ukrajina-rusko
Pravidlá fóra
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Veľvyslanec Chas Freeman: Ruský jadrový útok by necielil na Ukrajinu, ale Európu
Z pohľadu Rusov nemá jadrový útok na Ukrajinu akýkoľvek zmysel, hovorí bývalý veľvyslanec USA v Saudskej Arábii Chas Freeman.
https://marker.sk/clanky/1530/velvyslan ... ale-europu
Pohovorme si o Ukrajine. Aký význam mal masívny útok raketou Orešnik na Kyjev cez minulý víkend?
Má to, samozrejme, dva aspekty. Prvým je, že ide o odvetu za ukrajinský útok na deti v škole v Rusku.
A po druhé, použitie rakety Orešnik je symbolickým varovaním o schopnosti zasiahnuť akúkoľvek časť Európy jadrovou zbraňou.
Orešnik je zvyčajne zbraň s jadrovou hlavicou. V tomto prípade mal konvenčnú hlavicu.
Je to teda veľmi zlovestná vec. Je to však úplne v súlade so vzorcom, ktorý sa vyvíja v ukrajinskej vojne.
Teda, eskalácia jednej strany vedie k proti-eskalácii druhej strany.
A Ukrajina teraz útočí hlboko do Ruska a útočí na ruské energetické zariadenia a inštalácie veľmi ďaleko od ukrajinských hraníc s Ruskom.
Rusko tiež reaguje podobne. Je to teda bludný kruh, ktorý nikam nevedie pre obe strany, a dobrý príklad potreby ukončiť túto vojnu.
Je pravdepodobné, že americké spravodajské služby pomohli nasmerovať tie drony, aby zaútočili na školu a zabili školákov?
Neviem, či to možno tvrdiť s istotou, ale je veľmi jasné, že americké a britské spravodajské služby úzko spolupracujú s Ukrajinou, pokiaľ ide o zameriavanie sa na ciele.
Či išlo o úmyselný útok na školu, alebo, čo je podľa mňa pravdepodobnejšie, o nesprávnu identifikáciu cieľa alebo nesprávny popis cieľa, neviem.
Ale viete, Spojené štáty a Veľká Británia sa nemôžu vyhnúť obvineniam zo spoluúčasti na takýchto veciach.
Prečo sa Ukrajina nebojí, že Rusko proti nej použije jadrové zbrane?
Je dosť nepravdepodobné, že by na Ukrajinu zaútočili jadrovými zbraňami.
Ak by k nejakému jadrovému útoku došlo, tak by bol namierený proti krajinám v Európe, ktoré Ukrajinu podporujú.
Použiť jadrové zbrane na Ukrajine nie je nijako zvlášť užitočné.
Bohužiaľ, pre obe strany je to veľmi krvavá opotrebovávacia vojna, v ktorej sa pokrok meria v metroch, nie v kilometroch.
A tak si nemyslím, že z pohľadu Rusov má jadrový útok na Ukrajinu akýkoľvek zmysel.
Rusi podľa mňa nechcú prekročiť jadrovú hranicu.
Uvedomujú si, že ak dôjde k druhému použitiu jadrových zbraní, po prvom, ktoré bolo zo strany Spojených štátov proti Japonsku počas druhej svetovej vojny, džin sa dostane von z fľaše a už ho nebude možné dostať späť.
Na ruskej strane teda existujú zábrany.
Z vojenského hľadiska však použitie jadrových zbraní na Ukrajine naozaj nemá veľký zmysel.
Dáva si Putin dole rukavice?
Vyzerá to tak. Hovorí o blížiacom sa konci vojny.
Je celkom jasné, že tým myslí dokončenie dobytia aspoň takzvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorá je teraz pripojená k Rusku.
Má pod kontrolou celý Luhansk, časti Záporožia, časti Chersonu.
Zdá sa, že sa snaží ukončiť vojnu, a to znamená eskaláciu zo strany Rusov.
P.S. Ukrajinci už začali ...západné média mlčia..
Záporožská jadrová elektráreň na novom ruskom „oslobodenom“ území, na ktorú včera podľa ruských predstaviteľov cielený útok ukrajinského dronu s výbušninou na optických vláknach, ktorý explodoval v turbínovej hale bloku 6 tesne vedľa jadrového reaktora.
Ide o prvý vojenský útok v celej histórii ľudstva, ktorý bol cielený na primárne zariadenie jadrovej elektrárne, ktorého poškodenie výbuchom môže spustiť kaskádovú jadrovú reakciu.
Rusko už včera varovalo, že v prípade spustenia kaskádovej jadrovej reakcie nejakým budúcim ukrajinským útokom okamžite v odvete zničí celú Európu masívnymi jadrovými raketovými údermi.
Z pohľadu Rusov nemá jadrový útok na Ukrajinu akýkoľvek zmysel, hovorí bývalý veľvyslanec USA v Saudskej Arábii Chas Freeman.
https://marker.sk/clanky/1530/velvyslan ... ale-europu
Pohovorme si o Ukrajine. Aký význam mal masívny útok raketou Orešnik na Kyjev cez minulý víkend?
Má to, samozrejme, dva aspekty. Prvým je, že ide o odvetu za ukrajinský útok na deti v škole v Rusku.
A po druhé, použitie rakety Orešnik je symbolickým varovaním o schopnosti zasiahnuť akúkoľvek časť Európy jadrovou zbraňou.
Orešnik je zvyčajne zbraň s jadrovou hlavicou. V tomto prípade mal konvenčnú hlavicu.
Je to teda veľmi zlovestná vec. Je to však úplne v súlade so vzorcom, ktorý sa vyvíja v ukrajinskej vojne.
Teda, eskalácia jednej strany vedie k proti-eskalácii druhej strany.
A Ukrajina teraz útočí hlboko do Ruska a útočí na ruské energetické zariadenia a inštalácie veľmi ďaleko od ukrajinských hraníc s Ruskom.
Rusko tiež reaguje podobne. Je to teda bludný kruh, ktorý nikam nevedie pre obe strany, a dobrý príklad potreby ukončiť túto vojnu.
Je pravdepodobné, že americké spravodajské služby pomohli nasmerovať tie drony, aby zaútočili na školu a zabili školákov?
Neviem, či to možno tvrdiť s istotou, ale je veľmi jasné, že americké a britské spravodajské služby úzko spolupracujú s Ukrajinou, pokiaľ ide o zameriavanie sa na ciele.
Či išlo o úmyselný útok na školu, alebo, čo je podľa mňa pravdepodobnejšie, o nesprávnu identifikáciu cieľa alebo nesprávny popis cieľa, neviem.
Ale viete, Spojené štáty a Veľká Británia sa nemôžu vyhnúť obvineniam zo spoluúčasti na takýchto veciach.
Prečo sa Ukrajina nebojí, že Rusko proti nej použije jadrové zbrane?
Je dosť nepravdepodobné, že by na Ukrajinu zaútočili jadrovými zbraňami.
Ak by k nejakému jadrovému útoku došlo, tak by bol namierený proti krajinám v Európe, ktoré Ukrajinu podporujú.
Použiť jadrové zbrane na Ukrajine nie je nijako zvlášť užitočné.
Bohužiaľ, pre obe strany je to veľmi krvavá opotrebovávacia vojna, v ktorej sa pokrok meria v metroch, nie v kilometroch.
A tak si nemyslím, že z pohľadu Rusov má jadrový útok na Ukrajinu akýkoľvek zmysel.
Rusi podľa mňa nechcú prekročiť jadrovú hranicu.
Uvedomujú si, že ak dôjde k druhému použitiu jadrových zbraní, po prvom, ktoré bolo zo strany Spojených štátov proti Japonsku počas druhej svetovej vojny, džin sa dostane von z fľaše a už ho nebude možné dostať späť.
Na ruskej strane teda existujú zábrany.
Z vojenského hľadiska však použitie jadrových zbraní na Ukrajine naozaj nemá veľký zmysel.
Dáva si Putin dole rukavice?
Vyzerá to tak. Hovorí o blížiacom sa konci vojny.
Je celkom jasné, že tým myslí dokončenie dobytia aspoň takzvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorá je teraz pripojená k Rusku.
Má pod kontrolou celý Luhansk, časti Záporožia, časti Chersonu.
Zdá sa, že sa snaží ukončiť vojnu, a to znamená eskaláciu zo strany Rusov.
P.S. Ukrajinci už začali ...západné média mlčia..
Záporožská jadrová elektráreň na novom ruskom „oslobodenom“ území, na ktorú včera podľa ruských predstaviteľov cielený útok ukrajinského dronu s výbušninou na optických vláknach, ktorý explodoval v turbínovej hale bloku 6 tesne vedľa jadrového reaktora.
Ide o prvý vojenský útok v celej histórii ľudstva, ktorý bol cielený na primárne zariadenie jadrovej elektrárne, ktorého poškodenie výbuchom môže spustiť kaskádovú jadrovú reakciu.
Rusko už včera varovalo, že v prípade spustenia kaskádovej jadrovej reakcie nejakým budúcim ukrajinským útokom okamžite v odvete zničí celú Európu masívnymi jadrovými raketovými údermi.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Francuzsko zadržalo ruský tanker
https://x.com/EmmanuelMacron/status/206 ... 09492?s=20
https://x.com/EmmanuelMacron/status/206 ... 09492?s=20
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Bloomberg: Ministerstvo financií a Centrálna banka Ruska informovali Putina o potrebe znížiť vojenské výdavky.
https://www.profinance.ru/news2/2026/06 ... voenn.htmlVysokí predstavitelia ruskej vlády varovali prezidenta Vladimira Putina, že súčasné vojenské výdavky smerujú neudržateľným smerom.
Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na informované zdroje a dokumenty, ktoré agentúra získala, informovali Kremeľ predstavitelia ruského ministerstva financií a centrálnej banky, že predpokladaná úroveň výdavkov na obranu by mohla nebezpečne prehĺbiť deficit štátneho rozpočtu.
Podľa zdrojov predstavitelia, ktorí sú v posledných mesiacoch čoraz viac znepokojení stavom ruskej ekonomiky a štátneho rozpočtu, navrhli ďalšie škrty vo výdavkoch na obranu. Veria, že bez týchto škrtov bude ťažké zlepšiť zložitú rozpočtovú situáciu.
Zároveň vysokí predstavitelia ministerstva obrany a niektorí predstavitelia Kremľa trvajú na zachovaní vojenských výdavkov. Argumentujú, že ich zníženie by vážne poškodilo ekonomiku, keďže mnohé podniky sú závislé od vojenských kontraktov.
Putin podľa niektorých zdrojov nariadil úradníkom ministerstva financií, aby pred znižovaním rozpočtu na obranu našli spôsoby, ako znížiť výdavky v iných oblastiach.
Ministerstvo obrany sa nielen bráni škrtom vo výdavkoch, ale požaduje aj dodatočné financovanie, uviedli dva zdroje blízke ruskej vláde.
Podľa zdrojov si bol ruský prezident vedomý rozpočtových problémov v minulom aj tomto roku, takže ho neprekvapili. Rozsah akýchkoľvek škrtov vo výdavkoch bude závisieť výlučne od Vladimira Putina, keďže žiadne dôležité rozpočtové rozhodnutie sa neprijíma bez jeho súhlasu: zdroje to označili za neochvejné pravidlo.
Pri tvorbe rozpočtu na rok 2026 si úradníci uvedomovali, že v druhej polovici roka by mohol vzniknúť výrazný deficit. V tom čase – krátko po stretnutí Putina a Trumpa na Aljaške – však existovala nádej, že SVO bude čoskoro dokončené, poznamenáva Bloomberg. Takýto scenár by vytvoril príležitosti na zníženie rozpočtových výdavkov.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Povedal by som, ze vojna na Ukrajine je pre Ukrajinu extremne draha a niciva spolocnost aj ekonomiku ... pre Rusko velmi draha ... a ekonomicky mierne poskodzuje aj EU (drahe energie z USA a ich dosledky).
Je to otazka na sucasnu generaciu Rusov, ci po invazii Poliakov (1600), Svedov (1700), Napoleona (1800), cisara Wilhema a fuhrera Hitlera (20. storocie) sa dokazu ubranit proxi-vojne NATO (2013 az sucasnost). Ak nie, mozu pocitat s tym, ze do 5 rokov budu bojovat okrem Donbasu a Krymu aj v Bielorusku a pri Petrohrade.
Je to otazka na sucasnu generaciu Rusov, ci po invazii Poliakov (1600), Svedov (1700), Napoleona (1800), cisara Wilhema a fuhrera Hitlera (20. storocie) sa dokazu ubranit proxi-vojne NATO (2013 az sucasnost). Ak nie, mozu pocitat s tym, ze do 5 rokov budu bojovat okrem Donbasu a Krymu aj v Bielorusku a pri Petrohrade.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
https://www.wsj.com/world/russia/russia ... _lead_pos9Ruská elita je kvôli vojne rozhorčená. Putina to zrejme nezaujíma.
Niektorí prominentní jastrabi tvrdia, že vojna prináša klesajúce výsledky a úplné víťazstvo je mimo dosahu.
Neschopnosť Ruska prelomiť patovú situáciu na Ukrajine je čoraz zrejmejšia, že významné hlasy v ruskom establishmente začali verejne volať po ukončení konfliktu.
Veľkou otázkou je, či prezident Vladimir Putin uzná túto realitu a vzdá sa svojej snahy zničiť ukrajinskú nezávislosť.
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by v piatom roku najkrvavejšieho konfliktu v Európe za posledné generácie bol pripravený upustiť od pôvodných cieľov svojej „špeciálnej vojenskej operácie“. To by sa však mohlo zmeniť, ak sa priebeh vojny ešte viac zvráti v prospech Kyjeva.
Tieto výzvy neprichádzajú len od podnikateľských elít a liberálnejších častí ruského establišmentu. Niektorí z najznámejších ruských jastrabov tiež oveľa otvorenejšie vyjadrujú presvedčenie, že Moskva jednoducho nemá kapacitu na dosiahnutie jednoznačného víťazstva nad Ukrajinou.
Jedným z nich je Oleg Carjov, bývalý ukrajinský zákonodarca, ktorý v roku 2014 utiekol do Ruska a bol jedným z Putinových hlavných kandidátov na vedenie proruského bábkového režimu, ktorý Kremeľ plánoval nastoliť v okupovanom Kyjeve začiatkom roka 2022. Nasledujúci rok bol ťažko zranený pri pokuse o atentát pripisovanom ukrajinskej spravodajskej službe.
V minulomesačnom príspevku na Telegrame Carjov varoval, že ruská propaganda podporuje nebezpečnú ilúziu o nevyhnutnom víťazstve nad Ukrajinou .
„Profesionáli, ktorí vytvárajú alternatívnu realitu, presvedčili nielen obyvateľstvo, ale aj samých seba, že ilúzia, ktorú vymysleli, je v skutočnosti realita,“ napísal. „Skôr či neskôr sa tieto svety ilúzie a reality musia stretnúť. A teraz sa to deje v tej najbolestivejšej forme.“
Ďalší zástanca tvrdej línie, historik a bývalý kremeľský úradník Alexej Čadajev, ktorý vedie výskumné centrum pre bezpilotné lietadlá Uškujnik, poznamenal, že pokračovanie v súčasnom smere vojny „nie je len cestou k ‚nevíťazstvu‘, ale k totálnej porážke“. Vyzval na prestávku, aby sa Rusko mohlo reorganizovať na ďalšie kolo.
Vasilij Kašin, riaditeľ Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie na Moskovskej vysokej škole ekonomickej, minulý mesiac publikoval široko diskutovaný článok v poprednom ruskom časopise o zahraničnej politike. Tvrdil, že Ukrajina nevyhnutne zostane protiruskou a prozápadnou krajinou, najmä po tom, čo boli vo vojne zabité alebo zmrzačené státisíce Ukrajincov. Povedal, že cieľ nastoliť v Kyjeve priateľský režim – jeden z pôvodných Putinových vojnových cieľov – už nie je realistický.
Kašin poukázal na príklad vojny USA a Izraela proti Iránu a povedal, že aj rozsiahla eskalácia, ako napríklad atentát na prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinského vojenského a civilného vedenia, by pravdepodobne priviedla k moci „aktívnejšiu, ambicióznejšiu a radikálnejšiu“ generáciu ukrajinských lídrov.
