyššia.
https://www.iea.org/reports/renewable-e ... renewables
Mozno by aj usetrili niektori, ak by bolo moznost spotovych cien.

[osamely chodec]

Mibi nic sme neusetrili a to je fakt, vidis to na fakturach za energie. Rozvratili sme si ekonomiku deindustrializaciou co nadalej pokracuje. Takto vedena zelena energetika je zla a skodliva. Mylit sa je ludske ale zotrvavat v omyle je sialenstvo. Konecne sa ale blyska na lepsie casy, base load jadro a doplnok zelena energia. Zial uslo nam 15 20 rokov.

[MiBi]

tak proti jadru uz asi nenamietaju ani zeleni, jednoduchu Nemci s tym spravili chybu aj s tym, ze to chceli nahradit plynom.

[wladas]

Nemci uz hlboko olutovali, ze odstavili jadro.

Mile ale kvoli nim trpi cela vychodna a stredna EU.
Najhorsie na tom je ze to odstavovanie jadra si nacasovali v najhorsi mozny cas.

A vtipne je ako s tym dokazali frantici vydrbat. Pekne si drzia pre seba zastropovane ceny aj pre priemysel.

[Trumpeta1978]

Zelená energie, špinavý problém. Lopatky turbín končí na skládkách po milionech tun
https://www.hrot24.cz/clanek/vetrne-ele ... .sznhp.box

[MiBi]

Ma toto celkom zaujalo, tak som dal do porovnania s parnou turbinou

Celkovy odpad za 25 rokov
Vietor: Produkuje 15 000 – 20 000 ton plastového odpadu (lopatky), ale 0 ton prevádzkového odpadu.
Jadro: Produkuje 750 ton vysoko nebezpečného, ale malého odpadu.
Uhlie: Produkuje 7 500 000 ton toxického odpadu, ktorý sa často ukladá priamo do krajiny.

[JUGGLER]

Neomarxistické Kocúrkovo, alebo ako ideológia ničí našu ekonomiku ( a vôbec nepomáha svetu ! )
Ničí ekonomiku rovnako ako ju ničila za komunistov.
Zapametajte si: marxizmus vznikol na pekných myšlienkách a padol na ekonomickej chudobe.
Neomarxizmus oblbuje ľudí rovnako krásnymi frázami a skončí to ekonomickým úpadkom.

Európska klimatická politika naráža na realitu. Ceny elektriny brzdia jej priemysel
Európa si vedome zdražila energiu cez emisné povolenky. Kým EÚ dekarbonizuje, Čína paralelne rozvíja obnoviteľné zdroje aj uhlie.
Tento rozdiel sa premieta do cien energií aj konkurencieschopnosti priemyslu.

Autor: Marcel Mitaľ
https://standard.sk/1187248/europska-kl ... -priemysel

Európska klimatická politika sa čoraz častejšie dostáva do konfliktu s ekonomickými faktami.
Analytička Klubu 500 Diana Motúzová to vo svojom prehľade „Kompas 500“ pomenúva pomerne presne:
„Európa znižuje emisie rýchlejšie než ostatné veľké ekonomiky, no globálnu trajektóriu určujú iní hráči.“
Tým ukazuje na základný paradox súčasného vývoja a globálny nesúlad.

Európska únia buduje dekarbonizáciu ako systematický regulačný rámec.
Sprísňuje emisné limity, rozširuje obchodovanie s povolenkami a zavádza uhlíkové clo. Vnútorne ide o konzistentný model.
Problém však vzniká v momente, keď sa tento prístup porovná s tým, ako postupujú ostatné veľké ekonomiky.

Tie totiž transformáciu neodmietajú, no realizujú ju inak. Motúzová upozorňuje najmä na Čínu, ktorá popri masívnych investíciách do obnoviteľných zdrojov paralelne rozširuje aj uhoľné kapacity. Tento „dvojkoľajný“ prístup – budovanie nového bez úplného opustenia starého – vytvára strategickú asymetriu.
A dáta ju potvrdzujú. Len v roku 2025 pribudlo v Číne takmer 70 gigawattov (GW) čistých uhoľných kapacít a krajina koncentruje väčšinu globálnych projektov v príprave. Zatiaľ čo Európa uhlie utlmuje, Ázia ho ďalej rozvíja.

„Kým Európska únia znížila svoju uhoľnú kapacitu približne o 40 percent, Čína ju o viac než 40 percent zvýšila,“ objasňuje analytička s tým, že nejde teda o krátkodobú reakciu na cyklický vývoj, ale o dlhodobo odlišnú trajektóriu.


Emisie: relatívny úspech verzus globálna realita

Táto poznámka sa ukazuje ako analyticky podstatná. Naznačuje, že emisné zlepšenie nie je len výsledkom výlučne technologickej transformácie, ale aj štrukturálnych zmien v ekonomike. „Menej výroby znamená menej emisií, no zároveň aj menej ekonomickej aktivity,“ objasňuje analýza.

