Západné demokracie v kríze? Čo ich ohrozuje viac?

[nevedzgdo]

J.D. Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že najväčšou hrozbou pre Európu nie sú externé faktory, ako Rusko či Čína, ale vnútorný úpadok jej základných hodnôt.

Toto fórum vnímam ako miesto, ktoré navštevujú tí šikovnejší a rozumnejší. Preto by som rád vedel, ako tento Vanceho názor vnímajú slov. traderi a investori?

Súhlasím, že v EÚ je veľa vecí, ktoré si vyžadujú zmenu, no za väčšie nebezpečenstvo považujem práve externé faktory. EÚ je na tom v porovnaní s USA horšie kvôli svojej štruktúre a závislosti na spoločnom konsenze. Stav Slovenska radšej nebudem komentovať, pretože ho vnímam ako priestor, kde manipulácie a konšpirácie nachádzajú veeeľmi úrodnú pôdu.

Dnes som narazil na článok o vojne, ktorá nie je tak viditeľná – o tom, ako sa Číne a ešte viac Rusku darí manipulovať vnímanie.
https://www.seattletimes.com/opinion/th ... and-china/
Ako systematicky oslabujú západné hodnoty, demokraciu a globálny vplyv.

Výsledkom tejto cielenej propagandy je, že ľudia majú pocit, že „vlastným/ zdravým rozumom“ dospeli k tým správnym záverom. Pritom ide o premyslený marketing s rozpočtom v miliardách.

Ako to vnímate vy? Má Západ šancu zvrátiť tento trend, alebo je už príliš neskoro?

[iosephus]

Asi je nespochybniteľné, že sa nachádzame na vrchole cykla, v ktorom západ predstavoval globálny vplyv. A za vrcholom už je len pomalá cesta smerom dole.
Má ale zmysel trápiť sa nad niečim čo nie je v našej moci a nevieme to ovplyvniť? Nie, jedinou našou starosťou bude, aby sme aj v meniacom sa svete našli alternatívu k pasívnemu zarobeniu 8 - 10% ročne a mali možnosť súkromného vlastníctva

Cielená miliardová propaganda prebieha na oboch stranách, aj na ruskej, aj na našej. Takže hádzať vinu za oslabenie západných hodnôt na iných je maximálne pokrytecké. Liberalizmus zašiel za posledných 20 rokov tak ďaleko, že sa likviduje sám. A o hodnotách už nemôže byť ani reč.

[dusantt]

Skoda ze ten clanok neudal aj konkretny priklad. Ake hodnoty oslabuju? A ako ?

[nevedzgdo]

Putin túto partiu rozohral už dávnejšie vo veľkom štýle a má zapojených ľudí na všetkých úrovniach. Jeho propaganda prúdi prostredníctvom rôznych kanálov. Od pešiakov (napr. Brat za brata, tisíce anonymných účtov na sociálnych sieťach), cez online platformy (dezinformačné a konšpiračné weby ako Hlavné správy, Hlavný denník, Infovojna, ZemAvek a podobne, vrátane platených reklám na Facebooku), až po diplomatov. Okrem toho sú tu aj slovenskí politici, ktorí aktívne pomáhajú šíriť Putinove naratívy.

Videli ste videá, ktoré zachytávajú, ako Garbár prijíma úplatok od Solomasova a diskutuje o verbovaní ďalších ľudí na spoluprácu s Ruskom?

Iosephus napíš o akých aktivitách západu vieš? Aká cielená miliardová propaganda prebieha zo strany západu na pôde Ruska?

Tu sú niektoré príklady a spôsoby, ako to robí Putin:

Podkopávanie demokracie
Ruská propaganda šíri dezinformácie, ktoré majú za cieľ oslabiť dôveru v demokratické inštitúcie. Napríklad, Rusko využíva digitálne kampane na manipuláciu volieb a šírenie naratívov, ktoré polarizujú spoločnosť.

Útok na slobodu prejavu
Propaganda vykresľuje západné médiá ako zaujaté a neobjektívne, čím oslabuje dôveru verejnosti v nezávislé spravodajstvo. To vedie k šíreniu alternatívnych naratívov, ktoré podporujú autoritárske režimy.

Tradičné hodnoty vs. liberalizmus
Ruská propaganda často stavia „tradičné hodnoty“ proti západnému liberalizmu, ktorý označuje za dekadentný a morálne upadajúci. Tento naratív má za cieľ rozdeliť spoločnosť a posilniť konzervatívne hnutia, ktoré sú často skeptické voči EÚ a NATO.

Hybridné hrozby
putin využíva masívny digitálny arzenál na šírenie dezinformácií, ktoré destabilizujú západné spoločnosti. Tieto kampane cielia na citlivé témy, ako sú migrácia utečencov, pandémia COVID-19, LGBTI alebo vojna na Ukrajine, aby vyvolali strach a rozdelenie spoločnosti.

Tieto aktivity majú za cieľ oslabiť jednotu Západu. Výsledkom toho môže byť aj to, že Putin nebude musieť použiť jediný náboj na to, aby si podmanil kus Európy (napr. od Moldavska cez balkán až po Slovensko).

[dusantt]

To je z chatgpt, nie? Mne povedal cca to iste, ale potom je tu jeden problem. Vela toho co sa tam opisuje je aj pravda.
Dalsi problem je, ze poznam ludi, ktori nemaju internet a dojdu k rovnakemu zaveru.

Podla mna je to kombinacia:
- korupcie
- nereflexie
- byrokracie
- pohodlnosti

Stava sa to aj v chudobnych krajinach, nevyspelych, ale zaroven sa to nestava vo vsetkych bohatych a vyspelych.