Jadrové balansovanie na hranici frontu historicky viedlo k zmrazeniu konfliktov pozdĺž existujúcich frontových línií, čo je zmrazenie, ktoré Moskva môže dosiahnuť práve teraz, bez nebezpečenstva plnohodnotnej jadrovej krízy. Napísal, že tiež nie je v záujme Ruska ničiť svoj technologický a ľudský potenciál „sledovaním imaginárnych cieľov“ na frontovej línii v Malej Tokmačke, meste na juhu Ukrajiny, ktoré sa stalo synonymom ruskej neschopnosti napredovať.
Kašinove názory samozrejme nie sú všeobecne zdieľané. V tom istom časopise o zahraničnej politike jastrabský ruský akademik Sergej Karaganov opakovane pohrozil jadrovou vojnou proti Západu, ak sa Ukrajina nevzdá. Ruskí analytici tvrdia, že pragmatickejší prístup, ktorý uznáva limity ruskej vojenskej sily, je uprednostňovaný v niektorých častiach Kremľa vrátane vplyvného zástupcu náčelníka personálu Putina Sergeja Kirijenka , spravodajskej služby SVR a ekonomického bloku, ktorý chce návrat k akejsi norme.
Kurz smerom k eskalácii, pravdepodobne do pobaltských štátov a ďalších oblastí, podporuje čoraz mocnejšie Druhé riaditeľstvo domácej bezpečnostnej služby FSB. Podporuje ho aj nesúrodá skupina vojnových propagandistov, analytikov a vojenských dobrovoľníkov, ktorí chcú historický rozchod so Západom, čo by pomohlo Rusku transformovať sa na ortodoxnú zmes iránskej teokracie a severokórejského totalitarizmu.
„Zdá sa, že v piatom roku vojny si niektorí ľudia začínajú uvedomovať, že pokračovanie vojny o rok alebo dva vážne nezlepší ruskú rokovaciu pozíciu. Je im čoraz jasnejšie, že je čas ju ukončiť,“ povedal Alexander Gabuev, riaditeľ Carnegieho centra Rusko-Eurázia v Berlíne. „Diskusia elít o tejto záležitosti sa začína normalizovať so všetkými výhradami lojality. Uvedomuje si však Putin, že je v slepej uličke a že vojna má teraz klesajúce výsledky? To nevieme. Nič nenasvedčuje tomu, že by zmenil názor.“
Povaha silne militarizovaného ruského štátu robí nepravdepodobným, že by Putin počúval hlasy rozumu, povedal Pavlo Klimkin, bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí. „Vojna je modus vivendi tohto režimu; je to ako jazda na bicykli – ak sa zastavia, spadnú,“ povedal.
Ruskí predstavitelia tvrdia, že sú pripravení zvážiť ukončenie vojny, pokiaľ USA prinútia Ukrajinu dodržiavať „Anchorageské dohody“, čo je odkaz na dohodu, ktorú údajne dosiahli Putin a prezident Trump na Aljaške v auguste a ktorá by zahŕňala vzdanie sa Ukrajiny silne bráneného pásma miest v severnom Donecku. Kyjev sa ho odmietol vzdať a ruské sily od summitu dosiahli v regióne len minimálny pokrok.
„Mierové rozhovory sa zastavili a nepriniesli žiadne výsledky, pretože Rusi čakajú, kým Američania prednesú svoje maximalistické požiadavky za rokovacím stolom, ktoré vojensky nedosiahli,“ povedala Kaja Kallasová, najvyššia predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. „Samozrejme, to je niečo, čo Ukrajina nemôže akceptovať. Aj keby to prezident Zelenskyj akceptoval, národ nie.“
Putin sa v posledných dňoch rozhodol zintenzívniť raketové útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Silné paľby v pondelok večer zabili 22 a zranili viac ako 100 civilistov, čo bol jeden z najkrvavejších útokov v celej vojne. Na stretnutí s bezpečnostnými predstaviteľmi o niekoľko hodín skôr Putin povedal, že Ukrajina bude musieť znášať „novú kvalitu celého konfliktu“.
Eskalácia útokov na Kyjev údajne prišla ako odveta za ukrajinský útok dronom, o ktorom Rusko tvrdí, že zabil študentky na internáte učiteľskej fakulty v ruskom okupovanom ukrajinskom meste Starobilsk. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že cieľom útoku bola základňa ruských tímov dronov v tejto oblasti. Organizácia Spojených národov a ďalšie nezávislé agentúry nedostali neobmedzený prístup do oblasti na overenie týchto tvrdení.
V častiach Ukrajiny okupovaných Ruskom v posledných dňoch paralyzovali útočné drony stredného doletu ruskú logistiku, čo je významný nový vývoj vo vojne. Často s využitím umelej inteligencie cielene útočili na cisterny s palivom a vojenské konvoje na cestách, ktoré spájajú Rusko s Krymským polostrovom a so základňami pozdĺž frontovej línie. V Luhansku a Donecku bol zavedený prídelový systém paliva a zásoby na Kryme sa už minuli.
Ruskí vojenskí komentátori varujú pred bezprostrednou ukrajinskou ofenzívou. V posledných týždňoch zaznamenala Ukrajina väčší úspech vo svojich diaľkových útokoch v celej európskej časti Ruska, vrátane stredajšieho útoku na ropný terminál v Petrohrade, práve keď Putinovo rodné mesto hostilo otvorenie výročnej ekonomickej konferencie.
Kyjevská kampaň s dronmi „ukazuje potenciál chaosu, ktorý môžu ukrajinské sily spôsobiť Rusku, ale môže trvať nejaký čas, kým sa to rozšíri do spoločnosti a do politického rozhodovania v Moskve, pretože majú taký autoritársky vplyv na obyvateľstvo a režim, ktorý je dosť jednotný, pokiaľ ide o vedenie vojny,“ povedal nemecký námestník ministra obrany Nils Schmid.
Ruskí ultrajastrabi a bezpečnostný establishment medzitým dbajú na to, aby sa nové výzvy na pragmatizmus príliš nerozšírili. Prokremeľské noviny Moskovskij Komsomolec minulý mesiac vymazali veľa diskutovaný článok, ktorý bez konkrétnych zmienok o Ukrajine opisoval, ako porážky v minulých vojnách – ako napríklad kampaň na Kryme v rokoch 1853 – 1856 a vojna proti Japonsku v rokoch 1904 – 1905 – priniesli bežným Rusom väčšiu slobodu a prosperitu.
V pondelok zverejnil telegramový účet generála vo výslužbe Andreja Guruľova, prominentného člena ruského parlamentu, trpký rozpravu o patovej situácii na Ukrajine a o neopodstatnenom optimizme ruských veliteľov s „ružovými okuliarmi“.
O niekoľko hodín neskôr Guruľov na novom ruskom sociálnom messengeri Max oznámil, že jeho účet na Telegrame bol napadnutý hackermi. To sa stretlo s rozsiahlym nedôverou ostatných ruských komentátorov, ktorí naznačili, že generál vo výslužbe bol nútený cenzurovať túto nepríjemnú pravdu.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Nemyslim si, ze Rusko a Putin maju v sucasnej situacii na vyber, ci pokracovat dalej v boji proti EU na Ukrajine, alebo nie - hraje sa skor o to, ci EU bude viest proxy vojnu aj cez Moldavcov a Bielorusov ... alebo ci nadalej iba cez Ukrajincov.
Vojna skonci az ak pre EU bude prilis draha. Do toho stavu sa to moze dostat kludne az o 5 rokov, EU ma este rezervy kam az sa moze pozadlzovat.
Vojna skonci az ak pre EU bude prilis draha. Do toho stavu sa to moze dostat kludne az o 5 rokov, EU ma este rezervy kam az sa moze pozadlzovat.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Aktuálny deficit ruskeho statneho rozpoctu presiahol 8biliónov rublov, v prepocte cca 110miliard Usd.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Iba? To je v pomere k HDP menej ako má mierumilovné Slovensko.Trumpeta1978 napísal: ↑Pi 05 06, 2026 10:41 pm Aktuálny deficit ruskeho statneho rozpoctu presiahol 8biliónov rublov, v prepocte cca 110miliard Usd.
Suma 8 biliónov rubľov predstavuje približne 3,3 % až 3,5 % HDP Ruska.
Slovensko má na tento rok naplánovaný deficit na úrovni 4,5 % HDP (okolo 6,4 miliardy eur)
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Slovenský deficit je skutočne nepríjemný, ale v porovnaní s ostatnymi krajinami Eu to nie je vyslovene extrém.JUGGLER napísal: ↑Pi 05 06, 2026 11:17 pmIba? To je v pomere k HDP menej ako má mierumilovné Slovensko.Trumpeta1978 napísal: ↑Pi 05 06, 2026 10:41 pm Aktuálny deficit ruskeho statneho rozpoctu presiahol 8biliónov rublov, v prepocte cca 110miliard Usd.
Suma 8 biliónov rubľov predstavuje približne 3,3 % až 3,5 % HDP Ruska.
Slovensko má na tento rok naplánovaný deficit na úrovni 4,5 % HDP (okolo 6,4 miliardy eur)
Slovensko je sucastou Eu a ak by potrebovalo pomoc, dostane ju.
Rusko si ale nemá velmi od koho požičať. Čína možnosti má sice velké, ale nehrnie sa do toho. V Rusku sa už dlhšie zabavuje majetok oligarchov a velkopodnikatelov. Len za rok 2025 to bol majetok v hodnote 1,1biliona rublov. A už dlhšie sa tam šepká, že časom sa bude musiet siahnut aj na vklady fyzickych osôb. Zamenia ich možno za statne dlhopisy alebo nieco podobne bez moznosti predcasneho vyplatenia aj na mnoho rokov dopredu.
Dalsia dôlezita vec:
Ruskej ekonomike aktuálne velmi pomohaju nečakane vysoké ceny ropy. Tento stav ale nebude trvať večne. Áno, môžme sa zhodnut na tom, že cena ropy bude zvýšená minimalne po cely rok 2026. Ale v každom pripade tato cena bude mať v čase klesajucu cenu. Rusky statny rozpocet v podstate stojí a padá na prijmoch z ropy. Zaroven, ten rusky fond narodneho bohatstva bol z velkej časti minutý a tento "vankúš" zmizne nakoniec uplne.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Rozoberáme somariny. Každému je jedno ako skončí ekonomika Ruska.
Treba rozoberať problém ,že eskalácia dosiahla bod varu, kedy hrozí použitie jadrových zbraní alebo nezmyselná WW3.
Predtým UA režim držali nakrátko američania, dnes sa EU tvári, že sa ich to netýka. Pritom ich vyzbrojujeme a financujeme.
Kde sú mierové mimovládky, ktoré by aspoň organizovaním mierových pochodov tlačili politikov k vyjednávaní o mieri?
Včera: V rumunskom čiernomorskom prístave Konstanca v piatok vybuchol námorný dron, ktorý sa používa vo vojne na Ukrajine. K explózii došlo na mori. Výbuch poničil priemyselnú halu súkromnej spoločnosti.
Dnes: Rybári v máji vo vodách pri Lefkade objavili bezposádkové plavidlo s dĺžkou približne šesť metrov a bežiacim motorom. Neskôr si ho prevzala pobrežná stráž a odtiahla ho do prístavu. Grécke orgány následne zistili, že išlo o plavidlo ukrajinskej výroby naložené približne 100 kilogramami výbušnín. Výbušné zariadenie zneškodnila pobrežná stráž kontrolovaným výbuchom.
Atény zaslali Ukrajine protestnú nótu, v ktorej označili incident za hrozbu pre námornú bezpečnosť a ohrozenie civilistov a požadovali od Kyjeva oficiálne vysvetlenie.
Lefkada leží viac ako 1000 kilometrov od ukrajinského pobrežia. Ukrajina hraničí s Čiernym morom a nemá priamy prístup k Stredozemnému moru.
P.S. trefne to zhrnul komentár pod tlačovou správou:
Výbuch ukrajinského drona v rumunskom prístave donútil Ukrajinu prevziať zodpovednosť za dron v Grécku.
Od začiatku nálezu Ukrajinci Grékov ignorovali. Situáciu popierali, odmietali komunikáciu.
Eurokomisia Ukrajinu kryla, sťažnosti stredomorských štátov, že Ukrajinci rozširujú vojnu do Stredozemneho mora von der Leyen neriešila.
Ukrajinci podnikli viac útokov. Od bombových, ktoré mali charakter terorizmu až po veľký dronovy útok na LNG tanker Arctic Metagaz.
Riziko je v tom že stratené ukrajinské drony ohrozujú civilne lode.
Môj názor je že Ukrajinci sa za podpory Eurokomisie v stredozemi správajú ako teroristi.
Absurdné neofašistické zdôvodnenie zo strany UA:
„Ukrajinská strana sa ospravedlňuje za tento incident a zdôrazňuje, že bol dôsledkom okolností spôsobených pokračujúcou ruskou agresiou voči Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti X hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.
Dodal, že tento incident, podobne ako ďalšie prípady v iných regiónoch, ukazuje, že pokračujúca ruská agresia voči Ukrajine predstavuje hrozbu nielen pre samotnú Ukrajinu, „ale aj pre susedné spriatelené štáty, Európu a celý svet“.
Treba rozoberať problém ,že eskalácia dosiahla bod varu, kedy hrozí použitie jadrových zbraní alebo nezmyselná WW3.
Predtým UA režim držali nakrátko američania, dnes sa EU tvári, že sa ich to netýka. Pritom ich vyzbrojujeme a financujeme.
Kde sú mierové mimovládky, ktoré by aspoň organizovaním mierových pochodov tlačili politikov k vyjednávaní o mieri?
Včera: V rumunskom čiernomorskom prístave Konstanca v piatok vybuchol námorný dron, ktorý sa používa vo vojne na Ukrajine. K explózii došlo na mori. Výbuch poničil priemyselnú halu súkromnej spoločnosti.
Dnes: Rybári v máji vo vodách pri Lefkade objavili bezposádkové plavidlo s dĺžkou približne šesť metrov a bežiacim motorom. Neskôr si ho prevzala pobrežná stráž a odtiahla ho do prístavu. Grécke orgány následne zistili, že išlo o plavidlo ukrajinskej výroby naložené približne 100 kilogramami výbušnín. Výbušné zariadenie zneškodnila pobrežná stráž kontrolovaným výbuchom.
Atény zaslali Ukrajine protestnú nótu, v ktorej označili incident za hrozbu pre námornú bezpečnosť a ohrozenie civilistov a požadovali od Kyjeva oficiálne vysvetlenie.
Lefkada leží viac ako 1000 kilometrov od ukrajinského pobrežia. Ukrajina hraničí s Čiernym morom a nemá priamy prístup k Stredozemnému moru.
P.S. trefne to zhrnul komentár pod tlačovou správou:
Výbuch ukrajinského drona v rumunskom prístave donútil Ukrajinu prevziať zodpovednosť za dron v Grécku.
Od začiatku nálezu Ukrajinci Grékov ignorovali. Situáciu popierali, odmietali komunikáciu.
Eurokomisia Ukrajinu kryla, sťažnosti stredomorských štátov, že Ukrajinci rozširujú vojnu do Stredozemneho mora von der Leyen neriešila.
Ukrajinci podnikli viac útokov. Od bombových, ktoré mali charakter terorizmu až po veľký dronovy útok na LNG tanker Arctic Metagaz.
Riziko je v tom že stratené ukrajinské drony ohrozujú civilne lode.
Môj názor je že Ukrajinci sa za podpory Eurokomisie v stredozemi správajú ako teroristi.
Absurdné neofašistické zdôvodnenie zo strany UA:
„Ukrajinská strana sa ospravedlňuje za tento incident a zdôrazňuje, že bol dôsledkom okolností spôsobených pokračujúcou ruskou agresiou voči Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti X hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.
Dodal, že tento incident, podobne ako ďalšie prípady v iných regiónoch, ukazuje, že pokračujúca ruská agresia voči Ukrajine predstavuje hrozbu nielen pre samotnú Ukrajinu, „ale aj pre susedné spriatelené štáty, Európu a celý svet“.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
JUGGLER
Je v Ruskom záujme otvoriť nový front s europskymi krajinami Nato, keď aktuálne Rusko nedokáže ani ochrániť svoje mesta vrátane najdoležitejších? /Moskva, Petrohrad/Treba rozoberať problém ,že eskalácia dosiahla bod varu, kedy hrozí použitie jadrových zbraní alebo nezmyselná WW3.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Prečo rozoberať ruské záujmy?
Je v záujme európanov predlžovať prehratú vojnu?
Umierajú ľudia, UA sa scvrkáva, nedá sa to nazvať ináč ako ukrajinskou sebagenocídou.
