Elektrina - ceny

[MiBi]

Nechal som AI aby sa vyjadrila:
Na rozdiel od mnohých iných krajín, francúzsky štát EDF plne znárodnil.
Francúzsko má zákon známy pod skratkou ARENH (Accès Régulé à l'Électricité Nucléaire Historique). Tento mechanizmus ukladá štátnemu gigantovi EDF povinnosť predať časť svojej jadrovej produkcie (približne 100 TWh ročne) svojim konkurentom za pevnú, veľmi nízku cenu – dlhé roky to bolo 42 €/MWh.

Prečo to robia? Aby aj alternatívni dodávatelia mali prístup k lacnému jadru a mohli domácnostiam ponúknuť nižšie ceny, než sú tie na burze.
Dôsledok: Zatiaľ čo v Nemecku ceny na burze lietali do nebies kvôli plynu, francúzsky trh mal tento „jadrový vankúš“, ktorý držal priemernú cenu dole.

[jogo]

Nechal som AI aby sa vyjadrila:
Na rozdiel od mnohých iných krajín, francúzsky štát EDF plne znárodnil.
Francúzsko má zákon známy pod skratkou ARENH (Accès Régulé à l'Électricité Nucléaire Historique). Tento mechanizmus ukladá štátnemu gigantovi EDF povinnosť predať časť svojej jadrovej produkcie (približne 100 TWh ročne) svojim konkurentom za pevnú, veľmi nízku cenu – dlhé roky to bolo 42 €/MWh.

Prečo to robia? Aby aj alternatívni dodávatelia mali prístup k lacnému jadru a mohli domácnostiam ponúknuť nižšie ceny, než sú tie na burze.
Dôsledok: Zatiaľ čo v Nemecku ceny na burze lietali do nebies kvôli plynu, francúzsky trh mal tento „jadrový vankúš“, ktorý držal priemernú cenu dole.

Keď AI tak AI:

Preco nam eu nedovoli predavat tak lacno elektrinu nasim firmam ako Francuzsku

štartuješ dobrú tému. Hlavný problém je v tom, že Francúzi hrajú inú ligu a majú na to historické „povolenky“, ktoré my nemáme. Tu sú tie tri dôvody, prečo nás Brusel drží nakrátko:
Status „ARENH“ je historická výnimka: Francúzsky systém ARENH bol schválený Európskou komisiou ako podmienka pri otváraní trhu, aby sa rozbil monopol EDF. Oni to majú „vypapierované“ ako prechodný mechanizmus. Keby Slovensko teraz zaviedlo niečo podobné len pre naše firmy, Brusel to okamžite stopne ako nedovolenú štátnu pomoc, pretože by to zvýhodňovalo našich podnikateľov pred zvyškom EÚ.
Pravidlá jednotného trhu: EÚ trvá na tom, že elektrina je tovar ako každý iný. Cenu musí určovať burza (napr. PXE v Prahe), nie vláda od stola. Ak by štát prinútil Slovenské elektrárne predávať firmám hlboko pod trhovú cenu, ostatní európski dodávatelia by nás zažalovali za nerovnú súťaž na Súdnom dvore EÚ.
Ochrana súkromných akcionárov: Keďže v SE má štát len 33 % podiel, akýkoľvek príkaz predávať lacno by poškodil súkromných vlastníkov (EPH a Enel). Tí by sa okamžite obrátili na Brusel a medzinárodné arbitráže, že im štát vyťahuje peniaze z vreciek. Francúzsky štát v EDF nikoho iného pýtať nemusí, lebo ho vlastní na 100 %.
V skratke: Brusel nám dovolí dotovať domácnosti cez „sociálne balíčky“, ale pri firmách sú nekompromisní – tam musí vládnuť trh a konkurencia, inak je to podľa nich podvádzanie.
Chceš vedieť, ako sa to snaží náš štát obchádzať cez rôzne kompenzačné schémy pre priemysel?




