Progresívny neomarxizmus v praxi

[MiBi]

Asi dnesny progresivizmus, alebo ako ho konzervativci nepekne nazyvaju neomarxmizmom, ma pramalo spolocne s tym co hlasal K.Marx:

Každý rok 5. mája sa z archívov vyťahujú červené prápory a v ľavicových kaviarňach sa s pietou oprašujú busty muža s impozantnou bradou. Karl Marx, narodený v roku 1818, je pre mnohých dodnes „sekulárnym svätcom“, geniálnym architektom spravodlivého sveta a najväčším mysliteľom tisícročia. Je to vskutku fascinujúci úkaz: málokto v dejinách mal takú obrovskú túžbu zachrániť celé ľudstvo a zároveň takú fatálnu neschopnosť postarať sa o vlastnú rodinu.

Je ironické, že človek, ktorý chcel zrušiť súkromné vlastníctvo, strávil polovicu života tým, že sa pokúšal zmocniť vlastníctva svojich príbuzných. Muž, ktorý predpovedal koniec vykorisťovania, žil z peňazí továrnika Engelsa a na burze špekuloval s kapitálom, ktorým tak pohŕdal. Aby sme pochopili, prečo marxizmus v praxi skončil tak, ako skončil, musíme sa pozrieť na človeka, ktorý stál za oponou. Tu je 13 faktov o Karlovi Marxovi, ktoré sa v učebniciach vedeckého komunizmu akosi zabudli spomenúť.

1. Kritický postoj k Simónovi Bolívarovi
Marx mal prekvapivo negatívny názor na juhoamerického osloboditeľa Simóna Bolívara. V článku pre New American Cyclopaedia (1858) ho opísal ako autoritárskeho aristokrata a v súkromnej korešpondencii ho nazval „podlým a biednym zbabelcom“. Marx v ňom videl skôr diktátorský typ „bonapartizmu“ než skutočného osloboditeľa.

2. Napäté vzťahy v rodine a neúčasť na otcovom pohrebe
Marxov vzťah s rodičmi bol poznačený neustálymi finančnými spormi. S matkou Henriette prerušil kontakty kvôli dedičstvu. V roku 1838 sa nezúčastnil na pohrebe svojho otca Heinricha, hoci ten ho počas štúdií finančne podporoval nad rámec svojich možností.

3. Životný štýl a zdravotné problémy
Marx žil vo veľkom neporiadku a nedbal na hygienu, čo viedlo k chronickým zdravotným problémom. Trpel silnými furunkulami (bolestivými vredmi), ktoré mu sťažovali sedenie a písanie. Biografi to pripisujú jeho životnému štýlu: nadmernému pitiu alkoholu, fajčeniu a nedostatku čistoty.

4. Rozhadzovanie majetku jeho manželky
Jenny von Westphalen pochádzala z pruskej aristokracie. Jej venno a neskoršie dedičstvo padlo na životné náklady rodiny a financovanie Marxových politických aktivít a vydávanie novín. Rodina následne upadla do dlhoročnej biedy.

5. Tragické podmienky v londýnskom Soho
Kvôli nedostatku stabilného príjmu žila rodina v extrémnej chudobe. Tri z ich detí zomreli v ranom veku. Tragická je udalosť z roku 1852, keď zomrela dcéra Franziska a Marx musel prosiť susedov o peniaze, aby jej mohli kúpiť rakvu.

6. Finančná závislosť od Friedricha Engelsa a strýka Philipsa
Marx bol takmer celý dospelý život finančne závislý od Friedricha Engelsa, ktorého rodina vlastnila textilné továrne. Okrem neho opakovane žiadal o peniaze svojho strýka Lyona Philipsa (zakladateľa koncernu Philips), pričom často využíval rodinné návštevy len na získanie „pôžičiek“.

7. Špekulácie na burze
Napriek tomu, že bol najväčším kritikom kapitalizmu, Marx sa v roku 1864 pokúšal o špekulácie na londýnskej burze. Veril, že s trochou vtipu a malým kapitálom dokáže zarobiť na úkor „buržoázie“.

8. Nemanželský syn so slúžkou Helene Demuthovou
Marx mal pomer s rodinnou slúžkou Helene, z ktorého sa v roku 1851 narodil syn Frederick (Freddy). Marx však dieťa nikdy oficiálne neuznal. Aby zachránil Marxovo manželstvo, otcovstvo verejne deklaroval Engels, hoci historický konsenzus ukazuje na Marxa.

9. Kontroverzná reakcia na narodenie dcéry
Pri narodení dcéry Eleanor v roku 1855 Marx v liste Engelsovi napísal, že je „bohužiaľ dievča“. Toto vyjadrenie odrážalo vtedajšie patriarchálne očakávania, keďže rodina zúfalo potrebovala mužského dediča (všetci Marxovi synovia zomreli).

10. Absencia stabilného zamestnania
Marx nikdy nemal prácu s pravidelným platom mimo žurnalistiky. Písal články pre New York Daily Tribune, ale odmietal si nájsť prácu, ktorá by ho odvádzala od jeho teoretického výskumu, čo bolo príčinou neustáleho nedostatku peňazí.

11. Intelektuálne vplyvy a spory o originalitu
Marx bol v ranom období obviňovaný zo zakrývania, respektíve zamlčiavania zdrojov svojich myšlienok, najmä pokiaľ išlo o francúzskych socialistov ako Proudhon. Hoci nejde o plagiát v modernom právnom zmysle, Marx bol známy tým, že po prebratí myšlienok sa proti svojim pôvodným učiteľom ostro obrátil.

12. Obhajoba revolučného násilia
Marx veril, že prechod k novej spoločnosti nie je možný mierovou cestou. V roku 1848 explicitne napísal, že existuje len jeden spôsob, ako urýchliť pád starého systému: „revolučný teror“.

13. Rasové a etnické predsudky v súkromí
V súkromnej korešpondencii s Engelsom Marx používal rasistické narážky na Židov (hoci sám bol židovského pôvodu) a na iné národy. Napríklad o Ferdinandovi Lassallovi písal v antisemitských tónoch a Slovanov označoval za „historicky menejcenné národy“, ktoré brzdia pokrok revolúcie.

[jaroslav80]

No ved preto progresivnych neomarxistov nenazivaju marxistami, ale neomarxistami.

Inak bod 12. bol predsa jednym zo zakladnych pilierov Marxovych teorii - ze oslobodenie od imperialistov je mozne len "nasilnymi revoluciami proletariatu".

