Progresívny neomarxizmus v praxi

[MiBi]

Asi dnesny progresivizmus, alebo ako ho konzervativci nepekne nazyvaju neomarxmizmom, ma pramalo spolocne s tym co hlasal K.Marx:

Každý rok 5. mája sa z archívov vyťahujú červené prápory a v ľavicových kaviarňach sa s pietou oprašujú busty muža s impozantnou bradou. Karl Marx, narodený v roku 1818, je pre mnohých dodnes „sekulárnym svätcom“, geniálnym architektom spravodlivého sveta a najväčším mysliteľom tisícročia. Je to vskutku fascinujúci úkaz: málokto v dejinách mal takú obrovskú túžbu zachrániť celé ľudstvo a zároveň takú fatálnu neschopnosť postarať sa o vlastnú rodinu.

Je ironické, že človek, ktorý chcel zrušiť súkromné vlastníctvo, strávil polovicu života tým, že sa pokúšal zmocniť vlastníctva svojich príbuzných. Muž, ktorý predpovedal koniec vykorisťovania, žil z peňazí továrnika Engelsa a na burze špekuloval s kapitálom, ktorým tak pohŕdal. Aby sme pochopili, prečo marxizmus v praxi skončil tak, ako skončil, musíme sa pozrieť na človeka, ktorý stál za oponou. Tu je 13 faktov o Karlovi Marxovi, ktoré sa v učebniciach vedeckého komunizmu akosi zabudli spomenúť.

1. Kritický postoj k Simónovi Bolívarovi
Marx mal prekvapivo negatívny názor na juhoamerického osloboditeľa Simóna Bolívara. V článku pre New American Cyclopaedia (1858) ho opísal ako autoritárskeho aristokrata a v súkromnej korešpondencii ho nazval „podlým a biednym zbabelcom“. Marx v ňom videl skôr diktátorský typ „bonapartizmu“ než skutočného osloboditeľa.

2. Napäté vzťahy v rodine a neúčasť na otcovom pohrebe
Marxov vzťah s rodičmi bol poznačený neustálymi finančnými spormi. S matkou Henriette prerušil kontakty kvôli dedičstvu. V roku 1838 sa nezúčastnil na pohrebe svojho otca Heinricha, hoci ten ho počas štúdií finančne podporoval nad rámec svojich možností.

3. Životný štýl a zdravotné problémy
Marx žil vo veľkom neporiadku a nedbal na hygienu, čo viedlo k chronickým zdravotným problémom. Trpel silnými furunkulami (bolestivými vredmi), ktoré mu sťažovali sedenie a písanie. Biografi to pripisujú jeho životnému štýlu: nadmernému pitiu alkoholu, fajčeniu a nedostatku čistoty.

4. Rozhadzovanie majetku jeho manželky
Jenny von Westphalen pochádzala z pruskej aristokracie. Jej venno a neskoršie dedičstvo padlo na životné náklady rodiny a financovanie Marxových politických aktivít a vydávanie novín. Rodina následne upadla do dlhoročnej biedy.

5. Tragické podmienky v londýnskom Soho
Kvôli nedostatku stabilného príjmu žila rodina v extrémnej chudobe. Tri z ich detí zomreli v ranom veku. Tragická je udalosť z roku 1852, keď zomrela dcéra Franziska a Marx musel prosiť susedov o peniaze, aby jej mohli kúpiť rakvu.

6. Finančná závislosť od Friedricha Engelsa a strýka Philipsa
Marx bol takmer celý dospelý život finančne závislý od Friedricha Engelsa, ktorého rodina vlastnila textilné továrne. Okrem neho opakovane žiadal o peniaze svojho strýka Lyona Philipsa (zakladateľa koncernu Philips), pričom často využíval rodinné návštevy len na získanie „pôžičiek“.

7. Špekulácie na burze
Napriek tomu, že bol najväčším kritikom kapitalizmu, Marx sa v roku 1864 pokúšal o špekulácie na londýnskej burze. Veril, že s trochou vtipu a malým kapitálom dokáže zarobiť na úkor „buržoázie“.

8. Nemanželský syn so slúžkou Helene Demuthovou
Marx mal pomer s rodinnou slúžkou Helene, z ktorého sa v roku 1851 narodil syn Frederick (Freddy). Marx však dieťa nikdy oficiálne neuznal. Aby zachránil Marxovo manželstvo, otcovstvo verejne deklaroval Engels, hoci historický konsenzus ukazuje na Marxa.

9. Kontroverzná reakcia na narodenie dcéry
Pri narodení dcéry Eleanor v roku 1855 Marx v liste Engelsovi napísal, že je „bohužiaľ dievča“. Toto vyjadrenie odrážalo vtedajšie patriarchálne očakávania, keďže rodina zúfalo potrebovala mužského dediča (všetci Marxovi synovia zomreli).

10. Absencia stabilného zamestnania
Marx nikdy nemal prácu s pravidelným platom mimo žurnalistiky. Písal články pre New York Daily Tribune, ale odmietal si nájsť prácu, ktorá by ho odvádzala od jeho teoretického výskumu, čo bolo príčinou neustáleho nedostatku peňazí.

11. Intelektuálne vplyvy a spory o originalitu
Marx bol v ranom období obviňovaný zo zakrývania, respektíve zamlčiavania zdrojov svojich myšlienok, najmä pokiaľ išlo o francúzskych socialistov ako Proudhon. Hoci nejde o plagiát v modernom právnom zmysle, Marx bol známy tým, že po prebratí myšlienok sa proti svojim pôvodným učiteľom ostro obrátil.

12. Obhajoba revolučného násilia
Marx veril, že prechod k novej spoločnosti nie je možný mierovou cestou. V roku 1848 explicitne napísal, že existuje len jeden spôsob, ako urýchliť pád starého systému: „revolučný teror“.

13. Rasové a etnické predsudky v súkromí
V súkromnej korešpondencii s Engelsom Marx používal rasistické narážky na Židov (hoci sám bol židovského pôvodu) a na iné národy. Napríklad o Ferdinandovi Lassallovi písal v antisemitských tónoch a Slovanov označoval za „historicky menejcenné národy“, ktoré brzdia pokrok revolúcie.

[jaroslav80]

No ved preto progresivnych neomarxistov nenazivaju marxistami, ale neomarxistami.

Inak bod 12. bol predsa jednym zo zakladnych pilierov Marxovych teorii - ze oslobodenie od imperialistov je mozne len "nasilnymi revoluciami proletariatu".

Ani Spartakus neprisiel s tak naivnymi prehlaseniami, ze by jeho stupencom navraval, ze z otroctva voci Rimanom budu moct odist nenasilnym sposobom...

[JUGGLER]

Jižní Korea chce uvalit "dividendu" na zisky AI firem ve snaze redistribuovat bohatství od výrobců čipů, jako je Samsung a SK Hynix. Index Kospi v reakci na tuto zprávu dnes odepisoval přes 5 %

Zpráva o zavedení „občanské dividendy“ v Jižní Koreji vyvolala na trzích značný rozruch, protože zasáhla nejcitlivější místo současného korejského růstu – extrémní koncentraci kapitálu v AI sektoru.

Zde je podrobné vysvětlení situace k dnešnímu dni (12. května 2026):

1. Podstata návrhu: „Občanská dividenda“
Hlavní poradce prezidenta pro ekonomickou politiku, Kim Yong-beom, navrhl koncept, podle kterého by se zisky z éry AI infrastruktury měly redistribuovat mezi všechny občany.

Argumentace: Úspěch firem jako Samsung a SK Hynix není jen výsledkem jejich vlastního úsilí, ale stojí na základech (vzdělání, infrastruktura, podpora), které stát budoval desítky let.

Mechanismus: Navrhuje vytvoření fondu (inspirovaného norským ropným fondem), který by financoval projekty jako základní příjem pro venkov, podporu start-upů pro mladé nebo doplňování penzijního systému.

2. Proč trhy reagovaly tak prudce?
Index KOSPI v jednu chvíli odepisoval přes 5 % (i když později část ztrát korigoval na cca -2,3 %) z několika důvodů:

Strach z „Windfall Tax“: Investoři původně interpretovali vyjádření jako záměr zavést mimořádnou daň z nadměrných zisků (podobně jako u energetických firem v Evropě), což by přímo snížilo čistý zisk akcionářům.

Extrémní koncentrace: Samsung Electronics a SK Hynix dnes tvoří neuvěřitelných 42,2 % celého indexu KOSPI. Jakýkoliv zásah do jejich ziskovosti automaticky potápí celý trh.

Zásah do supercyklu: Akcie korejských čipařů v posledních měsících prudce rostly (tržní hodnota Samsungu nedávno překonala 1 bilion USD) díky poptávce po pamětích s vysokou propustností (HBM). Zpráva o „zdanění“ tohoto úspěchu přišla v momentě největší euforie.

3. Následné uklidnění (Clarification)
Poté, co trhy začaly kolabovat, vydal úřad vlády upřesnění. Kim Yong-beom zdůraznil, že:

Nejde o novou přímou daň pro firmy, ale o využití „nadměrných daňových výnosů“, které stát vybere díky tomu, že firmy budou mít rekordní zisky.

Záměrem je „institucionální design“ pro budoucí stabilitu společnosti, aby AI prohlubující se nůžky mezi bohatými a chudými nerozvrátila sociální smír.

Aktuální stav
I když se situace částečně uklidnila, pro investory zůstává tento krok varovným signálem. Ukazuje totiž, že jihokorejská vláda (pod vedením prezidenta Lee Jae Myunga) začíná vnímat AI hardware nikoliv jako běžné zboží, ale jako národní strategický statek, jehož výnosy si nárokuje širší společnost.

[MiBi]

Juggler, chcel by som navrhnut premenovanie tejto temy, lebo uz sem pridavas veci, ktore su podla mna sirsieho rozsahu. Redistribucia bohatstva a ziskov je tradicna lavicova tema a je blizka aj SMERU a HLASu, ktore vsak s progresivizmom nemaju nic spolocne.
Progresivec, moze byt kludne bohaty liberal, ktory chce cisty vzduch a prava pre vsetkych, Neomarxista zase vidi v system zakoreneny utlak, ktory treba od zakladu zmenit. Vsetko toto zahrna lavicova politika - takze navrhujem temu premenovat na Ľavicová politika v praxi - budes s tym OK ?

[osamely chodec]

Progresivec, moze byt kludne bohaty liberal, ktory chce cisty vzduch a prava pre vsetkych,

Ja s tymto suhlasim, len problem je, ze to nie je politika PS. Prava pre vsetkych su prava pre tych, co idu s nami, kritika sa potlaca, dokonca tresta. So slobodou to teda nema nic spolocne. Prepac, pytal si sa na nazor Jugglera a napisal som tu ten svoj.

[JUGGLER]

Juggler, chcel by som navrhnut premenovanie tejto temy, lebo uz sem pridavas veci, ktore su podla mna sirsieho rozsahu. Redistribucia bohatstva a ziskov je tradicna lavicova tema a je blizka aj SMERU a HLASu, ktore vsak s progresivizmom nemaju nic spolocne.
Progresivec, moze byt kludne bohaty liberal, ktory chce cisty vzduch a prava pre vsetkych, Neomarxista zase vidi v system zakoreneny utlak, ktory treba od zakladu zmenit. Vsetko toto zahrna lavicova politika - takze navrhujem temu premenovat na Ľavicová politika v praxi - budes s tym OK ?

Vôbec nejde o ľavicovú politiku.
Ten názov vlákna je dobrý, hoci polemický a je dokonale vysvetlený hneď v úvode vlákna.
A som veľmi rád, že som to nemusel vysvetľovať ja čo som zažil socializmus v praxi a musel mať skúšku z marxizmu,
ale že to vysvetlila študentka práva a publikovala v Postoji: https://blog.postoj.sk/132425/neomarxis ... ivnom-sate

Naozaj nejde o to, aby sme sa hrali so slovíčkami. Tieto veci sú často vnímané rozdielne ale to vôbec nevadí.
Pretože nejde o jedinú korektnú pravdu, čo bolo typickým znakom marxistov (takisto znakom neomarxistov ), ale o hľadanie pravdy.

Ak vidíš snahu korejcov parazitovať na ziskoch sukromnej firmy ako redistribúciu bohatstva, tak ja to vidím ako pokus o znárodňovanie v novom šate.
Marxisti sa násilím zmocnili majetku aby ho odovzdali pracujúcim...neomarxisti sa nechcú zmocňovať majetku, len na ňom parazitovať.
Rozdiel nie je v snahe, aby zaplatili napr. vyššie dane, alebo mimoriadnu daň... ale v tom, že populisticky podsúvajú národu/voličom, že Samsung a Hynix
bohatnú vďaka nim. No keby tie firmy krachovali, tak už to nie je úspech národa, ale riziko podnikania...

Na záver kontrola cez AI, aby som tu nemusel písať litánie ohľadom ideológie a rôzneho vysvetlovania.

Myslím si, že najväčší problém tohto vlákna je v tom, že väčšina progresívcov nechce mať nič spoločné s marxizmom.
Môžem ubezpečiť, že nikto nechce mať, pretože klasický marxizmus v praxi neuspel a nebol o nič lepší ako fašizmus.
Neomarxizmus a neofašizmus však neznamenajú to isté, čo predtým, len vychádzajú z rovnakej podstaty.

Čím sa líši progresívny neomarxizmus od obyčajnej ľavicovej politiky?

Rozdiel medzi progresívnym neomarxizmom (často označovaným aj ako kultúrny marxizmus v širšom diskurze) a klasickou ľavicovou politikou spočíva primárne v tom, na čo sa zameriavajú, koho považujú za „utláčaného“ a aké nástroje chcú použiť na zmenu spoločnosti.

Tu je prehľad kľúčových rozdielov:

1. Ohnisko konfliktu: Trieda vs. Identita
Klasická ľavica (smerom k marxizmu/socializmu): Sústredí sa na ekonomiku.
Hlavným konfliktom je boj medzi prácou a kapitálom (robotník vs. majiteľ továrne).
Cieľom je spravodlivejšie prerozdelenie bohatstva, silné odbory a štátne sociálne istoty.

Progresívny neomarxizmus: Presúva pozornosť z ekonomickej triedy na kultúrnu identitu.
Konflikt už nie je len o peniazoch, ale o moci v rámci rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie či náboženstva.
Cieľom je dekonštrukcia existujúcich spoločenských noriem, ktoré sú vnímané ako nástroje útlaku (napr. patriarchát, heteronormativita).

2. Kto je subjektom zmeny?
Klasická ľavica: Hrdinom je proletariát (pracujúca trieda). Idea je, že ak sa zlepší ekonomické postavenie väčšiny, spoločnosť bude stabilnejšia.
Progresívny neomarxizmus: keďže tradičná robotnícka trieda v západných krajinách zbohatla a stala sa konzervatívnejšou, neomarxizmus hľadá nových „revolučných aktérov“ v marginalizovaných skupinách a menšinách.

3. Koncept útlaku a Intersekcionalita

Klasická ľavica: Útlak je vnímaný objektívne cez materiálny nedostatok alebo vykorisťovanie v práci.
Progresívny neomarxizmus: využíva koncept intersekcionality. Tvrdí, že rôzne formy útlaku (rasizmus, sexizmus, klasizmus) sú prepojené.
Útlak je vnímaný aj v jazyku, kultúre a bežných interakciách (mikroagresie).

Prečo sa používa termín „neomarxizmus“?
Hoci mnohí súčasní progresívci sa k Marxovi priamo nehlásia, teoretické korene siahajú k Frankfurtskej škole (Adorno, Marcuse).
Títo myslitelia dospeli k záveru, že ekonomická revolúcia nenastala, pretože robotníkov „uspala“ konzumná kultúra.
Preto navrhli kritizovať samotné základy západnej kultúry (rodinu, náboženstvo, morálku), aby sa spoločnosť „oslobodila“.

Zjednodušene povedané:
Klasická ľavica chce, aby ste mali v peňaženke viac peňazí, zatiaľ čo progresívny neomarxizmus chce zmeniť to, ako premýšľate, ako hovoríte a ako vnímate svoju identitu v spoločnosti.

V bežnej diskusii sa pojem „progresívny neomarxizmus“ často používa veľmi voľne a niekedy aj ako polemická nálepka.
Mnohí progresívni politici alebo akademici by sa sami za neomarxistov neoznačili.

[MiBi]

Juggler aj ked ja sa za cisteho progresivica neoznacujem (su mi blizke zelene temy ale menej socialne) irituje ma to slovne spojenie, ako teba by asi iritovolo spojenie konzervativny neofasizmus, alebo konzervativny neonacizmus.

Aj ked teba AI napisalo: Neomarxizmus a neofašizmus však neznamenajú to isté, čo predtým, len vychádzajú z rovnakej podstaty. Ale oznacanie niekoho za neofasistu je ovela citlivejsia tema ako oznacit niekoho za neomarxistu, lebo sa vseobecne ma za to, ze fasizmus bol horsi ako marxizmus, aj ked aj o tomto sa da polemizovat.

Pises o tej J.Korei, ale ved to iste u nas robi aj SMER - zvysil mimoriadne dane Slovnaftu, lebo mal velke zisky z ruskej ropy - ale ich nenazves neomarxistami a nedas to do tejto temy.
Takisto Norsky statny fond, o ktorom som dal post vcera - ide tiez o zobranie nadmernych ziskov sukr. firmam a podstate o ich znarodnenie.

Preco sa tu teda musime navzajom provokovat polemickymi, ironickymi nalepkami ? Tak si predstavujes slobodu slova ?

Este pozri toto video od Karpisa: https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 858180096/

[jaroslav80]

Ano, fasizmus mal daleko horsie ciele aj prax, nez marxizmus, neviem kde Juggler prisiel k bodu, ze to boli porovnatelne zla. Ked uz tam bolo odrazkove porovnanie marxizmu a neomarxizmu, mohlo sa pridat rovno aj fasizmu. Aby bolo vidiet nakolko je zvrateny. A zial v Germanoch, Britoch a Skandinavskych ostava hlboko zakoreneny dodnes, len krajsie maskovany a prevadzkovany uskocne, v rukavickach, cez zenske tvare a podobne...

To co sa prevadzkuje ako hlavny prud politiky EU ja by som viac nez progresivny neomarxizmus nazval progresivnym neofasizmom. Ktory lpie nie az tak velmi na pokrvnej rase "nadludi" ale skor na mafianskej strukture. Ak im bude z ruky zobat Ind, moze sa vysplhat skoro az kam Rutte alebo Leyenova, aj ked vzdy o trochu nizsie (Ind nie je Holandan alebo Nemka...)
Ono vzdy v historii kolaboranti s fasistami dostali nejaku kosticku zo stola panov. Ci uz indianski nacelnici v severnej Amerike alebo zopar Ukrajincov a Lotysov v Osviecime... To je velmi silna paralela s vedenim PS, tzv. "proeuropskych stran", so Zelenskym a podobne...

[JUGGLER]

Juggler aj ked ja sa za cisteho progresivca neoznacujem (su mi blizke zelene temy ale menej socialne) irituje ma to slovne spojenie, ako teba by asi iritovolo spojenie konzervativny neofasizmus, alebo konzervativny neonacizmus.