Čo je v európskom záujme? Živiť vojnu s nukleárnou veľmocou až kým nevypukne WW3?
Stačí sa zamyslieť nad tým, čo by asi urobila atómová veľmoc USA, keby im Iránci s podporou Rusov alebo Číny ostreľovali Washington.
Ako dlho by si nechali brnkať po nose?
Je v záujme európanov predlžovať prehratú vojnu?
Umierajú ľudia, UA sa scvrkáva, nedá sa to nazvať ináč ako ukrajinskou sebagenocídou.
Čo je v európskom záujme? Živiť vojnu s nukleárnou veľmocou až kým nevypukne WW3?
Stačí sa zamyslieť nad tým, čo by asi urobila atómová veľmoc USA, keby im Iránci s podporou Rusov alebo Číny ostreľovali Washington.
Ako dlho by si nechali brnkať po nose?
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
JUGGLER
to si niekto skutočne myslí, že Západ v aktuálnom bode zrazu ukončí podporu UA? V roku 2022 niečo take ešte dávalo logiku, ale dnes už určite nie.
US, nech si o nich myslime cokolvek, stále su supervelmoc číslo jedna. Rusko je aktuálne krajina v ekonomickom úpadku a s vyčerpanou armádou. Sami ruskí analytici priznávajú, že situacia na bojisku sa už nedá zvrátiť v prospech Ruska ani keby sa zmobilizovalo dalsich milion novych vojakov.
**
Podla najnovších infromacii od obyvatelov z Krymu, na polostrove už nechýbaju len pohonne hmoty ale začína byť nedostatok aj bežných potravin. Dalsia potraviny sice este dostupne su, ale uz len v obmedzenych mnozstach na jednu osobu.
to si niekto skutočne myslí, že Západ v aktuálnom bode zrazu ukončí podporu UA? V roku 2022 niečo take ešte dávalo logiku, ale dnes už určite nie.
US, nech si o nich myslime cokolvek, stále su supervelmoc číslo jedna. Rusko je aktuálne krajina v ekonomickom úpadku a s vyčerpanou armádou. Sami ruskí analytici priznávajú, že situacia na bojisku sa už nedá zvrátiť v prospech Ruska ani keby sa zmobilizovalo dalsich milion novych vojakov.
**
Podla najnovších infromacii od obyvatelov z Krymu, na polostrove už nechýbaju len pohonne hmoty ale začína byť nedostatok aj bežných potravin. Dalsia potraviny sice este dostupne su, ale uz len v obmedzenych mnozstach na jednu osobu.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Praveze od roku 2014 kazdy mesiac viac a viac dava zmysel, aby "Zapad zrazu ukoncil podporu UA". Len samozrejme vo vedeni EU si to nedokazu priznat.Trumpeta1978 napísal: ↑So 06 06, 2026 8:48 pm JUGGLER
to si niekto skutočne myslí, že Západ v aktuálnom bode zrazu ukončí podporu UA? V roku 2022 niečo take ešte dávalo logiku, ale dnes už určite nie.
Budes preberat aj v ktorych Ukrajinskych mestach chybaju pohonne hmoty, elektrina - a hlavne ich synovia a otcovia?Trumpeta1978 napísal: ↑So 06 06, 2026 8:48 pm Podla najnovších infromacii od obyvatelov z Krymu, na polostrove už nechýbaju len pohonne hmoty ale začína byť nedostatok aj bežných potravin. Dalsia potraviny sice este dostupne su, ale uz len v obmedzenych mnozstach na jednu osobu.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
jaroslav80
Ukrajinske mesta od zaciatku vojny čelia problemom so zasobovanim či elektrinou. Čo sa týka Krymu, tam je to nová situácia.
Ukrajinske mesta od zaciatku vojny čelia problemom so zasobovanim či elektrinou. Čo sa týka Krymu, tam je to nová situácia.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Timofej Martynov, ekonomický komentátor prokremeľskej televíznej stanice RBC TV, spanikáril po účasti na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre a predpovedal Rusku ťažké časy. Zhodnotil, že finančný systém krajiny a všetky podniky sa rýchlo blížia k vážnemu kolapsu. Expert uviedol, že vedenie krajiny sa úplne odtrhlo od reality a ignoruje varovania analytikov, investorov a podnikateľov. Jedinou cestou z dlhotrvajúcej krízy, ako naznačil komentátor, je okamžité ukončenie vojenskej agresie proti Ukrajine.
Больше информации на портале Антикор: https://antikor.ua/ru/articles/843831-s ... posle_pmef„Zúčastnil som sa všetkých štyroch dní SPIEF a chcem to zhrnúť: bolo to, akoby sme všetci boli v lietadle, ktoré klesalo. My – ekonómovia, spoločnosti, investori, dokonca aj vládni úradníci – sme boli všetci pasažieri v kabíne lietadla, ktoré sa rútilo rýchlosťou voľného pádu,“ vyhlásil propagandista.
„Môžeme sa len modliť, aby pilot prevzal kontrolu nad lietadlom a stiahol ho späť, a to je jediná vec, ktorá nás všetkých zachráni,“ poznamenal Martynov.
**
čo sa týka benzínu, tak s jeho dostatkom začína byť problém aj dokonca v Petrohrade
- osamely chodec
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 4935
- Dátum registrácie: Ut 13 11, 2007 1:57 pm
- Has thanked: 256 times
- Been thanked: 614 times
- Kontaktovať používateľa:
Re: ukrajina-rusko
A nemali dojst cipy Rusku ked ich uz od 2022 vyberaju z umyvaciek riadu? Teda aspon tak tvrdila Ursula.
Existujú starí obchodníci a odvážni obchodníci. Je len veľmi málo starých, odvážnych obchodníkov. “ -Ed Seykota-
Láska nad zlato, myšlienka nad majetok.
Chodci a cyklisti vážia menej ako šoféri a šoférky. (prieskum EU)
Na obchodovani s NG nie som ziskovy.
Láska nad zlato, myšlienka nad majetok.
Chodci a cyklisti vážia menej ako šoféri a šoférky. (prieskum EU)
Na obchodovani s NG nie som ziskovy.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
aktuálny deficit je 7bilionov rublov. Pre porovnanie, pôvodne bol planovany na cely rok 3,8biliona.osamely chodec napísal: ↑Ut 16 06, 2026 5:23 pm A nemali dojst cipy Rusku ked ich uz od 2022 vyberaju z umyvaciek riadu? Teda aspon tak tvrdila Ursula.
V Rusku sa už otvorene hovorí že buď sa začne emisia novych penazi vo velkom /čo ešte viacej podpori inflaciu/ alebo sa vklady obcanov v bankach nutene zmenia na statne dlhopisy.
Niektori hovoria ze deficit Ruska nie je zatial ešte extremny. To je do značnej miery pravda, ale treba si uvedomit, ze Rusko si na rozdiel od inych statov nema od koho pozicat. Chceli pozicky od Ciny ale ta zatial odmietla, aj keby to pre nu bolo jednoduche. Cina chce aby Rusko sa dostalo este do väcsich problemov a tym padom mala nanho este väcsiu páku.
Druha vec je, ze zatial ruskemu rozpoctu velmi pomahali vysoke ceny ropy. Ale ropa už klesla a casom pojde este nizsie.
K tomu utoky na rafinerie na dennej baze.
Za prvy polrok 2026 boli vydane dlhopisy v hodnote za vyse 3 biliónov rubľov. Vieš s akym urokom? 13,5 – 14,55 % /!!/
Cena nafty vzrastla od 04/2026 o 23percent. Mnohe polohospodarske podniky nemaju peniaze a je ohrozeny zber obilia.
Fond narodneho bohatstva sa stale zmenšuje. Ked zmizne, tak pridu zle časy.
- osamely chodec
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 4935
- Dátum registrácie: Ut 13 11, 2007 1:57 pm
- Has thanked: 256 times
- Been thanked: 614 times
- Kontaktovať používateľa:
Re: ukrajina-rusko
Dojdu peniaze, pride primerie, kym su peniaze vyzera , ze budu bojovat. Uzatvori sa to ako vitazstvo oboch stran, nieco podobne ako teraz Iran USA.
Existujú starí obchodníci a odvážni obchodníci. Je len veľmi málo starých, odvážnych obchodníkov. “ -Ed Seykota-
Láska nad zlato, myšlienka nad majetok.
Chodci a cyklisti vážia menej ako šoféri a šoférky. (prieskum EU)
Na obchodovani s NG nie som ziskovy.
Láska nad zlato, myšlienka nad majetok.
Chodci a cyklisti vážia menej ako šoféri a šoférky. (prieskum EU)
Na obchodovani s NG nie som ziskovy.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
https://www.svoboda.org/a/putin-menyaet ... 82026.htmlŠtátna duma narýchlo schválila v troch čítaniach vládne pozmeňujúce návrhy k rozpočtovému kódexu. Tieto návrhy dávajú ministerstvu financií právo zvyšovať výdavky federálneho rozpočtu bez akéhokoľvek súhlasu a požičiavať si akúkoľvek sumu z domáceho trhu bez ohľadu na rozpočtovaný limit dlhu.
hmm..
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Môžeme tipovať.
Ja tipujem, že rusi dobyjú zbytok Donbasu a Trump sa zasadí za uzavretie mierovej dohody za podmienok
dohodnutých v Anchorage.
V najbližších dňoch padne Konstantinovka a podľa všetkého rusi posunú front na Kramatorsk a Sloviansk.
Ukrajincom skôr či neskôr dôjdu ľudia schopní brániť túto hlavnú a najsilnejšie opevnenú obrannú líniu ukrajinskej armády.
Čím viac sa Rusi posúvajú, tým viac ľudí umiera, to je najväčšia a najbolestivejšia tragédia tejto vojny.
Nič sa už nedá zastaviť. To si trebalo uvedomiť v 2022, ked ešte bola možnosť. USA, UK a EU však uverili, že vojnu vyhrajú.
Šialená predstava, ked si uvedomíme, že rusko je nukleárna veľmoc z 5500 jadrovými hlavicami, z toho 1700 pripravených na vypálenie.
Spoliehanie sa na to, že sa rusi vzdajú kvôli ekonomickým problémom, alebo že dôjde v Rusku k prevratu je podľa mňa naivné.
Mentalita rusov je iná. To je hlavná príčina, že nič nejde tak ako si Západ predstavoval.
Američania to už pochopili , EU ešte nie. Američanov vyškolili Afgánci, teraz aj Iránci.
Krátku správu o tom ako CIA vyhodnotili Irán dám do vlákna o Iráne.
Ja tipujem, že rusi dobyjú zbytok Donbasu a Trump sa zasadí za uzavretie mierovej dohody za podmienok
dohodnutých v Anchorage.
V najbližších dňoch padne Konstantinovka a podľa všetkého rusi posunú front na Kramatorsk a Sloviansk.
Ukrajincom skôr či neskôr dôjdu ľudia schopní brániť túto hlavnú a najsilnejšie opevnenú obrannú líniu ukrajinskej armády.
Čím viac sa Rusi posúvajú, tým viac ľudí umiera, to je najväčšia a najbolestivejšia tragédia tejto vojny.
Nič sa už nedá zastaviť. To si trebalo uvedomiť v 2022, ked ešte bola možnosť. USA, UK a EU však uverili, že vojnu vyhrajú.
Šialená predstava, ked si uvedomíme, že rusko je nukleárna veľmoc z 5500 jadrovými hlavicami, z toho 1700 pripravených na vypálenie.
Spoliehanie sa na to, že sa rusi vzdajú kvôli ekonomickým problémom, alebo že dôjde v Rusku k prevratu je podľa mňa naivné.
Mentalita rusov je iná. To je hlavná príčina, že nič nejde tak ako si Západ predstavoval.
Američania to už pochopili , EU ešte nie. Američanov vyškolili Afgánci, teraz aj Iránci.
Krátku správu o tom ako CIA vyhodnotili Irán dám do vlákna o Iráne.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Ukrajina môže získať dost novych vojakov ak by sa tak rozhodla: vela mužov v brannom veku je po celej Europe. Zaroven moze znizit vek odvodu na frontu.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Analýza vraví, že je nemožné násilím deportovať ukrajincov z EU krajín.Trumpeta1978 napísal: ↑St 17 06, 2026 11:07 am Ukrajina môže získať dost novych vojakov ak by sa tak rozhodla: vela mužov v brannom veku je po celej Europe. Zaroven moze znizit vek odvodu na frontu.
A Zelensky už tušil to, k čomu to smeruje, preto nedávno povolil mladším ročníkom opustiť Ukrajinu.
Teda presný opak toho čo píšeš. Oni vedia k čomu dôjde, len nám bežným občanom nemôžu servírovať realitu.
Na ukrajinu odíde len toho roku okolo 100 mld z EU, takže EU nemôže stratiť dôveru obyvateľstva.
Táto generácia ( ani moja ) nezažila, ked ľudia masovo vyšli do ulíc a žiadali koniec zabíjania a mier.
Toho sa vojnychtiví politici najviac boja.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
ano máš pravdu, samozrejme žiadne násilie. UA ale moze zacat obmedzovat konzularne sluzby pre takychto obcanov a zaroven aj hostitelsky stat moze zacat tymto utecencom zneprijemnovat byrokratickym sposobom zivot a tym ich tlacit do situacie aby cast z nich aj sama dobrovolne sa vratila. Ono staci aby sa vratilo iba mensie percento z nich a malo byt znatelny vplyv na posilnenie obrany UA.JUGGLER napísal: ↑St 17 06, 2026 11:20 amAnalýza vraví, že je nemožné násilím deportovať ukrajincov z EU krajín.Trumpeta1978 napísal: ↑St 17 06, 2026 11:07 am Ukrajina môže získať dost novych vojakov ak by sa tak rozhodla: vela mužov v brannom veku je po celej Europe. Zaroven moze znizit vek odvodu na frontu.
A Zelensky už tušil to, k čomu to smeruje, preto nedávno povolil mladším ročníkom opustiť Ukrajinu.
Teda presný opak toho čo píšeš. Oni vedia k čomu dôjde, len nám bežným občanom nemôžu servírovať realitu.
Na ukrajinu odíde len toho roku okolo 100 mld z EU, takže EU nemôže stratiť dôveru obyvateľstva.
Táto generácia ( ani moja ) nezažila, ked ľudia masovo vyšli do ulíc a žiadali koniec zabíjania a mier.
Toho sa vojnychtiví politici najviac boja.
V zaujme Polska je, aby sa obrana nezrutila, preto je vidno ze v tejto krajine silnie hlas tých čo žiadaju aby sa muži v brannom veku vratili do UA.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Skôr by pomohli vysoké odmeny. UA s platnosťou od 1 júna už zvýšila odmeny vojakom.
V zázemí ide o 600 € ( +1/3), prvá línia 6700 € mesačne a strop nejakých 10 300 €.
UA potrebuje predovšetkým mladých operátorov dronov.
Možno by stálo za pokus motivovať odídencov vysokými jednorázovými odmenami napr. 100 000 €
ktoré by zaplatili krajiny EU tým, čo sa dobrovolne vrátia a narukujú.
Len ja vidím u nás predovšetkým bohatých ukrajincov, ktorých zrejme ani vysoká odmena nemotivuje.
Teraz som bol v BA a býval v apartmáne v centre a v garáži bolo dosť veľa áut z UA značkami.
V Prahe detto - samý bohatší. Mladým, ktorý tu študujú a majú prácu a zrejme ich podporujú rodiny
sa určite nebude chcieť odísť. Nikto mladý na Západe, ale aj na západnej UA nechce bojovať v tejto nezmyselnej vojne.
Na internete vidia, že armáda sa s nikým nemazná, že ani sľuby nakoniec nemusia byť dodržané.
A k čomu nakoniec toto všetko povedie? Kým UA tlačila rusov preč možno bola motivácia. Teraz je situácia patová.
V zázemí ide o 600 € ( +1/3), prvá línia 6700 € mesačne a strop nejakých 10 300 €.
UA potrebuje predovšetkým mladých operátorov dronov.
Možno by stálo za pokus motivovať odídencov vysokými jednorázovými odmenami napr. 100 000 €
ktoré by zaplatili krajiny EU tým, čo sa dobrovolne vrátia a narukujú.
Len ja vidím u nás predovšetkým bohatých ukrajincov, ktorých zrejme ani vysoká odmena nemotivuje.
Teraz som bol v BA a býval v apartmáne v centre a v garáži bolo dosť veľa áut z UA značkami.