Ani Spartakus neprisiel s tak naivnymi prehlaseniami, ze by jeho stupencom navraval, ze z otroctva voci Rimanom budu moct odist nenasilnym sposobom...

[JUGGLER]

Jižní Korea chce uvalit "dividendu" na zisky AI firem ve snaze redistribuovat bohatství od výrobců čipů, jako je Samsung a SK Hynix. Index Kospi v reakci na tuto zprávu dnes odepisoval přes 5 %

Zpráva o zavedení „občanské dividendy“ v Jižní Koreji vyvolala na trzích značný rozruch, protože zasáhla nejcitlivější místo současného korejského růstu – extrémní koncentraci kapitálu v AI sektoru.

Zde je podrobné vysvětlení situace k dnešnímu dni (12. května 2026):

1. Podstata návrhu: „Občanská dividenda“
Hlavní poradce prezidenta pro ekonomickou politiku, Kim Yong-beom, navrhl koncept, podle kterého by se zisky z éry AI infrastruktury měly redistribuovat mezi všechny občany.

Argumentace: Úspěch firem jako Samsung a SK Hynix není jen výsledkem jejich vlastního úsilí, ale stojí na základech (vzdělání, infrastruktura, podpora), které stát budoval desítky let.

Mechanismus: Navrhuje vytvoření fondu (inspirovaného norským ropným fondem), který by financoval projekty jako základní příjem pro venkov, podporu start-upů pro mladé nebo doplňování penzijního systému.

2. Proč trhy reagovaly tak prudce?
Index KOSPI v jednu chvíli odepisoval přes 5 % (i když později část ztrát korigoval na cca -2,3 %) z několika důvodů:

Strach z „Windfall Tax“: Investoři původně interpretovali vyjádření jako záměr zavést mimořádnou daň z nadměrných zisků (podobně jako u energetických firem v Evropě), což by přímo snížilo čistý zisk akcionářům.

Extrémní koncentrace: Samsung Electronics a SK Hynix dnes tvoří neuvěřitelných 42,2 % celého indexu KOSPI. Jakýkoliv zásah do jejich ziskovosti automaticky potápí celý trh.

Zásah do supercyklu: Akcie korejských čipařů v posledních měsících prudce rostly (tržní hodnota Samsungu nedávno překonala 1 bilion USD) díky poptávce po pamětích s vysokou propustností (HBM). Zpráva o „zdanění“ tohoto úspěchu přišla v momentě největší euforie.

3. Následné uklidnění (Clarification)
Poté, co trhy začaly kolabovat, vydal úřad vlády upřesnění. Kim Yong-beom zdůraznil, že:

Nejde o novou přímou daň pro firmy, ale o využití „nadměrných daňových výnosů“, které stát vybere díky tomu, že firmy budou mít rekordní zisky.

Záměrem je „institucionální design“ pro budoucí stabilitu společnosti, aby AI prohlubující se nůžky mezi bohatými a chudými nerozvrátila sociální smír.

Aktuální stav
I když se situace částečně uklidnila, pro investory zůstává tento krok varovným signálem. Ukazuje totiž, že jihokorejská vláda (pod vedením prezidenta Lee Jae Myunga) začíná vnímat AI hardware nikoliv jako běžné zboží, ale jako národní strategický statek, jehož výnosy si nárokuje širší společnost.

[MiBi]

Juggler, chcel by som navrhnut premenovanie tejto temy, lebo uz sem pridavas veci, ktore su podla mna sirsieho rozsahu. Redistribucia bohatstva a ziskov je tradicna lavicova tema a je blizka aj SMERU a HLASu, ktore vsak s progresivizmom nemaju nic spolocne.
Progresivec, moze byt kludne bohaty liberal, ktory chce cisty vzduch a prava pre vsetkych, Neomarxista zase vidi v system zakoreneny utlak, ktory treba od zakladu zmenit. Vsetko toto zahrna lavicova politika - takze navrhujem temu premenovat na Ľavicová politika v praxi - budes s tym OK ?

[osamely chodec]

Progresivec, moze byt kludne bohaty liberal, ktory chce cisty vzduch a prava pre vsetkych,

Ja s tymto suhlasim, len problem je, ze to nie je politika PS. Prava pre vsetkych su prava pre tych, co idu s nami, kritika sa potlaca, dokonca tresta. So slobodou to teda nema nic spolocne. Prepac, pytal si sa na nazor Jugglera a napisal som tu ten svoj.

[JUGGLER]

Juggler, chcel by som navrhnut premenovanie tejto temy, lebo uz sem pridavas veci, ktore su podla mna sirsieho rozsahu. Redistribucia bohatstva a ziskov je tradicna lavicova tema a je blizka aj SMERU a HLASu, ktore vsak s progresivizmom nemaju nic spolocne.
Progresivec, moze byt kludne bohaty liberal, ktory chce cisty vzduch a prava pre vsetkych, Neomarxista zase vidi v system zakoreneny utlak, ktory treba od zakladu zmenit. Vsetko toto zahrna lavicova politika - takze navrhujem temu premenovat na Ľavicová politika v praxi - budes s tym OK ?

Vôbec nejde o ľavicovú politiku.
Ten názov vlákna je dobrý, hoci polemický a je dokonale vysvetlený hneď v úvode vlákna.
A som veľmi rád, že som to nemusel vysvetľovať ja čo som zažil socializmus v praxi a musel mať skúšku z marxizmu,
ale že to vysvetlila študentka práva a publikovala v Postoji: https://blog.postoj.sk/132425/neomarxis ... ivnom-sate

Naozaj nejde o to, aby sme sa hrali so slovíčkami. Tieto veci sú často vnímané rozdielne ale to vôbec nevadí.
Pretože nejde o jedinú korektnú pravdu, čo bolo typickým znakom marxistov (takisto znakom neomarxistov ), ale o hľadanie pravdy.

Ak vidíš snahu korejcov parazitovať na ziskoch sukromnej firmy ako redistribúciu bohatstva, tak ja to vidím ako pokus o znárodňovanie v novom šate.
Marxisti sa násilím zmocnili majetku aby ho odovzdali pracujúcim...neomarxisti sa nechcú zmocňovať majetku, len na ňom parazitovať.
Rozdiel nie je v snahe, aby zaplatili napr. vyššie dane, alebo mimoriadnu daň... ale v tom, že populisticky podsúvajú národu/voličom, že Samsung a Hynix
bohatnú vďaka nim. No keby tie firmy krachovali, tak už to nie je úspech národa, ale riziko podnikania...

Na záver kontrola cez AI, aby som tu nemusel písať litánie ohľadom ideológie a rôzneho vysvetlovania.