preco nemecko dostalo povolenie dotovat svojim firmam elektrinu

To je presne tá otázka, ktorá dvíha tlak nejednému slovenskému podnikateľovi. Krutá pravda je taká, že Nemecko „nedostalo povolenie“ v zmysle nejakej špeciálnej odmeny, ale jednoducho využilo diery v systéme a svoju obrovskú peňaženku, na ktorú my nemáme.
Tu je vysvetlené, ako to tí Nemci uhrali:
Znížili dane na absolútne dno EÚ: Nemecko plošne znížilo daň z elektriny pre priemysel z 1,537 centu na 0,05 centu za kWh. To je úplné minimum, ktoré EÚ dovoľuje. Brusel im to nemôže zakázať, lebo pravidlá hovoria: „Môžete ísť takto nízko, ak na to máte.“ Problém je, že náš rozpočet by takýto výpadok príjmov asi nepredýchal.
Vymysleli „prechodný most“ (Industriestrompreis): Nemci schválili masívny balík pomoci, ktorý má cenu elektriny pre ich fabriky stlačiť na približne 5 centov (50 €/MWh). Brusel im to „posvätil“ cez nový dočasný rámec (Clean Industrial Deal), ktorý EÚ prijala v roku 2025, aby zabránila úteku priemyslu do USA či Číny.
Dotujú sieťové poplatky: Nemecká vláda naleje miliardy eur priamo prevádzkovateľom prenosových sústav, aby znížila poplatky za prenos elektriny. To nie je priama dotácia ceny elektriny (ktorú Brusel nerád vidí), ale dotácia infraštruktúry, čo je legálna cesta, ako firmám fakticky znížiť konečný účet.
Kompenzácie za CO2: Nemci vo veľkom využívajú schémy na vrátenie nákladov za emisie (tzv. nepriame náklady na emisie), ktoré im Brusel schválil až do výšky 27,5 miliardy eur.
Nemecko neodrbáva pravidlá, ono ich využíva na hranu. Rozdiel je v tom, že Nemecko má Klimatický a transformačný fond, z ktorého vyťahuje miliardy na tieto „vankúše“.

Slovenský problém nie je v tom, že by nám Brusel niečo vyslovene zakázal (tiež by sme mohli znížiť daň na 0,05 centu), ale v tom, že náš štát nemá tie miliardy, ktoré by do systému nalial, aby tú cenu pre firmy umelo podliezol tak, ako to robí Berlín.

Takže kým my sa spoliehame na „dobrú vôľu“ Slovenských elektrární cez Memorandum, Nemci prosto otvorili štátnu kasu a kúpili si konkurencieschopnosť svojich firiem.

[MiBi]

Pokyn zastaviť dodávky núdzovej elektriny na Ukrajinu by som dal preveriť právnikom, povedal bývalý riaditeľ SEPS Peter Dovhun v Rádiu Expres. Štátna prenosová sústava sa podľa neho musí riadiť pokynmi svojho akcionára, ktorým je ministerstvo financií.
Stoplo Slovensko dodávky elektrina na Ukrajinu? Je to vôbec technicky možné a aké sú riziká? Čo je to núdzová alebo havarijná elektrina?
A prečo u nás platia firmy za elektrinu podstatne viac ako je priemer v Európskej únii?
https://podmaz.sk/podcast/brano-zavodsk ... zodpovedne

[MiBi]

Havarijnú elektrinu u nás vyrábajú tri štátnym podnikom SEPS vybrané firmy. Dve z toho ju vyrábajú na obrovských naftových generátoroch. No a človek na ich pozadí, nemá byť nikto iný ako Jozef Brhel. Pre neho to bol doteraz biznis snov: generátory len tak stáli v pohotovosti, nič nerobili a on dostával 22 eur za každú megawatthodinu úplne bez námahy.

Lenže útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pribúda. A s ňou zrejme pribúdali aj Brhelove obavy, že čo keď tú jeho elektrinu z naftových generátorov naozaj bude treba? A tu nastal problém. Keď generátory reálne zapnete, na jednu megawatt hodinu spálite naftu za 340 až 420 eur. Štát im však platí len regulovaných 145 eur. Oligarcha by tak začal na výrobe elektriny brutálne prerábať! Zmluva sa len tak zrušiť nedala, a tak stroje by mu ukrajovali z miliónových ziskov.
A tak zasiahol záchranca Fico. Zastavením pomoci pre Ukrajinu elegantne a potichu zbavil svojho oligarchu povinnosti vyrábať elektrinu so stratou.

https://blog.sme.sk/galek/politika/zaku ... a-ukrajinu


Najvyššie obraty z týchto firiem si udržala DG-energy, ktorá dodnes zarába na poskytovaní podporných služieb pre štátnu Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Firma prevádzkuje dieselové generátory, ktoré do siete dodávajú elektrinu v prípade nečakaných odchýlok. Predvlani dosiahla takmer 20-miliónové tržby a trojmiliónový zisk.
Na podporné služby sa skladajú všetci odberatelia elektriny vo svojich účtoch prostredníctvom tarify za systémové služby.
túto firmu oficiálne nevlastní Brhel, ale jeho manažéri, konkrétne Fuňa, Lysina a Roško.
https://e.dennikn.sk/3852422/co-vsetko- ... ova-vlada/

[jogo]

Žeby ten Fico je až taký prefíkaný...

p.s: Ako vždy polopravdy. Overoval som si u AI:
-Brhel neplatí spotrebnú daň na naftu
-a odpočita DPH

