Uz bublina blizko prasknuti?

[MartinUS]

Zdravim,

i kdyz mozna se protahne mozna bublina dele i v radu mesicu,tak prece jenom pro ty, kteri zapomneli, ze nakup a drz akcii je spojeno s 50+% propady a mozna ted i dluhopisy budou na tom podobne...http://public.media.foxnews.com/2015/08 ... _WMPG4.mp4

Enjoy,

Martin, ekonom, Chicago, USA

[MiBi]

18 grafov, ktoré vysvetľujú, že umelá inteligencia nie je nadhodnotená
https://www.thevccorner.com/p/coatue-ai ... s?r=1krivi

Spoločnosť Coatue práve publikovala jednu z najdiskutovanejších správ v oblasti technológií a financií tohto roka.
Po štúdiu 30 bublín za 400 rokov dospel hedžový fond Philippa Laffonta s hodnotou 54 miliárd dolárov k záveru, že umelá inteligencia nie je bublina, ale skorá priemyselná revolúcia .

[Glogol]

18 grafov, ktoré vysvetľujú, že umelá inteligencia nie je nadhodnotená
https://www.thevccorner.com/p/coatue-ai ... s?r=1krivi

Spoločnosť Coatue práve publikovala jednu z najdiskutovanejších správ v oblasti technológií a financií tohto roka.
Po štúdiu 30 bublín za 400 rokov dospel hedžový fond Philippa Laffonta s hodnotou 54 miliárd dolárov k záveru, že umelá inteligencia nie je bublina, ale skorá priemyselná revolúcia .

No ten graf 8 celkom príjemný nie je. Konštatovanie že to pôjde znova hore nie je ničím podložené.

[Rokosák]

Keď bublina začne praskať, nie je rozumné všetko predať? Alebo je lepšie čakať, kým úplne praskne – a dúfať, že sa trh časom opäť uráči rásť?

[wladas]

Odkial zistis ze uz praska a nie je to len korekcia? Rad by som si pozical tu vestecku gulu

[Rokosák]

Veštenie nie je potrebné – stačí sledovať trh v reálnom čase. Ak sa pomýliš pri predaji, máš možnosť znovu nakúpiť a tým obmedzíš veľkosť straty, ktorú si sám určíš – a ktorá je tvojou stratou. Takto rozhoduješ sám o osude vlastných investícií. Ak nereaguješ, spoliehaš sa na trh – a ten sa nezaujíma ani o teba, ani o mňa.

[MiBi]

Akciový index S&P 500 v zóně smrti?

Něco pro fanoušky monetarismu – když akciový trh očistíme o měnovou inflaci za posledních 100 let, zjistíme, že od 30. let 20. století byl problém se udržet nad 6 000 body.
Vlastně tu můžeme sledovat zase onen „návrat k normálu“, který nekompromisně probíhá v průběhu času na trzích.
Jinak 20. léta vypadají zajímavě tím, jak pohledem peněžní zásoby byl akciový trh v USA nesmírně nafouknutý.

https://www.linkedin.com/posts/jaroslav ... 20864-wuIj

[Rokosák]

Inými slovami, S&P 500 prekonal infláciu. Čo by sa stalo, keby ste vôbec neinvestovali?

Výpočet inflácie nezahŕňa aktíva ako akcie, zlato či nehnuteľnosti. Keby sa do výpočtu inflácie zahrnuli, inflácia by zrejme ani „neexistovala“ – najmä pre tých, ktorí dokážu aj investovať.

[jaroslav80]

Predpovedat vrchol cenovej urovne bubliny akehokolvek aktiva (SP500, zlato, ropa, EURUSD, TESLA, BTC ...) beziaceho na steroidoch ludskej stadovitosti, alebo hlbku padu akehokolvek aktiva, je mne osobne absolutne nemozne.
Je mi vzdy uplne neuveritelne, ze ludia sa vedia vyhecovat az k takym cenovym urovniam, kam to pri hysteriach zachadza.