Myslím si, že najväčší problém tohto vlákna je v tom, že väčšina progresívcov nechce mať nič spoločné s marxizmom.
Môžem ubezpečiť, že nikto nechce mať, pretože klasický marxizmus v praxi neuspel a nebol o nič lepší ako fašizmus.
Neomarxizmus a neofašizmus však neznamenajú to isté, čo predtým, len vychádzajú z rovnakej podstaty.

Čím sa líši progresívny neomarxizmus od obyčajnej ľavicovej politiky?

Rozdiel medzi progresívnym neomarxizmom (často označovaným aj ako kultúrny marxizmus v širšom diskurze) a klasickou ľavicovou politikou spočíva primárne v tom, na čo sa zameriavajú, koho považujú za „utláčaného“ a aké nástroje chcú použiť na zmenu spoločnosti.

Tu je prehľad kľúčových rozdielov:

1. Ohnisko konfliktu: Trieda vs. Identita
Klasická ľavica (smerom k marxizmu/socializmu): Sústredí sa na ekonomiku.
Hlavným konfliktom je boj medzi prácou a kapitálom (robotník vs. majiteľ továrne).
Cieľom je spravodlivejšie prerozdelenie bohatstva, silné odbory a štátne sociálne istoty.

Progresívny neomarxizmus: Presúva pozornosť z ekonomickej triedy na kultúrnu identitu.
Konflikt už nie je len o peniazoch, ale o moci v rámci rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie či náboženstva.
Cieľom je dekonštrukcia existujúcich spoločenských noriem, ktoré sú vnímané ako nástroje útlaku (napr. patriarchát, heteronormativita).

2. Kto je subjektom zmeny?
Klasická ľavica: Hrdinom je proletariát (pracujúca trieda). Idea je, že ak sa zlepší ekonomické postavenie väčšiny, spoločnosť bude stabilnejšia.
Progresívny neomarxizmus: keďže tradičná robotnícka trieda v západných krajinách zbohatla a stala sa konzervatívnejšou, neomarxizmus hľadá nových „revolučných aktérov“ v marginalizovaných skupinách a menšinách.

3. Koncept útlaku a Intersekcionalita

Klasická ľavica: Útlak je vnímaný objektívne cez materiálny nedostatok alebo vykorisťovanie v práci.
Progresívny neomarxizmus: využíva koncept intersekcionality. Tvrdí, že rôzne formy útlaku (rasizmus, sexizmus, klasizmus) sú prepojené.
Útlak je vnímaný aj v jazyku, kultúre a bežných interakciách (mikroagresie).

Prečo sa používa termín „neomarxizmus“?
Hoci mnohí súčasní progresívci sa k Marxovi priamo nehlásia, teoretické korene siahajú k Frankfurtskej škole (Adorno, Marcuse).
Títo myslitelia dospeli k záveru, že ekonomická revolúcia nenastala, pretože robotníkov „uspala“ konzumná kultúra.
Preto navrhli kritizovať samotné základy západnej kultúry (rodinu, náboženstvo, morálku), aby sa spoločnosť „oslobodila“.

Zjednodušene povedané:
Klasická ľavica chce, aby ste mali v peňaženke viac peňazí, zatiaľ čo progresívny neomarxizmus chce zmeniť to, ako premýšľate, ako hovoríte a ako vnímate svoju identitu v spoločnosti.

V bežnej diskusii sa pojem „progresívny neomarxizmus“ často používa veľmi voľne a niekedy aj ako polemická nálepka.
Mnohí progresívni politici alebo akademici by sa sami za neomarxistov neoznačili.

[MiBi]

Juggler aj ked ja sa za cisteho progresivica neoznacujem (su mi blizke zelene temy ale menej socialne) irituje ma to slovne spojenie, ako teba by asi iritovolo spojenie konzervativny neofasizmus, alebo konzervativny neonacizmus.

Aj ked teba AI napisalo: Neomarxizmus a neofašizmus však neznamenajú to isté, čo predtým, len vychádzajú z rovnakej podstaty. Ale oznacanie niekoho za neofasistu je ovela citlivejsia tema ako oznacit niekoho za neomarxistu, lebo sa vseobecne ma za to, ze fasizmus bol horsi ako marxizmus, aj ked aj o tomto sa da polemizovat.

Pises o tej J.Korei, ale ved to iste u nas robi aj SMER - zvysil mimoriadne dane Slovnaftu, lebo mal velke zisky z ruskej ropy - ale ich nenazves neomarxistami a nedas to do tejto temy.
Takisto Norsky statny fond, o ktorom som dal post vcera - ide tiez o zobranie nadmernych ziskov sukr. firmam a podstate o ich znarodnenie.

Preco sa tu teda musime navzajom provokovat polemickymi, ironickymi nalepkami ? Tak si predstavujes slobodu slova ?

Este pozri toto video od Karpisa: https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 858180096/

[jaroslav80]

Ano, fasizmus mal daleko horsie ciele aj prax, nez marxizmus, neviem kde Juggler prisiel k bodu, ze to boli porovnatelne zla. Ked uz tam bolo odrazkove porovnanie marxizmu a neomarxizmu, mohlo sa pridat rovno aj fasizmu. Aby bolo vidiet nakolko je zvrateny. A zial v Germanoch, Britoch a Skandinavskych ostava hlboko zakoreneny dodnes, len krajsie maskovany a prevadzkovany uskocne, v rukavickach, cez zenske tvare a podobne...

To co sa prevadzkuje ako hlavny prud politiky EU ja by som viac nez progresivny neomarxizmus nazval progresivnym neofasizmom. Ktory lpie nie az tak velmi na pokrvnej rase "nadludi" ale skor na mafianskej strukture. Ak im bude z ruky zobat Ind, moze sa vysplhat skoro az kam Rutte alebo Leyenova, aj ked vzdy o trochu nizsie (Ind nie je Holandan alebo Nemka...)
Ono vzdy v historii kolaboranti s fasistami dostali nejaku kosticku zo stola panov. Ci uz indianski nacelnici v severnej Amerike alebo zopar Ukrajincov a Lotysov v Osviecime... To je velmi silna paralela s vedenim PS, tzv. "proeuropskych stran", so Zelenskym a podobne...

[JUGGLER]

Juggler aj ked ja sa za cisteho progresivca neoznacujem (su mi blizke zelene temy ale menej socialne) irituje ma to slovne spojenie, ako teba by asi iritovolo spojenie konzervativny neofasizmus, alebo konzervativny neonacizmus.