Vôbec nič ma neirituje. Všetko sú to normálne pojmy do ktorých netreba vkladať emócie.
Ak si ,,zelený progresívec,, tak je fajn vedieť , že existuje ZELENÝ NEOMARXIZMUS

Zelený neomarxizmus - myšlienkový smer, ktorý spája environmentálnu agendu (ochranu klímy a prírody) s prvkami neomarxistickej kritiky kapitalizmu.
Hoci nejde o jednotnú, oficiálnu doktrínu, tento termín sa často objavuje v kritických analýzach súčasných ľavicových hnutí.
Tu sú hlavné piliere, o ktorých tento koncept pojednáva:

1. Kritika kapitalizmu ako príčiny ekologickej krízy

Zelený neomarxizmus vychádza z predpokladu, že environmentálne problémy nie sú len technickou chybou, ale priamym dôsledkom kapitalistického systému.
Tvrdí, že nekonečný ekonomický rast na planéte s obmedzenými zdrojmi je nemožný.
Akumulácia kapitálu: Snaha o zisk vedie k nadmernej exploatácii prírody.
Komodifikácia: Príroda je vnímaná len ako tovar alebo surovina, čo vedie k jej degradácii.

2. Presun triedneho boja do oblasti identity a ekológie

Klasický marxizmus sa sústredil na konflikt medzi robotníkom a majiteľom továrne.
Neomarxizmus (najmä Frankfurtská škola) tento koncept rozšíril. Zelený variant k tomu pridáva:
Utláčaná príroda: Príroda je vnímaná ako ďalší „subjekt“, ktorý je vykorisťovaný dominantným systémom.
Klimatická spravodlivosť: Environmentálne témy sa prepájajú s témami sociálnej nerovnosti, feminizmu a postkolonializmu.
Tvrdí sa, že klimatická zmena najviac zasahuje chudobných a marginalizované skupiny, zatiaľ čo bohatý „Západ“ z nej profitoval.

3. Radikálna systémová zmena (Great Reset / Degrowth)

Riešením nie je len recyklácia alebo elektromobily, ale hlboká transformácia spoločnosti.
Degrowth: koncept riadeného znižovania produkcie a spotreby s cieľom dosiahnuť ekologickú rovnováhu.
Plánovanie: Presadzuje sa väčšia miera štátnej alebo komunitnej regulácie ekonomiky na úkor voľného trhu v záujme „záchrany planéty“.

4. Kultúrna hegemonia a aktivizmus

Podobne ako pri iných neomarxistických smeroch, aj tu je dôležitá snaha o zmenu spoločenského myslenia prostredníctvom inštitúcií, médií a vzdelávania. Cieľom je vytvoriť novú morálnu paradigmu, kde je environmentálna stopa jednotlivca hlavným kritériom spoločenskej zodpovednosti.

Je dôležité poznamenať, že termín „zelený neomarxizmus“ sa často používa aj ako pejoratívne označenie v politickom boji.
Kritici (často z konzervatívneho alebo libertariánskeho prostredia) ho používajú na varovanie pred:
obmedzovaním osobných slobôd v mene ekológie, nárastom byrokracie a štátnych zásahov, skrytým presadzovaním socialistických ideálov pod „zeleným plášťom“ (tzv. „melónová politika“ – navonok zelená, vo vnútri červená).

Z hľadiska politológie sa tento prúd prekrýva s odbormi ako politická ekológia alebo ekosocializmus, ktoré hľadajú alternatívy k súčasnému ekonomickému usporiadaniu s dôrazom na udržateľnosť.

Ale oznacanie niekoho za neofasistu je ovela citlivejsia tema ako oznacit niekoho za neomarxistu, lebo sa vseobecne ma za to, ze fasizmus bol horsi ako marxizmus, aj ked aj o tomto sa da polemizovat.

S tým nesúhlasím. Fašizmus v skutočnosti vôbec nie je horší. To je výsledok vymývania mozgov.
Keďže aj Jaroslav si to myslí, vysvetlím to na konci a podložím mojím vnímaním.

Pises o tej J.Korei, ale ved to iste u nas robi aj SMER - zvysil mimoriadne dane Slovnaftu, lebo mal velke zisky z ruskej ropy - ale ich nenazves neomarxistami a nedas to do tejto temy.

Áno. Smeráci i Hlas sú NEOMARXISTI. Ale nie PROGRESÍVNI. To je rozdiel.
Fica ja konštantne nazývam bolševikom. Daj si do vyhľadávacieho okienka a uvidíš.
Fico bol za starého režimu mladým komunistom = marxistom.
Bol stotožnený s marx-leninskou ideológiou ( tak ako kopa iných, aj s progresívneho tábora ).
Po revolúcii, v podmienkach kapitalizmu sú prakticky všetci ľavičiari neomarxistami.
Pochopili , že kapitalizmus vytvára bohatstvo cez súkromné vlastníctvo a súkromné podnikanie.
Ale to pochopili aj čínski komunisti, aj postsovietski vodcovia ako Putin.

Ešte raz vysvetlenie, prečo návrh ľavičiarov v Korei na tzv. občianske dividendy vnímam ináč ako jednorazové zdanenie mimoriadnych ziskov.
Jednorazové zdanenie je príjem do štátnej pokladnice, ktorým môžu obhájiť nečakané, alebo mimoriadne výdavky štátu.

Občianske dividendy sú znárodnením časti zisku súkromnej firmy na ktorý majú bežne nárok len akcionári ( dividenda = podiel na zisku ).
Je to snaha o trvalý posun k socializmu, aj ked salámovou metódou, nie revolučnou ako presadzovali marxisti.
Salámová metóda je pre mňa typická progresívna metóda, ale to nebudem teraz rozoberať.

Takisto Norsky statny fond, o ktorom som dal post vcera - ide tiez o zobranie nadmernych ziskov sukr. firmam a podstate o ich znarodnenie.

To je omyl, Mibi !
Nerastné bohatsvo patrí štátu a štát rozhoduje o ňom. Buď udelí licenciu súkromnej firme k ťažbe, alebo nie.
Dal som k tomu info do vlákna o fonde.
To isté sa udialo pri Košiciach, kde sa objavili ložiska kvalitného uránu.
Štát sa rozhodol splniť prianie ľudí – neťažiť. Ani cez súkromnú firmu, ani cez štátnu.
Náš štát je hlúpy, lebo rovnako ako Nóri majú ropu, my máme urán, dokonca kvalitnejší ako majú rusi a máme zásoby na 50 rokov.

Preco sa tu teda musime navzajom provokovat polemickymi, ironickymi nalepkami ?
Tak si predstavujes slobodu slova ?

Nebuď prosím ťa precitlivelý. Politické a ideologické veci ber z nadhľadom a z rešpektom k inému názoru.
Hlavne prosím maj na pameti, že práve progresívci radi nálepkujú iných a berú veci tak smrteľne vážne, že je to niekedy na psychiatra.
Ja rešpektujem názor každého a beriem úplne normálne, že s mnohými nesúhlasím.

Ja to beriem dokonca s humorom.
Keď ,,demokrati,, zbierali podpisy pod referendum, moja manželka a dcéra im uverili, že ked sa nevymení vláda, budeme mať ruské pasy.
Ja som nič nepodpísal, ale ked váhali a pozerali na mňa s otázkou, či majú podpísať, povedal som: ,,a chcete mať ruské pasy?,,
A oni to podpísali.
Doma spravidla nerozoberáme politiku, lebo moje argumenty sa opierajú o info.
A moja najbližšia rodina má asi také info aká je aj finančná gramotnosť národa.

Este pozri toto video od Karpisa: https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 858180096/

Karpiš nemusí ovládať teóriu marxizmu. Posledné štádium kapitalizmu je tzv. štátnomonopolisticky kapitalizmus:

Trump nerobí nič iné ako tí pred ním, len to nezakrýva a neustále zdôrazňuje, že ide o biznis, že sa na tom zarobia prachy.

Termín štátnomonopolistický kapitalizmus (ŠMK) pochádza z marxisticko-leninskej ekonomickej teórie.
Označuje štádium kapitalizmu, v ktorom dochádza k úzkemu prepojeniu (fúzii) sily obrovských monopolov (korporácií) so silou štátneho aparátu.

Cieľom tohto spojenia je podľa tejto teórie ochrana kapitalistického systému, zabezpečenie vysokých ziskov pre monopoly a potlačenie kríz.

Hlavné črty štátnomonopolistického kapitalizmu

Splynutie monopolov a štátu: Štát prestáva byť "neutrálnym rozhodcom" a začína priamo slúžiť záujmom najväčších korporácií a finančných skupín.

Štátne intervencie: Štát aktívne zasahuje do ekonomiky prostredníctvom dotácií, štátnych zákaziek, daňových úľav pre veľké firmy alebo priamym vlastnením strategických podnikov.

Prerozdeľovanie národného dôchodku: Prostredníctvom štátneho rozpočtu sa prostriedky vybrané od daňových poplatníkov presúvajú do rúk monopolov (napríklad cez zbrojné zákazky alebo sanáciu bánk).

Regulácia pracovného trhu: Štát prijíma zákony, ktoré majú udržať sociálny zmier, aby nedošlo k revolučným nepokojom, ktoré by ohrozili stabilitu ziskov.

P.S. K tomu fašizmu inokedy. Nemám viac času.

[jaroslav80]

Pises o tej J.Korei, ale ved to iste u nas robi aj SMER - zvysil mimoriadne dane Slovnaftu, lebo mal velke zisky z ruskej ropy - ale ich nenazves neomarxistami a nedas to do tejto temy.

Nezaviedla nahodou tu dan Slovnaftu "z nadmernych ziskov" Matovicova vlada na cele s Hegerom?

Nerastné bohatsvo patrí štátu a štát rozhoduje o ňom. Buď udelí licenciu súkromnej firme k ťažbe, alebo nie.

Podla tejto logiky ale teda aj zdanovat cokolvek - studnu, vzduch, solarny panel, roboticku fabriku, vyrobnu linku na cipy - patri statu a stat rozhoduje, ci to zdani, nezdani, dovoli podnikat, nedovoli ...

Z prirodzeneho zakona - nerastne bohatstvo by malo patrit majitelovi pozemku.

Hlavné črty štátnomonopolistického kapitalizmu:
Splynutie monopolov a štátu: Štát prestáva byť "neutrálnym rozhodcom" a začína priamo slúžiť záujmom najväčších korporácií a finančných skupín.
Štátne intervencie: Štát aktívne zasahuje do ekonomiky prostredníctvom dotácií, štátnych zákaziek, daňových úľav pre veľké firmy alebo priamym vlastnením strategických podnikov.
Prerozdeľovanie národného dôchodku: Prostredníctvom štátneho rozpočtu sa prostriedky vybrané od daňových poplatníkov presúvajú do rúk monopolov (napríklad cez zbrojné zákazky alebo sanáciu bánk).
Regulácia pracovného trhu: Štát prijíma zákony, ktoré majú udržať sociálny zmier, aby nedošlo k revolučným nepokojom, ktoré by ohrozili stabilitu ziskov.

Toto opisujes sucasne USA alebo EU alebo oboje?
Ukrajina to zrejme nebude.

[MiBi]

Juggler, rozširuješ pojem neomarxizmus na čokoľvek, čo sa ti nepáči. Podla teba uz aj GreenPeace su neomarxisti.
Ak za neomarxistu považuješ každého, kto bojuje za systémovú zmenu, potom do tejto kategórie paradoxne zapadá aj farar Marián Kuffa a jeho brat Filip

Skúsme si dosadiť ich ciele do tvojich bodov: namiesto ekológie dajme teológiu. Vidíme tú istú štruktúru:

1. Kritika liberalizmu ako príčiny moralnej krízy
2. Presun boja do oblasti identity a teologie
3. Radikálna systémová zmena (Teokracia)
4. Kultúrna hegemonia a aktivizmus

Nie je to identicke? Kuffovci tiez pouzivaju sposoby ako neomarxisti. Chcu spoločnosť vrátiť k "čistému" stavu podľa náboženských pravidiel.
Teologicky "neomarxizmus" tiez obmedzuje slobodu prejavu, aby zabránil urážke viery.
Obe hnutia sú ochotné použiť nátlak na dosiahnutie svojich cieľov.
Ak Kuffovci používajú identické metódy a nátlak, znamená to, že sú obaja neomarxisti? Alebo to skôr dokazuje, že tvoja definícia neomarxizmu je chybná?

... prosím nedavaj mi sem niekoľko stranové vyhodnotenie od AI prečo sa mýlim a nemám pravdu.

[jaroslav80]

Z mojho pohladu, hmutie PS zneuziva slovo "progresivne" a schovava zan diktatorske maniere. Nasledne Juggler ohyba slovo "neomarxizmus" a prilepuje ho k zneuzitemu "progresivizmu", aby poukazal prave na tie skryte diktatorske a cenzorske maniere PS.

Priklad. Polskom aktualne rezonuje tema, ze dvaja Poliaci, kedze Polsko neuznava homosexualne "manzelstva" ani "registrovane partnerstva" - isli do Germanie, kde to uznavaju a tam "uzavreli zvazok". Nasledne prisli do Polska a vyzadovali, aby uznali formalne ich zvazok, ktory v Polsku ale nie je zakotveny v zakonoch. Polsko je clenom EU, ale do EU vstupovalo s tym, ze v kulturno-etickych otazkach si zakony stanovuju jednotlive staty a nie centrala EU. Centrala EU to zjavne ignoruje - diktatorska praktika. Hnutie PS pracuje podobnymi sposobmi a podporuje taketo praktiky. Takze z mojho pohladu by som prilepil skor nalepku "diktatorsky progresivizmus". "Neomarxisticky progresivizmus" je z mojho pohladu mierne nepresne.

[JUGGLER]

Juggler, rozširuješ pojem neomarxizmus na čokoľvek, čo sa ti nepáči. Podla teba uz aj GreenPeace su neomarxisti.
... prosím nedavaj mi sem niekoľko stranové vyhodnotenie od AI prečo sa mýlim a nemám pravdu.

Ty rozširuješ diskusiu na nové odbočky . Nie ja. Kuffovci ma nezaujímajú.

Ja som ti len k tvojmu zelenému progresivizmu dal relevantné info, že oficiálne existuje ,,zelený neomarxizmus,, a môžem uviesť príklady z praxe.

Typickým príkladom melónovej politiky (zvonku zelená, zvnútra červená) je Nemecko.
Tam sa medzi ekologických realistov dostali ľavicoví radikáli a bývalí marxisti.
Zelený fanatizmus a rýchly prechod na obnoviteľné zdroje tam odstavili jadrovú energetiku.
Výsledok bol, že oslabili tradičnú nemeckú ekonomiku a spôsobili deindustrializáciu.
Samozrejme v tandeme z ďalšou z hlúpou politikou, ale to nebudem rozvíjať.
Dovolím si povedať, že Nemci nakoniec dostali do problémov celú EU.
A ťahajú ju dole ďalej, tým že vsadili na vojnu a zbrojárstvo.
Skutoční progresívci, ktorým ide o pokrok by mali zvoniť na poplach - lebo militarizované a vojnychtivé Nemecko sme tu už raz mali...

To isté bolo z otvorenou náručou Merkelovej voči migrácii z ktorej sa Nemecko spametáva dodnes.
To nesúvisí zo zelenou politikou ale migrácia je ďalšia progresívna agenda ktorá poškodila Nemecku ( a celej EU).

Ak sú informácie a pomoc AI na obtiaž, tak skončme debatu, lebo vidím že argumenty ťa nezaujímajú.
Mňa zaujímajú práve argumenty a relevantné informácie. To by mala byť živná pôda diskusií.

Vidím, že Jaroslav otočil progresívny neomarxizmus na neomarxistický progresivizmus.
To nie je jedno. Vlákno nie je primárne o progresivizme, ale o dôsledkoch skrytého zavádzania neomarxizmu.

Vždy sa treba vrátiť do úvodu a prečítať si základné definície a spoločné znaky.
Pre mňa je toto vlákno cenné tým, že tu sú veci, ktoré sa navonok tvária ako pokrok, ale v svojej podstate sú spiatočnícke a nebezpečné.

[MiBi]

Typickým príkladom melónovej politiky (zvonku zelená, zvnútri červená) je Nemecko.
Tam sa medzi ekologických realistov dostali ľavicoví radikáli a bývalí marxisti.
Zelený fanatizmus a prechod na obnoviteľné zdroje tam odstavili jadrovú energetiku.

Toto nemas pravdu. Ked sa dostala k moci Merkelova, tak chcela dokonca predlzit prevadzku starsich jadrovych reaktorov. Obrat vsak nastal po havarii vo Fukusime 2011, vteda sa verejna mienka obratila proti jadru, cca80% bolo proti nemu a Merkelova kedze sa blizili volby urobila obrat a schvalili plan odstavenia.
Aj v Rakusku postavili reaktor a kedze v referende 1978 sa postavili proti, tak ho nikdy nespustili.

Toto nema nic s lavicovym radikalizmom, v oboch krajinach boli proti aj konzervatici aj laviciari.

Ak sú informácie a pomoc AI na obtiaž, tak skončme debatu, lebo vidím že argumenty ťa nezaujímajú.

Juggler nechcem dopadnut, tak ze si za chvilu nastavime AI agentov na toto vlakno a nechame si navzajom odpovedat cez AI.
Nevadi mi ak pouzijes argumenty ziskane cez AI, ale prosim nekopiruj mi sem cele referaty, nikomu sa to nechce citat, radsej povyberaj relevantne a strucne info a vloz tam aj nieco za seba.

[jaroslav80]

Skutoční progresívci, ktorým ide o pokrok by mali zvoniť na poplach - lebo militarizované a vojnychtivé Nemecko sme tu už raz mali...

O tom hovorim ja - ze slovo "progresivne" si zobrali strany ako PS cisto ako propagandisticky nastroj. Niecko ako KDH pouziva slovo "krestanske", pricom s krestanstvom ma pra-malo spolocne.
Program hnutia Progresivne Slovensko ma velmi malo spolocne so skutocnym "progresom - pokrokom". Jedine snad tak v pokroku k Orwelovskemu statu a v navrate do jaskyn vo vojnou znicenej Europe.

Vidím, že Jaroslav otočil progresívny neomarxizmus na neomarxistický progresivizmus.
To nie je jedno. Vlákno nie je primárne o progresivizme, ale o dôsledkoch skrytého zavádzania neomarxizmu.

Z mojho pohladu pouzivas nespravne nazvoslovie ty: "progresivny neomarxizmus".
Podstatne menu vyjadruje hlavny prud, a privlastok vyjadruje nadych akeho smeru ten hlavny prud zacina nadobudat.

Cize progresivny neomarxizmus znamena neomarxizmus so zopar prvkami/nadychom progresivizmu.
Neomarxisticky progresivizmus znamena progresivizmus, ktory zacina naberat prvky z neomarxizmu.

Sucasne veduce strany v EU sa prehlasuju za progresivisticke (aj ked ja tvrdim, ze len ako fasada) a zacinaju naberat prvky z neomarxizmu. Cize neomarxisticky progresivne strany.

Vlákno nie je primárne o progresivizme, ale o dôsledkoch skrytého zavádzania neomarxizmu.