Takže náklady na naftu sú pod 1€/l a už to nebude 340-420€/Mwh ako píšu v článku ale 230-250€/Mwh, ako píše AI

[wladas]

Neviem ci sa jedna o tu istu firmu ale pre jednu servisujem tie generatory.
48ks a kazdy 2000kW. Spotrebu to ma naozaj sialenu

[jaroslav80]

Neviem ci sa jedna o tu istu firmu ale pre jednu servisujem tie generatory.
48ks a kazdy 2000kW. Spotrebu to ma naozaj sialenu

A kopu z tej elektiny istotne nevyrabaju v 2-3MW DG ake sa pouzivaju ako zalozny zdroj v datovych centrach, ale v malych 3-10 kW prditkach, ktore su istotne este menej efektivne.

[MiBi]

Štát chystá pri cenách elektriny veľkú novinku. Vďaka dynamickým tarifám si budete môcť účet za elektrinu výrazne znížiť. Má to však aj tienisté stránky.
Komplexna analyza:
https://zive.aktuality.sk/clanok/unmacX ... to-oplati/
Dynamická tarifa, niekde označovaná aj ako dynamická sadzba DD9, je špeciálny produkt, pri ktorom pravidlá a spôsob výpočtu cien silovej elektriny zohľadňujú situáciu na burze, čiže počas dňa sa menia v určitých časových blokoch. Stále však podliehajú regulácii. Dynamická sadzba alebo tarify sú určené pre domácnosti, ktoré chcú využívať výhody variability cien počas dňa, ale v rámci ochranného regulačného rámca.

[MiBi]

Španielsko a jeho solárny zázrak: V európskom systéme určuje cenu elektriny najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu – a tým bývajú často plynové elektrárne. Ak je ho v mixe veľa, jeho cena sa automaticky premieta do účtov všetkých odberateľov. Španielsku sa však podarilo tento mechanizmus oslabiť.
Za posledné roky prudko zvýšilo kapacity vetra a soláru, ktoré dnes pokrývajú takmer polovicu spotreby elektriny.
Rýchly rast obnoviteľných zdrojov spôsobil, že kým ešte v roku 2019 určoval plyn cenu elektriny približne v 75 percentách hodín, dnes je to v menej než 20 percentách. V Taliansku, ktoré má podobnú klímu, to pritom bolo od začiatku roka až v 89 percentách hodín.
Veľkoobchodné ceny elektriny sú v Španielsku výrazne nižšie než v krajinách, ktoré sa na plyn spoliehajú viac – v prvej polovici roka 2025 boli približne o 32 percent nižšie ako priemer Európskej únie.

Efekt španielskeho blackoutu: Výpadok elektriny v apríli 2025 tam vyvolal pochybnosti o tom, či rýchly rozmach obnoviteľných zdrojov neohrozuje stabilitu siete. Infraštruktúra totiž nestíha držať krok s ich rastom.
Prevádzkovatelia siete začali byť po blackoute opatrnejší a častejšie zapájajú plynové elektrárne do systému stabilizačných služieb, aj keď by ich na samotnú výrobu elektriny nebolo treba.
Naopak, miera „odstrihávania“ obnoviteľných zdrojov – teda čistej energie, ktorá sa vyrobí, ale nevyužije – stúpla z priemerných 2 percent na 7.

Riešiť to majú batériové úložiska: Analytici Ember spočítali, že Španielsko je podľa kapacity plánovaných projektov piate v EÚ. „Rozšírenie distribučných sietí a batérií pomôže Španielsku natrvalo sa oslobodiť od závislosti od fosílnych palív,“ tvrdí analytik Chris Rosslowe.

Eurokomisia chce aj jadro: Stratégia Bruselu proti ďalším globálnym šokom je kombináciou obnoviteľných zdrojov a jadra, ktoré už dnes tvoria dohromady viac než 70 percent výroby elektriny v Európe. „Náš cieľ je jasný: potrebujeme zvýšiť podiel domácej, dostupnej a spoľahlivej energie,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Brzdou je infraštruktúra: Veľká časť čistej energie sa nedokáže premiestniť alebo využiť v správny čas. V celej Európe sa hromadia projekty, ktoré sa preto ani nedajú pripojiť do siete. Napríklad v Holandsku čaká na pripojenie viac než 4-tisíc firiem vrátane developerov veterných a solárnych parkov.
V Poľsku sú v poradovníku projekty obnoviteľnej energie a úložísk s celkovým výkonom 205 gigawattov, čo zodpovedá výkonu približne dvoch stoviek veľkých jadrových blokov.

https://e.dennikn.sk/5274787/menej-plyn ... j-invazii/