Vôbec nič ma neirituje. Všetko sú to normálne pojmy do ktorých netreba vkladať emócie.
Ak si ,,zelený progresívec,, tak je fajn vedieť , že existuje ZELENÝ NEOMARXIZMUS

Zelený neomarxizmus - myšlienkový smer, ktorý spája environmentálnu agendu (ochranu klímy a prírody) s prvkami neomarxistickej kritiky kapitalizmu.
Hoci nejde o jednotnú, oficiálnu doktrínu, tento termín sa často objavuje v kritických analýzach súčasných ľavicových hnutí.
Tu sú hlavné piliere, o ktorých tento koncept pojednáva:

1. Kritika kapitalizmu ako príčiny ekologickej krízy

Zelený neomarxizmus vychádza z predpokladu, že environmentálne problémy nie sú len technickou chybou, ale priamym dôsledkom kapitalistického systému.
Tvrdí, že nekonečný ekonomický rast na planéte s obmedzenými zdrojmi je nemožný.
Akumulácia kapitálu: Snaha o zisk vedie k nadmernej exploatácii prírody.
Komodifikácia: Príroda je vnímaná len ako tovar alebo surovina, čo vedie k jej degradácii.

2. Presun triedneho boja do oblasti identity a ekológie

Klasický marxizmus sa sústredil na konflikt medzi robotníkom a majiteľom továrne.
Neomarxizmus (najmä Frankfurtská škola) tento koncept rozšíril. Zelený variant k tomu pridáva:
Utláčaná príroda: Príroda je vnímaná ako ďalší „subjekt“, ktorý je vykorisťovaný dominantným systémom.
Klimatická spravodlivosť: Environmentálne témy sa prepájajú s témami sociálnej nerovnosti, feminizmu a postkolonializmu.
Tvrdí sa, že klimatická zmena najviac zasahuje chudobných a marginalizované skupiny, zatiaľ čo bohatý „Západ“ z nej profitoval.

3. Radikálna systémová zmena (Great Reset / Degrowth)

Riešením nie je len recyklácia alebo elektromobily, ale hlboká transformácia spoločnosti.
Degrowth: koncept riadeného znižovania produkcie a spotreby s cieľom dosiahnuť ekologickú rovnováhu.
Plánovanie: Presadzuje sa väčšia miera štátnej alebo komunitnej regulácie ekonomiky na úkor voľného trhu v záujme „záchrany planéty“.

4. Kultúrna hegemonia a aktivizmus

Podobne ako pri iných neomarxistických smeroch, aj tu je dôležitá snaha o zmenu spoločenského myslenia prostredníctvom inštitúcií, médií a vzdelávania. Cieľom je vytvoriť novú morálnu paradigmu, kde je environmentálna stopa jednotlivca hlavným kritériom spoločenskej zodpovednosti.

Je dôležité poznamenať, že termín „zelený neomarxizmus“ sa často používa aj ako pejoratívne označenie v politickom boji.
Kritici (často z konzervatívneho alebo libertariánskeho prostredia) ho používajú na varovanie pred:
obmedzovaním osobných slobôd v mene ekológie, nárastom byrokracie a štátnych zásahov, skrytým presadzovaním socialistických ideálov pod „zeleným plášťom“ (tzv. „melónová politika“ – navonok zelená, vo vnútri červená).

Z hľadiska politológie sa tento prúd prekrýva s odbormi ako politická ekológia alebo ekosocializmus, ktoré hľadajú alternatívy k súčasnému ekonomickému usporiadaniu s dôrazom na udržateľnosť.

Ale oznacanie niekoho za neofasistu je ovela citlivejsia tema ako oznacit niekoho za neomarxistu, lebo sa vseobecne ma za to, ze fasizmus bol horsi ako marxizmus, aj ked aj o tomto sa da polemizovat.

S tým nesúhlasím. Fašizmus v skutočnosti vôbec nie je horší. To je výsledok vymývania mozgov.
Keďže aj Jaroslav si to myslí, vysvetlím to na konci a podložím mojím vnímaním.

Pises o tej J.Korei, ale ved to iste u nas robi aj SMER - zvysil mimoriadne dane Slovnaftu, lebo mal velke zisky z ruskej ropy - ale ich nenazves neomarxistami a nedas to do tejto temy.

Áno. Smeráci i Hlas sú NEOMARXISTI. Ale nie PROGRESÍVNI. To je rozdiel.
Fica ja konštantne nazývam bolševikom. Daj si do vyhľadávacieho okienka a uvidíš.
Fico bol za starého režimu mladým komunistom = marxistom.
Bol stotožnený s marx-leninskou ideológiou ( tak ako kopa iných, aj s progresívneho tábora ).
Po revolúcii, v podmienkach kapitalizmu sú prakticky všetci ľavičiari neomarxistami.
Pochopili , že kapitalizmus vytvára bohatstvo cez súkromné vlastníctvo a súkromné podnikanie.
Ale to pochopili aj čínski komunisti, aj postsovietski vodcovia ako Putin.

Ešte raz vysvetlenie, prečo návrh ľavičiarov v Korei na tzv. občianske dividendy vnímam ináč ako jednorazové zdanenie mimoriadnych ziskov.
Jednorazové zdanenie je príjem do štátnej pokladnice, ktorým môžu obhájiť nečakané, alebo mimoriadne výdavky štátu.

Občianske dividendy sú znárodnením časti zisku súkromnej firmy na ktorý majú bežne nárok len akcionári ( dividenda = podiel na zisku ).
Je to snaha o trvalý posun k socializmu, aj ked salámovou metódou, nie revolučnou ako presadzovali marxisti.
Salámová metóda je pre mňa typická progresívna metóda, ale to nebudem teraz rozoberať.

Takisto Norsky statny fond, o ktorom som dal post vcera - ide tiez o zobranie nadmernych ziskov sukr. firmam a podstate o ich znarodnenie.

To je omyl, Mibi !
Nerastné bohatsvo patrí štátu a štát rozhoduje o ňom. Buď udelí licenciu súkromnej firme k ťažbe, alebo nie.
Dal som k tomu info do vlákna o fonde.
To isté sa udialo pri Košiciach, kde sa objavili ložiska kvalitného uránu.
Štát sa rozhodol splniť prianie ľudí – neťažiť. Ani cez súkromnú firmu, ani cez štátnu.
Náš štát je hlúpy, lebo rovnako ako Nóri majú ropu, my máme urán, dokonca kvalitnejší ako majú rusi a máme zásoby na 50 rokov.

Preco sa tu teda musime navzajom provokovat polemickymi, ironickymi nalepkami ?
Tak si predstavujes slobodu slova ?