Ak skryte zavadzas neomarxizmus do niecoho - tak do podstatneho mena - do progresivizmu. A potom mas neomarxisticky progresivizmus.
Ak hovoris o zavadzani neomarxizmu, ale maskovaneho za progresivizmus - tak potom mas neomarxizmus maskovany za progresivizmus.
Progresivny neomarxizmus by bola odnoz neomarxizmu, ktora sa oproti povodnemu neomarxizmu snazi byt o nieco "progresivnejsia".

[JUGGLER]

Progresívec Hitler

Marker prináša ďalší komentár popredného anglického komentátora Petera Hitchensa

Zatienilo masové vyvražďovanie európskych Židov ostatné významné hrôzy Hitlerovho Nemecka? Záleží vôbec na tom?
A je možné sa touto témou zaoberať bez toho, aby nás „myšlienková polícia“ obvinila z bagatelizovania holokaustu? Skúsim to.

Tieto otázky nastoľuje film Nikdy neodvracaj zrak (Never Look Away) z roku 2018.
Režisérom je aristokrat Florian von Donnersmarck, tvorca majstrovského diela Životy tých druhých, avšak tento film zatiaľ nezískal kultový status, aký si právom zaslúži jeho prvé veľké dielo.
Myslím si, že by mal. Je krásny, nesmierne silný a plný úvah o dobrote, pokušení moci a zla a o povahe umenia.
Filmové zobrazenie morálne komplikovaného, no napriek tomu triumfálneho narodenia dieťaťa uprostred biedy a skazy, ako aj cynického využitia potratu v rámci zlomyseľného pokusu otca ukončiť milostný vzťah svojej dcéry, je jednoznačne na strane ľudskosti a malo by sa ceniť samo osebe.

Stredobodom príbehu je dickensovská záhada neodhalenej viny, ktorá je síce takmer neuveriteľná, ale vychádza zo skutočných udalostí.
Pôvodný zločin zničí krásnu mladú ženu trpiacou neznámou duševnou chorobou, ktorá sa stane obeťou Hitlerovho eugenického programu.
Aj keď si myslíte, že viete o tejto temnej stránke národného socializmu, ktorá sa začína oceľovým pseudoracionalizmom a končí hrubým vraždením, relatívne jemné stvárnenie tohto a ďalších zločinov, ktoré sa popri ňom odohrávajú, vás veľmi šokuje a znepokojí.
Tento, ako aj ďalšie prvky filmu, by mali prebudiť svedomie mnohých, ktorí sa označujú za progresívnu ľavicu.

Pre týchto progresívcov bola nacistická éra akousi morálnou bibliou a zdrojom istôt.
S rastúcou silou od 70. rokov sa ľavici podarilo spájať Hitlerovo obdobie s politickou a morálnou pravicou.
Trvajú na tom, že tu je v plnej sile každý aspekt konzervativizmu.
Hľa, hovoria, zlo, ktoré vyplýva z konzervatívneho myslenia, z lásky k vlasti a vojenskej sily.
Pozrite sa, ako myšlienky stojace za imigračnými kontrolami alebo sexuálnym konzervativizmom nevyhnutne vedú k žltej hviezde a ružovému trojuholníku, k vyhladzovacím táborom, plynovým komorám a krematóriám.

Predovšetkým pri skúmaní masového vyvražďovania európskych Židov môžu s úľavou konštatovať, že nič takéto nepoškvrňuje našu čistú a osvietenú spoločnosť, ktorá s týmto všetkým skoncovala pred takmer osemdesiatimi rokmi.
V skutočnosti to môžeme tvrdiť všetci – čo je zaujímavé vzhľadom na to, že mnohé konzervatívne európske spoločnosti, nech už mali akékoľvek chyby, sa nikdy nezúčastnili rasového masového vraždenia a v mnohých prípadoch sa mu statočne bránili a zmarili ho, keď im ho vnucovali okupanti.

Táto skutočnosť komplikuje jednoduchú logiku, ktorá tak dlho umožňovala mnohým liberálom kričať na konzervatívcov „Fašisti!“ a tým ich umlčať a marginalizovať. Mohlo by to priviesť inteligentnejších progresívcov k tomu, aby sa trochu dôkladnejšie zamysleli nad tým, čím vlastne bol národný socializmus. Ak to bolo to, čo hovoria, prečo bol taký nepriateľský voči kresťanskej cirkvi, inštitúcii, ktorú moderní liberáli zvyčajne vnímajú ako silu konzervativizmu?
A prečo nacisti a komunisti spolupracovali, a to najvýraznejšie v tom veľkom, ignorovanom záchvate cynizmu, ktorým bol pakt Molotov-Ribbentrop z augusta 1939?

Tvrdí sa, že Stalin to urobil z čírej nutnosti, aby získal čas, a že v tom nebolo žiadne skutočné priateľstvo ani spojenectvo.
Nepohodlná pravda je, že to bolo oveľa srdečnejšie. V Brest-Litevsku sa konala spoločná nacisticko-sovietska víťazná prehliadka.
Všetci na fotografiách z tejto udalosti vyzerajú šťastne (nešťastní ľudia už boli zastrelení alebo uväznení).
A sovietska tajná polícia NKVD, esencia komunizmu, meč a štít komunistickej strany, potom zorganizovala výmenu väzňov s Hitlerovým gestapom, ktoré bolo rovnako jadrom národno-socialistického nadšenia.
Ak tieto veci priznáte, dostanete sa do historických problémov a práve tieto problémy pomáha nastoliť film Never Look Away.

Pre získanie širších súvislostí stojí za to siahnuť po fascinujúcej knihe Julie Boydovej Cestovatelia v Tretej ríši (Travellers in the Third Reich).
Publikácia je nezvyčajná v tom, že sa zaoberá tým, do akej miery si boli komunizmus a národný socializmus v niektorých ohľadoch podobné.
Autorka cituje Denisa de Rougemonta, švajčiarskeho kresťanského spisovateľa a kultúrneho teoretika.

De Rougemont spočiatku považoval Hitlerov štát za pravicový režim.
Počas dlhšieho pobytu vo Frankfurte, kde pôsobil ako hosťujúci profesor, však začal túto svoju predstavu nedobrovoľne spochybňovať.
„To, čo ho znepokojovalo,“ píše Boydová, „bola skutočnosť, že práve tí, ktorí prirodzene patrili k pravici – právnici, lekári, priemyselníci a podobne – boli tými, ktorí najostrejšie odsudzovali národný socializmus.
Sťažovali sa, že zďaleka nebol oporou proti komunizmu, ale že bol sám osebe zamaskovaným komunizmom.“

De Rougemont spomína: „Poukazovali na to, že z nacistických reforiem mali prospech len robotníci a roľníci, zatiaľ čo ich vlastné hodnoty boli systematicky ničené zákernými metódami.
Boli neprimerane zdanení, ich rodinný život bol nenapraviteľne narušený, rodičovská autorita oslabená, náboženstvo odobraté a vzdelávanie zrušené.“

Manželka jedného právnika sa mu sťažovala: „Každý večer si strana berie moje dve deti.“
Táto skúsenosť sa príliš nelíšila od toho, čo sa v tom istom čase dialo deťom sovietskych rodičov.
Nacisti, ako utopickí fanatici, ktorých viac zaujímala budúcnosť ako prítomnosť, boli pripravení zaplatiť pomerne vysokú cenu za ovládnutie myslí mladých ľudí. Ako poukázala dcéra Thomasa Manna Erika vo svojej ostro kritickej knihe Škola pre barbarov, kvalita vzdelávania bola pod Hitlerovým režimom vážne poškodená. Tak, ako to často robia aj ľavicové režimy, aj on podporoval alebo chránil zlých, ale politicky prijateľných učiteľov a znečisťoval výučbu všetkých umeleckých a historických predmetov. (Hitler)Veril, že je naliehavejšie naučiť mladých, čo si majú myslieť, než im ukázať, ako majú myslieť.

Sám Hitler sa vysmieval svojim protivníkom za ich bezmocnosť voči nemu.
Mohli sa na neho hnevať, koľko chceli, ale „keď protivník vyhlási: ‚Neprejdem na tvoju stranu‘, ja pokojne odpoviem: ‚Tvoje dieťa už patrí nám...
Čo si ty? Ty pominieš. Tvoji potomkovia však teraz stoja v novom tábore. O krátky čas nebudú poznať nič iné ako túto novú komunitu.‘“
Mal takmer úplnú pravdu.

Pokiaľ ide o porazenú ľavicu, prekvapivo veľa z nich prešlo do nového tábora takmer okamžite.
De Rougemont hovoril s odpadlíkom z komunistickej strany, ktorý sa pripojil k hitlerovcom a ktorý povedal:

„Teraz, keď [Hitler] zvíťazil, mu už zostáva len zrealizovať svoj program. Bol takmer rovnaký ako ten náš (komunistický).
On však bol prefíkanejší, upokojil buržoáziu tým, že sa nepustil hneď do náboženstva...
Poviem vám jedno: ak ho opustia všetky tie tučné svine, čo sa okolo neho motajú... pôjdem a budem za neho bojovať!
On je aspoň úprimný človek; on je jediný.“

Národný socializmus bol rovnostársky a strašne moderný.
Postavil sa na stranu detí proti rodičom a (často) aj učiteľom.
Vybudoval diaľnice, gigantické prázdninové tábory, rakety a prúdové motory.
Plánoval zaviesť masové vlastníctvo áut – hoci nakoniec dostali prednosť tanky.
Vo vojenských záležitostiach bol otvorený najnovším myšlienkam a podporoval inovácie a iniciatívu.
Vlieval prostriedky do filmového priemyslu, rozvíjal televíziu a sponzoroval typ bezbožnej modernej architektúry, ktorú možno dodnes vidieť na berlínskom olympijskom štadióne a v pozostatkoch norimberského areálu nacistických zjazdov.
Jeho vodcovia prijali sexuálnu slobodu.

A potom tu boli Hitlerove eugenické programy, ktoré tak srdcervúco vykresľuje film Nikdy neodvracaj zrak.
Spočiatku sa realizovali verejne a podporovali ich dokonca hlučné propagandistické kampane v médiách.
A zďaleka neboli ojedinelé: nacistické Nemecko v tomto prípade nasledovalo príklad demokracií.
Hitlerove eugenické jednotky začínali spôsobmi, proti ktorým sa zvyšok sveta (v tej dobe) nemohol ľahko ohradiť.
Povinná sterilizácia údajne duševne neschopných bola v Nemecku zavedená niekoľko mesiacov po nástupe národného socializmu k moci.
Ale aj viaceré slobodné a osvietené krajiny – vrátane Kanady, Švédska, Švajčiarska a USA – ju v rôznych formách povolili a v niektorých prípadoch v tom pokračovali až do našej doby.

Bola to pokroková myšlienka, ktorú v tej dobe podporoval aj najväčší progresívec medzi progresívcami, H. G. Wells. Marie Stopesová, veľká propagátorka antikoncepcie v medzivojnovej Británii, bola – podobne ako mnohí progresívci tej doby – aj horlivou zástankyňou eugeniky.
V roku 1935 sa zúčastnila kongresu o populačnej vede v nacistickom Berlíne.
V auguste 1939 dokonca poslala Hitlerovi zväzok svojich strašných básní, sprevádzaný sentimentálnym listom o láske.
Všetko toto však upadlo do zabudnutia uprostred pretrvávajúceho obdivu progresívcov k tomu, ako Marie Stopesová prijala to, čo sa dnes nazýva „reprodukčné práva“.
Marie Stopes International, mocná a prosperujúca moderná organizácia, stále nesie jej meno, keďže bojuje za tieto „reprodukčné práva“ a bráni ich.

Chcem tým povedať (niekto ma z toho určite obviní), že súčasní zástancovia potratov a antikoncepcie sú nacisti alebo dedičia nacistov?
Rozhodne nie. Akékoľvek takéto tvrdenie považujem za smiešny nezmysel – rovnako smiešny ako tvrdenie, že súčasní vlasteneckí konzervatívci, ktorí sú skeptickí voči masovej imigrácii, sú nacisti alebo dediči nacistov.

Moja pointa je úplne iná. Ide o to, že všetky myšlienky sa musia posudzovať na základe ich vlastných zásluh a že pri všetkých pokusoch o dokázanie viny na základe asociácie by sme sa mali mať na pozore.
A že tí, ktorí chcú využiť Hitlerovu éru ako spôsob, ako zbaviť ostatných legitimity, by mali pochopiť, že to bolo práve toto obdobie, ktoré odhodilo obmedzenia kresťanskej morálky a povinností a tým oslobodilo mnohé myšlienky od starodávnych, niekedy pohŕdaných obmedzení, ktoré sa nakoniec ukázali ako múdre a láskavé.

Text vyšiel pôvodne v magazíne First Things, preklad bol redakčne upravený a vychádza so súhlasom redakcie. Preložil Peter Števkov.

https://marker.sk/clanky/1470/progresivec-hitler

[JUGGLER]

Francúzi objavili nový zdroj príjmov. Chcú zdaniť kúpeľne aj toalety miliónov ľudí

Francúzsko chce v miliónoch domácností započítať toalety, sprchy a tečúcu vodu ako dodatočný zdaniteľný priestor.
Oficiálne ide o aktualizáciu katastra. V praxi si francúzsky daňový úradník našiel cestu za dvere kúpeľne.

https://standard.sk/1227067/francuzi-ob ... ionov-ludi

Ak existuje nejaký problém, ktorý európski politici nedokážu vyriešiť zvýšením daní pre vlastných občanov, tak sa ešte zatiaľ neobjavil.
Aj podľa týchto kritérií je najnovší kúsok z Francúzska zarážajúci: milióny ľudí čaká, že daňové úrady ich domovy klasifikujú ako podstatne väčšie, než v skutočnosti sú.
A to len preto, že majú sprchu, vaňu alebo dokonca tečúcu vodu – čo sa teraz považuje za zdaniteľné privilégium.

Podľa Generálneho riaditeľstva pre verejné financie (DGFiP) dochádza k „fiktívnemu“ zvýšeniu „zdaniteľnej plochy“ nehnuteľností.
To znamená, že ak má dom určité rozmery, vláda ho na daňové účely začne považovať za väčší v závislosti od toho, čo sa v ňom nachádza.

Presnejšie povedané: štyri štvorcové metre za tečúcu vodu, ďalšie štyri štvorcové metre za sprchu, päť štvorcových metrov za vaňu, tri štvorcové metre za toaletu a tak ďalej za elektrinu, kúrenie a ostatné.
Priemerný dom s vodovodnými kohútikmi, vaňou, sprchou a toaletou bude z daňového hľadiska zrazu o 16 štvorcových metrov väčší, ako v skutočnosti je.

To je približne veľkosť dvoch bežných parkovacích miest.

Základ dane s tečúcou vodou

Toto „opätovné zavedenie katastrálnych záznamov“ – čo je skutočne vynikajúci príklad jasného legislatívneho jazyka – by malo postihnúť približne 7,4 milióna francúzskych domácností, pričom priemerné zvýšenie predstavuje 63 eur ročne.

Na prvý pohľad to možno neznie ako veľa, ale pre dôchodcov a rodiny, ktoré už aj tak trpia pod tlakom nákladov na energie a inflácie, to môže byť poriadna rana pod pás či dokonca niečo ešte bolestivejšie.

Celá záležitosť je podložená klasickými administratívnymi trikmi.
Podľa francúzskych úradov sa v skutočnosti dane vôbec nezvyšujú, hoci milióny Francúzov budú platiť viac.
Namiesto toho sa tento krok prezentuje ako „aktualizácia daňového základu“, pri ktorej sa daň platená za štvorcový meter nezmení, ale byt sa zrazu považuje za oveľa väčší, ako v skutočnosti je.
Zo dňa na deň to bude vyzerať, akoby sa milióny obyvateľov krajiny galského kohúta rozhodli postaviť k svojim domom obrovské prístavby.


Francúzska reakcia bola, ako sa dalo očakávať, búrlivá.
Predseda federácie vlastníkov nehnuteľností UNPI Sylvain Grataloup sa rozhorčil v najlepších tradíciách francúzskeho nesúhlasu:
„Je nesprávne, aby daňový úrad mohol nariadiť zvýšenie dane na základe zmien, o ktorých nemá žiadne vedomosti.
Nikdy nenavštívili všetky nehnuteľnosti.
Cieľ je jasný: ide o to, aby štát získal peniaze.“

Na túto absurditu upozornilo aj také periodikum ako Le Figaro, v ktorom konštatovali, že takmer 13 percent francúzskych domov v niektorých regiónoch stále nemá riadne kúrenie, zatiaľ čo státisíce z nich nemajú vnútorné toalety alebo tečúcu vodu.
Ide najmä o vidiecke oblasti na Korzike či v juhozápadnom Francúzsku.
Zdanenie zvyšku obyvateľstva za to, že dohnali modernitu, sa nezdá byť spravodlivým ohodnotením, ale skôr trestom za to, že nežijú tak, akoby bol stále rok 1975.

Samozrejme, Francúzsko už teraz vyberá jeden z najvyšších podielov príjmov z nehnuteľností na HDP v Európe.
Podľa posledných údajov je to približne 3,7 percenta, čo je oveľa viac ako skromnejšie zaťaženie v Nemecku alebo vo východoeurópskych štátoch s nižšími daňami.

Nemecko síce udržiava nízke dane z nehnuteľností, ale domácnosti zaťažuje energetickými poplatkami a nákladmi spojenými s energetickou transformáciou (smerom k obnoviteľným zdrojom, poznámka redakcie).

Španielsko a Taliansko majú svoje vlastné príplatky k dani z majetku a nehnuteľností.
Spoločným menovateľom je klimatická agenda: každá základná potreba, od vykurovania domácnosti cez jazdu do práce až po umývanie, sa stáva príležitosťou na zmenu správania prostredníctvom daňového systému.

Zelená revolúcia sa dostáva do kúpeľne

Toto je tajomstvo zelenej revolúcie, ktoré však bežní voliči zrejme len ťažko chápu.
Teória hovorí, že klímu možno zachrániť len tak, že ľudia budú robiť menej vecí, ktoré generujú emisie uhlíka.
A táto teória sa premieňa na prax tým, že sa zdražujú bežné každodenné činnosti vrátane sprchovania alebo plnenia rýchlovarnej kanvice.
To je dôvod všetkých environmentálnych daní: dane z pohonných hmôt sú určené na to, aby ľudia menej jazdili autom, dane z energie sú určené na to, aby spotrebovali menej energie, a francúzska daň zo sprchovania je určená na to, aby sa ľudia menej sprchovali.

Čísla hovoria jasnou rečou.
Európa v súčasnosti od svojich občanov každoročne vyberá viac ako tretinu bilióna eur, teda viac ako 333 miliárd eur, s jediným konkrétnym zámerom: zdražiť aktivity, ktoré ľudia radi robia, aby ich robili menej často.
Cieľom týchto opatrení je prinútiť ľudí, aby menej jedli, menej pili, menej jazdili autom, používali menej plastových tašiek, častejšie sedeli v chlade a teraz sa vo Francúzsku aj menej sprchovali či používali toaletu.