Je to akoby sa v ustave choromyselnych hrali na burzu a sustavne a opakovane by prekvapovali osetrovatelov stale sialenejsimi cenami, ku ktorym pocas tej ich hry dokazali zajst. Ziaden z osetrovatelov by nemal sancu vyhrat v hre idiotov, lebo by v nej nenachadzal pravidla. I ked idiotom by sa zdalo, ze to pravidla ma - take ich svojske pravidla.

[Rokosák]

Netreba odhadovať vrchol bubliny, stačí sledovať trend od kúpy. Pokiaľ dokážeš predať so ziskom, nemusíš sa trápiť ničím – nie je to ako rozvod.

[MiBi]

Výstraha od Raya Dalia
Zakladateľ hedžového fondu Bridgewater Associates Ray Dalio upozorňuje, že americké akcie nesú čoraz viditeľnejšie znaky bubliny, živené veľkým príbehom umelej inteligencie a ochotou platiť za budúci rast čoraz viac. Zároveň však dodáva, že samotná diagnóza „bublina“ nie je dôvod na okamžitý útek z trhu, kľúčový je však spúšťač, ktorý by prehnané očakávania „prepichol“. Takým spúšťačom môže byť sprísnenie finančných podmienok, slabšie než očakávané firemné zisky, prípadne regulačné prekážky, ktoré zbrzdia monetizáciu investícií do umelej inteligencie. Riziko podľa neho nespočíva v krátkodobej volatilite, ale v tom, že dnešné vysoké valuácie môžu viesť k nízkym dlhodobým výnosom, ak sa príbehy nenaplnia číslami. Preto odporúča skôr trpezlivosť a riadenie rizika než časovanie trhu a dôležitá je diverzifikácia, menšia páka a sústredenie na kvalitu cashflow. Inými slovami, bublina sama osebe nevelí „predaj“, ale vyžaduje väčšiu pokoru, lepšiu disciplínu a pripravenosť na možné prekvapenia

[MiBi]

ake vselijake ciary sa daju nakreslit cez S&P 500:

[mapper]

Ako to číta Ivan Mikloš: Čo treba vedie ... i-bubline/

[iosephus]

Mikloš chystá nejaký politický comeback? V posledných pár mesiacoch je úplne všade.

[MiBi]

Po prasknutí internetovej bubliny došlo k jasnému presunu kapitálu do bezpečnejších sektorov, ako je zdravotníctvo (PE ~23,8 počas bubliny), doprava (~12,8), poistenie (~9,9) alebo distribúcia spotrebného tovaru (~18,9). V čase, keď boli v centre pozornosti špekulatívne internetové spoločnosti, tieto segmenty zostali relatívne podhodnotené.
Dnes možno podobne nízke ocenenia v rozmedzí 10–14-násobku zisku nájsť v sektoroch poistenia, telekomunikácií a spotrebného tovaru a odevov. Zdroj: https://sk.xtb.com/hubfs/%5BSK%5D%20Outlook%202026.pdf

Počas internetovej bubliny najviac rástli sektory spojené s internetom a komunikáciami. Podiel hardvérových spoločností na trhovej kapitalizácii S&P 500 vtedy dosiahol viac ako 26 % (v súčasnosti je to len 9 %). Dnes sa do popredia dostávajú polovodiče, ktorých podiel v indexe S&P 500 vzrástol z marginálneho na viac ako 13 %.

Vážený priemerný PE lídrov dot-comov na vrchole býčieho trhu bol takmer 150 a v prípade špekulatívnejších spoločností presiahol 300. Dnes je priemerný PE pre koše hyperscalerov AI a dodávateľov AI približne 62, resp. 51. Je to vysoká hodnota, ale jasne nižšia ako úrovne zaznamenané na konci internetovej bubliny. Navyše, po vylúčení extrémne vysoko hodnotených spoločností Tesla a Palantir klesá PE hyperscalerov na ~27.
Naopak, spoločnosti poskytujúce infraštruktúru umelej inteligencie sa obchodujú v priemere vyššie, v rozmedzí 40–50-násobku zisku, bez jediných extrémnych výnimiek. Stojí za to pripomenúť, že ocenenia sú podložené aj finančnými výsledkami. Dobrým príkladom je spoločnosť Nvidia, ktorej cena akcií vzrástla viac
ako desaťnásobne, rovnako ako jej zisky, čo ponechalo ocenenie na približne rovnakej úrovni. V ére
dot-comov takáto synchronizácia ziskov s cenou vo väčšine prípadov jednoducho chýbala.