[nevedzgdo]

Keďže som už „začipovaný“ mRNA vakcínou, chatGPT nepotrebujem

Problémy, ako korupcia, nereflexia a byrokracia, sú prítomné takmer všade – niekde viac, inde menej. A tam, kde sa na prvý pohľad neobjavujú, často vládne tvrdá ruka, ktorá nerešpektuje ľudské práva a všetko, čo jej nevyhovuje, buď odstráni, alebo zakryje.

Propaganda, šírená Putinom nafukuje a zosilňuje už existujúce problémy.

Napríklad, ak už existuje nespokojnosť s vládou alebo nedôvera v médiá, propaganda dokáže túto nespokojnosť premeniť na ešte väčší skepticizmus, rozdelenie a frustráciu. Manipuláciou s informáciami zasieva pochybnosti, polarizuje spoločnosť a brzdí schopnosť spolupracovať či prijímať racionálne rozhodnutia. Takže aj keď by sa niektoré problémy vyskytli prirodzene, propaganda ich umelo zintenzívňuje.

[dusantt]

Moze Putin aj za transakcnu dan? Lebo toto sa teraz rozobera.

K tej migracii, sam chatgpt povedal:

Európa: Podľa niektorých štúdií (napr. zo zdrojov ako Eurostat a OECD) sa odhaduje, že medzi 10 % až 30 % migrantov môžu byť nelegálni migranti, ktorí nemajú právny nárok na pobyt alebo azyl. Tento podiel môže byť vyšší v prípadoch krajín, ktoré čelili výraznému nárastu migrácie v posledných rokoch, ako je napríklad Grécko alebo Taliansko.

Spojené štáty: V USA je odhadovaný počet nelegálnych migrantov zhruba 10 až 11 miliónov, čo je približne 3–4 % populácie. Väčšina z nich sú ekonomickí migranti, ktorí prekročili hranice bez povolenia alebo ostali po vypršaní víz.

/koniec chatgpt

Cudujes sa, ze existuje nedovera voci mediam, kez bezbreho klamu (ale sikovne) a inzeruju alkohol, tabak a ine omavne latky?
Alebo to tam tiez pise Putin?

Neber moj prispevok ako utocivy, ale treba sa pozriet aj do vlastneho zrkadla - preto pisem, ze korupcia zacina od politikov, ktori dovolia nekale praktiky, obcan tym ze veri mediam si mysli, ze ved alkohol je v pohode, napije sa, zbije zenu, za toto Putin nemoze, za toto mozu nase vlady (cela EU). Vedel sby som nalinkovat hromadu skandalov, kde sa velmi vysoko postaveni politici zaplietli s kriminalnikmi. Klamstva v priamom prenose, atd atd. ale naco? Aj tak by si tomu dal 00 vahu predpokaldam. Lebo sam si napisal "Problémy, ako korupcia, nereflexia a byrokracia, sú prítomné takmer všade – niekde viac, inde menej. " cize ak to robi Putin, moze to robit aj EU, nie?

Ja tvrdim toto:
Pokial je moralka vnutri mizerna, kde sa dvaja biju, treti vyhrava.

|Propaganda, šírená Putinom nafukuje a zosilňuje už existujúce problémy.|

Moze byt, ale co robia politici nasu v EU, aby riesili root cause problemu? To ze hori dom je jedna vec, ale kto ten poziar zalozil?

Ak to Putinovi tak dobre ide, preco nerobi EU to iste vnutri Ruska? A vyhrame, nie?

"A tam, kde sa na prvý pohľad neobjavujú, často vládne tvrdá ruka, ktorá nerešpektuje ľudské práva a všetko, čo jej nevyhovuje, buď odstráni, alebo zakryje."
Myslel som skor nieco ako Lichtenstainsko, Luxenbursko, Svajciarsko, Singapur,

[iosephus]

Je v poriadku, keď používaš GPT na formovanie názorov a zbieranie informácii, ale potom sa aspoň netvár, že to nie je od neho, lebo tieto odpovede sú ako z učebnice chatu gpt. Obsah generovaný AI by mal byť aj označený za AI.

A k tvojej otázke ti môžem dať hneď dva veľmi aktuálne príklady, prvým sú posledné voľby v Rumunsku a druhým je dianie v Moldavsku, kde napriek masívnemu financovaniu EÚ, vyhrala prozápadná strana len zodratými ušami. Určite o oboch témach nájdeš dosť informácií.

Takže je to klasický dvojitý meter, keď používa financie na získanie vplyvu Rusko, je to nehanebná špinavá propaganda, rovnaká taktika zo strany západu je šírením demokracie čistej ako ľalia a neškodný lobizmus. Výsledok je ale rovnaký, obe strany používajú peniaze, informačnú kampaň a zastrašovanie na to, aby dosiahli svoje.

[Glogol]

Zapadnu demoktaciu poraza jej najvacia vymozenost - demokracia. Totalitne rezimy nic neporaza kedze demokraciu nemaju. Mame dve moznosti bud porazenu demokraciu - podla mna docasne porazenu - alebo vitaznu totalitu. Ja sa napriek vsetkemu citim dobre v porazenej demokracii a nepotrebujem byt na strane vitazov.

[Adammd]

To je z chatgpt, nie?

Keďže som už „začipovaný“ mRNA vakcínou, chatGPT nepotrebujem

Z AI analyzy:

Na základe týchto znakov môžeme povedať:

S vysokou pravdepodobnosťou bol tento text vytvorený umelou inteligenciou (napr. ChatGPT), alebo aspoň veľmi silno upravený pomocou AI nástroja.

FACEPALM

[JUGGLER]

Bez komentára. Alebo len dvomi slovami: Buča2. Kým však rusi o Buči vravia, že bola zinscenovaná , britskí vojaci vypovedajú o vlastných zločinoch...


Zabíjanie bolo rutinou. Britskí veteráni už nemlčia o vojnových zločinoch v Afganistane.
Cameron o vojnových zločinoch vedel.
14. máj 2025 o 19:42

Vraždili neozbrojených ľudí v spánku a popravovali zadržané osoby vrátane detí.