V hre sú pravdepodobne dve veci.
Z čisto finančného hľadiska je zrejmé, že dlh Francúzska je vysoký, jeho sociálne záväzky obrovské a jeho ekologická transformácia nákladná.
Vlastníci nehnuteľností, najmä mimo veľkých miest, sú pre politikov ľahkým cieľom.
Nemôžu sa len tak ľahko presťahovať, ich majetok je fixný. Podliehajú tomu, čo ekonómovia nazývajú cenovou nepružnosťou.

Druhým faktorom je, samozrejme, politická posadnutosť kontinentu klimatickými daňami a snaha vlád prichádzať s novými spôsobmi, ako znížiť dosah ľudskej činnosti na základnú rovnováhu atmosféry.
Ostatné krajiny by preto mali situáciu pozorne sledovať.

Koniec koncov, politická trieda na celom kontinente zbožňuje koncept európskej „osvedčenej praxe“, podľa ktorej sa nepopulárna politika v jednej krajine dá ospravedlniť tým, že to robia všetci ostatní, a preto to musí byť správna vec.
Čoskoro sa môže stať, že nejaký úradník Európskej únie rozhodne, že harmonizácia dane zo sprchovania na celom kontinente je presne tá vec, na ktorú je Brusel ako stvorený.

Scenár sa v tomto prípade sám. Francúzi majú navyše povesť, že keď ich niekto príliš tlačí do kúta, vyjdú do ulíc.
Vlastne, toto vyčiarknite – oni vyjdú do ulíc takmer pri akejkoľvek zámienke.

Uvidíme, či táto daň za záchod vyvolá ďalšie kolo protestov. Malo by sa tak stať.
A nemalo by sa dovoliť, aby sa považovala za obyčajnú daň z nehnuteľnosti, pretože to vôbec nie je daň z nehnuteľnosti, ale daň z toaliet, spŕch a vodovodných kohútikov.

[MiBi]

Štúdia dvoch vedcov ukazuje, ako by mohlo vyzerať svetové hospodárstvo v ére AI.

Proroci moderných technológií vidia ekonomiku budúcnosti jasne. Umelá inteligencia a roboty raz úplne nahradia ľudskú prácu. Ale čo potom budú ľudia robiť a z čoho budú žiť? Bude nutné zaviesť univerzálny základný príjem pre všetkých občanov? A kde naň vlády vezmú peniaze? Na to sa pozreli Anton Korinek a Lee M. Lockwood z University of Virginia vo svojej štúdii o verejných financiách v epoche všeobecnej umelej inteligencie (AGI).

Prekvapivo nezačínajú s otázkou, kto bude pracovať a z čoho budú ľudia žiť, ale kto bude platiť dane? Ak AGI vyvolá masovú nezamestnanosť, zároveň prinesie obrovské problémy pre financovanie štátu a verejných služieb. Veci ako dôchodky, zdravotná a sociálna starostlivosť, školstvo, ale aj polícia, súdnictvo či stavba diaľnic sa financujú najmä z daní občanov a firiem.

Dane je možné v podstate rozdeliť do dvoch skupín. V prvej sú priame dane z príjmu (vrátane odvodov na sociálne poistenie či ziskov firiem), v druhej zas nepriame dane (DPH a spotrebné dane). Autori upozorňujú, že AGI schopná vykonávať takmer všetky práce môže oba tieto daňové zdroje postupne vymazať. Keď budú ľudia bez práce, nebudú musieť síce platiť dane, ale nebudú mať ani príjem. To isté platí aj o firmách, ktoré nebudú vlastníkmi AGI.

Ako to bude fungovať?
Intuitívne však cítime, že niekto bude musieť živiť nepracujúce obyvateľstvo. A tiež opravovať cesty či vyplácať doktorov a policajtov. Kto to bude? No predsa firmy vlastniace AGI. Budú však ochotné deliť sa o bohatstvo s obyvateľstvom planéty? Korinek a Lockwood si myslia, že budú musieť, lebo to bude v ich záujme. Keď obyvatelia a bežné firmy nebudú mať peniaze, nebudú si môcť kúpiť ani služby umelej inteligencie. Tovar, ktorý si nikto nevie kúpiť, je zbytočný. Autori teda predpokladajú, že nejakým spôsobom sa tieto firmy o svoje bohatstvo rady podelia.

Akým spôsobom sa to udeje? Autori si užívajú rolu futurologických sociálnych inžinierov. V štúdii, kde vzorce a matematické dôkazy prevažujú nad objemom textu, najprv maľujú podobu trhu práce v blízkej budúcnosti.

Ako to bude prebiehať? Vraj v dvoch fázach. V prvej, poeticky nazvanej „súmrak práce“, AGI postupne nahrádza ľudskú prácu, ale mnoho ľudí bude ešte stále pracovať. Ľudia teda ešte zostanú hlavnými spotrebiteľmi. To znamená, že si budú kupovať potraviny, autá či lístky na vlak. Výber odvodov a daní z miezd síce klesne, no DPH a spotrebné dane budú významným príjmom štátu aj naďalej. Výpadok daní z práce bude štát nahradzovať zdaňovaním robotov či mechanizmov, ktoré nahrádzajú domácu prácu. (Napríklad sa zdaní umývačka riadu). Čoraz viac sa budú zdaňovať renty z pevných zdrojov, ako sú napríklad pôda, frekvenčné pásma, obežné dráhy satelitov, ložiská vzácnych kovov či unikátne dátové súbory. Autori neriešia drobné detaily. Napríklad ten, ako budú zdaňovať obežné dráhy satelitov krajiny, ktoré žiadne satelity nemajú.

V druhej fáze prevezmú väčšinu tvorby hodnoty autonómne systémy všeobecnej umelej inteligencie. Tie budú nielen vyrábať, ale aj spotrebúvať stále väčšiu časť zdrojov na vlastné ciele – mimo bežnej ľudskej spotreby. Vtedy vypadnú dane zo spotreby, lebo keď stroje obsluhujú iné stroje, jednoducho sa nemá čo zdaniť: hodnota „obteká“ ľudí. Čo potom?

Riešením je zdaniť priamo kapitál AGI. Ako? Autori navrhujú dane z tokenov, výpočtového výkonu, digitálnych služieb či služieb robotov. Napríklad poplatok za upratovanie robotom je v podstate daň zo spotreby. Dá sa zaviesť cez existujúci systém DPH. Takýto pokojný prechod od zdaňovania ľudí na zdaňovanie robotov a softvérov podľa autorov prinesie všeobecné blaho pre súčasné aj budúce generácie.

Ako k tomu dôjde? Ešte v prvej fáze nástupu AGI sa vlády dohodnú s jej súkromnými vlastníkmi. Vlády budú investovať do akcií AGI firiem a príjmy z dividend sa budú využívať v prospech všeobecného blaha. Ako to bude konkrétne vyzerať? Miesto univerzálneho základného príjmu sa zavedie „univerzálny základný kapitál“. Každý občan bude mať podiel na AGI a bude benefitovať z technologického pokroku. Čím viac tokenov a gigawatthodín počítače a roboty spotrebujú, tým viac daní zaplatia a tým bohatšie bude nepracujúce ľudstvo. Dostane sa aj na ľudí zo Slovenska, Indie či Guatemaly? Ani tieto drobnosti, žiaľ, autori neriešia.

Dane z tokenov a výpočtového výkonu sú de facto transakčné dane, pretože sa vyberajú z výrobného procesu a nie z práce, kapitálu alebo majetku. O transakčných daniach na Slovensku niečo vieme. A určite by sme ich neodporúčali.

Už Keynes chcel zabaviť ľudstvo
Čo sa týka všeobecného a spravodlivo rozdeleného globálneho blaha, o tom som naposledy počul na prednáškach z marxistickej filozofie (tzv. „mafie“) na vysokej škole niekedy v roku 1985. Tam sa celkom vážne diskutovali aj otázky života v pokročilom komunizme. Všetci sa mali mať dobre. Práca mala byť viac koníčkom ako drinou. Jej hlavným poslaním bolo rozvíjať osobnosť človeka. Potom však prišli búrlivé deväťdesiatky s úplne odlišným konceptom práce a tiež hromadenia a prerozdeľovania bohatstva. Niektoré myšlienky o všeobecnom blahu sú však zrejme nesmrteľné. A vynárajú sa vždy a všade. Aj na univerzitách v ultrakapitalistickej Amerike.

To, že roboty a softvéry nakoniec prevezmú úplne všetku prácu, si myslel pred sto rokmi aj otec modernej ekonómie Keynes. V dobrej viere sa starostil, ako dokážeme zabaviť nezamestnané a nudiace sa ľudstvo. V skutočnosti však dnes pracuje rekordný počet ľudí. Na nudu nemajú čas.

Korinek a Lockwood nevysvetľujú, či a ako bude AGI opravovať tečúce záchody, poskytovať fyzioterapiu či sobášiť v obradnej sieni. Jednoducho bude robiť všetko. Takisto nepochybujú o tom, že majitelia AGI s nadšením prenechajú rozhodujúce podiely na svojom majetku vládam a občanom. Ich štúdia je pekným príkladom matematickej ekonómie, ktorá si nenechá kaziť radosť prízemnými detailmi z reálneho života.

V reálnom živote vidíme peniaze tiecť skôr opačným smerom: najbohatší Američania získali najviac peňazí od daňových poplatníkov prostredníctvom vládnych objednávok. Napríklad Elon Musk, bývalý najlepší kamoš „stabilného génia“, poriadne podojil federálny rozpočet. Nie je známe, že by posielal šeky chudobným ľuďom v Alabame, Albánsku či Ábelovej.

Zatiaľ to vyzerá tak, že kým prídu dividendy zo „všeobecnej ejáj“, budeme musieť aj naďalej pracovať. A mnohí i po oficiálnom odchode do dôchodku. Nie, nudiť sa nebudeme.

https://e.dennikn.sk/5388439/marxizmus- ... i-bohacov/

[jaroslav80]

To su take starosti ako uvahy v obdobi niekde Julesa Verneho, ze v tych milionovych mestach na Mesiaci a na Marse ako sa vlastne budu vyberat dane...

[JUGGLER]

Kto tu vlastne vládne? Dúhový kosák a dúhové kladivo

https://marker.sk/clanky/1608/7-dni-v-k ... ve-kladivo

Dúhové kladivo

Prehľad začneme otázkou, kto tu vlastne vládne.
Presnejšie: či je normálne, aby sa tu ešte aj za Ficovej vlády museli povinne financovať spolky, ktoré deťom tlačia do hláv sadomaso propagandu.
Len preto, že na to naliehajú progresívne médiá a Brusel…

Lebo presne to sa stalo.

Vláda pôvodne zastavila grant pre neslávne známu košickú mimovládku Saplinq. Išlo o európske peniaze z fondov na vzdelávanie.
Postoj vlády bol celkom pochopiteľný. Spolok Saplinq sa nevenuje vzdelávaniu a výchove.
Venuje sa LGBTIQ+ propagande. Keďže homosexualita už vyšla z módy, náčelníctvo Saplinqu si obľúbilo transrodové a queer témy.
Vrátane zvráteností z kategórie sadomaso či pokusov so zmenami pohlavia. O tom sú festivaly a akcie Saplinqu.

Jadro problému je v tom, že z týchto deviantov sa robia vzory pre deti a mládež. Nová norma…
Má to byť téma vzdelávania. A má sa to platiť z našich daní. Z vládnych a európskych grantov.

Je celkom prirodzené, že vláda Smeru a SNS odmieta platiť dúhové spolky a zapájať ich do vzdelávania detí.
Dúhové kampane sú choré. Odporujú overeným spoločenským normám. A najnovšie odporujú aj Ústave Slovenskej republiky.

Dúhoví propagandisti by mali byť zo škôl a z výchovy detí vykázaní.

Lenže… Nejde to. Zašlo to priďaleko. LGBTIQ+ kampane sú kostrou politiky Bruselu. A kostrou politiky progresívnych médií.
Národné vlády to vedia občasne brzdiť. No už to nedokážu otočiť z chorého stavu do zdravého.

Po kriku Denníka N a Bruselu sa grant pre Saplinq uvoľnil.
Prevýchova slovenskej spoločnosti má pokračovať. A za každej vlády.
Koho si ľudia zvolia a s akým programom? To je dnes nepodstatné.

Námietka, že Saplinq dostal peniaze z európskych fondov a slovenská vláda do toho nemá zasahovať, veľmi neobstojí.
Európske peniaze na vzdelávanie sú určené Slovenskej republike. Nie nejakej mimovládke.

Slovensko ročne platí do rozpočtu Únie viac ako miliardu eur. Má nárok na európske fondy. A rozdeľovať by ich mala slovenská vláda.
Ak na to vláda stráca dosah a ak majú hlavné slovo mimovládky a súkromné médiá, potom si treba položiť otázku, kto tu vládne.
Kto zastupuje slovenskú spoločnosť. Kto robí rozhodnutia.

Odpoveď: dnes už politiku nerobia národné vlády, ktoré majú zastupovať spoločnosť a jej záujmy.
Politiku – dokonca režimovú politiku – robia mocenské centrá. Z Londýna sa diktuje bezpečnostná a vojenská politika.
Aj taká, ktorá ide proti záujmom Slovenska. Z Bruselu sa diktuje finančná politika a ideológia.
Aj taká, ktorá znásilňuje slovenskú spoločnosť.

Na lokálnej úrovni sa potom hrajú na strážcov poriadku progresívne médiá.

Podstatou tejto novej režimovej politiky je potláčať národnú identitu, potláčať pohlavnú identitu, potláčať staré, overené hodnoty a normy. Rodiny a národy majú uvoľniť cestu bezpohlavnému občianstvu „tejto krajiny“. This country…
V záujme globálnej spoločnosti, ktorá bude vykorenená, ľahko manipulovateľná, uniformná. Poslušná.

Výsledok? Slovenské vlády nedokážu podporiť vydávanie kníh ani o najväčších postavách národných dejín. O Štúrovi, o Hlinkovi.
Alebo o slovenskej a slovanskej kultúre. Namiesto toho majú vlády a národné fondy na podporu kultúry platiť prehnité, rozkladné praktiky dúhových kazateľov.
Alebo preklady anglosaských autorov. Aby nás poučili, čo si máme myslieť o histórii, o kultúre. O sebe.

Mimochodom, to je ďalšia zvrátenosť. Parlamenty a vlády majú zviazané ruky v tej najcitlivejšej oblasti.
Alebo v tom, čo je ich prvoradou úlohou. V ochrane národných koreňov, tradície, kultúrnej identity, ktorá je jedinečná (nie univerzalistická).
V tomto – v takzvaných kultúrno-etických témach – sme pritom mali mať slobodu. A národnú suverenitu.

Tak nám to sľubovali, keď sme vstupovali do EÚ. Kultúrno-etická politika mala ostať v rukách národných parlamentov a národných vlád.
Lenže neostala. Stala sa z toho nátlaková priorita Bruselu. A bez toho, aby sa niekto uráčil oznámiť zmenu pravidiel hry.

O zmenu sa postaral jeden ohavný trik. Kultúrno-etické normy sa vyhlásili za oblasť ľudských práv.
Pričom všeobecné ľudské práva – ako to vyplýva z definície – nie sú národné. Sú univerzálne.

Za strážcu ľudských práv boli vyhlásení progresivisti. Hlavne tí bruselskí.
A po nich aj tí, ktorí ich poslušne napodobňujú na lokálnej úrovni.

Z toho potom vyplýva nárok progresivistov na vedúcu úlohu v spoločnosti.
Oni predsa nerobia politiku. A nerobia ani ideológiu.
Oni len dohliadajú na všeobecné ľudské práva. Ich režimovú politiku teda musí vykonávať každá vláda.

Hotovo. Vybavené.

Otázka, akým právom sa niekto vyhlasuje za vrchného arbitra práva, ich veľmi nezaujíma. Nemajú na ňu odpoveď.
Presnejšie, nemajú na ňu odpoveď, ktorá by bola príčetná.

Majú len bigotné (v preklade fanatické) presvedčenie, že sú povolaní diktovať normy. Vraj tie univerzálne, neodňateľné, dané zhora.
Odkiaľ zhora, keď neuznávajú Boha? A od koho majú mandát, keď neuznávajú domácu spoločnosť, respektíve keď ňou pohŕdajú?
Keď ju chcú prevychovať?

Zdrojom ich moci je len kosák a kladivo.

Na rozdiel od éry komunistov za týmito nástrojmi – a zbraňami – nie sú pracujúce ruky. Sú za nimi ruky vládnucej triedy.

Samozrejme, nie tej domácej…

P.S. Dodatočné info pred vyplatením 123 000 €:

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer) v relácii STVR Sobotné dialógy ozrejmila, že organizácii Saplinq nevyplatil rezort školstva peniaze pre nesplnené technické podmienky, nie obsahové.
Mimovládke podľa dostupných informácií Národný inštitút vzdelávania a mládeže zadržiava grant vo výške viac ako 123-tisíc eur určený na programy pre LGBT mládež.

Beňová spresnila, že keď Saplinq podmienky splní, nebude dôvod zadržiavať mu peniaze.

Ďalšia europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) kritizovala podporu spomínanej organizácie s tým, že podľa nej ide o subjekt, ktorý učí neplnoleté deti sadomasochistické praktiky a prezentuje obscénny obsah.
„Je to v rozpore s morálnymi kritériami aj hodnotami Európskej únie,“ podotkla.

Doplnila, že na túto otázku sa pýtala aj Európskej komisie.
„Odpovedala v podstate, že je to na nás. My si musíme ustriehnuť, na čo idú eurofondy,“ dodala Lexmann.

ale: Denník N minulý priniesol informáciu, že eurokomisia sa údajne vyhráža pozastavením eurofondov na mládežnícke programy pre údajnú „diskrimináciu“ queer organizácie Saplinq.

[JUGGLER]

Peniaze na sadomaso a dystópia zvaná Európska únia

Najsilnejšou zbraňou rôznych Saplinqov je to, že o nich takmer nikto nevie.

Komentáre
Michal Čop
Redaktor

Predstavte si prieskum. Slovákov by ste sa v ňom pýtali na ženu, ktorá hovorí, že je homosexuálny muž a propaguje sadomasochizmus s pomocou peňazí z Európskej únie s odôvodnením, že sadomasochisti sú stigmatizovaná sexuálna menšina.
Myslím, že 99 percent by si poťukalo na čelo a povedalo vám, že ste si to vymysleli.

Následne by ste tým istým respondentom tvrdili, že sa to naozaj stalo.
Doplnili by ste, že šéf mimovládky, ktorá peniaze z EÚ použila aj na výuku mladej ženy ako robiť sadomasochistický aktivizmus, sa dnes vyhovára, že on len „účastníctvo“ z radov mládeže učil základom projektového riadenia.
Ako by asi zareagovali?

Napokon by ste respondentom prezradili, že organizácia pod rezortom školstva chcela mimovládke školiacej mládež v propagácii sadomasochizmu, odobrať dotáciu.
No EÚ preto pohrozila odobratím eurofondov Slovensku a tak sa rezort školstva vzdal a dotáciu poslal.
V tomto momente by si vaši respondenti asi pomysleli, že ste na hlavu padnutí.
Lebo tento príbeh je skrátka až príliš mimo na to, aby mohol byť pravdivý.
A možno by sa účastníci ankety aj obzerali, či si z nich nestrieľate a nemáte niekde skrytú kameru.