[MiBi]

Dalsia analogia, podla nej mame este 2 roky

https://x.com/Solix_Trade/status/2001899492728279061

[Wolf]

[Glogol]

Screenshot 2026-01-08 at 8.51.47.png

len ci ozaj tie peniaze zarabaju - ci len neobjavili kreativne uctovnictvo, ci nie su poprepajani pomaly ako banky - pad jednej entity sposobi domino efekt celeho segmentu a mozno aj trhu ( nedavno len Oracle sa trocha zatriasol a uz skoro panika). Na druhej strane to vzajomne pochytanie sa za ruky znamena ze vlada musi v pripade potreby zachranit cely segment AI - inac pojde dole z utesu vsetko.

[MiBi]

Dalsia uvaha o AI Bubline: https://danielkojnok.substack.com/p/bub ... -sa-pozera

MAINSTREAMOVÁ EKONÓMIA ROZUMIE, ŽE CAPEX UMELEJ INTELIGENCIE JE BUBLINA.
NEROZUMIE PREČO.
RAKÚSKA ŠKOLA ODPOVEĎ MÁ — A MÁ JU OD ROKU 1912.
━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━
"Boom nemôže pokračovať donekonečna. Skončí sa dvomi spôsobmi: buď dobrovoľným zastavením ďalšej úverovej expanzie, alebo katastrofou meny, ktorú expanzia poháňa."
— Ludwig von Mises, Human Action (1949)
Mises napísal túto vetu pred sedemdesiatimi siedmimi rokmi. V apríli 2026 OpenAI uzavrelo financovanie pri valuácii 852 miliárd dolárov. V tom istom čase Oracle vykázalo voľný cash flow mínus 24,7 miliardy dolárov. Bloomberg zdokumentoval viac než 800 miliárd dolárov v kruhovom financovaní medzi Nvidia, OpenAI, Oracle, CoreWeave a niekoľkými ďalšími hráčmi, ktorí si navzájom kupujú produkty za peniaze, ktoré si navzájom požičali.
Je to bublina. Ale to vie každý, kto v posledných šiestich mesiacoch otvoril ekonomické noviny. Zaujímavá otázka nie je či, ale prečo.
KRUH, Z KTORÉHO VYSTUPUJÚ PENIAZE
V prvej časti tejto série (link v komentároch) som popísal, ako Nvidia investovala miliardy do CoreWeave, ktorá za tieto peniaze nakupuje čipy od Nvidia. V druhej časti (link v komentároch) sme videli, že tento vzorec nie je výnimka — je to štruktúra.
OpenAI dostane peniaze od Nvidia, sľúbi nakúpiť čipy v hodnote 100 miliárd dolárov. Microsoft investuje do Nebius, ktorá nakupuje GPU od Nvidia. Oracle si požičiava na výstavbu dátacentier, ktoré prenajme OpenAI.
Každý jeden z týchto obchodov má vlastnú internú logiku. Sčítané dohromady tvoria niečo, čo Bloomberg pomenoval Infinite Money Glitch — nekonečnú slučku peňazí, ktoré sa vracajú samé sebe.
Nejde o to, či AI je užitočná technológia. Je. Ani o to, či Nvidia robí dobré čipy. Robí. Otázka je úplne iná — kde sa vzali peniaze, ktoré tento celý kruh financujú?
HAYEKOV TROJUHOLNÍK: AKO SA KAPITÁL ROZHODUJE, KAM TEČIE
Hayek bol Misesov žiak. Tam, kde Mises v 1912 popísal, ako úverová expanzia kazí ekonomické signály, Hayek o dvadsať rokov neskôr nakreslil schému, ktorá sa dá vysvetliť na chlebe.