Bývalí príslušníci britských Špeciálnych jednotiek (SF) prelomili v rozhovoroch pre televíziu BBC roky mlčania o vojnových zločinoch, ktoré spáchali ich kolegovia počas misií v Iraku aj Afganistane.

„Zatkli chlapca a zastrelili ho,“ spomína jeden veterán. „Bolo to evidentne dieťa, ani zďaleka nebolo v bojovom veku.“

Inokedy zase Briti zajatca prehľadali, spútali a následne zastrelili, pričom zbraň „podstrčili“ k telu, aby to na fotografiách vyzeralo ako útok v sebaobrane.

„Rozumeli sme, ako písať správy, aby prípad nepostúpili vojenskej polícii,“ povedal jeden z veteránov.

„Ak to vyzeralo, že streľba mohla predstavovať porušenie pravidiel konfliktu, tak vám zavolali z veliteľstva a pomohli vám objasniť formulácie.
‚Pamätáte si, že niekto urobil náhly pohyb?‘ ‚Och, áno, teraz už si pamätám.‘ Tak sme fungovali.“

Ďalší veterán britských špeciálnych síl povedal, že správy boli jednoducho „fikciou“.

Medzi spomínanými príkladmi je napríklad správa, ktorá uvádzala opis náhlej prestrelky, zatiaľ čo na sprievodných fotografiách sú zachytené osoby s čistými priestrelmi hláv.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/23490761/zabijani ... ref=njctse

[dusantt]

Treba dodat, ze Julius Assange mal dostat niekoko dozivoti za "ohrozenie demokracie" ked zverejnil tieto, ale aj ine zverstva "civilizovaneho zapadu"

[JUGGLER]

Do pozornosti sveta sa dostal prejav kanadského premiéra Carneyho na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.
V prejave ostro kritizoval rozpad globálneho poriadku a varoval, že éra slepej poslušnosti voči veľmociam už menšie krajiny neochráni.

Na prejav reagoval Trump o deň neskôr keď vsunul do svojho prejavu:

„Včera som sledoval vášho premiéra. Nebol veľmi vďačný...
Kanada existuje vďaka Spojeným štátom. Pamätajte na to, Mark, keď budete nabudúce robiť svoje vyhlásenia.“

Carney na tento útok reagoval až po návrate do Kanady (22. januára), kedy Trumpovi odkázal, že Kanada neexistuje vďaka USA,
ale prosperuje vďaka tomu, že je kanadská.
Napätie vyvrcholilo tým, že Trump následne zrušil pozvanie pre Carneyho do svojej novovzniknutej „Rady mieru“.

Tu je prejav o ktorom by mali rozmýšľať všetci európski riťolezi.

„Zásadovosť a pragmatizmus: Cesta Kanady“.

Je mi potešením – a povinnosťou – byť s vami v tomto zlomovom bode pre Kanadu aj pre svet.

Dnes budem hovoriť o rozpade svetového poriadku, o konci pekného príbehu a o začiatku krutej reality, v ktorej geopolitika medzi veľmocami nepodlieha žiadnym obmedzeniam.

Zároveň vám však predkladám tézu, že ostatné krajiny, najmä stredné mocnosti ako Kanada, nie sú bezmocné.
Majú schopnosť vybudovať nový poriadok, ktorý stelesňuje naše hodnoty, ako sú rešpektovanie ľudských práv, udržateľný rozvoj, solidarita, suverenita a územná celistvosť štátov.

Moc menej mocných sa začína úprimnosťou.

Každý deň sme svedkami toho, že žijeme v ére rivality veľmocí, že poriadok založený na pravidlách sa vytráca, že silní robia, lebo môžu, a slabí trpia, lebo musia.

Tento Thukydidov aforizmus sa prezentuje ako nevyhnutnosť – ako prirodzená logika medzinárodných vzťahov, ktorá sa opäť presadzuje.

Tvárou v tvár tejto logike majú krajiny silnú tendenciu prispôsobiť sa, aby prežili, ustupovať, vyhýbať sa problémom, dúfať, že podriadenie sa im kúpi bezpečnosť.

Nekúpi.

Aké sú teda naše možnosti?

V roku 1978 napísal český disident a neskôr prezident Václav Havel esej s názvom Moc bezmocných.
Položil v nej jednoduchú otázku: ako sa komunistický systém udržiaval pri živote?

Jeho odpoveď sa začínala pri zeleninárovi.

Každé ráno tento obchodník vyvesí do výkladu nápis: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ Neverí tomu. Nikto tomu neverí.
Nápis tam však aj tak dá – aby sa vyhol problémom, aby signalizoval poslušnosť, aby zapadol.
A pretože to isté robí každý obchodník na každej ulici, systém pretrváva – nielen prostredníctvom násilia, ale prostredníctvom účasti obyčajných ľudí na rituáloch, o ktorých v súkromí vedia, že sú falošné.

Havel to nazval „životom v lži“.

Moc systému nepochádza z jeho pravdivosti, ale z ochoty každého správať sa tak, akoby to pravda bola, a jeho krehkosť pramení z toho istého zdroja:
keď čo i len jeden človek prestane hrať túto hru – keď zeleninár odstráni svoj nápis – ilúzia sa začne rúcať.
Priatelia, je čas, aby firmy a krajiny zložili svoje nápisy z výkladov.

Desaťročia krajiny ako Kanada prosperovali v rámci toho, čo sme nazývali medzinárodným poriadkom založeným na pravidlách.
Vstúpili sme do jeho inštitúcií, chválili sme jeho zásady a profitovali sme z jeho predvídateľnosti.
Pod jeho ochranou sme mohli presadzovať zahraničnú politiku založenú na hodnotách.