Nebuď prosím ťa precitlivelý. Politické a ideologické veci ber z nadhľadom a z rešpektom k inému názoru.
Hlavne prosím maj na pameti, že práve progresívci radi nálepkujú iných a berú veci tak smrteľne vážne, že je to niekedy na psychiatra.
Ja rešpektujem názor každého a beriem úplne normálne, že s mnohými nesúhlasím.

Ja to beriem dokonca s humorom.
Keď ,,demokrati,, zbierali podpisy pod referendum, moja manželka a dcéra im uverili, že ked sa nevymení vláda, budeme mať ruské pasy.
Ja som nič nepodpísal, ale ked váhali a pozerali na mňa s otázkou, či majú podpísať, povedal som: ,,a chcete mať ruské pasy?,,
A oni to podpísali.
Doma spravidla nerozoberáme politiku, lebo moje argumenty sa opierajú o info.
A moja najbližšia rodina má asi také info aká je aj finančná gramotnosť národa.

Este pozri toto video od Karpisa: https://www.linkedin.com/feed/update/ur ... 858180096/

Karpiš nemusí ovládať teóriu marxizmu. Posledné štádium kapitalizmu je tzv. štátnomonopolisticky kapitalizmus:

Trump nerobí nič iné ako tí pred ním, len to nezakrýva a neustále zdôrazňuje, že ide o biznis, že sa na tom zarobia prachy.

Termín štátnomonopolistický kapitalizmus (ŠMK) pochádza z marxisticko-leninskej ekonomickej teórie.
Označuje štádium kapitalizmu, v ktorom dochádza k úzkemu prepojeniu (fúzii) sily obrovských monopolov (korporácií) so silou štátneho aparátu.

Cieľom tohto spojenia je podľa tejto teórie ochrana kapitalistického systému, zabezpečenie vysokých ziskov pre monopoly a potlačenie kríz.

Hlavné črty štátnomonopolistického kapitalizmu

Splynutie monopolov a štátu: Štát prestáva byť "neutrálnym rozhodcom" a začína priamo slúžiť záujmom najväčších korporácií a finančných skupín.

Štátne intervencie: Štát aktívne zasahuje do ekonomiky prostredníctvom dotácií, štátnych zákaziek, daňových úľav pre veľké firmy alebo priamym vlastnením strategických podnikov.

Prerozdeľovanie národného dôchodku: Prostredníctvom štátneho rozpočtu sa prostriedky vybrané od daňových poplatníkov presúvajú do rúk monopolov (napríklad cez zbrojné zákazky alebo sanáciu bánk).

Regulácia pracovného trhu: Štát prijíma zákony, ktoré majú udržať sociálny zmier, aby nedošlo k revolučným nepokojom, ktoré by ohrozili stabilitu ziskov.

P.S. K tomu fašizmu inokedy. Nemám viac času.

[jaroslav80]

Pises o tej J.Korei, ale ved to iste u nas robi aj SMER - zvysil mimoriadne dane Slovnaftu, lebo mal velke zisky z ruskej ropy - ale ich nenazves neomarxistami a nedas to do tejto temy.

Nezaviedla nahodou tu dan Slovnaftu "z nadmernych ziskov" Matovicova vlada na cele s Hegerom?

Nerastné bohatsvo patrí štátu a štát rozhoduje o ňom. Buď udelí licenciu súkromnej firme k ťažbe, alebo nie.

Podla tejto logiky ale teda aj zdanovat cokolvek - studnu, vzduch, solarny panel, roboticku fabriku, vyrobnu linku na cipy - patri statu a stat rozhoduje, ci to zdani, nezdani, dovoli podnikat, nedovoli ...

Z prirodzeneho zakona - nerastne bohatstvo by malo patrit majitelovi pozemku.

Hlavné črty štátnomonopolistického kapitalizmu:
Splynutie monopolov a štátu: Štát prestáva byť "neutrálnym rozhodcom" a začína priamo slúžiť záujmom najväčších korporácií a finančných skupín.
Štátne intervencie: Štát aktívne zasahuje do ekonomiky prostredníctvom dotácií, štátnych zákaziek, daňových úľav pre veľké firmy alebo priamym vlastnením strategických podnikov.
Prerozdeľovanie národného dôchodku: Prostredníctvom štátneho rozpočtu sa prostriedky vybrané od daňových poplatníkov presúvajú do rúk monopolov (napríklad cez zbrojné zákazky alebo sanáciu bánk).
Regulácia pracovného trhu: Štát prijíma zákony, ktoré majú udržať sociálny zmier, aby nedošlo k revolučným nepokojom, ktoré by ohrozili stabilitu ziskov.

Toto opisujes sucasne USA alebo EU alebo oboje?
Ukrajina to zrejme nebude.

[MiBi]

Juggler, rozširuješ pojem neomarxizmus na čokoľvek, čo sa ti nepáči. Podla teba uz aj GreenPeace su neomarxisti.
Ak za neomarxistu považuješ každého, kto bojuje za systémovú zmenu, potom do tejto kategórie paradoxne zapadá aj farar Marián Kuffa a jeho brat Filip

Skúsme si dosadiť ich ciele do tvojich bodov: namiesto ekológie dajme teológiu. Vidíme tú istú štruktúru:

1. Kritika liberalizmu ako príčiny moralnej krízy
2. Presun boja do oblasti identity a teologie
3. Radikálna systémová zmena (Teokracia)
4. Kultúrna hegemonia a aktivizmus

Nie je to identicke? Kuffovci tiez pouzivaju sposoby ako neomarxisti. Chcu spoločnosť vrátiť k "čistému" stavu podľa náboženských pravidiel.
Teologicky "neomarxizmus" tiez obmedzuje slobodu prejavu, aby zabránil urážke viery.
Obe hnutia sú ochotné použiť nátlak na dosiahnutie svojich cieľov.
Ak Kuffovci používajú identické metódy a nátlak, znamená to, že sú obaja neomarxisti? Alebo to skôr dokazuje, že tvoja definícia neomarxizmu je chybná?

... prosím nedavaj mi sem niekoľko stranové vyhodnotenie od AI prečo sa mýlim a nemám pravdu.

[jaroslav80]

Z mojho pohladu, hmutie PS zneuziva slovo "progresivne" a schovava zan diktatorske maniere. Nasledne Juggler ohyba slovo "neomarxizmus" a prilepuje ho k zneuzitemu "progresivizmu", aby poukazal prave na tie skryte diktatorske a cenzorske maniere PS.