Predstavte si všetko, čo musí spoločnosť urobiť, aby vznikol jeden krajec chleba. Niekto musí vypestovať pšenicu. Predtým niekto musel vyrobiť semená a hnojivá. Predtým niekto musel postaviť továreň na hnojivá. Predtým niekto musel vybudovať bane na fosfáty.
Hayek tomu hovorí štruktúra produkcie. Najnižšie rády sú veci blízko spotrebiteľa. Najvyššie rády sú veci vzdialené od spotrebiteľa, dlhodobé, špekulatívne.
A teraz to dôležité. O tom, koľko kapitálu tečie do najvyšších rádov produkcie, rozhoduje úroková sadzba. Keď sú úroky umelo nízke — lebo ich centrálna banka tlačí dole tlačením peňazí — zrazu sa "oplatí" aj projekt, ktorý sa zúročí o desať rokov pri rizikových predpokladoch. Stavajú sa bane, ktoré nikto nepotrebuje. Budujú sa továrne, ktoré nikto neuvedie do prevádzky.
Hayek to publikoval v roku 1931. A presne to popisuje, čo sa deje s AI.
DÔKAZY
Oracle — voľný cash flow desiatky miliárd dolárov v mínuse za posledné štyri kvartály. Špekulatívny projekt vyššieho rádu produkcie financovaný dlhom.
Stargate — január 2025 ohlásený projekt za 500 miliárd dolárov. V marci 2026 zrušená 600-MW expanzia v Texase. V apríli 2026 OpenAI úplne zastavilo britský Stargate. Presne tie projekty, ktoré Mises a Hayek mali na mysli pri malinvestmentoch.
CoreWeave — vlastný kapitál 1,3 miliardy dolárov, celkové záväzky 17,8 miliardy. Pákový efekt 1:14.
NBER štúdia — 90 % firiem, ktoré nasadili generatívnu AI, nevidí merateľný dopad na produktivitu. Bain odhaduje, že na návrat investícií by AI musela do roku 2030 generovať dva bilióny dolárov ročných príjmov. Aktuálne sa príjmy pohybujú v desiatkach miliárd. Rozdiel nie je rastová krivka. Rozdiel je hayekovský malinvestment.
KARPIŠ, ZLATÍ ŤAŽIARI A KOMPAS
Koncom roku 2024, keď bola pozornosť trhu obrátená na technologické akcie a ťažiari zlata sa obchodovali lacnejšie, než by zodpovedalo cene zlata, ktoré ťažia, otvoril som pozíciu v junior gold mineroch. O niekoľko týždňov skôr to isté nezávisle urobil aj Juraj Karpiš, s ktorým sme z tohto zhodou náhod vzniknutého paralelného trade nakrútili spoločný podcast.
Aplikovali sme ten istý rámec, aký v tomto článku používam na AI bublinu — len opačne. Tam, kde úverová expanzia tlačila kapitál do najvyšších rádov produkcie, uberala kapitál zo zlata a všetkého, čo si ľudia kúpia, keď neveria papierovým peniazom. Nie je to vysvetlenie, ktoré si vymyslíme až keď je po všetkom. Je to kompas — a kompas funguje obidvoma smermi.
Otázka teda nie je, či AI bublina praskne. Otázka je, čo sa stane potom — a kam pôjde kapitál, keď opustí Oracle, CoreWeave a ďalšie projekty, ktoré by pri normálnych úrokoch nemali existovať. Na to existujú nástroje. O niektorých z nich som už písal.