Vedeli sme, že príbeh o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách je čiastočne nepravdivý,
že tí najsilnejší si udelia výnimku, keď sa im to hodí, že obchodné pravidlá sa presadzovali asymetricky.
A vedeli sme, že medzinárodné právo sa uplatňovalo s rôznou prísnosťou v závislosti od identity obvineného alebo obete.

Táto fikcia bola užitočná a najmä americká hegemónia pomáhala poskytovať verejné statky – otvorené námorné trasy, stabilný finančný systém, kolektívnu bezpečnosť a podporu rámcov na riešenie sporov.

A tak sme do výkladu vyvesili nápis.
Zúčastňovali sme sa na rituáloch a zväčša sme sa vyhýbali poukazovaniu na medzery medzi rétorikou a realitou.

Táto dohoda už nefunguje. Dovoľte mi byť priamy – nachádzame sa uprostred rozvratu, nie transformácie.

V uplynulých dvoch desaťročiach séria kríz vo financiách, zdravotníctve, energetike a geopolitike odhalila riziká extrémnej globálnej integrácie.
V poslednom čase začali veľmoci využívať hospodársku integráciu ako zbraň, clá ako páku, finančnú infraštruktúru ako nátlak, dodávateľské reťazce ako zraniteľné miesta, ktoré treba zneužiť.

Nemôžete žiť v lži o vzájomnom prospechu prostredníctvom integrácie, keď sa integrácia stáva zdrojom vašej podriadenosti.

Multilaterálne inštitúcie, na ktoré sa stredné mocnosti spoliehali – WTO (Svetová obchodná organizácia), OSN, COP (Konferencia zúčastnených strán) – architektúra kolektívneho riešenia problémov ako taká – sú značne oslabené.
V dôsledku toho mnohé krajiny dospievajú k rovnakým záverom – musia si vybudovať väčšiu strategickú autonómiu v energetike, potravinách, kritických mineráloch, vo financiách a v dodávateľských reťazcoch.

A tento impulz je pochopiteľný. Krajina, ktorá si nedokáže zabezpečiť potraviny, energie a obranu, nemá veľa možností.
Keď vás už pravidlá nechránia, musíte sa chrániť sami.

Povedzme si však jasne, kam to vedie.

Svet pevností bude chudobnejší, krehkejší a menej udržateľný.
A je tu ešte jedna pravda – ak sa veľmoci vzdajú čo i len predstierania pravidiel a hodnôt v záujme ničím nerušeného presadzovania svojej moci a záujmov, zisky z transakcionalizmu bude čoraz ťažšie zopakovať.

Hegemóni nemôžu neustále speňažovať svoje vzťahy.

Spojenci budú diverzifikovať, aby sa poistili proti neistote.

Poistia sa, rozšíria možnosti, aby obnovili suverenitu – suverenitu, ktorá bola kedysi ukotvená v pravidlách, ale čoraz viac bude závisieť od schopnosti odolávať tlaku.

Všetci tu prítomní vedia, že ide o klasické riadenie rizík, ktoré má svoju cenu, ale náklady na strategickú autonómiu a suverenitu sa dajú zdieľať.

Kolektívne investície do odolnosti sú lacnejšie, než keby si každý budoval vlastnú pevnosť.
Spoločné normy znižujú fragmentáciu. Komplementarita prináša celkový prínos.
Otázkou pre stredné mocnosti, ako je Kanada, nie je, či sa prispôsobiť novej realite – musíme sa prispôsobiť.
Otázkou je, či sa prispôsobíme jednoduchým budovaním vyšších múrov, alebo či môžeme urobiť niečo ambicióznejšie.

Kanada bola jednou z prvých, ktorá počula varovný signál, čo nás viedlo k zásadnej zmene nášho strategického postoja.

Kanaďania vedia, že naše staré pohodlné predpoklady, že naša geografia a členstvo v alianciách automaticky prinášajú prosperitu a bezpečnosť, už neplatia. Náš nový prístup sa opiera o to, čo fínsky prezident Alexander Stubb nazval „realizmom založeným na hodnotách“.

Inými slovami, snažíme sa byť zásadoví aj pragmatickí – zásadoví v našom záväzku k základným hodnotám, suverenite, územnej celistvosti, zákazu použitia sily, okrem prípadov, keď je to v súlade s Chartou OSN, a rešpektovaní ľudských práv, a pragmatickí v tom, že si uvedomujeme, že pokrok je často postupný, že záujmy sa líšia a že nie každý partner bude zdieľať všetky naše hodnoty.

Preto sa angažujeme široko, strategicky a s otvorenými očami. Aktívne prijímame svet taký, aký je, a nečakáme na svet, aký by sme si priali.

Kalibrujeme naše vzťahy tak, aby ich hĺbka odzrkadľovala naše hodnoty, a uprednostňujeme široké zapojenie, aby sme maximalizovali náš vplyv, vzhľadom na momentálnu nestálosť sveta, riziká, ktoré to so sebou prináša, a to, čo je v stávke pre budúcnosť.

A už sa nespoliehame len na silu našich hodnôt, ale aj na hodnotu našej sily.

Túto silu budujeme doma.

Od nástupu mojej vlády do úradu sme znížili dane z príjmov, kapitálových ziskov a podnikateľských investícií.
Odstránili sme všetky federálne prekážky medziprovinciálneho obchodu.
Rýchlo realizujeme investície v hodnote bilióna dolárov do energetiky, umelej inteligencie, kritických minerálov, nových obchodných koridorov a ďalších oblastí. Do konca tohto desaťročia zdvojnásobíme výdavky na obranu, a to spôsobom, ktorý posilňuje naše domáce odvetvia.

A rýchlo diverzifikujeme naše aktivity v zahraničí.
Dohodli sme sa na komplexnom strategickom partnerstve s EÚ vrátane vstupu do SAFE, európskeho systému obstarávania v oblasti obrany.
Za šesť mesiacov sme podpísali dvanásť ďalších obchodných a bezpečnostných dohôd na štyroch kontinentoch.
V uplynulých dňoch sme uzavreli nové strategické partnerstvá s Čínou a Katarom.
Rokujeme o dohodách o voľnom obchode s Indiou, Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Thajskom, Filipínami a Mercosurom.