Priklad. Polskom aktualne rezonuje tema, ze dvaja Poliaci, kedze Polsko neuznava homosexualne "manzelstva" ani "registrovane partnerstva" - isli do Germanie, kde to uznavaju a tam "uzavreli zvazok". Nasledne prisli do Polska a vyzadovali, aby uznali formalne ich zvazok, ktory v Polsku ale nie je zakotveny v zakonoch. Polsko je clenom EU, ale do EU vstupovalo s tym, ze v kulturno-etickych otazkach si zakony stanovuju jednotlive staty a nie centrala EU. Centrala EU to zjavne ignoruje - diktatorska praktika. Hnutie PS pracuje podobnymi sposobmi a podporuje taketo praktiky. Takze z mojho pohladu by som prilepil skor nalepku "diktatorsky progresivizmus". "Neomarxisticky progresivizmus" je z mojho pohladu mierne nepresne.

[JUGGLER]

Juggler, rozširuješ pojem neomarxizmus na čokoľvek, čo sa ti nepáči. Podla teba uz aj GreenPeace su neomarxisti.
... prosím nedavaj mi sem niekoľko stranové vyhodnotenie od AI prečo sa mýlim a nemám pravdu.

Ty rozširuješ diskusiu na nové odbočky . Nie ja. Kuffovci ma nezaujímajú.

Ja som ti len k tvojmu zelenému progresivizmu dal relevantné info, že oficiálne existuje ,,zelený neomarxizmus,, a môžem uviesť príklady z praxe.

Typickým príkladom melónovej politiky (zvonku zelená, zvnútra červená) je Nemecko.
Tam sa medzi ekologických realistov dostali ľavicoví radikáli a bývalí marxisti.
Zelený fanatizmus a rýchly prechod na obnoviteľné zdroje tam odstavili jadrovú energetiku.
Výsledok bol, že oslabili tradičnú nemeckú ekonomiku a spôsobili deindustrializáciu.
Samozrejme v tandeme z ďalšou z hlúpou politikou, ale to nebudem rozvíjať.
Dovolím si povedať, že Nemci nakoniec dostali do problémov celú EU.
A ťahajú ju dole ďalej, tým že vsadili na vojnu a zbrojárstvo.
Skutoční progresívci, ktorým ide o pokrok by mali zvoniť na poplach - lebo militarizované a vojnychtivé Nemecko sme tu už raz mali...

To isté bolo z otvorenou náručou Merkelovej voči migrácii z ktorej sa Nemecko spametáva dodnes.
To nesúvisí zo zelenou politikou ale migrácia je ďalšia progresívna agenda ktorá poškodila Nemecku ( a celej EU).

Ak sú informácie a pomoc AI na obtiaž, tak skončme debatu, lebo vidím že argumenty ťa nezaujímajú.
Mňa zaujímajú práve argumenty a relevantné informácie. To by mala byť živná pôda diskusií.

Vidím, že Jaroslav otočil progresívny neomarxizmus na neomarxistický progresivizmus.
To nie je jedno. Vlákno nie je primárne o progresivizme, ale o dôsledkoch skrytého zavádzania neomarxizmu.

Vždy sa treba vrátiť do úvodu a prečítať si základné definície a spoločné znaky.
Pre mňa je toto vlákno cenné tým, že tu sú veci, ktoré sa navonok tvária ako pokrok, ale v svojej podstate sú spiatočnícke a nebezpečné.

[MiBi]

Typickým príkladom melónovej politiky (zvonku zelená, zvnútri červená) je Nemecko.
Tam sa medzi ekologických realistov dostali ľavicoví radikáli a bývalí marxisti.
Zelený fanatizmus a prechod na obnoviteľné zdroje tam odstavili jadrovú energetiku.

Toto nemas pravdu. Ked sa dostala k moci Merkelova, tak chcela dokonca predlzit prevadzku starsich jadrovych reaktorov. Obrat vsak nastal po havarii vo Fukusime 2011, vteda sa verejna mienka obratila proti jadru, cca80% bolo proti nemu a Merkelova kedze sa blizili volby urobila obrat a schvalili plan odstavenia.
Aj v Rakusku postavili reaktor a kedze v referende 1978 sa postavili proti, tak ho nikdy nespustili.

Toto nema nic s lavicovym radikalizmom, v oboch krajinach boli proti aj konzervatici aj laviciari.

Ak sú informácie a pomoc AI na obtiaž, tak skončme debatu, lebo vidím že argumenty ťa nezaujímajú.

Juggler nechcem dopadnut, tak ze si za chvilu nastavime AI agentov na toto vlakno a nechame si navzajom odpovedat cez AI.
Nevadi mi ak pouzijes argumenty ziskane cez AI, ale prosim nekopiruj mi sem cele referaty, nikomu sa to nechce citat, radsej povyberaj relevantne a strucne info a vloz tam aj nieco za seba.

[jaroslav80]

Skutoční progresívci, ktorým ide o pokrok by mali zvoniť na poplach - lebo militarizované a vojnychtivé Nemecko sme tu už raz mali...

O tom hovorim ja - ze slovo "progresivne" si zobrali strany ako PS cisto ako propagandisticky nastroj. Niecko ako KDH pouziva slovo "krestanske", pricom s krestanstvom ma pra-malo spolocne.
Program hnutia Progresivne Slovensko ma velmi malo spolocne so skutocnym "progresom - pokrokom". Jedine snad tak v pokroku k Orwelovskemu statu a v navrate do jaskyn vo vojnou znicenej Europe.

Vidím, že Jaroslav otočil progresívny neomarxizmus na neomarxistický progresivizmus.
To nie je jedno. Vlákno nie je primárne o progresivizme, ale o dôsledkoch skrytého zavádzania neomarxizmu.

Z mojho pohladu pouzivas nespravne nazvoslovie ty: "progresivny neomarxizmus".
Podstatne menu vyjadruje hlavny prud, a privlastok vyjadruje nadych akeho smeru ten hlavny prud zacina nadobudat.

Cize progresivny neomarxizmus znamena neomarxizmus so zopar prvkami/nadychom progresivizmu.
Neomarxisticky progresivizmus znamena progresivizmus, ktory zacina naberat prvky z neomarxizmu.

Sucasne veduce strany v EU sa prehlasuju za progresivisticke (aj ked ja tvrdim, ze len ako fasada) a zacinaju naberat prvky z neomarxizmu. Cize neomarxisticky progresivne strany.

Vlákno nie je primárne o progresivizme, ale o dôsledkoch skrytého zavádzania neomarxizmu.