Dalsi clanok od autora: Bublina v AI: 1. časť - Oracle a Nvidia padajúce hviezdy umelej inteligencie nachadza tu https://danielkojnok.substack.com/p/inv ... -ai-1-cast

[MiBi]

Známy a široko sledovaný americký investičný stratég Ed Yardeni pripustil, že umelá inteligencia je bublina, ale ešte sa nedostala do momentu spľasnutia. Podľa jeho modelu sú podmienky bubliny na úrovni 83 percent, no spúšťač jej prasknutia ukazuje len 34 percent.

Historicky podobné podmienky predchádzali medvediemu trhu indexu S&P 500 iba v 9 percentách prípadov do dvoch rokov pri priemernom zhodnotení (po úprave o infláciu) o 18,3 percenta. Inak povedané, ocenenia umelej inteligencie vyzerajú napäto, ale sily potrebné na prasknutie bubliny sa ešte úplne nenaplnili.

[MiBi]

Ako to číta Ivan Mikloš: Kedy praskne AI bublina a čo to bude znamenať?
AI bublina je hybridom dobrej a zlej bubliny. Zlá stránka je daná predovšetkým dlhovým financovaním v čase, keď sú verjné fianancie v zlom stave. Dobrá spočíva v tom, že za sebou zanechá inovačnú infraštruktúru umelej inteligencie.
V tejto rubrike sme už pred rokom písali o AI bubline, a to najmä na základe názorov a argumentov bývalej viceprezidentky Medzinárodného menového fondu a profesorky ekonómie Gity Gopinath (tu) a predsedu Rockefeller International Ruchira Sharmu (tu).

Prvá menovaná upozorňovala najmä na to, že prasknutie AI bubliny bude mať omnoho závažnejšie dôsledky, ako keď pred štvrťstoročím praskla internetová dot-com bublina. Druhý menovaný vysvetlil na základe štyroch „o“ (over-valuation, over-investment, over-leverage a over-ownership), prečo je podľa neho bublina už enormne nafúknutá.
Ubehol rok a žiadna bublina nepraskla, pričom všetky štyri „o“ sú viac over, ako boli pred rokom. Je to dôkaz, že ide o zdravý rast a žiadna bublina neexistuje, ako tvrdí napríklad šéf Nvidie Jensen Huang či Peter Oppenheimer z Goldman Sachs? Alebo platí, že ešte neprišiel ten pravý čas na to, aby bublina praskla?
V októbrovom prieskume Bank of America medzi fondovými manažérmi bolo druhým najväčším rizikom prasknutie AI bubliny (po rastúcich výnosoch štátnych obligácií). Podľa analýzy StockTitan sa mediálny naratív preklopil od roku 2023 z „boomu“ na „bublinu“ a naspäť dovedna 26-krát, naposledy od boomu k bubline 8. a 9. októbra.

V najnovšom čísle Foreign Affairs vyšiel na túto tému nový článok Ruchira Sharmu. Sharma neprognózuje, kedy AI bublina praskne, hoci si je istý, že sa tak skôr alebo neskôr stane. Jeho článok je však hlavne o tom, čo to bude znamenať. Podtitul jeho článku je „Čo prežije po skončení boomu“.

Otázkou nie je či, ale kedy
Prvá dôležitá vec je, že AI je síce bezprecedentne transformačná technológia, ktorá sa šíri doteraz nevídanou rýchlosťou, ale to neznamená, že mení podstatu procesov, ktoré boli v minulosti spojené s inými zásadnými inovačnými technológiami (para, železnica, automobily, internet) a ktoré skôr alebo neskôr nafúkli bublinu, ktorá potom spľasla. Dokonca platí, že čím je táto inovácia zásadnejšia a univerzálnejšia a čím rýchlejšie sa šíri, tým je aj nafukovanie bubliny rýchlejšie a jej prasknutie nezvratnejšie. Otázka potom nestojí tak, či bublina spľasne, ale kedy sa tak stane. Na túto otázku však nevie s istotou odpovedať nikto.

Argument tých, ktorí tento záver spochybňujú (aj keď takých nie je veľa), je, že AI je oproti predchádzajúcim inou technológiou, lebo jej budúci prínos k rastu produktivity bude taký veľký a taký rýchly, že žiadna bublina sa v skutočnosti nenafúkne, a teda ani nepraskne.