Robíme aj niečo iné. Aby sme pomohli riešiť globálne problémy, usilujeme sa o variabilnú geometriu, inými slovami, o rôzne koalície pre rôzne otázky založené na spoločných hodnotách a záujmoch.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, sme kľúčovým členom Koalície ochotných a jedným z najväčších prispievateľov k jej obrane a bezpečnosti v prepočte na obyvateľa.

V otázke suverenity Arktídy pevne stojíme za Grónskom a Dánskom a plne podporujeme ich jedinečné právo rozhodovať o budúcnosti Grónska.

Naše odhodlanie dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy je neochvejné, preto spolupracujeme s našimi spojencami v NATO vrátane seversko-baltických krajín na ďalšom zabezpečení severného a západného krídla aliancie, a to aj prostredníctvom bezprecedentných investícií Kanady do transhorizontálnych radarov, ponoriek, lietadiel a pozemných síl, ako aj síl na ľade.

Kanada dôrazne odmieta clá na Grónsko a vyzýva na cielené rokovania s cieľom dosiahnuť naše spoločné ciele v oblasti bezpečnosti a prosperity v Arktíde.

V oblasti plurilaterálneho obchodu podporujeme snahy o vybudovanie mostu medzi Transpacifickým partnerstvom a Európskou úniou, čím by vznikol nový obchodný blok s 1,5 miliardami ľudí. V oblasti kritických minerálov vytvárame kupcovské kluby zakotvené v G7, aby sa svet mohol diverzifikovať a zbaviť sa koncentrovaných dodávok. A v oblasti umelej inteligencie spolupracujeme s podobne zmýšľajúcimi demokraciami, aby sme sa nakoniec nemuseli rozhodovať medzi hegemónmi a technologickými gigantmi (hyperscalers).

Nie je to naivný multilateralizmus, ani spoliehanie sa na ich inštitúcie.
Je to budovanie koalícií, ktoré fungujú – otázka po otázke, s partnermi, ktorí majú dostatočné spoločné záujmy na to, aby konali spoločne.

V niektorých prípadoch to bude veľká väčšina národov.

Vytvára sa tak hustá sieť prepojení v oblasti obchodu, investícií a kultúry, z ktorej môžeme čerpať pre budúce výzvy a príležitosti.

Stredné mocnosti musia konať spoločne, pretože ak nesedíme pri stole, sme na jedálnom lístku.

Veľmoci si zatiaľ môžu dovoliť konať samostatne. Majú veľkosť trhu, vojenskú kapacitu a vplyv, aby diktovali podmienky. Stredné mocnosti to nemajú.

Ale keď rokujeme bilaterálne len s hegemónom, rokujeme z pozície slabosti. Prijímame to, čo nám hegemón ponúka.
Súťažíme medzi sebou o to, kto bude najviac ústretový.

To nie je suverenita. Je to predstieranie suverenity pri súčasnom prijatí podriadenosti.
Vo svete rivality veľmocí majú krajiny, ktoré sa nachádzajú medzi nimi, na výber – buď medzi sebou súťažiť o priazeň, alebo sa spojiť a vytvoriť tretiu cestu s reálnym vplyvom.

Nemali by sme dovoliť, aby nás vzostup tvrdej sily zaslepil pred skutočnosťou, že moc legitimity, integrity a pravidiel zostane silná, ak sa rozhodneme využívať ju spoločne – čo ma vracia späť k Havlovi.

Čo znamená pre stredné mocnosti žiť v pravde?

Po prvé, znamená to pomenovať realitu.
Prestaňme sa odvolávať na medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ako keby stále fungoval tak, ako sa sľubovalo.
Nazývajme to tak, ako to je – systémom zintenzívňujúcej sa rivality veľmocí, kde najsilnejší sledujú svoje záujmy a využívajú ekonomickú integráciu ako prostriedok nátlaku.

Znamená to konať konzistentne a uplatňovať rovnaké štandardy na spojencov aj rivalov.
Keď stredné mocnosti kritizujú ekonomické zastrašovanie z jednej strany, ale mlčia, keď prichádza z druhej, nechávajú nápis vo výklade.

Znamená to budovať to, v čo tvrdíme, že veríme, namiesto čakania na obnovenie starého poriadku.
Znamená to vytvárať inštitúcie a dohody, ktoré fungujú tak, ako je to opísané.
A znamená to znižovať páky, ktoré umožňujú nátlak – to znamená budovať silnú domácu ekonomiku. Malo by to byť bezprostrednou prioritou každej vlády.

A diverzifikácia na medzinárodnej úrovni nie je len ekonomickou opatrnosťou, je to materiálny základ pre čestnú zahraničnú politiku, pretože krajiny si získavajú právo na zásadové postoje tým, že znižujú svoju zraniteľnosť voči odvetným opatreniam.

Kanada má to, čo svet chce. Sme energetickou superveľmocou. Máme obrovské zásoby kritických minerálov. Máme najvzdelanejšie obyvateľstvo na svete. Naše dôchodkové fondy patria medzi najväčších a najsofistikovanejších investorov na svete. Inými slovami, máme kapitál, talenty a vládu s obrovskou fiškálnou kapacitou rozhodne konať. A máme hodnoty, o ktoré usiluje mnoho iných.

Kanada je pluralitná spoločnosť, ktorá funguje. Naše verejné priestranstvo je hlučné, rozmanité a slobodné. Kanaďania zostávajú oddaní udržateľnosti.
Sme stabilným a spoľahlivým partnerom vo svete, ktorý je všetkým možným, len nie stabilným a spoľahlivým. Partnerom, ktorý buduje a cení si dlhodobé vzťahy.