Ak skryte zavadzas neomarxizmus do niecoho - tak do podstatneho mena - do progresivizmu. A potom mas neomarxisticky progresivizmus.
Ak hovoris o zavadzani neomarxizmu, ale maskovaneho za progresivizmus - tak potom mas neomarxizmus maskovany za progresivizmus.
Progresivny neomarxizmus by bola odnoz neomarxizmu, ktora sa oproti povodnemu neomarxizmu snazi byt o nieco "progresivnejsia".

[JUGGLER]

Progresívec Hitler

Marker prináša ďalší komentár popredného anglického komentátora Petera Hitchensa

Zatienilo masové vyvražďovanie európskych Židov ostatné významné hrôzy Hitlerovho Nemecka? Záleží vôbec na tom?
A je možné sa touto témou zaoberať bez toho, aby nás „myšlienková polícia“ obvinila z bagatelizovania holokaustu? Skúsim to.

Tieto otázky nastoľuje film Nikdy neodvracaj zrak (Never Look Away) z roku 2018.
Režisérom je aristokrat Florian von Donnersmarck, tvorca majstrovského diela Životy tých druhých, avšak tento film zatiaľ nezískal kultový status, aký si právom zaslúži jeho prvé veľké dielo.
Myslím si, že by mal. Je krásny, nesmierne silný a plný úvah o dobrote, pokušení moci a zla a o povahe umenia.
Filmové zobrazenie morálne komplikovaného, no napriek tomu triumfálneho narodenia dieťaťa uprostred biedy a skazy, ako aj cynického využitia potratu v rámci zlomyseľného pokusu otca ukončiť milostný vzťah svojej dcéry, je jednoznačne na strane ľudskosti a malo by sa ceniť samo osebe.

Stredobodom príbehu je dickensovská záhada neodhalenej viny, ktorá je síce takmer neuveriteľná, ale vychádza zo skutočných udalostí.
Pôvodný zločin zničí krásnu mladú ženu trpiacou neznámou duševnou chorobou, ktorá sa stane obeťou Hitlerovho eugenického programu.
Aj keď si myslíte, že viete o tejto temnej stránke národného socializmu, ktorá sa začína oceľovým pseudoracionalizmom a končí hrubým vraždením, relatívne jemné stvárnenie tohto a ďalších zločinov, ktoré sa popri ňom odohrávajú, vás veľmi šokuje a znepokojí.
Tento, ako aj ďalšie prvky filmu, by mali prebudiť svedomie mnohých, ktorí sa označujú za progresívnu ľavicu.

Pre týchto progresívcov bola nacistická éra akousi morálnou bibliou a zdrojom istôt.
S rastúcou silou od 70. rokov sa ľavici podarilo spájať Hitlerovo obdobie s politickou a morálnou pravicou.
Trvajú na tom, že tu je v plnej sile každý aspekt konzervativizmu.
Hľa, hovoria, zlo, ktoré vyplýva z konzervatívneho myslenia, z lásky k vlasti a vojenskej sily.
Pozrite sa, ako myšlienky stojace za imigračnými kontrolami alebo sexuálnym konzervativizmom nevyhnutne vedú k žltej hviezde a ružovému trojuholníku, k vyhladzovacím táborom, plynovým komorám a krematóriám.

Predovšetkým pri skúmaní masového vyvražďovania európskych Židov môžu s úľavou konštatovať, že nič takéto nepoškvrňuje našu čistú a osvietenú spoločnosť, ktorá s týmto všetkým skoncovala pred takmer osemdesiatimi rokmi.
V skutočnosti to môžeme tvrdiť všetci – čo je zaujímavé vzhľadom na to, že mnohé konzervatívne európske spoločnosti, nech už mali akékoľvek chyby, sa nikdy nezúčastnili rasového masového vraždenia a v mnohých prípadoch sa mu statočne bránili a zmarili ho, keď im ho vnucovali okupanti.

Táto skutočnosť komplikuje jednoduchú logiku, ktorá tak dlho umožňovala mnohým liberálom kričať na konzervatívcov „Fašisti!“ a tým ich umlčať a marginalizovať. Mohlo by to priviesť inteligentnejších progresívcov k tomu, aby sa trochu dôkladnejšie zamysleli nad tým, čím vlastne bol národný socializmus. Ak to bolo to, čo hovoria, prečo bol taký nepriateľský voči kresťanskej cirkvi, inštitúcii, ktorú moderní liberáli zvyčajne vnímajú ako silu konzervativizmu?
A prečo nacisti a komunisti spolupracovali, a to najvýraznejšie v tom veľkom, ignorovanom záchvate cynizmu, ktorým bol pakt Molotov-Ribbentrop z augusta 1939?

Tvrdí sa, že Stalin to urobil z čírej nutnosti, aby získal čas, a že v tom nebolo žiadne skutočné priateľstvo ani spojenectvo.
Nepohodlná pravda je, že to bolo oveľa srdečnejšie. V Brest-Litevsku sa konala spoločná nacisticko-sovietska víťazná prehliadka.
Všetci na fotografiách z tejto udalosti vyzerajú šťastne (nešťastní ľudia už boli zastrelení alebo uväznení).
A sovietska tajná polícia NKVD, esencia komunizmu, meč a štít komunistickej strany, potom zorganizovala výmenu väzňov s Hitlerovým gestapom, ktoré bolo rovnako jadrom národno-socialistického nadšenia.
Ak tieto veci priznáte, dostanete sa do historických problémov a práve tieto problémy pomáha nastoliť film Never Look Away.

Pre získanie širších súvislostí stojí za to siahnuť po fascinujúcej knihe Julie Boydovej Cestovatelia v Tretej ríši (Travellers in the Third Reich).
Publikácia je nezvyčajná v tom, že sa zaoberá tým, do akej miery si boli komunizmus a národný socializmus v niektorých ohľadoch podobné.
Autorka cituje Denisa de Rougemonta, švajčiarskeho kresťanského spisovateľa a kultúrneho teoretika.