Na úkor iných investícií
V súvislosti s AI hovorí každý o USA a Číne, ale medzi technologické veľmoci, ktoré masívne investujú do výskumu a vývoja spojeného s AI, patria aj Japonsko, Južná Kórea a Taiwan.
Potom nasledujú tzv. druhotní poskytovatelia služieb – krajiny ako Singapur či Malajzia, v ktorých americké a čínske AI giganty investujú miliardy do dátových centier, a takisto Mexiko alebo Vietnam s výrobou AI serverov či iného hardvéru.
Okrem toho vedie AI boom k rastúcemu dopytu po energii a po viacerých materiáloch a horninách, ako sú nikel z Indonézie, lítium z Austrálie, meď z Čile, Peru a Demokratickej republiky Kongo.

A potom sú tu ostatné krajiny, ktoré sú mimo hlavného investičného prúdu spojeného s AI, medzi ktoré patrí aj väčšina európskych krajín vrátane Slovenska. Problém je okrem iného v tom, že AI boom pohlcuje čoraz väčší podiel z investícií, takže dochádza k tomu, že miera investícií v ostatných sektoroch mimo AI stagnuje alebo dokonca klesá. Veľmi dobre to ilustruje situácia v USA, kde za ostatný rok súkromné investície do budovania dátových centier vzrástli o 50 percent, ale celkové ostatné investície do výstavby sa o 5 percent znížili. Investície do AI sú (minimálne v USA) aj hlavným dôvodom rastu ceny peňazí, a teda aj rastu výnosov amerických vládnych obligácií.

Východiská dot-com bubliny sme už prekonali
Prvý problém je nadhodnotenie ceny akcií AI technologických firiem. Veľké bubliny praskali počas ostatných 50 rokov vtedy, keď ceny očistené o infláciu vzrástli desaťnásobne v priebehu zhruba 15 rokov. Americký technologický akciový trh dosiahol túto úroveň už vlani.

Najčastejším protiargumentom je, že na rozdiel od dot-com bubliny generujú teraz AI giganty vysoké príjmy. Tie však generovali aj giganty dot-com éry, ako boli firmy Qualcomm, Oracle či Cisco, rast ich príjmov v druhej polovici 90. rokov bol podobný, ako je dnes rast príjmov AI gigantov, okolo 22 percent ročne.
Navyše, skutočné príjmy nemusia byť až také vysoké, ako sú tie deklarované, pričom hlavnou príčinou je tzv. kruhové financovanie. Veľkí globálni poskytovatelia cloudových služieb (hyperscalers) budujú dátové centrá a zároveň investujú do popredných poskytovateľov AI služieb, ako sú Open AI či Anthropic. Títo potom časť investovaných peňazí používajú na kupovanie služieb od tých istých hyperscalerov. Hyperscaleri s rastom hodnoty akcií AI firiem reportujú zvýšenie príjmov v kategórii „iné príjmy“. Takéto príjmy dosiahli v uplynulom roku štvrtinu ich príjmov.

S cenami akcií súvisí aj návratnosť dnešných investícií do AI, teda otázka, či dnešné astronomické investície do AI môžu v dohľadnej budúcnosti priniesť adekvátnu návratnosť. Za ostatné tri roky narástli tieto investície štvornásobne, čo je bezprecedentný rast. Kým v roku najvyššieho rastu pred prasknutím dot-com bubliny dosiahli investičné náklady 6 percent HDP, v súčasnosti je to 6,3 percenta HDP, ale rast investícií stále prudko stúpa.

Môže to zachrániť rast produktivity generovaný využitím AI? Zatiaľ sa to nezdá. Celkový faktor produktivity (total factor productivity) zatiaľ dokonca rastie omnoho pomalšie ako v ére internetového boomu.
Navyše, ekonóm William Nordhaus vypočítal, že len dve percentá príjmov vytvorených inováciami v minulosti (železnice, letiská, internet) smerovali k firmám, ktoré budovali infraštruktúru týchto inovácií. Zvyšok (teda takmer všetko) smeroval k biznisu a spotrebiteľom, ktorí tieto inovácie a infraštruktúru využívali.