Zhruba taká absurdná je situácia okolo organizácie Saplinq, ktorá sa najnovšie dokonca vyhráža europoslankyni Lexmann trestným oznámením za to, že na ich prípad upozornila (hoci niekoľko vecí zle interpretovala).

Až v takej absurdnej dobe žijeme.
Je to čas, keď sa dystopické predstavy z Matrixu a románu 1984 stali realitou.
Len s tým rozdielom, že v Matrixe ľudia žili vo vaničkách a nie v blázinci.

Inak sa však dystópia, ktorú vytvoril úradnícky kolos zvaný Európska únia podobá spomínaným príbehom.
Rovnako, ako v knihe Georgea Orwella, aj tu ľudia rozprávajú akýmsi newspeakom (napadlo by vám o niekom povedať, že je účastníctvo?) a rovnako ako v Matrixe ani u nás dnes väčšina ľudí nevie, že vlastne žije v ilúzii.

Myslíme si, že svet sa oproti minulosti zmenil hlavne po technologickej stránke (mobily, internet, sociálne siete, AI) a popri tom sme si ani nevšimli, že už žijeme v akejsi obmedzenej forme demokracie, kde prím nehrá väčšina, ale menšiny.
A čím divnejšie, tým lepšie.

Príkladom sú rôzne variácie Saplinqov, ktoré ovládajú EÚ a teda sčasti aj Slovensko bez toho, aby ich 99 percent občanov poznalo, a tak potichu menia spôsoby fungovania našej spoločnosti.
A to nielen preto, že šíria svoju absurdnú LGBT propagandu, ale hlavne preto, že určujú hodnoty a normy, ktoré v EÚ vládnu.

Verejné peniaze a ich tok sú len dôsledkom tohto systému.
Ani ony by Saplinqu nemohli pritiecť, ak by niekto nepriznal LGBT aktivity medzi tie, ktoré podporuje program Erasmus+.
A tie by zas Erasmus+ nemohol podporovať, ak by to nebolo spomenuté v dokumentoch EÚ, ktoré tomu predchádzali.

Ako to asi funguje, sme mali možnosť vidieť v polovici februára v prípade Správy o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade o prioritách EÚ na 70. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien.
Tento dokument s krkolomným názvom obsahuje napríklad výzvu k „feministickej zahraničnej, rozvojovej a bezpečnostnej politike, ktorá bude inkluzívna a prierezová a bude uprednostňovať ženy a obhajcov ľudských práv LGBTIQ+ osôb“.

Taktiež obsahuje požiadavku na právnu ochranu a financovanie „LGBTIQ+ obhajcov“.
EP v nej taktiež žiada dôrazne odsúdiť útoky „protirodových a protiprávnych hnutí, ktoré šíria lži, podkopávajú demokraciu a útočia na práva žien a LGBTIQ+ osôb“.

Nie je to ojedinelý dokument. Správa sa vo svojom úvode odvoláva na ďalších 19 iných dokumentov, z ktorých vychádza.

Podobne je na tom aj projekt Erasmus+, pomocou ktorého Saplinq financuje mnohé svoje aktivity.
Európska komisia totiž zaradila medzi jednu z jeho štyroch hlavných priorít aj Stratégiu pre inklúziu a rozmanitosť.
Tá sa zasa hneď na začiatku odvoláva na ďalších desať dokumentov, ktoré si človek môže študovať niekoľko týždňov.
A k tomu si môže prirátať napríklad Stratégiu EÚ pre rovnosť LGBTIQ+ osôb 2026 – 2030 alebo politiku „Únia rovnosti“ (Union of Equality).
A pritom určite narazí na desiatky ďalších dokumentov, ktoré môže študovať najbližšie mesiace.

Zrejme ani to mu však nepomôže, pretože agilný euroúradník určite nájde rôzne interné predpisy, ktoré budú potvrdzovať pro-LGBT stanovisko.
Aj európske súdy ovládli sudcovia vychovaní niektorou z progresívnych mimovládok.

Dôsledkom dúhoizmu EÚ je, že pri Saplinqu, podporujúcom vydávanie príručky o údajnej diskriminácii sadomasochistov, sa privierajú oči.
EÚ tak robí bláznov z tých 99 percent, ktorým by to prišlo padnuté na hlavu.

V skutočnosti však väčšina ľudí netuší, že sa niečo podobné deje. Akoby sa teda nič nedialo.
Aj preto je najsilnejšou zbraňou všetkých Saplinqov to, že o nich vlastne nikto nevie.

https://marker.sk/clanky/1619/peniaze-n ... opska-unia

[MiBi]

Nikto sa v praktickom živote nevyhne tomu, aby sa vo svojom blízkom okolí nestretol s LGBTI.
Každý časom pochopí, že všetci sme len ľudia - či zlí, či dobrí, zdraví, či chorí, pekní, alebo škaredí...svet je proste pestrý.
Z môjho pohľadu však u homosexuálov často vidím pozitívnu výnimočnosť - talent na niečo iné.
Nielen Thiel, ale tisícky iných (Sam Altman, Tim Cook...) a myslím si že ďaleko za hranicou 4% sú výnimoční ľudia.
Podobne ako to vidíme u Židov.

Saplinq uz mala podpisanu zmluvu: https://crz.gov.sk/zmluva/10441562/
Viac k teme: https://dennikn.sk/5359564/u-druckera-u ... driadenej/

Nezisková organizácia Saplinq, ktorá sa venuje práci s LGBTI+ mládežou, už vyše roka čaká na vyplatenie grantu vo výške viac ako 120-tisíc eur.

Zmluva je pritom v Centrálnom registri zmlúv uverejnená od minulého februára, nárok neziskovke uznal aj súd. O nevyplatené peniaze sa už intenzívne zaujíma aj Európska komisia – a hrozí Slovensku aj finančným trestom.

Napriek tomu Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) blokuje vyplatenie peňazí z programu hradeného Európskou úniou.
Denník N má k dispozícii internú komunikáciu zamestnancov. Vyplýva z nej, že keď úradníčka zodpovedná za túto agendu zisťovala, čo sa deje, jej nadriadený odpísal, že dôvodom je LGBTI agenda a že pokyn prišiel od ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas).

Drucker na otázku Denníka N, či pokyn prišiel od neho a či peniaze nevyplatili pre LGBTI+ agendu, povedal, že nie.
Vzápätí dodal, že on osobne dal preveriť „všetky zmluvy“. „Môj pokyn určite nebol iba k Saplinqu. Môj pokyn bol ku všetkým veciam, ktoré sa toho týkajú,“ povedal minister s tým, že dal požiadavku na „všetky takéto prípady“.
Minister odpovedal na otázky Denníka N v stredu na tlačovej besede po rokovaní vlády, poznal detaily prípadu. „Povedal som im: Robte tak, aby bolo správne,“ komentoval prípad Drucker. „Tu nemá žiadny iný tón a ani podtón ako zákonnosť.“
Generálna riaditeľka NIVaM-u Romana Kanovská po Druckerových slovách vo štvrtok poslala odpoveď, že to ona „dala preveriť procesy spojené s týmto grantom“.

V prípade je viacero problémových bodov. Napríklad že zmluvu začali kontrolovať až spätne po tom, ako peniaze mesiace nevyplatili. Výsledky tejto kontroly spochybňuje aj Európska komisia. A vykonával ju kontrolór, ktorý verejne vystupuje proti Európskej únii aj proti LGBTI+ menšine.

Štátny inštitút navyše tvrdo postupuje proti zamestnankyni, ktorá na situáciu upozornila. Prednedávnom jej napriek vynikajúcim pracovným výsledkom zrušil výnimku na možnosť pracovať z domu, vďaka ktorej sa mohla starať o svoju nevyliečiteľne chorú mamu.

„Zastavilo sa to kvôli tomu, že to je LGBT“ a „pokyn od ministra“
Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) zabezpečuje vzdelávanie učiteľov, vyvíja metodiky a koordinuje aj programy neformálneho vzdelávania mladých. Okrem iného zastrešuje aj národnú agentúru, ktorá funguje ako hlavný koordinátor pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na Slovensku. Práve o túto agentúru ide pri nevyplatenom európskom grante.

Ide o vlajkové programy Európskej únie v oblasti vzdelávania, športu a dobrovoľníctva v Európe. Programy sú v plnej miere financované z rozpočtu Európskej únie, majú jednotné pravidlá pre všetky členské štáty aj vlastný systém kontrol a ochranných mechanizmov proti zneužívaniu.

Jana Fecsu v národnej agentúre Erasmus+ pracuje takmer osem rokov ako referentka. Na starosti má primárnu kontrolu a záverečné správy projektov. V septembri 2025 jej vtedajší riaditeľ agentúry Peter Kupec preposlal screenshot e-mailu od vysokého úradníka Európskej komisie Andreja Fistera, v ktorom žiadal vysvetlenie, čo bráni vyplateniu platnej zmluvy. Fister je v Bruseli zodpovedný za finančnú správu a riadenie programov Erasmus+ pre niekoľko krajín vrátane Slovenska.

Kupec jej obrázok e-mailu poslal s komentárom: „No a máme to tu“, z čoho sa dá usúdiť, že podobný vývoj očakával. Keď sa ho následne referentka pýtala, prečo nie je zmluva vyplatená, riaditeľ agentúry jej odpísal nasledovné: „Všetko urobili, plaťák je podpísaný, len sa to zastavilo kvôli tomu, že to je LGBT.“

V nasledujúcich správach riaditeľ referentke napísal, že: „To som dostal pokyn od GR.“
„A ona na pokyn od ministra,“ píše sa v ďalšej správe.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v júli 2024 s okamžitou platnosťou vymenoval za generálnu riaditeľku NIVaM-u Romanu Kanovskú. Kanovská bola v minulosti štátnou tajomníčkou na ministerstve školstva a dlhoročnou riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Pôsobila aj v Nadácii Pontis.

Komunikáciu riaditeľa Národnej agentúry s jeho podriadenou aj s riaditeľom neziskovej organizácie Saplinq Róbertom Furielom má Denník N k dispozícii. Rovnako tak zmluvu, platobný rozkaz, výsledky internej kontroly aj ostrý napomínací list, ktorý Kupcovi a Kanovskej adresovala vysokopostavená európska úradníčka Diana Jabłońska.

Referentka: Vyčerpala som možnosti vnútri, nemohla som mlčať
V čase, keď sa referentka Fecsu dozvedela o dôvode zastavenia finančného plnenia projektu, štát zmeškal lehotu na vyplatenie peňazí už viac ako o pol roka. To je podľa nej nezvyčajné, pretože agentúra si svoje zmluvné povinnosti vždy plnila včas.

„Počas môjho takmer 8-ročného pôsobenia v národnej agentúre sa takéto omeškanie nikdy nestalo a na jej činnosť som nikdy necítila politický vplyv. V tom som sa vždy cítila bezpečne. Hovorila som si, že kto by si už len dovolil zasahovať k nám, keď spadáme pod Európsku komisiu a sme ňou pravidelne kontrolovaní,“ vraví Fecsu.

Po vyčerpaní všetkých interných možností sa Fecsu rozhodla podať trestné oznámenie a neskôr aj upovedomiť Európsku komisiu.
Lehota na vyplatenie peňazí vypršala už pred viac než rokom, v Saplinqu stále peniaze nedostali. Len v stredu tohto týždňa bol Saplinqu doručený list, ktorým ich informujú o pozastavení platby. Dôvodom je podľa listu zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie a Slovenskej republiky.

Autor správ a nadriadený Jany Fecsu musel podľa informácií Denníka N odísť zo svojej pozície k piatku minulého týždňa ku koncu mája, teda po podaní trestného oznámenia a upozornení Európskej komisie.

Organizácia prekáža dezinformátorom aj konzervatívcom
„S programom Erasmus+ a programom Európsky zbor solidarity sme doteraz mali iba dobré skúsenosti,“ vraví riaditeľ neziskovej organizácie Saplinq Róbert Furiel.
Saplinq funguje od roku 2012, je známy ako organizátor podujatia PRIDE Košice, vedie komunitné a poradenské centrum PRIZMA a venuje sa aj advokácii za práva LGBTI+ ľudí.

„Vďaka programu Erasmus+ sme za roky spolupráce vyškolili stovky pracovníctva s mládežou a poskytli rešpektujúci a vítajúci priestor mnohým mladým kvír ľuďom zo Slovenska i z Európy. Program Európsky zbor solidarity zas myslí aj na mládež s nedostatkom príležitostí, v podstate mladých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov potrebujú v živote o niečo viac podpory. Tým poskytujeme napríklad posilnený mentoring či hradíme terapiu.“

V posledných rokoch však prišla organizácia o väčšiu časť podpory z verejných zdrojov. Napríklad v apríli 2025 rada Fondu na podporu umenia zmenila rozhodnutie odbornej komisie, ktorá navrhovala podporiť projekt PRIDEme 2025 s odôvodnením, že „Rada nepodporuje morálne deformácie mládeže“.


Pride Košice
Činnosť neziskovej organizácie Saplinq často kritizujú dezinformačné aj konzervatívne kruhy. Ich aktivity sleduje najmä novinárka Dana Vitálošová v Štandarde a v Markeri, v Európskom parlamente sa o nich vyjadrovala europoslankyňa KDH Miriam Lexmann a poslanec Národnej rady Ján Horecký z KDH podal podnet na Najvyšší kontrolný úrad.

Cieľom kritiky je nielen to, že témy LGBTI+ komunikuje Saplinq otvorene a pre konzervatívnu časť spoločnosti aj provokatívne, ale aj to, že cez európske granty získavala neziskovka ročne aj státisíce eur.
Práve doteraz nevyplatený grant vyše 120-tisíc eur pre Saplinq kritizovala dezinfoscéna, vlani za to ministra Druckera kritizoval Miroslav Heredoš, ktorý bol v minulosti v Republike.

Furiel zo Saplinqu: Toto vyzerá na zjavnú diskrimináciu
Erasmus+ funguje nielen formou jednorazových grantov, ale aj cez akreditáciu. Tú organizácie získavajú zložitým administratívnym procesom na dlhšie časové obdobie, čo im umožňuje plniť dlhodobé stratégie. Akreditované organizácie potom nesúťažia grantovým spôsobom. Národná agentúra cez matematický vzorec rozdelí ročnú sumu medzi všetky akreditované organizácie v krajine. Tie musia absolvovať pravidelné a časté kontroly a v prípade pochybenia sa na ne vzťahujú sankcie. V minulosti sa stalo, že aj občianske združenie Saplinq muselo pre pochybenia vrátiť časť peňazí. To však neznamená, že sa nemôžu uchádzať o ďalšie.

O pridelenie peňazí Saplinq požiadal na jeseň 2024, spomínaným systémom mu bolo pridelených 123 345 eur. Na túto sumu bola vo februári 2025 zverejnená zmluva v Centrálnom registri zmlúv a Národná agentúra ju mala vyplatiť v niekoľkých častiach.

Keď prvá časť peňazí nedorazila v zákonnom termíne, kontaktoval Furiel riaditeľa agentúry Kupca. Furiel v komunikácii upozorňuje na meškanie platby, porušenie zmluvných podmienok aj na to, že iná organizácia, ktorá patrí do rovnakého programu, už peniaze dostala.

„Toto vyzerá na zjavnú diskrimináciu,“ písal Furiel Kupcovi. Ten mu v období medzi marcom a aprílom 2025 dával iba vyhýbavé odpovede.
Na jeseň minulého roka sa preto Furiel obrátil na súd. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol, že NIVaM musí pozdržané peniaze vyplatiť. V posledný deň lehoty však štátna organizácia podala odpor a celá vec sa teraz zrejme bude naťahovať na súdoch.

V polovici mája pribudla v centrálnom registri zmluva o právnych službách s externou firmou na právne služby, pomoc a poradenstvo vo veci sporu s rovnakou spisovou značkou, akú má spor NIVAMu a Saplinqu.

Zmluvu inštitút uzavrel s advokátskou kanceláriou Barbory Vrbovej, ktorá pôsobila aj ako pro bono advokátka v Nadácii Pontis, kde v minulosti pracovala generálna riaditeľka Kanovská. Zmluva je dohodnutá na 24-tisíc eur, inštitút pritom disponuje vlastnými právnikmi.

Nastúpil kontrolór kritický k EÚ a LGBTI. Dodatočne našiel chyby, za ktoré môže štát
Medzičasom začal NIVaM situáciu prešetrovať cez interného kontrolóra. Kontrola teda prišla až dodatočne a vyše pol roka po tom, ako štát už meškal s výplatou peňazí mimovládke. Navyše ide o nečakaný postup, pretože Národná agentúra Erasmus+ má vlastného kontrolóra, ktorý projekty a subjekty sleduje podľa prísneho manuálu spoločného pre všetky členské štáty EÚ.

Kontrolórom je Martin Vrabec, ktorý na sociálnych sieťach často vystupuje proti Ukrajine, kritizuje Európsku úniu aj takzvanú LGBT agendu.
Správa, ktorú kontrolór Vrabec predložil takmer rok po uverejnení zmluvy v CRZ, poukazuje na viacero nedostatkov. Zároveň však ukazuje, že kontrolór nepozná špecifiká programov Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, používa nepresné termíny a za pochybenia a slabiny označuje veci, na ktoré Saplinq ako žiadateľ nemá vplyv.

Príkladom je tykanie a neformálna komunikácia medzi žiadateľom a zamestnancami Národnej agentúry, v ktorom vidí Vrabec potenciálny konflikt záujmu. Oba programy sú však určené mládeži a mladým ľuďom, preto EÚ tykanie vyslovene odporúča.

Za závažný nedostatok kontrolór označil najmä nezverejnenie príloh v Centrálnom registri zmlúv a na základe tohto pochybenia označuje zmluvu za neplatnú.

Tento argument o chýbajúcich prílohách zmluvy použil aj minister školstva Tomáš Drucker, keď sa ho Denník N po rokovaní vlády v stredu pýtal na to, prečo mimovládka nedostala peniaze a či to bolo na pokyn ministra.

Za uverejňovanie zmlúv pritom nenesie zodpovednosť Saplinq, ale štátna organizácia NIVaM, navyše zmlúv bez príloh medzi NIVaM a inými žiadateľmi sú v CRZ stovky. Podľa tejto logiky by to znamenalo, že žiadna z nich by nemala platiť.

Vysoká úradníčka z Európskej komisie: Vyzerá to ako účelové hľadanie dôvodov, za chyby zaplatí Slovensko
Prílohám sa vo svojom liste adresovanom Kanovskej a Kupcovi venuje aj Diana Jabłońska z Európskej komisie, ktorá pôsobí ako riaditeľka pre mládež, vzdelávanie a Erasmus+. Jabłońska v ostrom napomínajúcom liste jasne hovorí, že argumentáciu nezverejnením príloh považuje za účelové hľadanie dôvodov, prečo nesplniť podmienky.

Napísala, že vnútroštátne administratívne požiadavky nemajú vplyv na platnosť zmlúv o európskych grantoch a sú pre distribúciu peňazí irelevantné.