V celkovom meradle je kontrast ešte výraznejší.
Kým EÚ znížila emisie od roku 2005 o viac než 1,2 miliardy ton oxidu uhličitého, Čína ich zvýšila takmer o 6,9 miliardy ton a India o 1,9 miliardy ton.
„Globálny vývoj emisií je vo veľkej miere určovaný ekonomikami, ktoré zároveň rozširujú svoju energetickú kapacitu,“ konštatuje Motúzová.

Výsledok na základe dát je pomerne priamočiary. Európa dekarbonizuje, no globálne emisie zostávajú vysoké, pretože rozhodujúci hráči postupujú inak.

Podobný kontrast vidno aj pri emisiách.
Európska únia dnes produkuje približne šesť percent globálnych emisií, kým Čína okolo 30 percent, USA 11 a India okolo osem percent.
EÚ síce od roku 2005 znížila emisie približne o tretinu, no ako upozorňuje Motúzová, časť poklesu emisií súvisí aj s útlmom priemyslu.
Podľa nej tak nejde len o technologický pokrok, ale aj o štrukturálnu zmenu ekonomiky: „Menej výroby znamená menej emisií, no zároveň aj menej ekonomickej aktivity.“

V celkovom súčte tak európske úspory narážajú na rast inde.
„Kým EÚ znížila emisie o približne 1,2 miliardy ton oxidu uhličitého, Čína ich zvýšila o takmer 6,9 miliardy ton a India o 1,9 miliardy ton.
Globálny vývoj emisií je vo veľkej miere určovaný ekonomikami, ktoré zároveň rozširujú svoju energetickú kapacitu,“ konštatuje analytička.
Výsledok je tak priamočiary. Európa síce dekarbonizuje, ale svetové emisie zostávajú vysoké.

Táto asymetria sa naplno prejavuje v konkurencieschopnosti.
Rozdielne energetické stratégie vedú k rozdielnym nákladom, stabilite dodávok aj investičným rozhodnutiam.
Európa smeruje k nízkoemisnému modelu, zatiaľ čo iné ekonomiky kombinujú nové zdroje s tradičnými.
„Ak sú tieto podmienky výrazne odlišné, vzniká nerovnováha, ktorú trh prirodzene reflektuje,“ upozorňuje.


Elektrina ako skrytý, no kľúčový náklad

Najviditeľnejším prejavom tejto nerovnováhy je cena elektriny.
V roku 2024 dosahovala v EÚ približne 179 eur za MWh, zatiaľ čo v USA 75 eur a v Číne 76 eur. „To nie je detail, ale systémový problém.
Elektrina sa stáva kľúčovým vstupom na výrobu, digitalizáciu aj dekarbonizáciu.
Ak je jej cena zásadne vyššia, priamo to oslabuje konkurencieschopnosť priemyslu,“ pomenúva Motúzová.

Hlavný rozdiel však nevzniká len v poplatkoch, ale v samotnej komodite.
Náklady na energiu a dodávku boli v EÚ 114,8 eura za MWh oproti 38,5 eura v USA a 45,8 eura v Číne. Pre energeticky náročné odvetvia je to rozhodujúce. „Cena elektriny totiž určuje, či sa výrobu oplatí udržať doma alebo sa presunie inam,“ hovorí analytička s dôvetkom, že aj sieťové poplatky a dane v Európe ďalej navyšujú konečnú cenu.

Do tohto rámca zapadá aj vysvetlenie generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčka, ktorý pomenúva mechanizmus tvorby cien priamo z praxe. „Európa si vedome zdražila energiu, lebo sa rozhodla spasiť svet. A pritom produkuje len šesť percent svetových emisií,“ hovorí pre Štandard.

Kľúčovým nástrojom je podľa neho systém emisných povoleniek ETS 1 pre priemysel.
„Povolenky sa dnes pohybujú okolo 70 eur za tonu a približne 40 percent ceny elektriny ide práve z oxidu uhličitého.
Čiže keby sme sa my dnes ako Európa rozhodli, že nejdeme spasiť svet, tak zajtra by elektrina klesla. A rádovo by klesla.
My by sme mohli byť niekde na úrovni 50 až 60 eur za MWh,“ objasňuje.

Zásadné je však pochopiť aj samotný princíp trhu. „Cena elektriny sa odvodzuje od najdrahšej elektrárne, ktorú máte na trhu,“ vysvetľuje Strýček.
Ide o takzvaný marginálny princíp, keď cenu neurčuje priemer, ale najdrahší potrebný zdroj.
V európskych podmienkach sú to často plynové alebo uhoľné elektrárne, ktoré zároveň nesú náklady na emisie.

Paradox vysokých cien elektriny

Dôsledok je paradoxný. Aj krajiny s bezemisnou výrobou ako Slovensko preberajú vysoké ceny.
„Hoci my v Slovenských elektrárňach oxid uhličitý neplatíme, cenu preberáme z trhu,“ hovorí Strýček.
Lacnejšia výroba tak automaticky neznamená lacnejšiu elektrinu pre odberateľa, ale skôr vyššie marže pre producentov.

