jogo napísal: ↑Pi 05 06, 2026 7:56 pm
Ja sa a však pýtam, kto sa postará o 1.5mil aktuálnych dôchodcov, ktorí už túto možnosť nemajú sa pripraviť na dôchodok, ak všetci budeme optimalizovať odvody.
Štát sme my všetci a preto
my všetci by sme sa mali postarať o našich dôchodcov.
Štát nie sme my všetci.
Štát je organizácia a my sme jej klienti. Chod štátu vieme ovplyvniť len zdola.
Najviac vo voľbách , cez volených zástupcov, a ináč len kolektívnym tlakom zdola - od verejnej diskusie, cez kritiku, kontrolu, aktivitu v komunitách atd.
Pojem, že ,
,všetci môžeme optimalizovať odvody,, je zavádzajúci.
Všetci môžeme podnikať. Ale to je len prázdna fráza, lebo realita života je taká, že väčšina ľudí pracuje v zamestnaneckom pomere.
Najjednoduchšia cesta pre ľudí (na celom svete) je pracovať ako zamestnanec, pretože taká je ľudská psychika.
Ale fakt, že podnikať nie je ľahké a úmrtnosť podnikania je vysoká, nerozoberá nikto.
Väčšina ľudí sa nechá najímať za mzdu/plat pretože to je najjednoduchšie a je to ľudská istota.
Zamestnanci nenesú riziko podnikania, že na budúci mesiac nič nezarobia, alebo že skončia v strate.
Nenesú riziko ani za seba, ani za iných zamestnancov. Taká je realita.
Ale samozrejme, zamestnanci z pohodlia svojej istoty to vidia ináč: radi kritizujú podnikateľov a závidia im vyššie zárobky.
Lenže odvrátená strana mince je, že podnikanie vyžaduje človeka, ktorý dokáže uniesť obrovský psychický tlak.
Majiteľ firmy (alebo živnostník) zodpovedá za všetko: za zháňanie zákaziek, marketing, účtovníctvo, dane, legislatívu a
ak má zamstnancov, aj za výplaty iných ľudí.
Väčšina ľudí nechce po večeroch riešiť daňové priznania alebo riskovať vlastný majetok.
Ako zamestnanec ráno prídeš do práce, urobíš, čo treba a to je všetko.
Zodpovednosť za to, či firma zabezpečí dosť peňazí na prežitie ostáva na pleciach niekoho iného.
Zamestnanci nič neriešia a chráni ich zákonník práce, z odvodov im zamestnávateľ platí dôchodok, péenku, OČR,
platenú dovolenku 5 týždňov, ochrannú lehotu, odstupné, kompenzácie, invaliditu, materskú, nezamestnanosť atď.
Byť zamestnancom je pre väčšinu ľudí racionálne a výhodné. Ponúka stabilný život, nízke riziko a jasné pravidlá hry.
Podnikanie si vyžaduje špecifický typ osobnosti, ktorá dokáže tolerovať chaos, neistotu a samotu pri rozhodovaní – a takých ľudí je v každej spoločnosti prirodzene menšina.
Na záver len zopakujem, čo som tu už niekoľko krát preberal.
Systém odvodov je výhodný pre zamestnanca , ale pre mnohých podnikateľov je nevýhodný.
Ak majú platiť odvody, aby mali slušný dôchodok, musia platiť kopu takých odvodov ktoré nepotrebujú.
P.S.
Štatistiky úmrtnosti firiem a živností sú neúprosné.
Či už sa pozrieme na celosvetové dáta, alebo na aktuálnu realitu na Slovensku, čísla ukazujú, že rozbehnúť biznis je tá ľahšia časť – udržať ho pri živote je skutočné umenie.
Globálne aj domáce ekonomické analýzy sa zhodujú na takzvanom pravidle piatich rokov:
Do 1 roka od založenia krachuje alebo ukončí činnosť približne 20 % podnikov.
Do 5 rokov od vzniku zaniká až 50 % (teda každá druhá firma či živnosť).
Do 10 rokov prežije len približne jedna tretina (33 %) pôvodne založených biznisov.