V liste Jabłońska ďalej uvádza, že Saplinq je jedinou organizáciou, ktorej z tohto dôvodu zastavili peniaze, zatiaľ čo iné subjekty v rovnakej situácii ich dostali. Komisia to označuje za „znepokojujúce“ a hovorí o možných „diskriminačných praktikách“.

Vysoká úradníčka Komisie píše aj to, že si je vedomá politizácie témy, a naráža práve na oficiálnu otázku europoslankyne Miriam Lexmann. Trvá však na tom, že národná agentúra musí takýmto tlakom odolať.

Európska komisia je na diskrimináciu mimoriadne citlivá a po jej preukázaní hrozí zastavenie projektu pre celé Slovensko. To je jeden z dôvodov, prečo sa mnohým LGBTI+ organizáciám v Poľsku či Maďarsku podarilo prečkať politicky náročné obdobia.

V závere listu stojí, že ak slovenská strana okamžite nenapraví situáciu, bude čeliť vážnym finančným trestom, za ktoré EÚ neponesie následky, pričom pokuta bude hradená zo štátneho rozpočtu. Úrok z omeškania platby je pritom 3,5 percenta a omeškanie sa počíta za každý deň.

Drucker: Môj pokyn určite nebol iba k Saplinqu
Minister Tomáš Drucker v stredu po rokovaní vlády povedal, že „na základe mnohých podnetov som dal preveriť všetky zmluvy, ktoré neboli zverejnené riadne a považovali sme ich za neplatné“.

Na otázku, prečo je Saplinq jediná organizácia, ktorej neboli vyplatené európske peniaze, hoci nezverejnené prílohy zmlúv majú stovky iných organizácií, reagoval, že o tom nevie. „Môj pokyn určite nebol iba k Saplinqu, môj pokyn bol ku kontrole všetkých.“

Drucker neodpovedal ani na otázku, prečo kontrola prebehla až mesiace po vypršaní platnosti zmluvy.

Interná kontrola, ktorú v texte spomíname vyššie, sa začala až na konci októbra 2025, teda vyše pol roka po vypršaní splatnosti.

Drucker priznal aj to, že vie o liste, ktorý NIVaMu adresovala Európska komisia. „Povedal som, robte tak, aby bolo správne aj v súlade so zákonom a s našimi medzinárodnými záväzkami. Nemám dôvod, aby sme vystavovali Slovensko nejakým rizikám, ale rovnako nemám dôvod tváriť sa, že je v poriadku, keď sa porušuje zákon,“ povedal Drucker.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom jasne definuje výnimky, pri ktorých nie je potrebné zverejňovať prílohy k zmluvám. Ide o napríklad o prípady, keď by príloha obsahovala technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely či vzory alebo vtedy keď ide o obchodné podmienky, ktoré už zmluvná strana zverejnila pri inej zmluve a v aktuálnom dokumente na ne existuje presný odkaz.

Navyše, ako aj píše Jabłońska v liste, Európska komisia nezverejnenie príloh nepovažuje za dôvod pre nevyplatenie európskych peňazí.

Nezverejnené prílohy zmlúv boli podľa informácií Denníka N jedným z dôvodov, pre ktoré musel náhle z inštitúcie odísť dlhoročný riaditeľ Národnej agentúry pre Erasmus+ Peter Kupec.

Generálna riaditeľka NIVaM-u odpovedá, že grant dala preveriť ako štatutár zodpovedný za hospodárne a zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami. Zdôrazňuje, že išlo o grant s významným finančným objemom.

„Interná kontrola odhalila viaceré nedostatky v uplatňovaní právnych predpisov aj interných postupov vrátane problémov pri zverejňovaní zmlúv. Z týchto dôvodov bolo treba situáciu dôkladne preveriť ešte pred vyplatením prostriedkov,“ tvrdí Kanovská. „Našou povinnosťou je pred vyplatením verejných prostriedkov vyhodnotiť všetky zistenia z kontroly a odstrániť prípadné procesné nedostatky.“

Hovorí, že hlavným dôvodom pozastavenia grantu nebolo nezverejnenie príloh zmlúv. „Saplinq bol vybraný na detailnejšie preverenie aj vzhľadom na to, že je poberateľom najvyšších grantov. Kontrolné a verifikačné procesy sa priebežne vykonávajú aj vo vzťahu k ďalším grantovým projektom a prijímateľom,“ tvrdí.

Nie je však jasné, akým iným organizáciám zadržiavali európske peniaze viac ako rok.

Kanovská ešte hovorí, že o kontrole a audite informovali aj Európsku komisiu a že nemajú „žiadne poznatky, ktoré by nasvedčovali diskriminačnému postupu“.

Upozornila políciu aj Komisiu, zrušili jej možnosť popri práci sa starať o chorú mamu
Na NIVaM-e zatiaľ prebieha personálne „upratovanie“, ktoré sa nekončí iba prepustením dlhoročného riaditeľa Kupca, ktorý písal o pokyne od ministra. Po upozornení na meškanie platby má v práci problémy aj úradníčka Jana Fecsu, ktorej zamestnávateľ náhle zrušil výnimku na výkon práce z domu.

Fecsu sa stará o svoju matku so srdcovou arytmiou a Huntingtonovou chorobou. Ide o závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje odumieranie nervových buniek v mozgu. Vedie k postupnej strate kontroly nad pohybom, psychickým zmenám a demencii. Toto ochorenie je nevyliečiteľné. Matka pani Fecsu je úplne odkázaná na starostlivosť.

„Aj napriek tomu, že sa momentálne nachádzam asi v najnáročnejšom období života, môj pracovný výkon neutrpel, ba naopak, ako jediný zamestnanec Národnej agentúry Erasmus+ pre oblasť mládeže a športu v histórii som dostala hodnotenie od Európskej komisie na najvyššej možnej úrovni, a to hodnotenie excellent, čo znamená, že patrím k najlepším zamestnancom v mojej oblasti v celej Európe,“ vraví Fecsu.

Napriek tomu v apríli tohto roka generálna riaditeľka NIVaM-u Kanovská s okamžitou platnosťou zrušila Jane Fecsu výnimku na prácu z domu. Stále je zamestnankyňou inštitútu, no vníma to ako odvetu za to, že na situáciu upozornila orgány činné v trestnom konaní aj Európsku komisiu.

Podobne to vníma aj Róbert Furiel zo Saplinqu.

Pre neziskovú organizáciu finančný výpadok znamená obmedzenie aktivít na minimum a neustále šetrenie. „Prakticky to znamená meškajúce výplaty, neistotu, napätie v tíme. Viacero kolegov a kolegýň sa rozhodlo organizáciu opustiť a ja im to nemám za zlé, i keď ma ich odchod vždy mrzel.“

[jaroslav80]

Drucker na otázku Denníka N, či pokyn prišiel od neho a či peniaze nevyplatili pre LGBTI+ agendu, povedal, že nie.
Vzápätí dodal, že on osobne dal preveriť „všetky zmluvy“. „Môj pokyn určite nebol iba k Saplinqu. Môj pokyn bol ku všetkým veciam, ktoré sa toho týkajú,“ povedal minister s tým, že dal požiadavku na „všetky takéto prípady“.

Ved Drucker povedal, ze to nebolo kvoli LGBT.
Ved aj Nad povedal, ze Migy a S-300 su nanic, ze EU za ne zaplati sto milionov nahradu, a podobne chobotiny.
Je na SK zavedeny urcity standard pre ministrov v hovoreni kalerabov do medii a robeni si podla svojho - tak preco by ho Drucker nemal dodrziavat...

[JUGGLER]

Progresivizmus splynul s neomarxizmom a ničí Západ zvnútra

Matúš Jablonský Názory Esej

Progresivizmus nie je pokračovaním boja za práva, ale rafinovanou mutáciou neomarxizmu.
Namiesto tovární znárodňuje jazyk, biológiu a deti.
Miesto triedneho boja vedie vojnu proti bielej farbe pleti, mužskosti a tradičnej rodine.

V posledných desaťročiach sa západná spoločnosť ocitla v strede kultúrnej a ideologickej premeny, ktorej tempo a hĺbka prekvapujú aj tých, ktorí ju pozorujú zblízka.
Čo kedysi začínalo ako legitímne úsilie o rozšírenie občianskych práv, rovnosť pred zákonom a o ochranu slabších, postupne nadobudlo kontúry komplexného svetonázoru, ktorý presahuje rámec tradičnej politiky.

Tento jav, označovaný ako progresivizmus, vykazuje pozoruhodnú kontinuitu s myšlienkovými vzorcami neomarxizmu nie v podobe mechanického opakovania starých hesiel o triednom boji, ale v rafinovanejšej, kultúrne a antropologicky prispôsobenej forme.

Progresivizmus dnes nie je mierumilovným reformným hnutím, ale rafinovanou mutáciou neomarxizmu, ideológiou, ktorá nahradila ekonomický boj tried kultúrnym bojom o objektívnu a biologickú realitu.

Prejavuje sa viacerými jasne rozpoznateľnými znakmi: rozdeľovaním spoločnosti na utláčateľov a utláčaných podľa rasy, pohlavia, sexuality alebo „zraniteľnosti“, morálnou nadvládou takzvaných obetí, požiadavkou totálnej premeny všetkých sfér života od jazyka cez vzdelávanie až po rodinu a systematickým ovládaním inštitúcií.

Ďalšími typickými rysmi sú kultúra rušenia (cancel culture), emocionalizácia verejnej debaty, kde pocit krivdy nahrádza fakty, a odmietanie objektívnej pravdy v prospech marginalizovaných skupín.

Aj keď často vlastné premisy mení, skrýva či sám spochybňuje, aby sa vyhol kritickej reflexii, v jadre zostáva verný marxistickej logike.
Namiesto ekonomiky však dnes útočí na kultúru, identitu, sexualitu a výchovu detí.
Skúmanie tohto spojenia nie je konšpiračnou teóriou, ale nevyhnutnou analýzou metodológie, inštitucionálneho násilia a psychologických trikov, ktoré rozkladajú spoločnosť zvnútra.

Ideologická mutácia

Marxizmus v klasickej podobe bol predovšetkým ekonomickým materializmom.
Karl Marx a jeho nasledovníci chápali históriu ako dejinný boj tried, kde kľúčovým konfliktom bolo vlastníctvo výrobných prostriedkov.
Buržoázia utláčala proletariát a riešením mali byť revolučná premena ekonomických vzťahov, znárodnenie a diktatúra proletariátu.

Tento rámec sa však v 20. storočí ukázal ako nedostatočný, najmä po ekonomických neúspechoch reálneho socializmu v Sovietskom zväze, Číne či na Kube. Marxistickí teoretici, ako Antonio Gramsci, frankfurtská škola či neskorší postmoderní autori, pochopili, že kultúra, jazyk a vedomie sú oveľa odolnejšie a účinnejšie bojiská ako čistá ekonomika.

Progresivizmus predstavuje práve túto mutáciu. Preberá od marxizmu hlboko antagonistický pohľad na svet.
Spoločenské vzťahy podľa neho nemôžu byť nikdy harmonické ani vzájomne prospešné, ale majú v zásade antagonistickú povahu, je to večný boj medzi utláčateľmi a utláčanými.

Tam, kde klasický marxizmus videl antagonistický rozpor medzi buržoáziou a proletariátom, progresivizmus ho presunul do sféry identity: medzi bielymi a nebielymi, mužmi a ženami, heterosexuálmi a LGBT.

Uplatňovanie marxistických kategórií na vzťahy medzi mužmi a ženami pritom nie je žiadnou novinkou.
Karl Marx chápal nerovnosť medzi pohlaviami predovšetkým ako dôsledok spoločenských a ekonomických pomerov, nie ako biologický či prirodzený jav. Friedrich Engels túto interpretáciu najpodrobnejšie rozvinul v diele Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, ktoré vzniklo aj na základe výskumu Karla Marxa.

Engels pritom vzťah medzi mužom a ženou výslovne opisoval jazykom triedneho boja.
Napísal: „Prvý triedny protiklad, ktorý sa objavuje v dejinách, sa zhoduje s rozvojom antagonizmu medzi mužom a ženou v monogamnom manželstve a prvé triedne utláčanie sa zhoduje s utláčaním ženského pohlavia mužským.“

Monogamiu charakterizoval podobne antagonisticky: „Objavuje sa ako podrobenie jedného pohlavia druhému, ako vyhlásenie konfliktu medzi pohlaviami, ktorý bol v predchádzajúcich pravekých dobách úplne neznámy.“
Na inom mieste prirovnával rodinu priamo k triednemu konfliktu slovami: „V rodine je muž buržoázia a žena predstavuje proletariát.“

Tieto myšlienky neskôr prevzalo feministické hnutie, ďalej ich rozvinulo a postupne rozšírilo aj prostredníctvom genderovej teórie.
Vzťahy medzi mužom a ženou, manželstvo či rodina sa tak prestali chápať predovšetkým ako priestor spolupráce, komplementarity, vzájomných povinností a spoločenskej kontinuity, a začali sa interpretovať ako štruktúry dominancie, ktoré si vyžadujú politickú premenu.

Tento antagonistický rámec vylučuje možnosť zmieru alebo organického vývoja.
Každý vzťah je vnímaný cez prizmu moci a vykorisťovania, a preto si vyžaduje nie reformu, ale totálnu premenu, teda dekonštrukciu existujúceho poriadku.

Ekonomickú triedu nahradili kategória identity, rasa, pohlavie, sexualita, etnicita či rôzne formy „zraniteľnosti“.
Namiesto boja proti buržoázii sa dnes vedie boj proti „cis-hetero-patriarchátu“, „bielym privilégiám“ alebo manželstvu.

Metodologický aparát však zostáva identický: dialektika utláčateľa a utláčaného.
Realita sa falzifikuje v mene „vyššej pravdy“, či už ide o biologické rozdiely medzi pohlaviami, alebo historické fakty.
Táto dialektika si nárokuje právo na totálnu premenu spoločnosti.

Kým klasický marxizmus požadoval znárodnenie tovární, progresivizmus presadzuje znárodnenie jazyka, biológie a výchovy.
LGBT ideológia, genderová teória či kritická rasová teória nie sú marginálnymi akademickými špekuláciami, ale nástrojmi na predefinovanie základných ľudských kategórií.

Jazyk sa očisťuje od „urážlivých“ výrazov a historické postavy sa posudzujú výlučne cez prizmu súčasnej morálky.
Ide o sofistikovanejšiu verziu marxizmu, ktorá pochopila, že kontrola nad kultúrou a ľudskou identitou umožňuje hlbšiu a trvalejšiu premenu ako obyčajná zmena vlastníctva.

Progresivizmus tak nie je pokračovaním Marxovho ekonomického projektu, ale jeho evolúciou prispôsobenou postindustriálnej spoločnosti, kde je ekonomika sekundárna voči symbolom, naratívom a identitám.

Rezistencia voči realite

Progresivizmus zároveň preukazuje pozoruhodnú a systematickú rezistenciu voči realite.
Empirické fakty, biologická pravda, historické súvislosti, štatistické dáta či dlhodobé spoločenské skúsenosti sú v jeho rámci pravidelne podriaďované ideologickej doktríne.

Keď realita nekompromisne odporuje naratívu, či už ide o vrodené biologické rozdiely medzi mužmi a ženami, priemerné rozdiely v kognitívnych schopnostiach a kriminalite medzi etnickými skupinami, negatívne sociálne a kultúrne dôsledky masovej nekontrolovanej migrácie alebo katastrofálne výsledky experimentov s „genderovou afirmatívnou starostlivosťou“ u detí, ideológia realitu neakceptuje.

Namiesto toho sa ju usiluje predefinovať, umlčať alebo morálne diskvalifikovať.
Základné pojmy sa preto modifikujú (žena sa stáva „osobou, ktorá sa ako žena identifikuje“), nepohodlné vedecké štúdie sú cenzurované, história sa prepisuje.

Táto rezistencia voči objektívnej realite nie je náhodná chyba či prechodný extrém, ale základná črta ideológie, ktorá sa považuje za morálne nadradenú pravdu stojacu nad obyčajnými faktmi, skúsenosťou a ľudskou prirodzenosťou.

Práve preto musí byť každá inštitúcia od škôlky cez univerzitu až po súdnictvo podrobená ideologickej indoktrinácii, aby sa realita konečne „narovnala“ podľa predstáv progresivistickej utópie.

Inštitucionálny prevrat

Druhá rovina spojenia sa prejavuje na úrovni moci a inštitúcií.
Klasický marxizmus sníval o revolúcii v uliciach a násilnom prevzatí štátu.
Neomarxizmus a s ním spojený progresivizmus zvolili tichší, ale efektívnejší postup: dlhý pochod inštitúciami.

Univerzity, ktoré kedysi slúžili ako miesta slobodného bádania, sa stali inkubátormi nového svetonázoru.
Odtiaľ sa ideológia rozšírila do médií, korporácií, štátnej správy, súdnictva a medzinárodných organizácií, ako OSN či EÚ.

Dnes progresivizmus v mnohých častiach sveta funguje ako de facto štátna ideológia bez oficiálneho názvu.
„Woke nomenklatúra“ tak predstavuje novú vládnucu triedu. Táto trieda ovláda kľúčové pozície bez priameho demokratického mandátu.

Jej moc spočíva v kontrole naratívu, financovania a kariérnych dráh.
Odchýlka od ortodoxie sa trestá nie gulagom, ale cancel culture, stratou zamestnania či sociálnou exkomunikáciou.
Tento inštitucionálny prevrat demonštruje, ako sa neomarxistické metódy dokázali adaptovať na demokraciu a premieňať ju zvnútra.

V rámci dlhého pochodu inštitúciami zohrala kľúčovú úlohu aj súdna moc.
Tá sa z garanta poriadku a ochrancu individuálnych slobôd postupne premenila na významného akcelerátora progresivistických cieľov.

Rozhodnutiami súdov sa do života spoločnosti vnucujú ideologické konštrukty od redefinície manželstva cez genderové kvóty až po obmedzovanie slobody slova v mene „boja proti nenávisti“.
Súdna moc tak nielen urýchľuje zmeny, ale zároveň premieňa ideologické požiadavky na právne normy, ktoré sa potom ťažko spochybňujú.

To, čo bolo včera aktivistickou požiadavkou marginálnych kruhov, sa dnes stáva „ľudským právom“ chráneným najvyššími súdmi.
Tým súdy získavajú úlohu normatívneho faktora, ktorý konzervuje a legitimizuje progresivistickú agendu, aj keď nemá demokratický mandát od väčšiny spoločnosti. Táto justičná revolúcia zvnútra patrí medzi najnebezpečnejšie prejavy inštitucionálneho prevratu.

Skutočné spojenie progresivizmu s neomarxizmom teda nie je v citáciách z Marxových spisov, ale v praktickom mechanizme vytvárania novej elity, ktorá legitimizuje svoju moc prostredníctvom morálnej nadradenosti a boja za „spravodlivosť“.

Psychológia obete

Najhlbšia rovina tohto spojenia je kultúrno-antropologická.
Po úpadku tradičných náboženstiev na sekulárnom Západe a po krachu reálneho socializmu vznikla potreba nového zmysluplného príbehu.
Progresivizmus túto medzeru vyplnil sekulárnym príbehom spásy prostredníctvom oslobodenia všetkých marginalizovaných identít.