Hrozia výrazne vyššie straty pre domácnosti
Ďalším problémom môže byť vlastníctvo, a to v tom zmysle, že podiel majetku (aktív), ktorý držia americké domácnosti v akciách, dosiahol 30 percent, čím prevýšil podiel z obdobia pred prasknutím dot-com bubliny (27 percent). Výrazne sa zvýšil aj podiel akcií, ktoré vlastnia zahraniční držitelia, pričom nielen inštitucionálni, ale aj zahraničné fyzické osoby. Väčšina všetkých investorov pritom investuje cez pasívne indexové fondy, ktoré rozkladajú investície rovnomerne do indexu S&P 500. Ten je ťahaný predovšetkým americkými technologickými gigantmi.

Za ostatných takmer sto rokov mala každá novšia prasknutá bublina väčšie negatívne dôsledky aj preto, že finančný a akciový trh rástol rýchlejšie ako reálna ekonomika. Kým v roku 1980 sa hodnota globálnych finančných trhov rovnala globálnemu HDP, v roku 2000 (pred dot-com krízou) to už bol trojnásobok svetového HDP a v súčasnosti je to už päťnásobok. To je aj dôvod, prečo by dnešný prepad indexu S&P 500 o 50 percent (teda rovnaký ako v rokoch 2001 a 2008) priniesol pre americké domácnosti dvakrát vyššie straty.

Ďalšia oblasť, ktorá pri porovnaní s dot-com bublinou nevyznieva v súčasnosti optimisticky, sa týka verejných financií a priestoru na znižovanie ceny peňazí. Kým v 90. rokoch držal americký Fed menovú politiku reštriktívnejšiu ako dnes a vláda hospodárila s prebytkami, dnes je situácia opačná. Fed drží úroky na nižšej úrovni, ako by zodpovedalo úrovni inflácie, a deficit verejných financií dosahuje rekordnú úroveň viac než 6 percent HDP. To potom vedie nielen k vysokému stimulovaniu investícií (vrátane tých do AI), ale aj k riziku, že po prasknutí bubliny nebude mať menová a fiškálna politika priestor na stimuláciu dopytu ani na pomoc firmám.

Dobré a zlé bubliny
Pri praskaní bublín je ešte dôležité rozlišovať medzi zlými a dobrými bublinami. Zlé sú tie, ktoré sú financované na dlh a neostávajú po nich inovácie a produktívne aktíva. Takže zlou bublinou bola realitná bublina z nultých rokov, ktorá viedla ku globálnej finančnej a ekonomickej kríze v rokoch 2008 – 2009. Negatívne dôsledky pre dlžníkov aj veriteľov trvali roky a bublina nepriniesla nič hodnotné – ani nové inovácie, ani nové odvetvia, len znehodnotené investície do budov, teda do betónu a tehál.

Dobrou bublinou bola zase dot-com bublina z roku 2001. Financovaná bola viac z privátneho kapitálu do majetku firiem, ale predovšetkým po sebe zanechala vybudovanú infraštruktúru globálnej internetovej siete. Recesia bola krátka a mierna, akcie sa síce nakrátko prepadli, ale potom znovu pomerne rýchlo rástli rovnako ako globálna ekonomika.

AI bublina je v tomto zmysle hybridom dobrej a zlej bubliny. Zlá stránka je daná predovšetkým dlhovým financovaním v situácii zlého stavu verejných financií, ale tá dobrá zase spočíva v tom, že za sebou zanechá inovačnú infraštruktúru umelej inteligencie, ktorá so sebou nesie popri rizikách aj značné možnosti, najmä čo sa týka budúceho rastu produktivity a technologického pokroku.
https://e.dennikn.sk/5640491/ako-to-cit ... /?ref=mwac