A Kanada má ešte niečo iné. Uvedomujeme si, čo sa deje, a sme odhodlaní podľa toho konať.
Chápeme, že tento rozvrat si vyžaduje viac než len prispôsobenie sa. Vyžaduje si úprimnosť voči svetu takému, aký je.

Odstraňujeme nápis z výkladu. Vieme, že starý poriadok sa nevráti. Nemali by sme za ním smútiť.
Nostalgia nie je stratégiou, ale veríme, že z tohto zlomu môžeme vybudovať niečo väčšie, lepšie, silnejšie a spravodlivejšie.
To je úloha stredných mocností, krajín, ktoré môžu najviac stratiť vo svete pevností a najviac získať zo skutočnej spolupráce.

Mocní majú svoju moc.

Ale my máme tiež niečo – schopnosť prestať predstierať, pomenovať realitu, budovať našu silu doma a konať spoločne.

To je cesta Kanady. Vyberáme si ju otvorene a sebavedome a je to cesta, ktorá je otvorená pre každú krajinu, ktorá je ochotná sa po nej vydať s nami.

Ďakujem vám veľmi pekne.

[jaroslav80]

To je cesta Kanady. Vyberáme si ju otvorene a sebavedome a je to cesta, ktorá je otvorená pre každú krajinu, ktorá je ochotná sa po nej vydať s nami.

Trump sa uz vyjadril, ze uvali 100% cla na Kanadu ak podpisu obchodnu dohodu s Cinou.
Takze uvidime, dokedy kanadskemu premierovi vydrzi optimizmus a prehlasenia, ze Kanada neexistuje len vdaka blahosklonnosti USA.

Byt susedom silneho statu zial zvycajne znamena Bielorusky alebo Ukrajinsky scenar. A Kanada je uz minimalne storocie v tom Bieloruskom scenari.

[MiBi]

Systém stvorený na hľadanie konsenzu sa mení na zosilňovač extrémov.
https://www.facebook.com/photo/?fbid=10 ... 3761116963
Filozofi od Platóna po Tocquevilla varovali pred „tyraniou väčšiny“ a zraniteľnosťou demokracie voči demagógii. Švajčiarska realita im dnes dáva za pravdu. Systém, ktorého pravidlá vznikli v čase, keď mala krajina o tretinu menej obyvateľov, narazil na dobu profesionálneho marketingu, veľkých peňazí a polarizácie.
Dnes stačí šikovne zahrať na strunu strachu z preplnených vlakov a migrácie a radikálne nápady – ako je aktuálny návrh „zastropovať“ švajčiarsku populáciu na 10 miliónoch a riskovať tak roztržku s celou Európou – sa dostávajú priamo do hlavného prúdu.
Tento vývoj nás núti položiť si zásadné filozofické a politické otázky:

• Kde je hranica medzi skutočnou vôľou ľudu a zmanipulovaným davom?

• Môže demokracia prežiť, ak jej nástroje „hacknú“ tí, ktorí majú najhlučnejšie slogany a najväčšie rozpočty na kampaň?

• Je sloboda jednotlivca v bezpečí, ak môže väčšina kedykoľvek odhlasovať obmedzenie základných práv či medzinárodných dohôd?

Švajčiarsko nám ukazuje, že priama demokracia nie je magický liek na populizmus; ak sa nezmodernizujú jej pravidlá, stáva sa jeho najsilnejšou zbraňou. Ak sa pod týmto tlakom otriasa ten najstabilnejší a najbohatší systém na kontinente, je len otázkou času, kedy táto vlna naplno zasiahne aj nás.

[jaroslav80]

Filozofi od Platóna po Tocquevilla varovali pred „tyraniou väčšiny“ a zraniteľnosťou demokracie voči demagógii.

Kym sa progresivcom vo vychodnej Europe darilo trblietkami a pozlatkami zo zapadu a efektivnou zapadnou reklamnou masineriou zaslepovat oci masam, vtedy ospevovali demokraciu ako zlate tela, a pripomenut im, ze demokracia je len tyraniou vacsiny bolo svatokradezou, zlocinom a vlastizradou.

Ked sa progresivcom uz nedari masy lahko obalamutit pozlatkom, tak zacinaju brojit voci demokracii a praktizovat parodiu na demokraciu. Typu Rumunske volby - kde kym nebude ten spravy vysledok, vzdy sa najde nejaka drobnost, kvoli ktorej treba zopakovat volby - podla hesla "kto chce psa bit, palicu si najde".

V sucasnosti sa s progresivcami dokazem zhodnut v tom, ze demokracia nie je nepriestrelnou zarukou uspechu a spravodlivosti. Kedze v holej podstate je to len DIKTATURA 50,1% vacsiny (a v realnych podmienkach este znacne zmanipulovana).

Problem EU a USA je ale iny. Ked mas zoskupenie gangstrov a skorumpovancov - tak mozu mat system od tyranie, cez monarchiu, republiku, priamu referendovu demokraciu... aj tak bude ta spolocnost fungovat gangstersky a skorumpovane. Tu prichadza na radu pravidlo "v hovna bic neupleties".
Riesenim by bolo trochu zlepsit kriticke myslenie jedincov a takzvany "sedliacky rozum" a zakladnu logiku. Dalej, aby zlepsenu zakladnu logiku nevyuzivali len na stale efektivnejsie sposoby vzajomneho okradania sa a parazitovania, este by im bolo treba moralku. Lenze v podstate ateistickom prostredi EU a USA nespravat sa gangstersky a korupcne je "okradanim seba a svojej rodiny". Ludskym existenciam EU a USA totiz chyba akykolvek vyssi zmysel, nez nahrabat si co najviac a parazitovat na ostatnych co najuspesnejsie.
A toto nema sancu zmenit ani tzv. "moralka". Povedal by som, ze prazdna "moralka" bez nabozenstva je taka slepa ulicka. Akoby nezmyselna poza.