V mnohých ohľadoch pripomína práve sekulárne náboženstvo.
Existuje prvotný hriech, tam môžeme zaradiť bielu farbu pleti, mužskosť, heteronormativitu a celú západnú civilizáciu.
Nasleduje spoveď v podobe verejného priznávania svojich výhod a prestúpenie k podpore utláčaných.

Ďalej prichádza aj forma kacírstva, vylučovanie z verejného priestoru a spoločenské ostrakizovanie tých, ktorí sa odvážia nesúhlasiť.
A nakoniec prísľub rajskej budúcnosti v podobe utópie úplnej rovnosti a rozmanitosti.

Pocit krivdy dostáva väčšiu váhu ako holé fakty alebo princíp osobnej slobody.
To všetko vedie k neustálej súťaži v postavení obete, kde jednotlivci aj celé skupiny bojujú o to, kto je tým najväčším utláčaným, a teda aj najmorálnejším.

Tento náhradný náboženský charakter vysvetľuje emocionálnu silu progresivizmu.
Nejde len o politiku, ale o hlbokú ľudskú potrebu transcendencie, morálnej čistoty a zmyslu.
Neomarxizmus tu prebral schému vykorisťovania a pretavil ju do jazyka psychológie a identity.

Namiesto ekonomického vykorisťovania hovoríme o kultúrnom, symbolickom či emocionálnom.
Marginalizovaný sa stáva svätým, kritika ideológie sa rovná svätokrádeži.
Práve táto religiózna dimenzia robí progresivizmus takým odolným voči racionálnej debate, lebo spochybňovanie jeho dogiem nie je intelektuálnym nesúhlasom, ale morálnym zlyhaním.

Strany musíme merať rovnakým metrom

Progresivizmus splýva s neomarxizmom v troch základných rovinách: v ideologickej mutácii kategórií, v inštitucionálnom obsadení spoločnosti a v naplnení religióznej potreby ľudského srdca.

Nie je to jednoduché pokračovanie marxizmu z 19. storočia, ale jeho kultúrne rafinovanejšia, psychologicky sofistikovanejšia a inštitucionálne úspešnejšia verzia.

Pochopenie tejto kontinuity je kľúčové pre každého, kto chce brániť skutočne otvorenú a slobodnú spoločnosť založenú na pravde, individuálnej slobode a empirickej realite.
Súčasný progresivizmus pritom vlastný obľúbený koncept „otvorenej spoločnosti“ brutálne popiera.

Práve preto možno na súčasný progresivizmus aplikovať Karla Poppera a jeho kritiku uzavretej spoločnosti.
To, čo Popper považoval za typické znaky totalitných ideológií, napríklad dogmatizmus, potláčanie kritiky a nárok na monopol pravdy, sa výrazným spôsobom objavuje aj v dnešnom progresivizme.

Z otvorenej spoločnosti sa tak stáva uzavretá kasta nových kňazov, ktorí v mene „spravodlivosti“ ničia základy ľudskej dôstojnosti, tradície a západnej civilizácie.
Len jasné pomenovanie týchto mechanizmov umožňuje racionálnu diskusiu o tom, ako zastaviť tento rozklad.

To zároveň znamená, že občania by nemali hodnotiť politické hnutia podľa toho, ako sa samy označujú, ale podľa myšlienok, ktoré presadzujú, a metód, ktorými sa ich snažia presadiť.
Dejiny totiž opakovane ukazujú, že ideológie sa nemenia len zmenou názvu.
Menia jazyk, symboly a prostriedky, no ich základná logika môže pretrvávať aj pod novými, príťažlivejšími heslami.

Práve preto je nevyhnutné posudzovať každé politické hnutie rovnakým metrom, bez ohľadu na to, či sa odvoláva na tradíciu, pokrok alebo spravodlivosť.

https://standard.sk/1249818/progresiviz ... ad-zvnutra

P.S. Dnes som v kuchyni zachytil, že dcéra počúva podcast o progresívcoch a neomarxizme.
Vravím jej, nepočúvaš náhodou mladého Sulíka? Ano počúvam Fikiho.
Tak som bol po 5 minútach na ňu hrdý: nikdy v politike nejavila záujem kreovať si vlastný názor - vždy verila kadekomu.
A ja som ju nikdy o ničom nepresviedčal. Vravel som jej - ked nemáš chuť, info a argumenty - nemôžeme diskutovať.
Asi som ten podcast našiel: https://www.youtube.com/watch?v=hEbac-200Kw
Teším sa, že mladí začínajú rozmýšľať a robiť si vlastný názor.

[MiBi]

P.S. Dnes som v kuchyni zachytil, že dcéra počúva podcast o progresívcoch a neomarxizme.
Vravím jej, nepočúvaš náhodou mladého Sulíka? Ano počúvam Fikiho.
Tak som bol po 5 minútach na ňu hrdý: nikdy v politike nejavila záujem kreovať si vlastný názor - vždy verila kadekomu.
A ja som ju nikdy o ničom nepresviedčal. Vravel som jej - ked nemáš chuť, info a argumenty - nemôžeme diskutovať.
Asi som ten podcast našiel: https://www.youtube.com/watch?v=hEbac-200Kw
Teším sa, že mladí začínajú rozmýšľať a robiť si vlastný názor.

Byt hrdy na to ze pocuva mladeho F.Sulika - moj syn ho tiez pocuval a nedopadlo to dobre.

Nebudem tu riesit jeho predch.podnikanie: https://www.postoj.sk/112249/za-peniaze ... v-poriadku

Vypocujte si rozhovor so psychologom Madrom z IPecka:

Názory ľudí ako Fiki Sulík majú fatálne následky na životy mladých ľudí

https://youtu.be/kEKNpz7OuxE?si=Tbmqi6Gj2VKuzK-O&t=418

Maly vyber z toho:

Filip Sulík je jeden z mnohých influencerov, ktorí presne naskočili na túto vlnu, toho, že trávia s mladými
ľuďmi, s chalanmi čas v online priestore a čím kontroverznejšie postoje majú, tým sú samozrejme zaujímavejší. Kopíruje to, čo poznáme vo svete, to, čo je naozajstný trend vo svete takýmto spôsobom oslovujú práve tých mladých ľudí, ktorí si vytvárajú tú vlastnú identitu a túžia potom byť úspešní. túžia potom byť bohatí, túžia potom byť známy ako ako Filip.
To je jedna vec, ale druhá vec je aj hovorí Filip teraz veľa o vzťahu k ženám.
Filip hovori že žena patrí do kuchyne a celé spája s takými veľmi divnými odkazmi na na konzervatívne hodnoty, na tie tradičné roly,, kam patrí žena, akým spôsobom sa má správať žena, že má slúžiť mužovi, že má byť v kuchyni a rodiť deti, že to sú vlastne jediné funkcie ženy. Eh, tak toto toto má, že absolútne fatálne dôsledky na životy časti z tých mladých ľudí, ktorí sú súčasťou komunít sledovateľov ľudí, ako je Filip Sulík

Ja dnes stretávam chalanov , ktorí chcú ublížiť sebe lebo ublížiť niekomu niekomu inému práve kvôli tomu, že že od ľudí ako je Filip Sulík alebo od tých predchodcov Andrew Tade a podobne, o ktorých rozpráva veľmi často aj Vlado , tak oni od nich počujú rôzne pseudovýskumy o tom, že že čo vlastne znamená byť v živote úspešný, bohatý, že vlastne tieto dve eh dve
a slová sa absolútne spájajú, prekrývajú a že nie je možné byť šťastný bez toho, aby si bol bohatý a bohatý bez toho, aby si bol šťastný, čo je absolútne klamstvo.
Súčasná generácia mladých ľudí má tak vysoko nastavené hodnoty, že ich až nedokáže dosahovať, nedokáže ich realizovať, nedokáže ich žiť.
Prečo? Lebo akože sledujú len tých úspešných, tých youtuberov a čokoľvek menej je málo. A potom ostávajú naozaj v tej absolútnej úzkosti, beznádeji, v tej pasci toho, že nie je možné, aby boli v živote šťastní a úspešní. Eh potom prídu
nejakú strednú školu, vidia eh akým spôsobom začína fungovať ten svet, vidia, že tie inštitúcie nefungujú, vidia, že nefungujú tí predstavitelia tých inštitúcií. Tí mladí ľudia ich veľmi často pomenovávajú ako ako tých, ktorí sú pokrytci. a začnú používať násilie ako niečo, čo je legitímne, ako niečo, čo je fér práve kvôli tomu, že chcem prinútiť vymožiteľnosť tej hodnoty, na ktorej je spoločenská dohoda. Čiže ten ja by som to povedal, že ten vrchol je ten to rastúce a rastúce
násilie, kde začínate ubližovať alebo začína ten zradikalizovaný jedinec ubližovať tým blízkym alebo sa tým vyhráža alebo dokonca hovorí o tom, že že to násilie je legitímny spôsob, ako si vymôcť tie hodnoty, ktorým verí.

Paradoxne radikalizujú viac tí jednotkári z prvých lavíc ako tí päťkári niekde zozadu? Prečo to je také kontraintuitívne?
To, čo to, čo to, čo pozorujeme, je, že eh tí mladí ľudia dnes sa neradikalizujú, pretože sú hlúpi alebo
preto, že nemajú dostatočné IQ, ale práve naopak majú pocit, že v tej dnešnej spoločnosti tie elity,
inštitúcie, tí, ktorí majú v rukách zodpovednosť, nerealizujú tie pravidlá, na ktorých sme sa dohodli a používajú násilie sami.
verbálne násilie ako niečo, čo je prirodzené. A toto sú schopní realizovať skôr mladí ľudia, ktorí majú vysoký
intelekt. Dnes tá radikalizácia nie je o bomberách a vyholených hlavách a tetovaniach.
Dnes je to o tom, že trávite obrovské množstvo v tých uzavretých online komunitách. uzavretý, uzamknutý v
echokomore, kde sú ozvučované odpovede na veľké otázky, ktoré vlastne nevie tá spoločnosť okolo tá komunita vyriešiť.

A je nejaký rozdiel v tom, ako sa radikalizujú dievčatá verszus chlapci?
rozdiel je v tom, že že dnes je naozaj obrovským trendom ten návrat k tým tradičným hodnotám. veľmi často sa spájajú s nejakým pocitom s pocitom, že že hľadáme nejaké spoločné znaky,ktoré za ktoré tu stojí za to bojovať, napríklad rasa, hej, alebo národ ako taký. A snažíme sa to definovať. A tuná to definujeme každý trošku inak, lebo vraciame sa do toho, že akým spôsobom vlastne realizujeme
napríklad to, že sme Slováci. Čo to vlastne znamená, že som Slovák? na čo som hrdý. A veľmi často v tých našich
narratívoch sú práve potom tie roly, rozdiel medzi ženami a medzi mužmi. keď sa pozeráme do tej našej histórie,
do tej veľkej histórie, tak väčšinou sa učíme o tých kniežotách, kráľoch, o tých ľuďoch, ktorí nám nejako vládli. Muži.
Dobre. Mária Terézia je je na opačnom eh póle ako dominantná žena, ktorá je takisto vykresľovaná veľmi tak mužne.
A a tých ženských vzorov v tej našej v tej našej identite národnej je veľmi málo. Preto sa vlastne obracajú
tie dievčatá na tie stereotypy o tej žene za za za tým kredencom, za tým sporákom. A ten princíp toho, že vychovávam deti, to je vrchol toho šťastia, tej sebarealizácie. A vlastne som tu preto, aby ten muž sa mohol sebarealizovať a mohol ukázať tú obrovskú mužnosť a a to, ako je schopný nás nás ochrániť. Tak to to je ten rozdiel, že ten muž chce byť ten silný, ten mužný. Preto je dneska obrovským
trendom budovanie tej maskulinity. Tá maskulinita ako taká nie je problém starať sa o svoje telo, budovať svoje zdravie, svoje svaly a podobne.
Problém je to, že sa to ako keby spája s tým úspechom, že len ten, kto je vymakaný, len ten je úspešný, len ten má
sebadisciplínu napríklad. a tie dievčatá tie sa snažia ako keby vracať k tým pôvodným rolám. , dôvodom je aj to, a veľmi často je taká tá skratka, že pozrite, že eh posledné roky tu máme tak veľa toho feminizmu a veľa sa tu toho o tom feminizme rozpráva. Tá
Európska únia nám to tlačí akože, že tie ženy chcú zarábať rovnako a ako tí muži a aká rovnoprávnosť a prosím vás, aj tak
sme tu nič nevyriešili. Aj tak tá naša spoločnosť je je tam, kde kde bola a že kam to ešte ako keby chceme ďalej vyhnať. A tá skratka je, že za to vlastne môže ten feminizmus

[JUGGLER]

Vypocujte si rozhovor so psychologom Madrom z IPecka:

Názory ľudí ako Fiki Sulík majú fatálne následky na životy mladých ľudí

https://youtu.be/kEKNpz7OuxE?si=Tbmqi6Gj2VKuzK-O&t=418

Maly vyber z toho:

Filip Sulík je jeden z mnohých influencerov, ktorí presne naskočili na túto vlnu, toho, že trávia s mladými
ľuďmi, s chalanmi čas v online priestore a čím kontroverznejšie postoje majú, tým sú samozrejme zaujímavejší. Kopíruje to, čo poznáme vo svete, to, čo je naozajstný trend vo svete takýmto spôsobom oslovujú práve tých mladých ľudí, ktorí si vytvárajú tú vlastnú identitu a túžia potom byť úspešní. túžia potom byť bohatí, túžia potom byť známy ako ako Filip.
To je jedna vec, ale druhá vec je aj hovorí Filip teraz veľa o vzťahu k ženám.
Filip hovori že žena patrí do kuchyne a celé spája s takými veľmi divnými odkazmi na na konzervatívne hodnoty, na tie tradičné roly,, kam patrí žena, akým spôsobom sa má správať žena, že má slúžiť mužovi, že má byť v kuchyni a rodiť deti, že to sú vlastne jediné funkcie ženy. Eh, tak toto toto má, že absolútne fatálne dôsledky na životy časti z tých mladých ľudí, ktorí sú súčasťou komunít sledovateľov ľudí, ako je Filip Sulík

S tým nesúhlasím. Ak má internet fatálne následky na mladých ľudí, napr. pubertiakov, nech sa každá krajina
rozhodne od akého veku môžu mať deti prístup na sociálne siete.
Na jednej strane si progresívci dovolia vyrábať z mladých ľudí ,,obete,, na druhej strane z politických dôvodov
by radi umožnili volebné právo aj nedospelým, teda pod 18 rokov.

Ja Filipa Sulíka nekádrujem a je mi v podstate jedno aké má názory.
Kádrovali komunisti, ktorý zbierali informácie o každom, podporovali udavačov a potom nasledovala
cenzúra, zákazy, prenasledovanie. V našom európskom neomarxizme už toto všetko funguje, niekedy viac - napr. vypínanie médii za Matoviča, robenie zoznamov , udavačstvo a snaha banovať zo sociálnych sieti ľudí z nepohodlnými názormi.... a nakoniec žaloby, súdy a odsúdenia a ďalšie zákazy ako som teraz čítal, že Británia nevpustila na svoje územie finskeho europoslanca: finskemu-europoslancovi-zakazali-vstup-do-spojeneho-kralovstva

Ja Filipa Sulíka nesledujem , nekádrujem, neodsudzujem. Aj ked z toho čo som počul nie so všetkým súhlasím, rešpektujem jeho názory a chápem, že 30 ročný chalan má svoje názory, svoje hodnoty, svoj svet v ktorom je šťastný ...
a nevidím nič zlé na tom, že na internete točí svoje videá.

Mimochodom ked moja dcéra prišla včera v noci domov, pýtal som sa, ktorý podcast sledovala, lebo v tom, čo som ja dal linku som nepočul o neomarxizme. Tak to nebolo to video o Pohode, ktoré som dal..lebo to je z minulého roku, ale toho roku natočil ďalšie: https://youtu.be/1fj0gBWItdI?t=62

P.S. Odporúčam si pozrieť aspoň pár minút

[MiBi]

S tým nesúhlasím. Ak má internet fatálne následky na mladých ľudí, napr. pubertiakov, nech sa každá krajina
rozhodne od akého veku môžu mať deti prístup na sociálne siete.

Juggler toto nestaci, vekove obmedzenie dnes decka lahko oklamu.

Ja Filipa Sulíka nesledujem , nekádrujem, neodsudzujem. Aj ked z toho čo som počul nie so všetkým súhlasím, rešpektujem jeho názory a chápem, že 30 ročný chalan má svoje názory, svoje hodnoty, svoj svet v ktorom je šťastný ...
a nevidím nič zlé na tom, že na internete točí svoje videá.

Ale kazdeho jedneho autora textu, ktory sem zazdielam dokonale preveris niekolko desatroci dozadu

Mimochodom ked moja dcéra prišla včera v noci domov, pýtal som sa, ktorý podcast sledovala, lebo v tom, čo som ja dal linku som nepočul o neomarxizme. Tak to nebolo to video o Pohode, ktoré som dal..lebo to je z minulého roku, ale toho roku natočil ďalšie: https://youtu.be/1fj0gBWItdI?t=62
P.S. Odporúčam si pozrieť aspoň pár minút

Pozrel som si to video a podme si to rozobrat:

F.Sulik nehodnotí festival či názory ľudí na základe faktov, ale cez vulgárne a ponižujúce útoky na ich vzhľad, hlas či socioekonomický status.

• Posmieva sa mladým ľuďom v ankete za to, že majú nízky rozpočet (napr. 30 € na deň), a označuje ich za „najlenivejších, najneschopnejších a najzbytočnejších ľudí“ , pričom ignoruje fakt, že na festivaly bežne chodia študenti, ktorí prirodzene nemajú vysoké príjmy.

• Zosmiešňuje ľudí za to, ako znejú („ženský/mužský hlas“)alebo ako vyzerajú, pričom používa hrubé nadávky („dement sprostý“, „ustráchaná padavka“)

• Hovorí, že keby bol diktátor, posielal by ľudí, ktorým pripadá vtipný Fero Joke alebo stránka Zomri, do „pracovných táborov / gulagov“

• Označuje Slovákov s iným názorom za „parazitov“ a „vírus spoločnosti“

• Tvrdí, že progresivizmus/neomarxizmus je ideológia, ktorú vyznávajú výhradne ľudia, ktorí „nemajú žiadny talent, nedokážu v ničom uspieť, zarobiť peniaze, sú hlúpi, slabí a škaredí“

Takze ked to zhrnieme jeho beznou retorikou su ad hominem útoky a urážky namiesto argumentov v spojeni s dehumanizáciou. Naozaj chceme aby toto nase deti sledovali? Pozri este jeho instagram: https://www.instagram.com/fikisulik777

[Max100]

https://standard.sk/1265856/v-usa-zadrz ... tske-urady

Vyberam z ineho dennika:
Bratia Tateovci napriek závažným obvineniam učarovali, kto vie prečo, mladým smeráckym vlkom. Už spomínaný šéf zboru premiérových poradcov Erik Kaliňák ich spolu so straníckym kolegom Richardom Glückom, ktorý zastáva post predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, navštívili vlani v lete v Rumunsku. Následne sa fotkou s kontroverznou súrodeneckou dvojicou pochválili na sociálnych sieťach. „Ruskí agenti pokope na jednom mieste,” napísal k fotografii Glück. Kaliňák zase označil kontroverzného influencera Filipa Sulíka so slovom "chýbaš".