V Prahe detto - samý bohatší. Mladým, ktorý tu študujú a majú prácu a zrejme ich podporujú rodiny
sa určite nebude chcieť odísť. Nikto mladý na Západe, ale aj na západnej UA nechce bojovať v tejto nezmyselnej vojne.
Na internete vidia, že armáda sa s nikým nemazná, že ani sľuby nakoniec nemusia byť dodržané.
A k čomu nakoniec toto všetko povedie? Kým UA tlačila rusov preč možno bola motivácia. Teraz je situácia patová.
-
Slovan_sk
- Platinum Member ***
- Príspevky: 825
- Dátum registrácie: Ut 13 05, 2014 12:12 pm
- Has thanked: 98 times
- Been thanked: 93 times
Re: ukrajina-rusko
A kto zaplati , ved toto je bezprecedentny status posielat miliardy niekam mimo eu , ako to vobec eu vedenie dokaze obhajit? Mne je skutocne velmi luto celej tejto tragedie ale kedy to skonci a kolko ma to bude stat a keci ze ukrajina bojuje za europu neberiem , za mna nikto nebojuje
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Vojna na Ukrajine je len jedna zo serie proxy vojen, ktore budu nadalej prebiehat medzi zapadnou a severnou Europou proti Rusku. Moldavko, Bielorusko, Gruzinko, Armensko - vsetko potencialne bojiska, otvorena destrukcia zatial len na Ukrajine.JUGGLER napísal: ↑St 17 06, 2026 11:01 am Spoliehanie sa na to, že sa rusi vzdajú kvôli ekonomickým problémom, alebo že dôjde v Rusku k prevratu je podľa mňa naivné.
Mentalita rusov je iná. To je hlavná príčina, že nič nejde tak ako si Západ predstavoval.
Američania to už pochopili , EU ešte nie. Američanov vyškolili Afgánci, teraz aj Iránci.
Krátku správu o tom ako CIA vyhodnotili Irán dám do vlákna o Iráne.
Eskalaciu zatial urcuje zapad, Rusko reaguje.
Ta seria vojen skonci az ked zapadna Europa vykrvaca a pochopia tam konecne, ze tie proxy-vojny ich stoja prilis vela a voci USA a Cine upadne EU do este daleko bezvyznamnejsej pozicie.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Slovensko je čistý prijimatel čo sa tyka vztahu s Eu. Platíme cca 600-800milionov € a z Eu dostavame 2,5 až 4miliardy € ročne. Ked budeme raz väčší platitel ako prijimatel, potom budeme moct protestovat proti tomu čo Eu financuje alebo nefinancuje. Dovtedy sme len chudáci s holou riťou čo sa vozia zadarmo..Slovan_sk napísal: ↑St 17 06, 2026 6:42 pm A kto zaplati , ved toto je bezprecedentny status posielat miliardy niekam mimo eu , ako to vobec eu vedenie dokaze obhajit? Mne je skutocne velmi luto celej tejto tragedie ale kedy to skonci a kolko ma to bude stat a keci ze ukrajina bojuje za europu neberiem , za mna nikto nebojuje
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Mal by si zapocitavat aj to, kolko ziskov sa zo Slovenska presuva k Nemeckym, Britskym a Francuzskym materskym firmam ich pobociek na Slovensku. Potom ti z cisteho prijemcu od EU (peniaze, ktore mozes vyuzit jedine na fontanky a na zbrane, ktorych vyuzitie budu dirigovat generali z Nemecka a USA) zrazu vyjde dojna krava EU a zaroven podriadeny chvost.Trumpeta1978 napísal: ↑Št 18 06, 2026 6:48 am Slovensko je čistý prijimatel čo sa tyka vztahu s Eu. Platíme cca 600-800milionov € a z Eu dostavame 2,5 až 4miliardy € ročne. Ked budeme raz väčší platitel ako prijimatel, potom budeme moct protestovat proti tomu čo Eu financuje alebo nefinancuje. Dovtedy sme len chudáci s holou riťou čo sa vozia zadarmo..
EU ti este urci aj ci mozes s Cinou a Ruskom obchodovat alebo nemozes - a co a ako mozes. Napriklad ci mozes veternu vrtulu rozhodnutu v Bruseli kupit jedine od Holandana a iste nie od Cinana. Ciro kolonia.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
Re: ukrajina-rusko
Výroba paliva se úplně zastavila. Ukrajinci vyřadili 100 % kapacity obří moskevské rafinerie 15 km od Kremlu
https://armadnizpravodaj.cz/zpravodajst ... .sznhp.box
**
Za posledný týždeň sa ruský deficit zvýšil o takmer 300 miliárd rubľov./≈ 3,5 miliardy €./
**
Ruskí nacionalisti na telegramovych uctoch priznávajú, že Rusko v tejto vojne utrpelo porážku. Plačú nad tým že nedokážu odraziť ani útoky "relatívne starých, relatívne slabých rakiet s plochou dráhou letu vo veľkej hĺbke na našom území." /Flamingo/
**
Upozornuju na disproporciu v ukrajinskej vyrobe rakiet a medzi počtami rakiet ktore boli reálne poslané na Rusko. Z toho vyvodzuju že Ukrajina pripravuje "masívny úder".
US obracaju svoj zaujem z Iranu na vojnu medzi UA a Ruskom.
**
Ukrajinská spoločnosť Fire Point predstavila aktualizovanú verziu svojho dronu FP-1, schopného lietať až do vzdialenosti 2 700 km.
https://armadnizpravodaj.cz/zpravodajst ... .sznhp.box
**
Za posledný týždeň sa ruský deficit zvýšil o takmer 300 miliárd rubľov./≈ 3,5 miliardy €./
**
Ruskí nacionalisti na telegramovych uctoch priznávajú, že Rusko v tejto vojne utrpelo porážku. Plačú nad tým že nedokážu odraziť ani útoky "relatívne starých, relatívne slabých rakiet s plochou dráhou letu vo veľkej hĺbke na našom území." /Flamingo/
**
Upozornuju na disproporciu v ukrajinskej vyrobe rakiet a medzi počtami rakiet ktore boli reálne poslané na Rusko. Z toho vyvodzuju že Ukrajina pripravuje "masívny úder".
US obracaju svoj zaujem z Iranu na vojnu medzi UA a Ruskom.
**
Ukrajinská spoločnosť Fire Point predstavila aktualizovanú verziu svojho dronu FP-1, schopného lietať až do vzdialenosti 2 700 km.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6394
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1073 times
- Been thanked: 559 times
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Počas zasadnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vo formáte „Ramstein“ ukazuje ukrajinský minister obrany svojmu nemeckému náprotivku fotografie Moskvy po ukrajinských úderoch 18. júna:
Necenzurované prehlásenie Sergeja Lavrova:
( ak zachytite, že to nejaké západné média doslovne uverejnili, dajte vedieť.
Vylepším si mienku o vyváženom informovaní malým, hoci bezvýznamným + ).
Niekoľko nahlas vyslovených myšlienok o riešení ukrajinskej krízy, Európe a globálnej bezpečnosti
Na stretnutí v Londýne 7. júna predstavitelia Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj Volodymyr Zelenskyj, predložili päť požiadaviek Rusku ako podmienky pre „spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajine.
Na základe týchto požiadaviek zjednotená Európa navrhuje začať dialóg s Moskvou.
Pozadie
Všetky skúsenosti s rokovaniami s Európou ako súčasťou „kolektívneho Západu“ za posledných 20 rokov odhaľujú len jednu vec: rokovania s Ruskom sú klamlivou taktikou, diplomatickým krytím geopolitickej expanzie Západu a jeho inštitúcií, predovšetkým NATO a Európskej únie, na východ – smerom k ruským hraniciam.
Príspevok Európy k rozdúchaniu ukrajinskej krízy je nepopierateľný.
Spolu s Američanmi inšpirovali Európania v roku 2004 v Kyjeve „oranžovú revolúciu“.
Aby na Ukrajine vytvorili protiruskú oporu, strávili roky podplácaním politikov a celých strán, prepisovaním histórie a vzdelávacích programov, podporou a kultivovaním ukrajinského nacionalizmu a robili všetko pre to, aby Ukrajinu dištancovali od Ruska.
V roku 2013 Európska únia odmietla náš návrh na nájdenie kompromisného riešenia asociačnej dohody, na podpísanie ktorej Brusel vyvíjal tlak na Viktora Janukovyča.
Dovoľte mi pripomenúť: Ukrajine bola ponúknutá možnosť otvoriť svoje trhy bez sľubov reciprocity, hoci by to bolo nezlučiteľné s pokračujúcou účasťou Kyjeva v zóne voľného obchodu SNŠ.
Potom, čo Viktor Janukovyč požiadal o odloženie dohody, Európania vyprovokovali pouličné nepokoje, po ktorých v februári 2014 nasledoval v Kyjeve prevrat.
Rovnako zradne sa potom zachovali Nemecko, Francúzsko a Poľsko.
Potom, čo poskytli záruky na realizáciu dohody opozície s Viktorom Janukovyčom, umyli si ruky nad situáciou, hneď ako sa k moci dostala tá istá opozícia, ktorú ovládali, s tvrdením, že demokracia môže nabrať neočakávané smery.
Európania potom začali podporovať nové mocenské štruktúry.
Keď boli 2. mája 2014 v Odese upálené desiatky nevinných zástancov zbližovania s Ruskom, z Európy neprišlo ani slovo odsúdenia.
Francúzsko a Nemecko ako ručitelia minských dohôd z roku 2015 de facto povzbudzovali ukrajinský režim k sabotovaniu svojich záväzkov.
Ako po začatí spoločnej vojenskej operácie priznali Angela Merkelová a François Hollande, plnenie minských dohôd Kyjevom, ktoré jednomyseľne schválila Bezpečnostná rada OSN, nebolo v pláne.
Cieľom bolo získať čas na „posilnenie moci“ ukrajinských ozbrojených síl ich vyzbrojením západnými zbraňami.
Rusko zo svojej strany urobilo všetko pre to, aby bezpečnostnú krízu v Európe prekonalo diplomatickou cestou.
V januári 2022 však USA a NATO odmietli ruský návrh na uzavretie právne záväzných dohôd o vzájomných bezpečnostných zárukách.
Európski členovia Aliancie sa na tom aktívne podieľali.
Po začatí špeciálnej vojenskej operácie zjednotená Európa podporila postoj britského premiéra k prerušeniu istanbulských rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.
Johnsonova výzva Kyjevu, aby „nič nepodpisoval a len bojoval“, natrvalo zavrela dvere zmysluplnej diplomacii.
Súčasná situácia
Vynára sa otázka: prečo európski lídri náhle „zmenili tón“ a začali hovoriť o rokovaniach a čo sledujú svojimi vyhláseniami?
Napríklad podľa vyhlásenia najvyššej diplomatky EÚ Kristiny Kallasovej je dialóg s Ruskom nevyhnutný na to, aby Európa dosiahla podmienky, vrátane vyplatenia „reparácií“ Ukrajine, stiahnutia vojsk z Podnesterska a Kaukazu, zrušenia zákona o „zahraničných agentoch“ a stanovenia maximálneho počtu vojakov pre ruské ozbrojené sily.
Domnieva sa, že „spravodlivý a trvalý mier nie je možné dosiahnuť bez zodpovednosti Ruska“.
19. mája tohto roku zástupca EÚ počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN zdôraznil, že „vojenská podpora Ukrajiny nie je v rozpore s túžbou po mieri; je predpokladom pre rokovania v dobrej viere“.
Európa má v úmysle viesť rokovania s Ruskom súbežne s pokračujúcou právnou agresiou vykonávanou prostredníctvom Rady Európy.
Táto kedysi rešpektovaná organizácia vytvára štruktúry, „ktoré majú Rusko priviesť k zodpovednosti“: „register škôd“, „komisia pre náhradu škôd“ a „osobitný tribunál“.
Európska únia dala zelenú zadržiavaniu obchodných lodí na otvorenom mori.
V Baltskom mori a v Atlantiku už došlo k viacerým incidentom.
Západ zároveň zatvára oči pred teroristickými útokmi ukrajinských ozbrojených síl v Čiernom a Stredozemnom mori.
Skutočným cieľom európskych lídrov teda nie sú rokovania s Ruskom, ale skôr záchrana Zelenského režimu a jeho zachovanie ako odrazového mostíka pre pokračovanie boja proti nám.
Na tento účel chcú európske metropoly dosiahnuť rýchle prímerie, aby zabránili kolapsu ukrajinských ozbrojených síl na fronte.
Chcú konflikt „zmraziť“, bez toho, aby riešili jeho základné príčiny.
A okamžite nasadiť na Ukrajinu vojenské kontingenty britsko-francúzskej „koalície ochotných“.
Je všeobecne známe, že európske elity investovali svoj „politický kapitál“ do konfrontácie s Ruskom a minuli stovky miliárd dolárov na podporu kyjevského režimu a na zvýšenie vojenských rozpočtov krajín EÚ a NATO.
Európa plánuje dosiahnuť „bojovú pohotovosť“ pre konflikt s Ruskom do roku 2030.
Do tej doby chcú rôznymi prostriedkami získať čas.
Ako cynicky vyhlásil náčelník belgického generálneho štábu v apríli tohto roku: „Máme ešte pár rokov vďaka krvi Ukrajincov, ktorí nám tento čas kupujú.“
Zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii, má v úmysle rozvíjať Ukrajinu a Moldavsko a vtiahnuť Arménsko do svojej obežnej dráhy.
NATO sa rozšírilo na východ a pohltilo Fínsko a Švédsko.
Ukrajina je vnímaná ako „úderná sila“ budúcich európskych ozbrojených síl, autonómnych voči USA a NATO.
Riziká pre globálnu bezpečnosť
Táto situácia predstavuje vážne riziká pre globálnu bezpečnosť, pretože priamy konflikt medzi NATO a Ruskom by sa mohol rýchlo premeniť na jadrovú prestrelku s katastrofálnymi následkami.
Pod heslom „strategická autonómia“ prechádza Európa významným posilňovaním svojich vojenských schopností, a to aj v jadrovej oblasti.
Parížske plány poskytnúť „jadrový dáždnik“ niekoľkým krajinám EÚ a NATO sú hlboko znepokojujúce.
To určite nezvýši bezpečnosť ani samotného Francúzska, ani príjemcov jeho „pomoci“.
Napriek tomu všetkému politickí a vojenskí činitelia v Európe pripisujú Rusku agresívne plány, ktoré sa údajne neobmedzujú len na Ukrajinu.
Ruský prezident opakovane vyhlásil, že ide o nezmysel, provokáciu a dezinformáciu, ktorej cieľom je vyčleniť z rozpočtu finančné prostriedky na boj proti Rusku.
A to nie je pozadie, na ktorom je možné viesť zmysluplné rokovania o čomkoľvek.
Postoj Ruska
Pokiaľ ide o rokovania, ako zopakoval Vladimir Putin na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, neodmietame spolupracovať s nikým.
Európu však vnímame ako stranu konfliktu, ktorá má záujem na porážke Ruska, a samotní Európania sa tak otvorene prezentujú.
Dialóg s Európou preto nemôže prebiehať ako nestranný pozorovateľ tretej strany.
Rusko uprednostňuje, aby sa ciele Centrálneho vojenského okruhu dosiahli diplomatickou cestou.
To si vyžaduje spoľahlivé zaručenie bezpečnosti Ruska na jeho západných hraniciach a cti a dôstojnosti našich občanov a krajanov, vrátane ich práva na rodný ruský jazyk a pravoslávnu vieru.
Pokračovanie západnej vojenskej, politickej a ekonomickej expanzie neprichádza do úvahy – je v rozpore s imperatívmi multipolárneho sveta.
Európski lídri si musia uvedomiť, že regionálny bezpečnostný model, budovaný v Európe celé desaťročia počnúc prijatím Helsinského záverečného aktu v roku 1975, bol zničený ich vlastnými rukami.
K nemu už nebude návratu.
Teraz je čas pokročiť smerom k vytvoreniu pan-kontinentálnej bezpečnostnej architektúry, otvorenej pre všetky euroázijské krajiny, ktorá bude odrážať multipolárnu realitu dnešnej doby.
Princíp rovnocennej a nedeliteľnej bezpečnosti, pošliapaný v euroatlantických štruktúrach, je možné realizovať v novej euroázijskej architektúre. Akonáhle budú podmienky zrelé, Európa sa bude môcť k tomuto ambicióznemu úsiliu pripojiť.
Kľúčom je, že zmysluplný dialóg si vyžaduje obnovenie dôvery, ktorú podkopali protiruské kroky Západu a Európy v období po studenej vojne.