De Rougemont spočiatku považoval Hitlerov štát za pravicový režim.
Počas dlhšieho pobytu vo Frankfurte, kde pôsobil ako hosťujúci profesor, však začal túto svoju predstavu nedobrovoľne spochybňovať.
„To, čo ho znepokojovalo,“ píše Boydová, „bola skutočnosť, že práve tí, ktorí prirodzene patrili k pravici – právnici, lekári, priemyselníci a podobne – boli tými, ktorí najostrejšie odsudzovali národný socializmus.
Sťažovali sa, že zďaleka nebol oporou proti komunizmu, ale že bol sám osebe zamaskovaným komunizmom.“

De Rougemont spomína: „Poukazovali na to, že z nacistických reforiem mali prospech len robotníci a roľníci, zatiaľ čo ich vlastné hodnoty boli systematicky ničené zákernými metódami.
Boli neprimerane zdanení, ich rodinný život bol nenapraviteľne narušený, rodičovská autorita oslabená, náboženstvo odobraté a vzdelávanie zrušené.“

Manželka jedného právnika sa mu sťažovala: „Každý večer si strana berie moje dve deti.“
Táto skúsenosť sa príliš nelíšila od toho, čo sa v tom istom čase dialo deťom sovietskych rodičov.
Nacisti, ako utopickí fanatici, ktorých viac zaujímala budúcnosť ako prítomnosť, boli pripravení zaplatiť pomerne vysokú cenu za ovládnutie myslí mladých ľudí. Ako poukázala dcéra Thomasa Manna Erika vo svojej ostro kritickej knihe Škola pre barbarov, kvalita vzdelávania bola pod Hitlerovým režimom vážne poškodená. Tak, ako to často robia aj ľavicové režimy, aj on podporoval alebo chránil zlých, ale politicky prijateľných učiteľov a znečisťoval výučbu všetkých umeleckých a historických predmetov. (Hitler)Veril, že je naliehavejšie naučiť mladých, čo si majú myslieť, než im ukázať, ako majú myslieť.

Sám Hitler sa vysmieval svojim protivníkom za ich bezmocnosť voči nemu.
Mohli sa na neho hnevať, koľko chceli, ale „keď protivník vyhlási: ‚Neprejdem na tvoju stranu‘, ja pokojne odpoviem: ‚Tvoje dieťa už patrí nám...
Čo si ty? Ty pominieš. Tvoji potomkovia však teraz stoja v novom tábore. O krátky čas nebudú poznať nič iné ako túto novú komunitu.‘“
Mal takmer úplnú pravdu.

Pokiaľ ide o porazenú ľavicu, prekvapivo veľa z nich prešlo do nového tábora takmer okamžite.
De Rougemont hovoril s odpadlíkom z komunistickej strany, ktorý sa pripojil k hitlerovcom a ktorý povedal:

„Teraz, keď [Hitler] zvíťazil, mu už zostáva len zrealizovať svoj program. Bol takmer rovnaký ako ten náš (komunistický).
On však bol prefíkanejší, upokojil buržoáziu tým, že sa nepustil hneď do náboženstva...
Poviem vám jedno: ak ho opustia všetky tie tučné svine, čo sa okolo neho motajú... pôjdem a budem za neho bojovať!
On je aspoň úprimný človek; on je jediný.“

Národný socializmus bol rovnostársky a strašne moderný.
Postavil sa na stranu detí proti rodičom a (často) aj učiteľom.
Vybudoval diaľnice, gigantické prázdninové tábory, rakety a prúdové motory.
Plánoval zaviesť masové vlastníctvo áut – hoci nakoniec dostali prednosť tanky.
Vo vojenských záležitostiach bol otvorený najnovším myšlienkam a podporoval inovácie a iniciatívu.
Vlieval prostriedky do filmového priemyslu, rozvíjal televíziu a sponzoroval typ bezbožnej modernej architektúry, ktorú možno dodnes vidieť na berlínskom olympijskom štadióne a v pozostatkoch norimberského areálu nacistických zjazdov.
Jeho vodcovia prijali sexuálnu slobodu.

A potom tu boli Hitlerove eugenické programy, ktoré tak srdcervúco vykresľuje film Nikdy neodvracaj zrak.
Spočiatku sa realizovali verejne a podporovali ich dokonca hlučné propagandistické kampane v médiách.
A zďaleka neboli ojedinelé: nacistické Nemecko v tomto prípade nasledovalo príklad demokracií.
Hitlerove eugenické jednotky začínali spôsobmi, proti ktorým sa zvyšok sveta (v tej dobe) nemohol ľahko ohradiť.
Povinná sterilizácia údajne duševne neschopných bola v Nemecku zavedená niekoľko mesiacov po nástupe národného socializmu k moci.
Ale aj viaceré slobodné a osvietené krajiny – vrátane Kanady, Švédska, Švajčiarska a USA – ju v rôznych formách povolili a v niektorých prípadoch v tom pokračovali až do našej doby.

Bola to pokroková myšlienka, ktorú v tej dobe podporoval aj najväčší progresívec medzi progresívcami, H. G. Wells. Marie Stopesová, veľká propagátorka antikoncepcie v medzivojnovej Británii, bola – podobne ako mnohí progresívci tej doby – aj horlivou zástankyňou eugeniky.
V roku 1935 sa zúčastnila kongresu o populačnej vede v nacistickom Berlíne.
V auguste 1939 dokonca poslala Hitlerovi zväzok svojich strašných básní, sprevádzaný sentimentálnym listom o láske.
Všetko toto však upadlo do zabudnutia uprostred pretrvávajúceho obdivu progresívcov k tomu, ako Marie Stopesová prijala to, čo sa dnes nazýva „reprodukčné práva“.
Marie Stopes International, mocná a prosperujúca moderná organizácia, stále nesie jej meno, keďže bojuje za tieto „reprodukčné práva“ a bráni ich.

Chcem tým povedať (niekto ma z toho určite obviní), že súčasní zástancovia potratov a antikoncepcie sú nacisti alebo dedičia nacistov?
Rozhodne nie. Akékoľvek takéto tvrdenie považujem za smiešny nezmysel – rovnako smiešny ako tvrdenie, že súčasní vlasteneckí konzervatívci, ktorí sú skeptickí voči masovej imigrácii, sú nacisti alebo dediči nacistov.

Moja pointa je úplne iná. Ide o to, že všetky myšlienky sa musia posudzovať na základe ich vlastných zásluh a že pri všetkých pokusoch o dokázanie viny na základe asociácie by sme sa mali mať na pozore.
A že tí, ktorí chcú využiť Hitlerovu éru ako spôsob, ako zbaviť ostatných legitimity, by mali pochopiť, že to bolo práve toto obdobie, ktoré odhodilo obmedzenia kresťanskej morálky a povinností a tým oslobodilo mnohé myšlienky od starodávnych, niekedy pohŕdaných obmedzení, ktoré sa nakoniec ukázali ako múdre a láskavé.

Text vyšiel pôvodne v magazíne First Things, preklad bol redakčne upravený a vychádza so súhlasom redakcie. Preložil Peter Števkov.

https://marker.sk/clanky/1470/progresivec-hitler