Smeracikovia neurobia tlacovecku na obranu zatknutych kamosov?A urcite bude mat k tomu co to povedat aj Filip.

[JUGGLER]

F.Sulik nehodnotí festival či názory ľudí na základe faktov, ale cez vulgárne a ponižujúce útoky na ich vzhľad, hlas či socioekonomický status.

• Posmieva sa mladým ľuďom v ankete za to, že majú nízky rozpočet (napr. 30 € na deň), a označuje ich za „najlenivejších, najneschopnejších a najzbytočnejších ľudí“ , pričom ignoruje fakt, že na festivaly bežne chodia študenti, ktorí prirodzene nemajú vysoké príjmy.

• Zosmiešňuje ľudí za to, ako znejú („ženský/mužský hlas“)alebo ako vyzerajú, pričom používa hrubé nadávky („dement sprostý“, „ustráchaná padavka“)

• Hovorí, že keby bol diktátor, posielal by ľudí, ktorým pripadá vtipný Fero Joke alebo stránka Zomri, do „pracovných táborov / gulagov“

• Označuje Slovákov s iným názorom za „parazitov“ a „vírus spoločnosti“

• Tvrdí, že progresivizmus/neomarxizmus je ideológia, ktorú vyznávajú výhradne ľudia, ktorí „nemajú žiadny talent, nedokážu v ničom uspieť, zarobiť peniaze, sú hlúpi, slabí a škaredí“

Takze ked to zhrnieme jeho beznou retorikou su ad hominem útoky a urážky namiesto argumentov v spojeni s dehumanizáciou. Naozaj chceme aby toto nase deti sledovali? Pozri este jeho instagram: https://www.instagram.com/fikisulik777

A čo chceš s tým urobiť, keď nežijeme v Rusku, Severnej Korei, alebo Číne?
Zakázať mu slobodné vyjadrovanie názoru, či ho rovno poslať do gulagu?
Zatiaľ ho stačí dehumanizovať progresívne: vyhlásiť za dezoláta a odsúdiť ako triedného nepriateľa.
Pozdejšie zakázať ( ako sa už začalo diať za matoviča ), prípadne odsúdiť ( to sa už deje v Nemecku, Fínsku atd),
alebo poslať do basy ( nepolepšiteľní jedinci tam časom aj skončia ).

Aj moja žena ma ,,dehumanizuje,, ked sa mi posmieva, že som pribral a vyzerám ako prasa?
Nie. Miesto urážania a hejtu si uvedomujem, že má pravdu a že je super, že mi kriticky vraví, čo si myslí.
Lebo vo veku Sulíka som si ani ja nevedel predstaviť, že by som pribral a nebol vyšportovaný a štíhly.
No dnes som už iný: pohodlnejší, lenivejší, viac mi chutí jesť a pivo, víno, alkohol - to je moje denné potešenie.

Vidím, že si pomáhaš cez AI, ale nekritizujem Ťa, lebo AI je už lepšia vo vyjadrovaní ako my sami.
A ja si pomáham, lebo oceňujem informácie a fakty a to by mal byť najväčší úžitok každej diskusie.
AI perfektne šetrí čas a obohacuje človeka o informácie.

Dnes som sa chvílu rozprával s dcérou o Fikim.
Povedala, že Fikiho nepovažuje za dobrého človeka a že okolie na ňu tlačí v zmysle, nemôžeš ho predsa
počúvať, lebo sa politicky vymedzuje anti-progresívne, teda tak isto ako Fico.
Lenže ju politika nezaujíma a vôbec ju nesleduje. Je len ovcou, čo ide tam kde ide stádo.
A mladí chcú byť cool, nechcú sa hádať a rozdeľovať pre rôzne politické názory.
Nakoniec majú pravdu, lebo ked niečo nesledujú, tak tomu nerozumejú, len preberajú názory iných.
Ja som dcére povedal: nemám názor na Fikiho, pretože nepočúvam žiadnych influencerov, ale to, čo
si počúvala včera s tým som viac-menej súhlasil. Prekvapilo ma, že za 1 rok Sulík postúpil v tom, že
vidí, že ide o neomarxizmus, pre neho ,,ultraľavicový neomarxistický svet plný rovnosti,,.

Aby som urobil záver za seba: Fiki kým neporušuje zákon je u mňa OK.
Ale viem sa vyjadriť iba k tomu, čo som zatiaľ videl.
Stanovisko dcéry rešpektujem a nakoniec ma potešila hláškou: nesúhlasím s ním v mnohom, ale rada ho počúvam, lebo v mnohom má pravdu a je pre mňa užitočný.
P.S. Aby som upresnil: som rád, že dcéra sa posunula od sledovania ,,úspešných,, ale prázdnych influencierok, ktoré
(z môjho pohľadu) nemajú pre bežného človeka žiadny prínos.

[MiBi]

Tejto teme sa venovala aj STVR odporucam pozriet (hovori tam aj Sulik): https://www.youtube.com/watch?v=QdODibhRWaA
Z obsahu vyberam:

V online priestore rastie fenomén nazývaný manosféra – obsah cielený najmä na mladých mužov. Kým časť ponúka rady o vzťahoch či sebarozvoji, iná šíri nenávisť voči ženám, agresivitu a spochybňuje rovnosť medzi pohlaviami.
Aj u obžalovaného Samuela S. su myšlienky plné hnevu voči ženám. Pred rokom v Spišskej Starej Vsi nožom zavraždil dve ženy, spolužiačku a zástupkyňu riaditeľky gymnázia.

Investigatívna reportérka sa tejto téme venovala viac ako dva roky. Pod zmenenou identitou vstupovala do online komunít mladých mužov a sledovala, ako sa z rád o úspechu postupne stáva tlak na výkon, dominanciu a pohŕdanie slabosťou.
V jednom som si nastavil profil ako sedemnásťročný chlapec. Naschvál som si tam nastavila záujmy ako šport a autá. Nechcela som to tlačiť, netvárila som sa, že som mizogýn alebo niečo podobné. Trvalo skutočne pár minút, kým som sa dostala k obsahu nenávistného voči ženám,“ dodala novinarka.

Aj v slovenskom online priestore pribúda obsah, ktorý ľudí redukuje na výzor, zosmiešňuje ich alebo z nich robí terč verejného ponižovania.
„Ja som si všimol, že títo najhorší ľudia, títo fašisti progresívni, sú všetci hrozne škaredí. Podľa mňa je tam nejaká korelácia. Vy keď sa narodíte ako zlý človek, tak vám sa tá hniloba zvnútra vychádza na povrch,“ vyhlásil influencer Filip Sulík

A čo chceš s tým urobiť, keď nežijeme v Rusku, Severnej Korei, alebo Číne?
Zakázať mu slobodné vyjadrovanie názoru, či ho rovno poslať do gulagu?

Minimalne by som zakonom vynutil povinnost overenie uctov na soc. sietach obcianskym a biometriou, tak ako pri zakladani bankoveho uctu.
Ucty zriadene osobami mladsimi ako 18 rokov by museli uviest aj zakonneho zastupcu a ten by mal pravo obmedzit sledovany obsah.
Zaroven by ho soc. siete museli upzornit, o tom ze jeho deti sleduju radikalny obsah.

Aj moja žena ma ,,dehumanizuje,, ked sa mi posmieva, že som pribral a vyzerám ako prasa?
Nie. Miesto urážania a hejtu si uvedomujem, že má pravdu a že je super, že mi kriticky vraví, čo si myslí.

Juggler toto je zasadne ina situacia, robi to blizka osoba, a nemysli to zle. Ale keby ti to v restauracii pred vsetkymi povedal Sulik tak asi by si mu jednu tresol.
Ale aj to je nic oproti tomu, ked to urobi na soc. sieti, kde to vidia 10-100tisice ludi.

Vidím, že si pomáhaš cez AI, ale nekritizujem Ťa, lebo AI je už lepšia vo vyjadrovaní ako my sami.
A ja si pomáham, lebo oceňujem informácie a fakty a to by mal byť najväčší úžitok každej diskusie.
AI perfektne šetrí čas a obohacuje človeka o informácie.

Ano pomaham, ale vyberam, nedavam cele texty co pise - lebo niekedy ked aj ty skopirujes cely jej referat, tak sa mi to nechce citat.

Dnes som sa chvílu rozprával s dcérou o Fikim.
Povedala, že Fikiho nepovažuje za dobrého človeka a že okolie na ňu tlačí v zmysle, nemôžeš ho predsa
počúvať, lebo sa politicky vymedzuje anti-progresívne, teda tak isto ako Fico.

Pre zeny su jeho vyjadrenia menej skodlive ako pre mladych chalanov - ak teda tie zeny nie su jeho tercom.
Ale aj ked je niekto konzervativny nemal by sklznut k schvalovaniu jeho destruktivnych metod - lebo to sme tu uz tiez mali - nastup fasizmu

[JUGGLER]

Minimalne by som zakonom vynutil povinnost overenie uctov na soc. sietach obcianskym a biometriou, tak ako pri zakladani bankoveho uctu.
Ucty zriadene osobami mladsimi ako 18 rokov by museli uviest aj zakonneho zastupcu a ten by mal pravo obmedzit sledovany obsah.
Zaroven by ho soc. siete museli upozornit, o tom ze jeho deti sleduju radikalny obsah.

S tým súhlasím.
Deti treba chrániť a mladiství sú najviac zraniteľní a ovplyvniteľní.
Až dospelí, teda 18+ sú svojprávni a plne zodpovední.

Takisto by som niečo urobil s tým, čo som si všimol v poslednej dobe.
Vo všetkých mienkotvorných médiách (aktuality, denníkN, Sme, Pravda) sa objavuje reklama na ktorú keď kliknem,
tak ide o investičné podvody. Zneužívajú mediálne známe osobnosti, simulujú skutočné TV relácie z ktorých má človek dojem, že natrafil na mimoriadne výnosnú príležitosť.
Nasleduje ponuka poslať niekam peniaze a už treba len čakať na zbohatnutie.
Tajomstvo na čom bohatnú zasvätení je odhalené...

Napríklad v relácii medzi ekonómkou Šichtárovou a šéfom ČNB sa ona rozčúli, že banky zarábajú na vysokých úrokoch za hypotéky, kým ľudom ponúkajú úroky blízke 0%.
Zároveň ho vyzve aby zverejnil ako môžu aj bežní ľudia bohatnúť na investovaní.
A to s výnosom aj 6% denne ! Riziko nie je veľké, stačí poslať čiastku od 200€...

Nechápem, že toto je Googlu, alebo Apple dovolené.
Mám dojem, že ide len o prezeranie obsahu v mobilnej verzii, lebo predtým som si to v takom rozsahu na PC
nevšimol.

Ale späť k téme: príspevky na sociálnych sietiach by mali byť moderované podobne ako u nás.
Proste nejaká zodpovednosť aj zo strany sociálnych sietí, nie len profitovať z návštevnosti a reklamy.
Nemám ale na mysli cenzúru, len reguláciu, aby verejne dostupný digitálny priestor mal nejaké
pravidlá , podobne ako my:

...súhlasíte s tým, že na diskusnom fóre nebudete vytvárať a/alebo podnecovať konflikty,
....posielať provokačné, útočné, urážlivé, obscénne, vulgárne, ohováracie, nenávistné, výhražné, sexuálne orientované príspevky
....používať prihlasovacie meno obsahujúce vulgarizmus
....akýkoľvek materiál, ktorý môže porušovať ktorékoľvek zákony krajiny, alebo medzinárodné právo..

[jaroslav80]

Minimalne by som zakonom vynutil povinnost overenie uctov na soc. sietach obcianskym a biometriou, tak ako pri zakladani bankoveho uctu.
Ucty zriadene osobami mladsimi ako 18 rokov by museli uviest aj zakonneho zastupcu a ten by mal pravo obmedzit sledovany obsah.
Zaroven by ho soc. siete museli upozornit, o tom ze jeho deti sleduju radikalny obsah.

S tým súhlasím.
Deti treba chrániť a mladiství sú najviac zraniteľní a ovplyvniteľní.
Až dospelí, teda 18+ sú svojprávni a plne zodpovední.

Ja s tym napriklad nesuhlasim. Nezvladnutu vychovu nenahradi dalsia formalna prekazka, ktoru mladez hravo obide a utvrdi sa este viac v tom, ze dospeli su dementi.
Aktualne 2-3 generacie (5-50 rocni) su aj tak uz v podstate stratene a zmena k lepsiemu mozno mozno nastane az po vymreti nich (resp. v case, ked sucasni 5-rocni budu ako 80 rocni odstaveni od moci).

[JUGGLER]

Britská vláda blokuje zverejnenie štatistík o kriminalite migrantov

Žiadosť o odhalenie potenciálne výbušných štatistík podala konzervatívna mimovládka Centrum pre kontrolu migrácie (CMC).

Je všeobecne známe, že v západných štátoch v posledných rokoch až desaťročiach pod vplyvom masovej migrácie výrazne stúpla miera zločinnosti, v niektorých prípadoch až niekoľkonásobne.
Rovnako nie je tajomstvom, že politici, ktorí tento rozvrat spôsobili, sa spoľahlivé štatistiky snažia utajiť.

Témou je to opäť aj v Spojenom kráľovstve.
Britské ministerstvo spravodlivosti totiž podniká právne kroky smerujúce k zablokovaniu zverejňovania miery kriminality podľa štátnej príslušnosti páchateľov. Správu o tom priniesol denník Telegraph.

Rezort chce konkrétne docieliť zrušenie rozhodnutia komisára pre informácie, ktorý požadoval publikovanie údajov odhaľujúcich úplný rozsah trestnej činnosti spáchanej zahraničnými osobami v Anglicku a Walese v rokoch 2018 až 2024 [tieto súčasti Veľkej Británie majú spoločnú jurisdikciu, pričom Škótsko a Severné Írsko ju majú separátnu pozn. red.].

Ministerstvo spravodlivosti sa v tejto veci odvolalo na všeobecnú regulačnú komoru, čo je prvostupňový tribunál, ktorý prejednáva námietky smerujúce proti rozhodnutiam vládnych orgánov.

O štatistiky požiadala konzervatívna mimovládka

Žiadosť o odhalenie potenciálne výbušných štatistík predtým podalo Centrum pre kontrolu migrácie (CMC).
Ide o konzervatívny think-tank a advokačnú skupinu, ktorá sa venuje kontrole a znižovaniu imigrácie do Británie.
Vedie ju bývalý aktivista strany Reform UK Robert Bates.
Ten už pred viac ako rokom povedal, že na získanie týchto dôležitých dát použije „všetky dostupné prostriedky“.

„Je jednoznačne vo všeobecnom záujme, aby tieto informácie zverejnili,“ povedal.
„Je zarážajúce, že vláda sa obracia na súdy v snahe bojovať proti takej dôležitej transparentnosti a nastoľuje vážne otázky o tom, čo vlastne skrýva,“ doplnil.

Žiadosť CMC sa týkala rozčlenenia údajov v rámci širokých kategórií trestných činov.
Napríklad, v oblasti sexuálnych trestných činov by to odhalilo počet prípadov znásilnení, groomingu a sexuálneho zneužívania detí.
V prípadoch násilia proti osobám by to zas ukázalo počet vrážd, zabití a ťažkého ublíženia na zdraví.

Žiadosť sa tiež zamerala na konkrétne trestné činy v rokoch 2018 až 2024 v rámci širokých kategórií drogových trestných činov, držby zbraní, lúpeží, krádeží a poškodenia majetku.

Komisár výhovorky ministerstva neprijal

Komisár pre informácie odmietol tvrdenia ministerstva spravodlivosti, že poskytnutie údajov by predstavovalo neprimerané náklady.
„Komisár uznáva, že žiadosť má široký rozsah a zahŕňa manipuláciu so zložitým súborom údajov,“ uviedol jeho úrad.

„Zložitosť však nevylučuje požiadavku na poskytnutie riadne podloženého odhadu.
Bez uceleného vysvetlenia, ako bol odhad [nákladov, pozn. red.] vypočítaný, komisár nemôže dospieť k záveru, že by bol prekročený limit nákladov,“ dodal.

Odmietol tiež tvrdenia, že by to viedlo k identifikácii osôb, keďže ministerstvo spravodlivosti by mohlo toto riziko minimalizovať vyňatím všetkých trestných činov, pri ktorých bolo vynesených menej ako päť rozsudkov.

Rozhodol preto, že v súlade so zákonom o slobode informácií by tamojšia vláda mala „poskytnúť požadované informácie sťažovateľovi“, teda spomenutému Centru pre kontrolu migrácie.

Opozícia je v tejto otázke v zhode

Postup rezortu pod vedením labouristov vtedajšieho premiéra Keira Starmera nahneval aj dve opozičné strany, ktoré sa domnievajú, že konanie vlády by bolo utajovaním.

Tieňový minister spravodlivosti za konzervatívcov Nick Timothy povedal: „Labouristi dôsledne odmietajú zverejniť údaje o sexuálnych trestných činoch podľa štátnej príslušnosti, hoci vieme, že migranti z niektorých krajín sú oveľa častejšie odsúdení za znásilnenie a sexuálne napadnutie.“

„Zatajovanie pokračuje.
Ministri spravodlivosti za konzervatívcov a labouristov odmietli zverejniť tieto základné informácie,“ skonštatoval zas Robert Jenrick, hovorca strany Reform UK, ktorú vedie Nigel Farage.

Zloženie väzňov je výpovedné

Hoci sú kompletné štatistiky o tamojšej kriminalite nateraz neznáme, niektoré čiastočné informácie sú dobre zdokumentované.
Napríklad tie o štátnej príslušnosti odsúdených väzňov.

Z jednej z analýz spred dvoch rokov napríklad vyplynulo, že miera uväznenia cudzincov v Spojenom kráľovstve je asi o tretinu vyššia než pri domácich.

Rozdiely však boli omnoho výraznejšie pri pohľade na konkrétne etnické skupiny.
Zďaleka najpravdepodobnejšie boli uväznení albánski migranti, s mierou 232 z 10-tisíc ľudí, čiže jeden z 50.
Na druhom mieste v zozname boli ľudia z Kosova so 150 na 10-tisíc, nasledovaní Vietnamcami (149), Alžírčanmi (124), Jamajčanmi (111), Eritrejčanmi (111), Iračanmi (104) a Somálčanmi (100).
Tieto čísla znamenajú, že tieto etnické skupiny sú najmenej sedemkrát náchylnejšie na uväznenie ako britskí občania.

Existujú však aj etnické skupiny, ktoré si v porovnaní s pôvodným obyvateľstvom vedú naopak ešte lepšie.
Najnižšiu mieru uväznenia v Spojenom kráľovstve zo všetkých skupín mali Nemci, iba 4,7 na 10-tisíc obyvateľov.
Nasledovali migranti z Talianska (5,0), Indie (6,2), Grécka (6,4), USA (7,3), Srí Lanky (8,2), Francúzska (8,6) a Číny (9,4).

https://marker.sk/clanky/1748/britska-v ... -migrantov