Dôveru možno obnoviť iba praktickými krokmi, ktoré preukážu úprimné odmietnutie využívania diplomacie ako zásterky pre expanzívne plány.
Dôveru nemožno obnoviť a dialóg nemožno obnoviť ultimátami, ako bolo to, ktoré bolo Rusku predložené 7. júna v Londýne.
Namiesto epilógu: Je príznačné, že londýnske ultimátum kategoricky potvrdili veľvyslanci Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka na stretnutí na ruskom ministerstve zahraničných vecí 11. júna, o čo naliehavo žiadali.
To bol jediný účel ich návštevy ruského ministerstva zahraničných vecí.
-------------------------------------------------------------------
P.S. Som si pozrel tých 5 podmienok, ktoré dali Briti, Nemci, Francúzi so Zelenským dokopy a poslali Moskve:
1. Zastavenie nepriateľských akcií. Vyzvali prezidenta Putina, aby súhlasil s okamžitým a úplným prímerím.
2. Súčasná línia kontaktu by mala byť východiskovým bodom pre rokovania.
Medzinárodné hranice nemožno meniť silou a musí sa plne rešpektovať zvrchované právo Ukrajiny zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia a spojenectvá.
3. Ukrajina musí po nadobudnutí platnosti prímeria dostať dôveryhodné a právne záväzné bezpečnostné záruky, ktoré budú vychádzať zo záväzkov prijatých v Berlíne v decembri 2025 a v Paríži v januári 2026.
Uvádza sa, že to zahŕňa aj nasadenie mnohonárodných síl na Ukrajine.
4. Ruské aktíva zostanú zmrazené, kým Rusko neukončí svoju agresívnu vojnu a nenahradí Ukrajine škody spôsobené vojnou.
5. Akákoľvek dohoda musí chrániť európske bezpečnostné záujmy.
Prvky akýchkoľvek rokovaní, do ktorých sú zapojené EÚ a NATO, si budú vyžadovať súhlas EÚ a jej členských štátov, ako aj spojencov NATO.
Necenzurované prehlásenie Sergeja Lavrova:
( ak zachytite, že to nejaké západné média doslovne uverejnili, dajte vedieť.
Vylepším si mienku o vyváženom informovaní malým, hoci bezvýznamným + ).
Niekoľko nahlas vyslovených myšlienok o riešení ukrajinskej krízy, Európe a globálnej bezpečnosti
Na stretnutí v Londýne 7. júna predstavitelia Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj Volodymyr Zelenskyj, predložili päť požiadaviek Rusku ako podmienky pre „spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajine.
Na základe týchto požiadaviek zjednotená Európa navrhuje začať dialóg s Moskvou.
Pozadie
Všetky skúsenosti s rokovaniami s Európou ako súčasťou „kolektívneho Západu“ za posledných 20 rokov odhaľujú len jednu vec: rokovania s Ruskom sú klamlivou taktikou, diplomatickým krytím geopolitickej expanzie Západu a jeho inštitúcií, predovšetkým NATO a Európskej únie, na východ – smerom k ruským hraniciam.
Príspevok Európy k rozdúchaniu ukrajinskej krízy je nepopierateľný.
Spolu s Američanmi inšpirovali Európania v roku 2004 v Kyjeve „oranžovú revolúciu“.
Aby na Ukrajine vytvorili protiruskú oporu, strávili roky podplácaním politikov a celých strán, prepisovaním histórie a vzdelávacích programov, podporou a kultivovaním ukrajinského nacionalizmu a robili všetko pre to, aby Ukrajinu dištancovali od Ruska.
V roku 2013 Európska únia odmietla náš návrh na nájdenie kompromisného riešenia asociačnej dohody, na podpísanie ktorej Brusel vyvíjal tlak na Viktora Janukovyča.
Dovoľte mi pripomenúť: Ukrajine bola ponúknutá možnosť otvoriť svoje trhy bez sľubov reciprocity, hoci by to bolo nezlučiteľné s pokračujúcou účasťou Kyjeva v zóne voľného obchodu SNŠ.
Potom, čo Viktor Janukovyč požiadal o odloženie dohody, Európania vyprovokovali pouličné nepokoje, po ktorých v februári 2014 nasledoval v Kyjeve prevrat.
Rovnako zradne sa potom zachovali Nemecko, Francúzsko a Poľsko.
Potom, čo poskytli záruky na realizáciu dohody opozície s Viktorom Janukovyčom, umyli si ruky nad situáciou, hneď ako sa k moci dostala tá istá opozícia, ktorú ovládali, s tvrdením, že demokracia môže nabrať neočakávané smery.
Európania potom začali podporovať nové mocenské štruktúry.
Keď boli 2. mája 2014 v Odese upálené desiatky nevinných zástancov zbližovania s Ruskom, z Európy neprišlo ani slovo odsúdenia.
Francúzsko a Nemecko ako ručitelia minských dohôd z roku 2015 de facto povzbudzovali ukrajinský režim k sabotovaniu svojich záväzkov.
Ako po začatí spoločnej vojenskej operácie priznali Angela Merkelová a François Hollande, plnenie minských dohôd Kyjevom, ktoré jednomyseľne schválila Bezpečnostná rada OSN, nebolo v pláne.
Cieľom bolo získať čas na „posilnenie moci“ ukrajinských ozbrojených síl ich vyzbrojením západnými zbraňami.
Rusko zo svojej strany urobilo všetko pre to, aby bezpečnostnú krízu v Európe prekonalo diplomatickou cestou.
V januári 2022 však USA a NATO odmietli ruský návrh na uzavretie právne záväzných dohôd o vzájomných bezpečnostných zárukách.
Európski členovia Aliancie sa na tom aktívne podieľali.
Po začatí špeciálnej vojenskej operácie zjednotená Európa podporila postoj britského premiéra k prerušeniu istanbulských rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.
Johnsonova výzva Kyjevu, aby „nič nepodpisoval a len bojoval“, natrvalo zavrela dvere zmysluplnej diplomacii.
Súčasná situácia
Vynára sa otázka: prečo európski lídri náhle „zmenili tón“ a začali hovoriť o rokovaniach a čo sledujú svojimi vyhláseniami?
Napríklad podľa vyhlásenia najvyššej diplomatky EÚ Kristiny Kallasovej je dialóg s Ruskom nevyhnutný na to, aby Európa dosiahla podmienky, vrátane vyplatenia „reparácií“ Ukrajine, stiahnutia vojsk z Podnesterska a Kaukazu, zrušenia zákona o „zahraničných agentoch“ a stanovenia maximálneho počtu vojakov pre ruské ozbrojené sily.
Domnieva sa, že „spravodlivý a trvalý mier nie je možné dosiahnuť bez zodpovednosti Ruska“.
19. mája tohto roku zástupca EÚ počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN zdôraznil, že „vojenská podpora Ukrajiny nie je v rozpore s túžbou po mieri; je predpokladom pre rokovania v dobrej viere“.
Európa má v úmysle viesť rokovania s Ruskom súbežne s pokračujúcou právnou agresiou vykonávanou prostredníctvom Rady Európy.
Táto kedysi rešpektovaná organizácia vytvára štruktúry, „ktoré majú Rusko priviesť k zodpovednosti“: „register škôd“, „komisia pre náhradu škôd“ a „osobitný tribunál“.
Európska únia dala zelenú zadržiavaniu obchodných lodí na otvorenom mori.
V Baltskom mori a v Atlantiku už došlo k viacerým incidentom.
Západ zároveň zatvára oči pred teroristickými útokmi ukrajinských ozbrojených síl v Čiernom a Stredozemnom mori.
Skutočným cieľom európskych lídrov teda nie sú rokovania s Ruskom, ale skôr záchrana Zelenského režimu a jeho zachovanie ako odrazového mostíka pre pokračovanie boja proti nám.
Na tento účel chcú európske metropoly dosiahnuť rýchle prímerie, aby zabránili kolapsu ukrajinských ozbrojených síl na fronte.
Chcú konflikt „zmraziť“, bez toho, aby riešili jeho základné príčiny.
A okamžite nasadiť na Ukrajinu vojenské kontingenty britsko-francúzskej „koalície ochotných“.
Je všeobecne známe, že európske elity investovali svoj „politický kapitál“ do konfrontácie s Ruskom a minuli stovky miliárd dolárov na podporu kyjevského režimu a na zvýšenie vojenských rozpočtov krajín EÚ a NATO.
Európa plánuje dosiahnuť „bojovú pohotovosť“ pre konflikt s Ruskom do roku 2030.
Do tej doby chcú rôznymi prostriedkami získať čas.
Ako cynicky vyhlásil náčelník belgického generálneho štábu v apríli tohto roku: „Máme ešte pár rokov vďaka krvi Ukrajincov, ktorí nám tento čas kupujú.“
Zjednotená Európa naďalej sníva o expanzii, má v úmysle rozvíjať Ukrajinu a Moldavsko a vtiahnuť Arménsko do svojej obežnej dráhy.
NATO sa rozšírilo na východ a pohltilo Fínsko a Švédsko.
Ukrajina je vnímaná ako „úderná sila“ budúcich európskych ozbrojených síl, autonómnych voči USA a NATO.
Riziká pre globálnu bezpečnosť
Táto situácia predstavuje vážne riziká pre globálnu bezpečnosť, pretože priamy konflikt medzi NATO a Ruskom by sa mohol rýchlo premeniť na jadrovú prestrelku s katastrofálnymi následkami.
Pod heslom „strategická autonómia“ prechádza Európa významným posilňovaním svojich vojenských schopností, a to aj v jadrovej oblasti.
Parížske plány poskytnúť „jadrový dáždnik“ niekoľkým krajinám EÚ a NATO sú hlboko znepokojujúce.
To určite nezvýši bezpečnosť ani samotného Francúzska, ani príjemcov jeho „pomoci“.
Napriek tomu všetkému politickí a vojenskí činitelia v Európe pripisujú Rusku agresívne plány, ktoré sa údajne neobmedzujú len na Ukrajinu.
Ruský prezident opakovane vyhlásil, že ide o nezmysel, provokáciu a dezinformáciu, ktorej cieľom je vyčleniť z rozpočtu finančné prostriedky na boj proti Rusku.
A to nie je pozadie, na ktorom je možné viesť zmysluplné rokovania o čomkoľvek.
Postoj Ruska
Pokiaľ ide o rokovania, ako zopakoval Vladimir Putin na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, neodmietame spolupracovať s nikým.
Európu však vnímame ako stranu konfliktu, ktorá má záujem na porážke Ruska, a samotní Európania sa tak otvorene prezentujú.
Dialóg s Európou preto nemôže prebiehať ako nestranný pozorovateľ tretej strany.
Rusko uprednostňuje, aby sa ciele Centrálneho vojenského okruhu dosiahli diplomatickou cestou.
To si vyžaduje spoľahlivé zaručenie bezpečnosti Ruska na jeho západných hraniciach a cti a dôstojnosti našich občanov a krajanov, vrátane ich práva na rodný ruský jazyk a pravoslávnu vieru.
Pokračovanie západnej vojenskej, politickej a ekonomickej expanzie neprichádza do úvahy – je v rozpore s imperatívmi multipolárneho sveta.
Európski lídri si musia uvedomiť, že regionálny bezpečnostný model, budovaný v Európe celé desaťročia počnúc prijatím Helsinského záverečného aktu v roku 1975, bol zničený ich vlastnými rukami.
K nemu už nebude návratu.
Teraz je čas pokročiť smerom k vytvoreniu pan-kontinentálnej bezpečnostnej architektúry, otvorenej pre všetky euroázijské krajiny, ktorá bude odrážať multipolárnu realitu dnešnej doby.
Princíp rovnocennej a nedeliteľnej bezpečnosti, pošliapaný v euroatlantických štruktúrach, je možné realizovať v novej euroázijskej architektúre. Akonáhle budú podmienky zrelé, Európa sa bude môcť k tomuto ambicióznemu úsiliu pripojiť.
Kľúčom je, že zmysluplný dialóg si vyžaduje obnovenie dôvery, ktorú podkopali protiruské kroky Západu a Európy v období po studenej vojne.
Dôveru možno obnoviť iba praktickými krokmi, ktoré preukážu úprimné odmietnutie využívania diplomacie ako zásterky pre expanzívne plány.
Dôveru nemožno obnoviť a dialóg nemožno obnoviť ultimátami, ako bolo to, ktoré bolo Rusku predložené 7. júna v Londýne.
Namiesto epilógu: Je príznačné, že londýnske ultimátum kategoricky potvrdili veľvyslanci Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka na stretnutí na ruskom ministerstve zahraničných vecí 11. júna, o čo naliehavo žiadali.
To bol jediný účel ich návštevy ruského ministerstva zahraničných vecí.
-------------------------------------------------------------------
P.S. Som si pozrel tých 5 podmienok, ktoré dali Briti, Nemci, Francúzi so Zelenským dokopy a poslali Moskve:
1. Zastavenie nepriateľských akcií. Vyzvali prezidenta Putina, aby súhlasil s okamžitým a úplným prímerím.
2. Súčasná línia kontaktu by mala byť východiskovým bodom pre rokovania.
Medzinárodné hranice nemožno meniť silou a musí sa plne rešpektovať zvrchované právo Ukrajiny zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia a spojenectvá.
3. Ukrajina musí po nadobudnutí platnosti prímeria dostať dôveryhodné a právne záväzné bezpečnostné záruky, ktoré budú vychádzať zo záväzkov prijatých v Berlíne v decembri 2025 a v Paríži v januári 2026.
Uvádza sa, že to zahŕňa aj nasadenie mnohonárodných síl na Ukrajine.
4. Ruské aktíva zostanú zmrazené, kým Rusko neukončí svoju agresívnu vojnu a nenahradí Ukrajine škody spôsobené vojnou.
5. Akákoľvek dohoda musí chrániť európske bezpečnostné záujmy.
Prvky akýchkoľvek rokovaní, do ktorých sú zapojené EÚ a NATO, si budú vyžadovať súhlas EÚ a jej členských štátov, ako aj spojencov NATO.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3618
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 32 times
- Been thanked: 1705 times
Re: ukrajina-rusko
Marker prinesie len jednostranny pohlad
https://marker.sk/videa/242/hrdlorezov- ... ju-eu-mlci
Ja si dovolim komplexnejsi pohlad na problem ukrajinsko-polskych vztahov:
Historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Michal Šmigeľ hovorí o pozadí dlhoročného sporu medzi Poľskom a Ukrajinou. Ten sa týka rozdielneho vnímania bývalej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na oboch stranách.
Pre Poľsko ide prioritne o to, že UPA v čase nacistickej okupácie vyháňala najmä z Volyne etnických Poliakov a zabíjala ich. Naopak, Ukrajina zdôrazňuje protisovietsky odpor UPA a jej boj za svoju nezávislosť. Obe krajiny sa nezhodujú ani na počte obetí.
„Bola to bratovražedná vojna, dedina išla proti dedine, sedliaci proti sedliakom. Niekdajší susedia sa stali nepriateľmi. Je smutné, že k otváraniu starých rán dochádza v podmienkach ruskej agresie. Z histórie by sa mali poučiť, nie ju zneužívať na zisk politického kapitálu,“ hovorí Šmigeľ, podľa ktorého je spor o Volyň výsledkom súboja dvoch nacionalizmov.
Zodpovednosť je podľa slovenského historika na oboch stranách. Poľsko berie veci citlivo a Ukrajinci mali predvídať reakciu poľskej strany. Poľský sejm v roku 2016 schválil v súvislosti s volyňskou tragédiou rezolúciu, že ide o genocídu..
Téma banderovcov a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), po ktorej prezident Zelenskyj pomenoval jednu elitnú vojenskú jednotku, vyvolala silnú roztržku medzi Varšavou a Kyjivom. Ako to hodnotíte?
Ťažko mi to hodnotiť, nie som politológ, ale historik. Spor sa však týka predovšetkým historickej pamäti a hodnotenia UPA a to je rozdielne. Poľsko prioritne vníma UPA cez konflikt na Volyni, teda na území dnešnej Ukrajiny, ktoré bolo v 20. a 30. rokoch súčasťou Poľska a v roku 1939 ho začlenilo ZSSR. V čase nacistickej okupácie UPA vyháňala z Volyne a zabíjala etnických Poliakov. Tí odpovedali odvetou.
Naopak, mnohí Ukrajinci nevnímajú UPA primárne cez volyňskú tragédiu, ale cez protisovietsky odpor. Ide teda o odlišné vnímanie tej istej veci a v zásade aj rozdielnu historickú politiku.