Z mojho pohladu, Trump a jeho kumpani, Netanjahu a spol, su typickym prikladom, ako to vyzera, ked sa zoskupia ludia, ktori veria, ze ludsky zivot je tych maximalne 90 rokov, z coho tretina je v prilis malom a slabom alebo uz v rozpadajucom sa tele - a nic viac. Zufale rozhodnutia a aktivity, ktore predvadzaju, sa daju z mojho pohladu vysvetlit jedine takym obmedzenym nastavenim mysle.

[MiBi]

Toto je podla mna zasadny clanok, my tu riesime co je horsie progresivizmus alebo konzervativizmus, a nakoniec to bude vsetko inak:

Svet okolo nás sa mení výraznejšie, než sme si možno vedeli predstaviť a chceli pripustiť. Umelá inteligencia, zrýchľujúci sa postup vývoja robotiky alebo genetického editovania, to všetko za ostatné roky, ba mesiace napreduje takou rýchlosťou, že vzniká akútna potreba filozoficky uchopiť možné politické dôsledky tohto vývoja.

Začať aktívne pracovať na tom, čo s demokraciou v ére, ktorá sa dostáva do područia moci algoritmov. Čo s postľudskými entitami, ktoré postupne vplývajú na utváranie spoločenských väzieb a čoskoro sa budú hlásiť o svoje práva?

Demokracia v biopolitickom diskurze
V čase, keď umelá inteligencia, autonómne systémy, androidi a geneticky modifikované bytosti vstupujú do priestoru, ktorý bol dosiaľ vyhradený iba ľuďom, mení sa aj samotná ontológia politického spoločenstva. Preto je dôležité premýšľať o tom, ako sa transformuje koncept demokracie v kontexte ontopolitického spolužitia ľudí a neľudských entít. Je čas položiť si otázku: Ako bude vyzerať „postľudská polis“, ktorej súčasťou budú neľudské entity uznané ako relevantní politickí aktéri?

Súčasná literatúra o neľudskom občianstve (posthuman citizenship; Asenbaum et al., 2023; Dedeoğlu, 2023) konštatuje, že už dnes procesy spojené s demokraciou zahŕňajú technologických a biologických aktérov. Ukazuje sa, že algoritmy či biologické systémy sa stávajú spolutvorcami politických rozhodnutí (post-human deeds) a tým aj súčasťou občianstva.

Dedeoğlu hovorí o rozšírenej politickej zodpovednosti (augmented political responsibility), ktorá zahŕňa aj prepojenie ľudských a neľudských aktérov. Diskusie o biopolitike zdôrazňujú, že „politika života“ presahuje hranice ľudského druhu. Súčasná biopolitika musí reagovať na situáciu, „keď neľudské a postľudské formy vstupujú do spektra kvalifikovaného života“. V dôsledku toho sa stáva problematickým udržiavať tradičné pojmy reprezentácie, legitimity a občianstva, ktoré sú stále viazané iba na človeka.

Demokracia je dynamický proces súžitia ľudí. Politická subjektivita sa preto odvodzuje od ľudskosti a schopnosti participovať na spoločnom svete. Lenže čo v prípade, že o nás a o našej spoločnej budúcnosti už nebudeme rozhodovať iba my?

Presun moci od ľudí k algoritmom
Vstupujeme do éry, v ktorej algoritmy prestávajú byť nástrojmi a stávajú sa autonómnymi aktérmi politického rozhodovania. Ovplyvňujú ekonomiku, sociálne väzby, správanie a takisto politické procesy. Systémy algoritmov dnes určujú, kto dostane úver, aké informácie sa dostanú ku ktorým občanom, aké im hrozia sankcie a dokonca aká ich čaká budúcnosť. Presun moci nie je len technický. Podstatou zmeny je jej ontologický rámec, v ktorom sa algoritmy stávajú súčasťou štruktúry nášho sveta.

Chandler (2018) upozorňuje, že v prostredí komplexných systémov prestáva byť človek centrálnym subjektom riadenia. Politika sa mení na „ontopolitiku“ – správu vzťahov medzi entitami, ktoré nie sú hierarchicky usporiadané podľa ľudskej vôle. Algoritmy nadobúdajú status aktérov, ktorí konajú, predvídajú a optimalizujú svoje okolie bez potreby ľudského zásahu a vo vlastnom záujme.
Tento vývoj vedie k zásadnej otázke: Ak algoritmy rozhodujú o životoch ľudí, kto rozhoduje o algoritmoch?

Vznik novej oligarchie: technologickí feudáli
Koncentrácia dát, infraštruktúry a výpočtovej kapacity v rukách technologických gigantov vytvára novú formu oligarchie. Dáta sú novou pôdou. Cloud novým panstvom a algoritmy novými nástrojmi moci. Niekoľko súkromných korporácií, ktoré sa predbiehajú vo vývoji modulov AI – spolu so štátnymi AI systémami –, kontroluje základné zdroje, bez ktorých sa moderná spoločnosť už nezaobíde.

Ľudia sa stávajú „poddanými“ v systéme, ktorý sami vytvorili. Už ho nedokážu kontrolovať. Systém ovláda ich. Závislosť od digitálnych platforiem, AI asistentov, automatizovaných rozhodovacích systémov a infraštruktúrnych platforiem vytvára asymetriu moci, ktorá sa podobá na feudálne vzťahy. Prináša to však jeden zaujímavý paradox. „Poddanstvo s tvárou socializmu“.

Noreena Hertz upozorňuje, že technologickí lídri otvorene priznávajú, že AI (a nástup humanoidných androidov) zničí veľkú časť pracovných miest. Stroje budú lacnejšie a efektívnejšie než ľudia. Načo im budú ľudia? Ľudia však nezmiznú. Budú potrebovať iný zdroj príjmu. Hertz zdôrazňuje, že „socializmus“, navrhovaný oligarchami, je – napriek lákadlu peňazí bez práce – morálne „zhnitý“.