Situáciu ďalej komplikuje prepojenosť trhu. Európsky trh je zároveň silno prepojený najmä v strednej Európe.
Ceny sa tak prenášajú medzi krajinami aj podľa dostupnosti zdrojov a kapacity sietí.
Odlišná situácia je napríklad v Španielsku, ktoré sa často uvádza ako príklad krajiny s lacnejšou elektrinou vďaka obnoviteľným zdrojom energie.

„Záleží to však od prepojení, kde elektrina ľahšie tečie. V strednej Európe máme oveľa lepšie prepojenie ako so Španielskom,“ uvádza Strýček s dôvetkom, že práve slabšie prepojenie s nami a vyšší podiel obnoviteľných zdrojov tam umožňujú spomínané nižšie ceny.

Celý systém tak podľa neho odráža prechodnú fázu. Európa sa snaží obmedziť fosílne zdroje, no zatiaľ ich nedokáže plnohodnotne nahradiť.
„Stále ich potrebujeme, ale zároveň ich penalizujeme,“ sumarizuje. A práve tento nesúlad medzi potrebou a reguláciou sa premieta do cien.

Analýza Kompas 500 tak smeruje k triezvemu záveru. Európa síce napreduje v dekarbonizácii, robí to však v prostredí, kde ostatní veľkí hráči postupujú odlišne. „Ak sa globálne pravidlá nevyrovnajú, rozdielne prístupy sa budú premietať aj do ekonomických výsledkov,“ uzatvára Motúzová.
Európa tak stojí pred dilemou: ako zosúladiť klimatické ambície s udržaním priemyselnej konkurencieschopnosti.

[MiBi]

Juggler ja sa skor priklanam k nazorom co som uz raz pisal tu: https://ako-investovat.sk/diskusia/view ... 66#p223966

Vojna s Iránom ukazuje, že priemysel neničí Green Deal, ale závislosť od dovozu fosílnych palív
Kým bude európska ekonomika závislá od dovozu fosílnych palív z ktorejkoľvek časti sveta, bude pri každej eskalácii čeliť cenovým šokom.
Priemysel založený na fosílnych palivách tu nebude nikdy konkurencieschopný, iba ak by štáty ceny energií masívne dotovali, čo je dlhodobo neudržateľné.
Pozastavenie obchodovania s emisnými kvótami alebo zastropovanie ich ceny problém nevyrieši, iba by oddialilo riešenie.

Plus rozhovor s energetickou analytičkou Tatiana Mindeková z britského inštitútu Ember.
https://e.dennikn.sk/5265114/energetick ... y-tu-mame/

Čo nás naučila iránska vojna?

Nie som si istá, či nás naučila niečo úplne nové. Skôr nám pripomenula problémy, ktoré tu už dlhodobo máme. Opäť sa ukazuje, že európska energetika nebude bezpečná, pokiaľ zostane závislá od dovozu fosílnych palív. Tento vzorec sme už videli viackrát, ale aj táto kríza môže mať veľmi vážne dôsledky, podobne ako po ruskej invázii na Ukrajinu alebo počas ropných kríz v sedemdesiatych rokoch.

Práve preto by sme sa mali sústrediť na budovanie bezpečnejšieho energetického systému postaveného na domácich obnoviteľných zdrojoch. Vidíme, že krajiny, ktoré do nich investovali viac, zvládajú takéto výkyvy lepšie.

Prečo Európa nie je schopná vyrobiť viac elektriny z vody, zo slnka a z vetra?

Európe sa síce darí postupne dekarbonizovať, no tempo naráža na praktické limity – napríklad kapacity sietí, povoľovacie procesy či potrebu investícií. Minulý rok bol napríklad prvý, keď Európska únia vyrobila viac elektriny zo slnka a z vetra než z fosílnych palív. Tento pokrok je výrazný, ale elektrina je len jednou časťou celej skladačky energetickej krízy.

Horšia situácia je v doprave, vo vykurovaní či v elektrifikácii priemyslu. V týchto sektoroch je dosah ropnej krízy veľmi citeľný a elektrifikácia postupuje oveľa pomalšie, než by bolo potrebné.

Koľko elektriny dokáže Európa vyrobiť z obnoviteľných zdrojov?

Dnes už obnoviteľné zdroje vyrábajú približne polovicu elektriny v Európskej únii. Najväčší rast vidíme pri vetre a solárnych paneloch, spolu tvoria asi 30 percent. Potenciál obnoviteľných zdrojov v Európe je veľmi vysoký – technicky dokážeme z vetra a zo slnka pokryť väčšinu spotreby elektriny. Limitom dnes nie sú zdroje, ale skôr infraštruktúra a tempo výstavby.

[MiBi]

Európa si vedome zdražila energiu cez emisné povolenky.

Cena ETS sa dostala pod drobnohľad, pričom priemyselné skupiny lobovali za oslabenie tohto mechanizmu a talianska vláda žiadala pozastavenie . Uprostred týchto debát je najnovšia kríza ďalšou bolestnou pripomienkou toho, že volatilná cena plynu má oveľa väčší vplyv na ceny elektriny ako cena ETS.
https://ember-energy.org/latest-insight ... -reliance/