Spor o UPA je poľutovaniahodný, pretože od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 práve Poľsko masívne podporuje Ukrajinu vojensky aj politicky. Mali v minulosti spoločného nepriateľa a majú ho aj dnes – je ním Rusko. Je nepochopiteľné, prečo sa z Poľska stáva dnes de facto nepriateľ Ukrajiny, aspoň v politickom zmysle.
Poľsko však deklarovalo, že na jeho doterajšej podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom sa nič nemení. Skôr ide o to, že opäť raz, tak ako v minulosti „vzplanula“ téma UPA. Verím však, že časom tieto spory stíchnu, najmä ak sa téma nebude zneužívať v politických cieľoch.
Podľa mňa je to nacionalistická hra dvoch prezidentov – Nawrockého a Zelenského – smerom k vnútornému publiku. Je smutné, že k otváraniu „starých rán“ dochádza v podmienkach ruskej agresie. Z histórie by sa mali poučiť, nie ju zneužívať na zisk politického kapitálu.
Poľsko veci berie citlivo a Ukrajinci mali predvídať reakciu poľskej strany. Poľský sejm v roku 2016 schválil v súvislosti s volyňskou tragédiou rezolúciu, že ide o genocídu. Ukrajinci sa usilujú prezentovať UPA ako bojovníkov za svoju nezávislosť, čo je tiež pravda, Volyň je pre nich jeden článok zo série poľsko-ukrajinských konfliktov v 20. až 40. rokoch minulého storočia.
Táto téma vyvolala masívnu reakciu na ukrajinskej strane. Prezident Zelenskyj vrátil do Varšavy Rad bieleho leva poštovou zásielkou, čo je pre Poľsko isto ponižujúce; svoje poľské vyznamenania vrátili aj predchádzajúci ukrajinskí prezidenti. To problémy iba ďalej stupňuje.
Opakujem, nechcem to komentovať, som odborník na históriu, nie na súčasnú politiku. Myslím si, že cestu k sebe však budú musieť nájsť – v terajšej situácii sa navzájom potrebujú.
V minulosti znepriatelené európske národy, napríklad Francúzi a Nemci – našli aj napriek vojnám spoločnú zhodu na histórii, viedli spoločné bádanie, dospeli k zmiereniu a našli cestu k sebe. Prečo to nedokážu Poliaci a Ukrajinci?
Nemci a Francúzi vzťahy vyriešili, ide však o rozvinutejšie civilizácie, na východe Európy ostali konflikty naďalej živé. Pritom najčastejšie ich „oživujú“ politici. Vezmime si napríklad maďarsko-slovenské vzťahy a výrok nového maďarského premiéra Pétera Magyara, že Maďarsko susedí samo so sebou.
Ak hovoríme o masakroch vo Volyni, ktoré sú podávané ako najdôležitejší faktor, často sa zabúda na širší kontext. V rokoch 1942 a 1947 dochádzalo k sérii konfliktov, ktoré boli výsledkom napätých poľsko-ukrajinských vzťahov z predvojnového obdobia.
Ukrajina vyhlásila svoju nezávislosť v roku 1918 a hneď ju napadlo boľševické Rusko. V roku 1919 boli Ukrajinci zatlačení boľševickými vojskami, bielymi (Denikinovými) vojskami a Poliakmi, ktoré z troch strán útočili a snažili sa obsadiť ukrajinské územie, čo sa aj stalo. Rižským mierom v roku 1921 bola Ukrajina rozdelená na dve časti, takzvaná veľká (dniperská) Ukrajina sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu, západné oblasti boli pričlenené k Poľsku. S tým sa Ukrajinci nikdy nezmierili. Volyň (modrou) a západná Halič (oranžovou) v roku 1939. Západ Volyne bol súčasťou Poľska, východ Sovietskeho zväzu, dnes ležia na území Ukrajiny. Zdroj – Wikimedia/Gryffindor
Aká bola medzivojnová poľská politika voči Ukrajincom?
Veľmi problematická. Ukrajinci boli v medzivojnovom Poľsku občanmi druhej kategórie. Búrili sa, a tak boli pacifikovaní, prebiehalo úsilie o ich polonizáciu a katolizáciu.
V Sovietskom zväze sa zaobchádzalo s Ukrajincami ešte horšie.
Áno, boli to masové deportácie, likvidácia roľníkov a kolektivizácia a najmä hladomor. Stalin odpor Ukrajincov zlomil, v Poľsku sa to nestalo. Ukrajinská frustrácia a hnev viedli k sérii konfliktov, z ktorých volyňské masakre sú jedny z najvýznamnejších. Žiaľ, ostatné sa príliš neberú do úvahy.
Pred Volyňskou tragédiou boli konflikty v okolí Chelmu a Lublinu. Po roku 1945 sa diali vzájomné presídlenia Poliakov a Ukrajincov. Na poľskej strane po 2. svetovej vojne prebiehala Akcia Visla, deportácie Lemkov, Rusínov z poľsko-ukrajinského pohraničia na severozápad Poľska. Poliaci ich obviňovali z kolaborácie s banderovcami, teda s UPA.
A potom netreba zabúdať na účasť poľskej Armie Krajowej v konflikte na Volyni. Po vojne sa odohrali jej zásahy proti Ukrajincom a aj voči slovenskej menšine na hornej Orave a severnom Spiši. Sovieti zase pre UPA vypaľovali na západnej Ukrajine celé lesné masívy, Ukrajincov vysídľovali za podporu UPA, tisíce ich skončili v Kazachstane a na Sibíri.
Hovoríte o kľúčovom poľsko-ukrajinskom spore, ktorým sú udalosti na Volyni. Čo presne, aké masakre sa tam odohrávali?
Je to vyvrcholenie poľsko-ukrajinského antagonizmu z predchádzajúceho obdobia. Volyň je výsledok súboja dvoch nacionalizmov. Od roku 1942 sa tam začínajú budovať povstalecké štruktúry UPA a zároveň štruktúry poľskej Armie Krajowej. Snažia sa ovládnuť územie. Zároveň na Volyni operujú sovietski partizáni a rôzne neidentifikovateľné skupiny sovietskej tajnej polície NKVD. Okrem toho sú vo volyňskom konflikte aktívne aj nemecké okupačné orgány a miestne obyvateľstvo si vytvára jednotky domobrany.
V roku 1943 dochádza na Volyni k tragédii, etnickým čistkám, ktoré sa neskôr preniesli do susednej Haliče. Hovoríme o nezmyselnej a tragickej bratovražednej vojne medzi Ukrajincami a Poliakmi. Regionálni velitelia UPA nadobudli presvedčenie, že je potrebné sa v tom operačnom území zbaviť „nepriateľského elementu“, za ktorý považovali Poliakov. Boli odhodlaní zaútočiť, skôr než sa poľské nacionalistické podzemie rozrastie a rozšíri svoje štruktúry na celú Volyň.
Poliaci už od dvadsiatych rokov Volyň fakticky kolonizovali, takže ukrajinský ozbrojený odpor bol sčasti pochopiteľný.
To je pravda. Majetky, ktoré boli odobraté Ukrajincom, dostávali často poľskí legionári ako odmenu za účasť vo vojne so sovietskymi boľševikmi. Paradoxne, v poľsko-boľševickej vojne, ktorá napokon rozhodla o rozdelení Ukrajiny na dve časti, bojovali spolu s Poliakmi Ukrajinci. Tí vnímali ako krivdu to, ako sa k nim Poliaci potom zachovali, že keď už ich nepotrebovali a boľševici boli vyhnaní, „odhodili“ ich.
Poliaci tvorili aj časť pôvodného obyvateľstva Volyne?
V malej miere. Od dvadsiatych rokov tam územia získavali poľskí kolonisti, poľská správa, ich počet prudko rástol. Ukrajinci vnímali poľský element ako cudzí, proti „poľskému panstvu“ viedli sabotážne a povstalecké aktivity.
Kto vojensky zasiahol ako prvý, UPA alebo Armia Krajowa?
UPA zaútočila ako prvá. Uznáva to aj ukrajinská historiografia. Napokon, aj počet poľských obetí je vyšší ako počet tých ukrajinských.
Bola to teda bratovražedná vojna, akú sme videli aj v 90. rokoch počas rozpadu Juhoslávie na Balkáne?
Presne tak, dedina išla proti dedine, sedliaci proti sedliakom. Niekdajší susedia sa stali nepriateľmi. Bolo to čosi strašné a kruté. Olej do ohňa prilievali nemeckí okupanti a sovietski partizáni, zväčša napomáhajúci Poliakom. Lingvistická mapa Poľska z roku 1937. Zdroj – Wikipedia/Mariusz Paździora
Ako vyzerali odvetné akcie, čistky Armie Krajowej proti Ukrajincom?
Bránili sa a útočili na ukrajinské oddiely a dediny, ktoré predtým vyháňali Poliakov. Obete na oboch stranách dodnes nikto nespočítal, čo je pre historiografiu problém.
Ako je možné, že ani po 80 rokoch obete nikto nespočítal?
Poľská historiografia začala robiť výskum ako prvá, mala však obmedzený prístup do sovietskych archívov. Paradoxne, v súčasnosti obete počítajú poľskí historici ukrajinského pôvodu žijúci v Poľsku.
Akú podobu majú tieto výskumy na ukrajinskej strane?
Do roku 1990 ich v Sovietskom zväze robiť nemohli, zložité je to aj dnes počas ruskej agresie od roku 2022. Pred ňou vznikla dôležitá komisia poľsko-ukrajinských historikov; každý rok sa stretávali, diskutovali, vydávali publikácie, zborníky dokumentov, vojna však všetko zastavila. Poliaci teda majú náskok, majú to (z ich pohľadu) lepšie spracované. Ukrajinský pohľad je v procese rozpracovania, začal sa realizovať relatívne nedávno. Aby sme pochopili, čo sa na Volyni dialo, potrebujeme dva pohľady a zatiaľ máme len ten poľský.
Aké sú odhady počtu obetí na poľskej a ukrajinskej strane?
Historici z oboch strán solídne spolu komunikovali a nepochybne aj budú. Ukrajinci sprístupnili archívy NKVD/KGB, pribúdali nové zdroje. Vyzeralo to sľubne… Potom prišla ruská agresia. Ukrajina dnes nemá kapacitu ani zdroje na usporiadanie konferencií historikov z oboch štátov. Zároveň platí, že ukrajinská historiografia v téme UPA, banderovcov a Volyne ešte nepovedala posledné slovo. Ukrajinci hovoria o približne 35- až 50-tisíc poľských obetiach a 15- až 25-tisíc ukrajinských obetiach. Poľská historiografia hovorí o približne 100-tisíc poľských obetiach – na počtoch ukrajinských obetí sa zhodujú s ukrajinskou stranou.
Existuje v tejto téme aj nezávislý výskum historikov z iných krajín?
Nie, neutrálny medzinárodný výskumný tím nikdy nevznikol.
Vy sa ako slovenský historik prikláňate k akému počtu obetí?
Neodvážim sa nič odhadovať, počty obete Volyňskej tragédie som neskúmal. Zaoberám sa hranicami, migráciou, národnostnými menšinami v stredovýchodnej Európe, pôsobením UPA na Slovensku.
Pokiaľ hovoríme o hraniciach, po 1. svetovej vojne a rozpade Rakúsko-uhorskej a Ruskej monarchie bol problém ako s poľskými západnými, tak aj východnými hranicami. Definitívne hranice Poľska boli na východe uznané mocnosťami Dohody až v roku 1923.
Poliaci chceli obnoviť „veľké Poľsko“ z čias Poľsko-litovskej únie – od Baltu k Čiernemu moru. Vznikli však nové národné hnutia – Litva, Bielorusko a Ukrajina. Poľský politik a štátnik Roman Dmowski (1864 – 1939) hovoril, že Poliaci majú svoj štát, kde žije poľská väčšina. Naopak, prvý maršal Poľska Józef Pilsudzki (1867 – 1935) presadzoval myšlienku, že Poľsko má byť oddelené od boľševického Ruska inými, nárazníkovými štátmi. Obaja sa pritom zhodli na tom, že Poľsko má byť veľmocou. Napríklad vo Ľvive, v dnešnom veľkomeste na západe Ukrajiny, tvorili Poliaci väčšinu, v jeho okolí mali prevahu Ukrajinci. Poliaci sa za akúkoľvek cenu domáhali včlenenia Haliče do Poľska.
Išlo aj o iné motívy vytýčenia nových hraníc?
Málokedy sa hovorí o takzvanom Borislavsko-Drogobyckom ropnom bazéne pri Ľvive, odkiaľ v začiatkoch 20. storočia pochádzali až tri štvrtiny ropy v Rakúsko-Uhorsku. Aj Československo sa tam usilovalo preniknúť, o tomto významnom zdroji ropy hovoril aj prezident T. G. Masaryk. Preto Československo začalo podporovať Západoukrajinskú národnú republiku, ktorá vznikla po rozpade Rakúsko-Uhorska. Tá sa potom spojila v Ukrajinskou národnou republikou s centrom v Kyjive, na čele ktorej stál Symon Petľura.
V apríli 1920 bol uzavretý pakt Pilsudský – Petľura. Poliaci a Ukrajinci spoločne bojovali proti boľševikom a vyhnali ich od Varšavy. Ukrajinci sa fakticky vzdali Haliče a časti Volyne v prospech Poľska výmenou za to, že Poliaci podporia nezávislú „veľkú (dniperskú) Ukrajinu“. Západoukrajinská politická reprezentácia takýto krok Petľuru odmietla a nikdy sa s tým nestotožnila. V marci 1921 však Poliaci a sovietske Rusko uzavreli mier. Už na záujmy Ukrajincov nehľadeli, aj keď im umožnili emigrovať do Poľska.
Na Volyni žili aj Česi, ako to bolo s nimi?
V druhej polovici 19. storočia odchádzali mnohí Česi nielen do USA, ale aj do cárskeho Ruska. V poslednej tretine 19. storočia sa začalo aj veľké vysťahovalectvo zo Slovenska, ide o pol milióna Slovákov vysťahovalcov za „veľkú mláku“. Časť Čechov sa pod silným vplyvom vtedajšieho rusofilstva a slovanofilstva presídlila na Volyň, ktorá bola vtedy súčasťou Ruska. Po roku 1921 sa ich väčšia časť ocitla v Poľsku, menšia v Sovietskom zväze. V roku 1947 žilo na Volyni asi 40-tisíc Čechov.
Vtedy sa začalo presídľovanie Čechov do Československa, ich repatriácia. Pokračovalo sa v tom po roku 1989. Málo sa o tom hovorí, ale kto tvoril jadro Svobodovej armády, ktorá oslobodzovala na konci 2. svetovej vojny Československo?
Tvorili ho volyňskí Česi?
Presne tak plus ďalšími boli mobilizovaní Rusíni z Podkarpatskej Rusi. Veliteľ Československého armádneho zboru generál Ludvík Svoboda píše o mobilizácii Čechov na Volyni vo svojich pamätiach. Vojaci jeho armády potom ostali väčšinou v Československu, ich ženy a deti ostali na Volyni.
Koľkým Čechom umožnili Sovieti návrat do Československa?
33-tisíc, viac ich nepustili. Moskva argumentovala, že potrebuje ľudí na územia, ktoré ostali po vojne spustošené, čo sa týkalo aj Volyne. V júli 1946 bola medzi Československom a Sovietskym zväzom podpísaná dohoda o presídlení rodinných príslušníkov Československého armádneho zboru. Je škoda, že otázka volyňských Čechov ako svedkov tragédie na Volyni v rokoch 1943 – 1944 doposiaľ nebola témou historického výskumu. V súčasnosti sa výskum o tom v Čechách len rozbieha.
Súvisí s Volyňou aj váš osobný príbeh?
Áno, úzko. Väčšinové české osídlenie tam vymizlo, nahradili ho Rusíni z východného Slovenska, čo je aj príbeh mojej rodiny. Hovoríme o takzvaných rusínskych optantoch. Naverbovali ich na Slovensku 12-tisíc a vymenili v roku 1947 za repatriovaných volyňských Čechov.