Na druhej strane tvorcovia algoritmov sú presvedčení o opaku. Demis Hassabis sa teší na éru „radikálnej hojnosti“, Mustafa Suleyman požaduje „univerzálny základný príjem“, Sam Altman navrhuje „americký akciový fond“, ktorý bude financovaný z daní uvalených na veľké firmy. Všetky návrhy však očakávajú, že vlastníctvo AI zostane v ich rukách. V rukách malej skupiny ľudí, ktorí budú určovať podmienky redistribúcie zdrojov.

Mesačný príjem – akokoľvek štedrý – nenahradí zmysluplný život. Práca dáva ľuďom pocit hodnoty a spoločenské uznanie. Bez nej hrozí, že sa vytvorí spoločnosť pasívnych divákov, možno dostatočne živených a zabávaných AI, ale v zásade zbavených vlastnej dôstojnosti, ktorá pramení z pocitu potrebnosti.

Digitálne identity, sledovacie systémy, centralizované digitálne meny a automatizované rozhodovanie. Prostredie, v ktorom ľudská autonómia eroduje. Človek sa stáva objektom. Je riadený. Už nie je subjektom rozhodovania. Algoritmy monitorujú správanie, predikujú riziká, určujú prístup k službám a vytvárajú nové formy sociálnej kontroly.

Čo robiť? Návrh postľudskej demokracie
Postľudská realita nie je už len fikciou. Je realitou, v ktorej sa stroje stávajú dominantnými subjektmi – podstatou bytia. Súčasné demokratické procesy už zahŕňajú neľudských aktérov. Od algoritmov, ktoré filtrujú informácie, až po biologické systémy, ktoré ovplyvňujú kolektívne rozhodovanie. Postľudská polis nie je iba abstraktným konceptom. Stáva sa živou formou budúceho politického usporiadania. Budúcnosťou, ktorú žijeme už dnes. Budúcnosťou, ktorá už nie je sci-fi. „Stroje“, resp. nimi vytvorené entity sa stávajú politickými aktérmi a my sa musíme pripraviť na to, akým spôsobom uznáme a budeme regulovať ich politickosť.

Budúcnosť je vymedzená dvomi faktormi. Tie sú spojené s existenciou neľudských entít a ľudskej spoločnosti. Problematickou sa stáva prehlbujúca sa nerovnosť medzi „technofeudálmi“ a ich „poddanými“, ľuďmi závislými od ich technológie a zarábajúcich im peniaze a na druhej strane možnosťami politickej participácie neľudských entít na politike.

Riešením je transformovať súčasný koncept demokracie na podmienky, keď „démos“ nebude jediným držiteľom moci.
„Démos“ už nemôže byť definovaný ako spoločenstvo ľudí, ale ako spoločenstvo všetkých entít schopných participovať na spoločnej budúcnosti. Postľudská polis nie je utópiou ani dystópiou, ale realitou, ktorá už vzniká.

Otázkou nie je, či stroje vstúpia do politiky, ale: Kto bude určovať podmienky ich účasti? Aká bude politika, ktorá nebude len pre ľudí? Technologickí lídri ponúkajú „socializmus zhora“, v ktorom si ponechajú moc a ostatným pridelia dávky. Umyjú si ruky a zoberú zisky. Úlohou pripravenej spoločnosti je presadiť riešenie zdola. Zodpovedné a férové voči všetkým. Demokracia v ére algoritmov a androidov musí byť demokraciou spolubytia.

Demokraciou, v ktorej sa politická subjektivita nebude odvodzovať od druhu, ale od schopnosti tvoriť spoločný svet. Demokraciou, ktorá odmietne nové podoby poddanstva a presadí rovnosť v priestore, kde človek už nebude jediným aktérom.

https://dennikn.sk/5274450/o-demokracii ... lgoritmov/

[iosephus]

A v čom presne spočíva tá revolučná myšlienka?

Svet bude stále rovnaký, ako vždy predtým. Rovnako ekonomicky nerovný a rovnako elitársky. Žiadna revolúcia zdola tomu zatiaľ nepomohla ani nepomôže, to už je údel homo sapiens.

To, čo bola pre ľudí vo feudalizme vrstva panovíkov z Božej vôle,
to bola pre raných kapitalistov vrstva ľudí s najväčším kapitálom,
pre socialistov tí rovnejší z rovných,
a pre súčasnosť vrstva tých, ktorí majú kľuče od algoritmov.

Iné technológie, same shit.

[MiBi]

Revolucna myslienka?
Ze démos“ nebude jediným držiteľom moci ?
„Poddanstvo s tvárou socializmu“. Socializmus“, navrhovaný oligarchami - peniaze bez práce ?


Albansko uz ma napr. AI clena vlady (https://zive.aktuality.sk/clanok/Y90pvn ... lnu-ulohu/)

[jaroslav80]

A v čom presne spočíva tá revolučná myšlienka?

Svet bude stále rovnaký, ako vždy predtým. Rovnako ekonomicky nerovný a rovnako elitársky. Žiadna revolúcia zdola tomu zatiaľ nepomohla ani nepomôže, to už je údel homo sapiens.

Iné technológie, same shit.

Plne suhlasim. Ludia sa najprv vydierali, okradali a vrazdili tym, ze jeden mal v ruke kyjak, neskor potreboval tlupu s mecmi a jednou balistou, neskor potreboval sik zoldnierov s musketami a o 10 rokov bude potrebovat 5000 samovrazebnych dronov s AI navadzanim k cielom.

Menia sa len nastroje v rovnako skazenych medziludskych vztahoch ako boli cele tisicrocia. Vydieraci tuziaci parazitovat na praci ostatnych tu budu aj nasledujuce storocia.