Slovenskí Rusíni však dlho na Volyni nepobudli, do roku 1968 sa okolo 8-tisíc z nich rôznymi legálnymi a nelegálnymi cestami vrátilo späť na Slovensko. Potom sa ich návraty diali ešte v 90. rokoch po rozpade ZSSR. Aj oni zažili Volyň – tú sovietsku, povojnovú, „so svetlými zajtrajškami“.
https://marker.sk/videa/242/hrdlorezov- ... ju-eu-mlci
Ja si dovolim komplexnejsi pohlad na problem ukrajinsko-polskych vztahov:
Historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Michal Šmigeľ hovorí o pozadí dlhoročného sporu medzi Poľskom a Ukrajinou. Ten sa týka rozdielneho vnímania bývalej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na oboch stranách.
Pre Poľsko ide prioritne o to, že UPA v čase nacistickej okupácie vyháňala najmä z Volyne etnických Poliakov a zabíjala ich. Naopak, Ukrajina zdôrazňuje protisovietsky odpor UPA a jej boj za svoju nezávislosť. Obe krajiny sa nezhodujú ani na počte obetí.
„Bola to bratovražedná vojna, dedina išla proti dedine, sedliaci proti sedliakom. Niekdajší susedia sa stali nepriateľmi. Je smutné, že k otváraniu starých rán dochádza v podmienkach ruskej agresie. Z histórie by sa mali poučiť, nie ju zneužívať na zisk politického kapitálu,“ hovorí Šmigeľ, podľa ktorého je spor o Volyň výsledkom súboja dvoch nacionalizmov.
Zodpovednosť je podľa slovenského historika na oboch stranách. Poľsko berie veci citlivo a Ukrajinci mali predvídať reakciu poľskej strany. Poľský sejm v roku 2016 schválil v súvislosti s volyňskou tragédiou rezolúciu, že ide o genocídu..
Téma banderovcov a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), po ktorej prezident Zelenskyj pomenoval jednu elitnú vojenskú jednotku, vyvolala silnú roztržku medzi Varšavou a Kyjivom. Ako to hodnotíte?
Ťažko mi to hodnotiť, nie som politológ, ale historik. Spor sa však týka predovšetkým historickej pamäti a hodnotenia UPA a to je rozdielne. Poľsko prioritne vníma UPA cez konflikt na Volyni, teda na území dnešnej Ukrajiny, ktoré bolo v 20. a 30. rokoch súčasťou Poľska a v roku 1939 ho začlenilo ZSSR. V čase nacistickej okupácie UPA vyháňala z Volyne a zabíjala etnických Poliakov. Tí odpovedali odvetou.
Naopak, mnohí Ukrajinci nevnímajú UPA primárne cez volyňskú tragédiu, ale cez protisovietsky odpor. Ide teda o odlišné vnímanie tej istej veci a v zásade aj rozdielnu historickú politiku.
Spor o UPA je poľutovaniahodný, pretože od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 práve Poľsko masívne podporuje Ukrajinu vojensky aj politicky. Mali v minulosti spoločného nepriateľa a majú ho aj dnes – je ním Rusko. Je nepochopiteľné, prečo sa z Poľska stáva dnes de facto nepriateľ Ukrajiny, aspoň v politickom zmysle.
Poľsko však deklarovalo, že na jeho doterajšej podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom sa nič nemení. Skôr ide o to, že opäť raz, tak ako v minulosti „vzplanula“ téma UPA. Verím však, že časom tieto spory stíchnu, najmä ak sa téma nebude zneužívať v politických cieľoch.
Podľa mňa je to nacionalistická hra dvoch prezidentov – Nawrockého a Zelenského – smerom k vnútornému publiku. Je smutné, že k otváraniu „starých rán“ dochádza v podmienkach ruskej agresie. Z histórie by sa mali poučiť, nie ju zneužívať na zisk politického kapitálu.
Poľsko veci berie citlivo a Ukrajinci mali predvídať reakciu poľskej strany. Poľský sejm v roku 2016 schválil v súvislosti s volyňskou tragédiou rezolúciu, že ide o genocídu. Ukrajinci sa usilujú prezentovať UPA ako bojovníkov za svoju nezávislosť, čo je tiež pravda, Volyň je pre nich jeden článok zo série poľsko-ukrajinských konfliktov v 20. až 40. rokoch minulého storočia.
Táto téma vyvolala masívnu reakciu na ukrajinskej strane. Prezident Zelenskyj vrátil do Varšavy Rad bieleho leva poštovou zásielkou, čo je pre Poľsko isto ponižujúce; svoje poľské vyznamenania vrátili aj predchádzajúci ukrajinskí prezidenti. To problémy iba ďalej stupňuje.
Opakujem, nechcem to komentovať, som odborník na históriu, nie na súčasnú politiku. Myslím si, že cestu k sebe však budú musieť nájsť – v terajšej situácii sa navzájom potrebujú.
V minulosti znepriatelené európske národy, napríklad Francúzi a Nemci – našli aj napriek vojnám spoločnú zhodu na histórii, viedli spoločné bádanie, dospeli k zmiereniu a našli cestu k sebe. Prečo to nedokážu Poliaci a Ukrajinci?
Nemci a Francúzi vzťahy vyriešili, ide však o rozvinutejšie civilizácie, na východe Európy ostali konflikty naďalej živé. Pritom najčastejšie ich „oživujú“ politici. Vezmime si napríklad maďarsko-slovenské vzťahy a výrok nového maďarského premiéra Pétera Magyara, že Maďarsko susedí samo so sebou.
Ak hovoríme o masakroch vo Volyni, ktoré sú podávané ako najdôležitejší faktor, často sa zabúda na širší kontext. V rokoch 1942 a 1947 dochádzalo k sérii konfliktov, ktoré boli výsledkom napätých poľsko-ukrajinských vzťahov z predvojnového obdobia.
Ukrajina vyhlásila svoju nezávislosť v roku 1918 a hneď ju napadlo boľševické Rusko. V roku 1919 boli Ukrajinci zatlačení boľševickými vojskami, bielymi (Denikinovými) vojskami a Poliakmi, ktoré z troch strán útočili a snažili sa obsadiť ukrajinské územie, čo sa aj stalo. Rižským mierom v roku 1921 bola Ukrajina rozdelená na dve časti, takzvaná veľká (dniperská) Ukrajina sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu, západné oblasti boli pričlenené k Poľsku. S tým sa Ukrajinci nikdy nezmierili. Volyň (modrou) a západná Halič (oranžovou) v roku 1939. Západ Volyne bol súčasťou Poľska, východ Sovietskeho zväzu, dnes ležia na území Ukrajiny. Zdroj – Wikimedia/Gryffindor
Aká bola medzivojnová poľská politika voči Ukrajincom?
Veľmi problematická. Ukrajinci boli v medzivojnovom Poľsku občanmi druhej kategórie. Búrili sa, a tak boli pacifikovaní, prebiehalo úsilie o ich polonizáciu a katolizáciu.
V Sovietskom zväze sa zaobchádzalo s Ukrajincami ešte horšie.
Áno, boli to masové deportácie, likvidácia roľníkov a kolektivizácia a najmä hladomor. Stalin odpor Ukrajincov zlomil, v Poľsku sa to nestalo. Ukrajinská frustrácia a hnev viedli k sérii konfliktov, z ktorých volyňské masakre sú jedny z najvýznamnejších. Žiaľ, ostatné sa príliš neberú do úvahy.
Pred Volyňskou tragédiou boli konflikty v okolí Chelmu a Lublinu. Po roku 1945 sa diali vzájomné presídlenia Poliakov a Ukrajincov. Na poľskej strane po 2. svetovej vojne prebiehala Akcia Visla, deportácie Lemkov, Rusínov z poľsko-ukrajinského pohraničia na severozápad Poľska. Poliaci ich obviňovali z kolaborácie s banderovcami, teda s UPA.
A potom netreba zabúdať na účasť poľskej Armie Krajowej v konflikte na Volyni. Po vojne sa odohrali jej zásahy proti Ukrajincom a aj voči slovenskej menšine na hornej Orave a severnom Spiši. Sovieti zase pre UPA vypaľovali na západnej Ukrajine celé lesné masívy, Ukrajincov vysídľovali za podporu UPA, tisíce ich skončili v Kazachstane a na Sibíri.
Hovoríte o kľúčovom poľsko-ukrajinskom spore, ktorým sú udalosti na Volyni. Čo presne, aké masakre sa tam odohrávali?
Je to vyvrcholenie poľsko-ukrajinského antagonizmu z predchádzajúceho obdobia. Volyň je výsledok súboja dvoch nacionalizmov. Od roku 1942 sa tam začínajú budovať povstalecké štruktúry UPA a zároveň štruktúry poľskej Armie Krajowej. Snažia sa ovládnuť územie. Zároveň na Volyni operujú sovietski partizáni a rôzne neidentifikovateľné skupiny sovietskej tajnej polície NKVD. Okrem toho sú vo volyňskom konflikte aktívne aj nemecké okupačné orgány a miestne obyvateľstvo si vytvára jednotky domobrany.
V roku 1943 dochádza na Volyni k tragédii, etnickým čistkám, ktoré sa neskôr preniesli do susednej Haliče. Hovoríme o nezmyselnej a tragickej bratovražednej vojne medzi Ukrajincami a Poliakmi. Regionálni velitelia UPA nadobudli presvedčenie, že je potrebné sa v tom operačnom území zbaviť „nepriateľského elementu“, za ktorý považovali Poliakov. Boli odhodlaní zaútočiť, skôr než sa poľské nacionalistické podzemie rozrastie a rozšíri svoje štruktúry na celú Volyň.
Poliaci už od dvadsiatych rokov Volyň fakticky kolonizovali, takže ukrajinský ozbrojený odpor bol sčasti pochopiteľný.
To je pravda. Majetky, ktoré boli odobraté Ukrajincom, dostávali často poľskí legionári ako odmenu za účasť vo vojne so sovietskymi boľševikmi. Paradoxne, v poľsko-boľševickej vojne, ktorá napokon rozhodla o rozdelení Ukrajiny na dve časti, bojovali spolu s Poliakmi Ukrajinci. Tí vnímali ako krivdu to, ako sa k nim Poliaci potom zachovali, že keď už ich nepotrebovali a boľševici boli vyhnaní, „odhodili“ ich.
Poliaci tvorili aj časť pôvodného obyvateľstva Volyne?
V malej miere. Od dvadsiatych rokov tam územia získavali poľskí kolonisti, poľská správa, ich počet prudko rástol. Ukrajinci vnímali poľský element ako cudzí, proti „poľskému panstvu“ viedli sabotážne a povstalecké aktivity.
Kto vojensky zasiahol ako prvý, UPA alebo Armia Krajowa?
UPA zaútočila ako prvá. Uznáva to aj ukrajinská historiografia. Napokon, aj počet poľských obetí je vyšší ako počet tých ukrajinských.
Bola to teda bratovražedná vojna, akú sme videli aj v 90. rokoch počas rozpadu Juhoslávie na Balkáne?
Presne tak, dedina išla proti dedine, sedliaci proti sedliakom. Niekdajší susedia sa stali nepriateľmi. Bolo to čosi strašné a kruté. Olej do ohňa prilievali nemeckí okupanti a sovietski partizáni, zväčša napomáhajúci Poliakom. Lingvistická mapa Poľska z roku 1937. Zdroj – Wikipedia/Mariusz Paździora
Ako vyzerali odvetné akcie, čistky Armie Krajowej proti Ukrajincom?
Bránili sa a útočili na ukrajinské oddiely a dediny, ktoré predtým vyháňali Poliakov. Obete na oboch stranách dodnes nikto nespočítal, čo je pre historiografiu problém.
Ako je možné, že ani po 80 rokoch obete nikto nespočítal?
Poľská historiografia začala robiť výskum ako prvá, mala však obmedzený prístup do sovietskych archívov. Paradoxne, v súčasnosti obete počítajú poľskí historici ukrajinského pôvodu žijúci v Poľsku.
Akú podobu majú tieto výskumy na ukrajinskej strane?
Do roku 1990 ich v Sovietskom zväze robiť nemohli, zložité je to aj dnes počas ruskej agresie od roku 2022. Pred ňou vznikla dôležitá komisia poľsko-ukrajinských historikov; každý rok sa stretávali, diskutovali, vydávali publikácie, zborníky dokumentov, vojna však všetko zastavila. Poliaci teda majú náskok, majú to (z ich pohľadu) lepšie spracované. Ukrajinský pohľad je v procese rozpracovania, začal sa realizovať relatívne nedávno. Aby sme pochopili, čo sa na Volyni dialo, potrebujeme dva pohľady a zatiaľ máme len ten poľský.
Aké sú odhady počtu obetí na poľskej a ukrajinskej strane?
Historici z oboch strán solídne spolu komunikovali a nepochybne aj budú. Ukrajinci sprístupnili archívy NKVD/KGB, pribúdali nové zdroje. Vyzeralo to sľubne… Potom prišla ruská agresia. Ukrajina dnes nemá kapacitu ani zdroje na usporiadanie konferencií historikov z oboch štátov. Zároveň platí, že ukrajinská historiografia v téme UPA, banderovcov a Volyne ešte nepovedala posledné slovo. Ukrajinci hovoria o približne 35- až 50-tisíc poľských obetiach a 15- až 25-tisíc ukrajinských obetiach. Poľská historiografia hovorí o približne 100-tisíc poľských obetiach – na počtoch ukrajinských obetí sa zhodujú s ukrajinskou stranou.
Existuje v tejto téme aj nezávislý výskum historikov z iných krajín?
Nie, neutrálny medzinárodný výskumný tím nikdy nevznikol.
Vy sa ako slovenský historik prikláňate k akému počtu obetí?
Neodvážim sa nič odhadovať, počty obete Volyňskej tragédie som neskúmal. Zaoberám sa hranicami, migráciou, národnostnými menšinami v stredovýchodnej Európe, pôsobením UPA na Slovensku.
Pokiaľ hovoríme o hraniciach, po 1. svetovej vojne a rozpade Rakúsko-uhorskej a Ruskej monarchie bol problém ako s poľskými západnými, tak aj východnými hranicami. Definitívne hranice Poľska boli na východe uznané mocnosťami Dohody až v roku 1923.
Poliaci chceli obnoviť „veľké Poľsko“ z čias Poľsko-litovskej únie – od Baltu k Čiernemu moru. Vznikli však nové národné hnutia – Litva, Bielorusko a Ukrajina. Poľský politik a štátnik Roman Dmowski (1864 – 1939) hovoril, že Poliaci majú svoj štát, kde žije poľská väčšina. Naopak, prvý maršal Poľska Józef Pilsudzki (1867 – 1935) presadzoval myšlienku, že Poľsko má byť oddelené od boľševického Ruska inými, nárazníkovými štátmi. Obaja sa pritom zhodli na tom, že Poľsko má byť veľmocou. Napríklad vo Ľvive, v dnešnom veľkomeste na západe Ukrajiny, tvorili Poliaci väčšinu, v jeho okolí mali prevahu Ukrajinci. Poliaci sa za akúkoľvek cenu domáhali včlenenia Haliče do Poľska.
Išlo aj o iné motívy vytýčenia nových hraníc?
Málokedy sa hovorí o takzvanom Borislavsko-Drogobyckom ropnom bazéne pri Ľvive, odkiaľ v začiatkoch 20. storočia pochádzali až tri štvrtiny ropy v Rakúsko-Uhorsku. Aj Československo sa tam usilovalo preniknúť, o tomto významnom zdroji ropy hovoril aj prezident T. G. Masaryk. Preto Československo začalo podporovať Západoukrajinskú národnú republiku, ktorá vznikla po rozpade Rakúsko-Uhorska. Tá sa potom spojila v Ukrajinskou národnou republikou s centrom v Kyjive, na čele ktorej stál Symon Petľura.
V apríli 1920 bol uzavretý pakt Pilsudský – Petľura. Poliaci a Ukrajinci spoločne bojovali proti boľševikom a vyhnali ich od Varšavy. Ukrajinci sa fakticky vzdali Haliče a časti Volyne v prospech Poľska výmenou za to, že Poliaci podporia nezávislú „veľkú (dniperskú) Ukrajinu“. Západoukrajinská politická reprezentácia takýto krok Petľuru odmietla a nikdy sa s tým nestotožnila. V marci 1921 však Poliaci a sovietske Rusko uzavreli mier. Už na záujmy Ukrajincov nehľadeli, aj keď im umožnili emigrovať do Poľska.
Na Volyni žili aj Česi, ako to bolo s nimi?
V druhej polovici 19. storočia odchádzali mnohí Česi nielen do USA, ale aj do cárskeho Ruska. V poslednej tretine 19. storočia sa začalo aj veľké vysťahovalectvo zo Slovenska, ide o pol milióna Slovákov vysťahovalcov za „veľkú mláku“. Časť Čechov sa pod silným vplyvom vtedajšieho rusofilstva a slovanofilstva presídlila na Volyň, ktorá bola vtedy súčasťou Ruska. Po roku 1921 sa ich väčšia časť ocitla v Poľsku, menšia v Sovietskom zväze. V roku 1947 žilo na Volyni asi 40-tisíc Čechov.
Vtedy sa začalo presídľovanie Čechov do Československa, ich repatriácia. Pokračovalo sa v tom po roku 1989. Málo sa o tom hovorí, ale kto tvoril jadro Svobodovej armády, ktorá oslobodzovala na konci 2. svetovej vojny Československo?
Tvorili ho volyňskí Česi?
Presne tak plus ďalšími boli mobilizovaní Rusíni z Podkarpatskej Rusi. Veliteľ Československého armádneho zboru generál Ludvík Svoboda píše o mobilizácii Čechov na Volyni vo svojich pamätiach. Vojaci jeho armády potom ostali väčšinou v Československu, ich ženy a deti ostali na Volyni.
Koľkým Čechom umožnili Sovieti návrat do Československa?
33-tisíc, viac ich nepustili. Moskva argumentovala, že potrebuje ľudí na územia, ktoré ostali po vojne spustošené, čo sa týkalo aj Volyne. V júli 1946 bola medzi Československom a Sovietskym zväzom podpísaná dohoda o presídlení rodinných príslušníkov Československého armádneho zboru. Je škoda, že otázka volyňských Čechov ako svedkov tragédie na Volyni v rokoch 1943 – 1944 doposiaľ nebola témou historického výskumu. V súčasnosti sa výskum o tom v Čechách len rozbieha.
Súvisí s Volyňou aj váš osobný príbeh?
Áno, úzko. Väčšinové české osídlenie tam vymizlo, nahradili ho Rusíni z východného Slovenska, čo je aj príbeh mojej rodiny. Hovoríme o takzvaných rusínskych optantoch. Naverbovali ich na Slovensku 12-tisíc a vymenili v roku 1947 za repatriovaných volyňských Čechov.
Slovenskí Rusíni však dlho na Volyni nepobudli, do roku 1968 sa okolo 8-tisíc z nich rôznymi legálnymi a nelegálnymi cestami vrátilo späť na Slovensko. Potom sa ich návraty diali ešte v 90. rokoch po rozpade ZSSR. Aj oni zažili Volyň – tú sovietsku, povojnovú, „so svetlými zajtrajškami“.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 20717
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2538 times
- Been thanked: 2895 times
Re: ukrajina-rusko
Účelo vybrané veci, ktoré sa snažia legimitovať nacizmus na Ukrajine.
Asi tak ako by sme začali ospravedľňovať Hitlera, že nemeckí nacionalizmus nechcel nič iné, len poraziť
bolševické Rusko, pretože tam zvíťazila komunistická pliaga.
A k tomu môžeme dezinterpretovať, že holocaust bol následkom toho, že komunizmus vymysleli židia, ktorí stáli aj na čele
komunistických hnutí ( konkrétne v Nemecku Róza Luxemburgová, aledbo Béla Kun v Maďarsku).
Ukrajinský nacizmus Európa prehliada, pritom je spojený s obdivom fašistického Nemecka, nacistickými symbolni a
a otvoreným antisemitizmom.
No poďme na dôležitejšiu tému:
Glenn Diesen: Európa sa pripravuje na vojnu s Ruskom
Európania si dovolia útočiť kdekoľvek v Rusku čoraz ťažšími zbraňami. Súčasne predstierajú, že útočí Ukrajina.
Pre Rusov ide o neudržateľnú situáciu.
Ruský prezident Putin v utorok varoval čerstvo vymenovaných ruských dôstojníkov, že Západ sa pripravuje na vojnu s Ruskom.
Viete, na čom sa toto varovanie zakladá?
Zakladá sa na pravidelnom hodnotení hrozieb.
Ak sa pozriete na zámery a kapacity – pokiaľ ide o zámery, od roku 2014 bol cieľ pomerne jasný: išlo o to využiť Ukrajincov na oslabenie Ruska.
Je zrejmé, že to fungovalo len do určitej miery, ale teraz, keď Ukrajina prehráva, už neexistuje žiadne dobré východisko.
A počuť to aj z vyhlásení európskych lídrov. V podstate stanovujú termíny vojny s Ruskom.
Dá sa argumentovať, že ide o plánovanú obrannú vojnu, ale vzhľadom na to, že vlastne nevysvetľujú, prečo by Rusko malo zaútočiť...
Zároveň zintenzívňujú svoje útoky na Rusko, ktoré sú každým dňom priamejšie. Vidno to aj na kapacitách, ktoré budujú.
Najmä Nemci teraz hovoria o tom, že sa stanú najväčšou vojenskou veľmocou v Európe.
Minister obrany práve povedal, že sa budú musieť pripraviť nielen dobrovoľníci z Nemecka – naznačujú teda, že v určitom momente budú musieť skutočne zaviesť brannú povinnosť.
A pred týždňom sme videli, ako Fínsko zrušilo obmedzenia na prepravu jadrových zbraní na svoje územie či dokonca na ich skladovanie.
Európania sa teda pripravujú na vojnu s Ruskom.
Je to niečo, čomu by sa radi vyhli, ale zdá sa, že poraziť Rusko s využitím Ukrajincov je jedinou alternatívou.
Ak to zlyhá, ďalším krokom by v ich očiach bolo oslabenie Ruska, a potom by s ním vstúpili do vojny.
Znovu opakujem, nemyslím si, že ide o nejakú hyperbolu.
Ak sa pozriete na nedávne útoky na Moskvu – išlo o obrovský útok.
Žiaden seriózny analytik netvrdí, že by sa to dalo zrealizovať bez prispenia členských štátov NATO.
Pred dvoma dňami došlo k útokom na Voronežskú oblasť v Rusku pomocou britských rakiet Storm Shadow, ktoré, opäť, nemožno vystreliť a zamerať na cieľ bez britskej účasti.
Európa teda už je vo vojne s Ruskom. Už útočia. Jediná otázka znie: kedy Rusko podnikne odvetný úder.
A domnievam sa, že práve proti takémuto druhu obrany sa Európania chystajú podniknúť odvetný úder – teda keď Rusko nakoniec skutočne podnikne odvetný úder.
Spomenuli ste raketu Storm Shadow.
Je to zvláštne, pretože deň predtým, ako odstúpil z funkcie – resp. oznámil svoju rezignáciu, keďže ešte neodstúpil – britský premiér Starmer povedal toto – čítam nadpis z denníka Telegraph:
„Británia testuje rakety s dlhým doletom, aby pomohla Ukrajine bombardovať Moskvu.
Experimentálne systémy, z ktorých každý nesie 250-kilogramovú bojovú hlavicu, by mohli potenciálne zasiahnuť ruské hlavné mesto z Kyjeva.“
Nie som matematik, ale predpokladám, že ide o veľmi výkonnú bojovú hlavicu a veľmi výkonnú zbraň.
A oznámil to tesne predtým, ako opustil úrad. Títo ľudia to myslia vážne. Váš názor?
Už dávno to prekročilo hranice provokácie. Je celkom zrejmé, že NATO už vstúpilo do vojny s Ruskom.
Ešte raz, v tom novinovom článku, z ktorého citujete, sa píše, že Veľká Británia „vyrába rakety s dlhým doletom, aby pomohla Ukrajine bombardovať Moskvu“.
Dnes už vieme, že túto vojnu plánujú vojenskí stratégovia NATO.
Vieme, že pri výbere cieľov pomáhajú západné spravodajské služby.
Vieme, že tieto rakety s dlhým doletom navádzajú západné satelity.
Na odpaľovanie týchto rakiet sa využívajú dokonca aj dodávatelia zo západných krajín.
Fáza, keď išlo o pomoc alebo o zástupnú vojnu, je už dávno za nami.
Teraz sme v priamej vojne s Ruskom.
A problém je v tom, že sme pre Rusov vytvorili veľmi zvláštny systém motivácie.
To, čo teraz robíme, je budovanie európskej priemyselnej kapacity.
Tieto rakety, ktoré Briti teraz veľmi otvorene propagujú, majú zasiahnuť Rusko a tiež priemyselné zóny v Rusku, kde Rusi vyrábajú zbrane.
Európania si teda dovolia útočiť kdekoľvek v Rusku čoraz ťažšími zbraňami tým, že jednoducho predstierajú, že útočí Ukrajina.
Medzitým sú priemyselné základne po celej Európe považované za akúsi bezpečnú zónu.
Rusko na ne nemôže podniknúť odvetné kroky.
Pre Rusov ide o neudržateľnú situáciu. Keby bol rozsah týchto útokov malý, bolo by to niečo iné.
Európania však veľmi jasne naznačili, že majú v úmysle situáciu eskalovať.
A v podstate predpokladajú, že Rusi budú musieť jednoducho akceptovať bombardovanie zo strany Európanov a Američanov a nemôžu s tým nič urobiť.
A ak sa pokúsia niečo urobiť a odvetne zasiahnuť, práve na takúto vojnu sa Európania pripravujú.
Čo je podľa vás hlavnou príčinou tejto vojnovej nálady proti Rusku?
Vždy to tak bolo. Ak sa vrátime o 200 rokov späť, našli by sme popredných britských mysliteľov, ako bol John Stuart Mill a ďalší, ktorí v podstate varovali pred iracionalitou rusofóbie.
A to bol vždy kľúčový problém. Literatúra na túto tému je tiež pomerne rozsiahla.
Chcel by som sa vyjadriť pokiaľ možno opatrne, ale tvrdím, že Európa sa dnes stala priestorom plným nenávisti voči Rusku.
Racionalita je definitívne v úzadí.
Ak by niekto navrhol, že by sme mali byť možno trochu opatrní, aby sme nevyvolali jadrovú vojnu, odpoveďou je:
„To Rusi to začali, zaslúžia si to“ alebo „pozrite sa, čo urobili“.
Všetka racionalita je preč. Teraz je to už len čistá nenávisť.
Opäť, žiadne racionálne posúdenie. Zvyčajne sa v oblasti bezpečnosti snažíte vyvážiť odstrašovanie určitým uistením. Teraz však nejde len o odstrašovanie, ale o stupňovanie útokov na Rusko a nádej, že sa pre NATO neodvážia podniknúť odvetné kroky.
Samozrejme, toto sa deje v rovnakom čase, keď USA signalizujú, že by chceli stiahnuť svoje sily z Európy – nie úplne, ale vo veľkej miere.
To je recept na vojnu. Obávam sa, že práve k nej sa veľmi rýchlo blížime.
Jednou z vecí, na ktoré sa prezident Putin sťažoval vo svojom prejave – zišiel z pódia a postavil sa medzi mladých mužov, čerstvo menovaných, neviem, aký je ich titul v ruštine, ale v americkom a európskom vojenskom systéme je to ekvivalent poručíka, a rozprával sa s nimi – je to, že ukrajinské útoky na infraštruktúru sú zámerným pokusom destabilizovať Rusko.
Otázka, existuje na to nejaký dôvod? A po druhé, ak tomu verí, prečo už nereagoval obrovskou silou?
To je hlavná otázka. Buď sa bráni proti zástancom tvrdej línie, ktorí argumentujú, že to už trvá dosť dlho a že musia začať obnovovať svoju odstrašujúcu silu.
Na Kremeľ sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby niečo urobil. Prečo sa tak nestalo?
Môžu existovať dve možné vysvetlenia.
Jedným z nich je predpoklad, že na bojisku sa veci vyvíjajú veľmi dobre a nie je vhodný čas na rozšírenie vojny o niektoré európske štáty.
Alternatívou by bolo, že sa na to Rusi pripravujú. To znamená, že vedia, že sa blíži vojna s Európou.
Európania sa pripravujú. Vyrábajú zbrane. Hovoria o tom.
A v podstate sa ich zásoby rakiet Orešnik a iných zbraní teraz hromadne pripravujú na odvetu.
Opäť, to je jedna z možností.
Ale čo viem s istotou, je to, že to takto nemôže pokračovať.
Predstava, že Európania majú vyrobiť tisíce a tisíce veľmi výkonných rakiet s dlhým doletom len preto, aby zničili všetko, čo nájdu na území Ruska.
To je cieľ NATO, nielen Európanov.
Tvrdil by som, že aj USA sa začínajú veľmi výrazne pridávať k tomuto smeru. Cieľom tejto vojny je oslabiť Rusko.
A to sme vedeli už v roku 2022.
V prvých týždňoch to vyjadrili veľmi, veľmi jasne – cieľom je oslabiť Rusko a v podstate ho vyradiť z radov veľmocí.
Aké sú vyhliadky na ukončenie vojny? Úmyselne nepoužívam prídavné meno pred slovom „ukončenie“.
Nehovorím o diplomatickom ani vojenskom ukončení, lebo nechcem obmedziť vašu odpoveď.
Ale aké sú vyhliadky na to, že sa táto situácia nejakým spôsobom skončí?
Nevidím jasnú diplomatickú cestu.
Európania stanovili päť podmienok pre rokovania s Ruskom, ktoré v podstate predstavujú kapituláciu zo strany Ruska, k tomu však nepríde.
Zdá sa, že Spojené štáty sa už do toho príliš nezapájajú.
Zdá sa, že sú čoraz spokojnejší s tým, že sa im podarilo veľkú časť tejto vojny úspešne presunúť na Európanov.
Niečo by sa mohlo stať, hneď ako na Ukrajine vznikne trhlina.
Len čo sa frontové línie úplne zrútia a začnú padať väčšie mestá ako Sumy, Charkov alebo Záporožie, alebo ak celý Donbas prejde pod ruskú kontrolu.
Keď nastane situácia, v ktorej sa ukrajinská armáda zrúti, alebo sa zrúti ekonomika, alebo sa politický systém začne rozpadávať, potom by Európania boli možno menej nadšení z vojny.
Lebo v súčasnosti dúfajú, že Ukrajinci budú za nich naďalej umierať a oni budú môcť v podstate poskytovať podporu zo zadných línií.
Táto perspektíva bude menej reálna, keď Ukrajina zlyhá a zrúti sa.
Ale kým sa to nestane, Európania budú vnímať akýkoľvek neúspech na Ukrajine ako dôvod na ďalšiu eskaláciu.
Rusi sa snažia obsadiť územie, o ktorom hovoria, že historicky patrilo Rusku.
Ste politický teoretik a nie vojenský odborník.
Avšak na základe vašich pozorovaní, dá sa územie obsadiť a kontrolovať pomocou dronov, alebo sú potrebné pozemné jednotky?
Nie, potrebujete pozemné jednotky. Drony, samozrejme, hrajú obrovskú úlohu.
V podstate nahradili potrebu obrnených vozidiel. Potrebujete však aj obrovské množstvo vojakov.
A toto je tiež oblasť, v ktorej má Rusko výhodu. Má oveľa väčšiu armádu.
To je hlavná slabina Ukrajincov. Majú obrovský problém s počtom vojakov.
A neexistuje dobrý spôsob, ako to vyriešiť.
Európania teraz hovoria o hromadnom deportovaní Ukrajincov, aby ich poslali späť na Ukrajinu, kde budú môcť zomrieť za NATO.
Ale opäť, ak už z krajiny utiekli, nebudú to veľmi motivovaní vojaci. Takže nie, naozaj potrebujete veľa vojakov.
A zdá sa, že frontová línia sa rozširuje. Zelenskyj pohrozil, že zaútočí na Bielorusko.
To by frontovú líniu ešte viac rozšírilo. Otvára to však aj väčšiu možnosť vtiahnuť do tejto vojny NATO.
Celkovo je teda personálny problém v súčasnosti jedným z najväčších problémov Ukrajincov.
Ak sa pozriete na výmenu tiel, vždy keď si Rusi a Ukrajinci vymieňajú mŕtvych vojakov, sú to šialené čísla.
Rusi odovzdávajú 1 000 mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinci odovzdávajú 30 až 40 mŕtvych Rusov.
Tento pomer zabitých je teda dosť extrémny.
Samozrejme, dá sa povedať, že je to preto, lebo Rusko postupuje na fronte a práve oni zbierajú telá.
Napriek tomu však pomer obetí rozhodne nie je v prospech Ukrajiny.
A keďže problém s personálom sa stále zhoršuje, na fronte sú menej kvalifikované a menej spoľahlivé jednotky.
Straty sa len zväčšujú.
Plukovník McGregor označil nemeckého kancelára Merza za najnebezpečnejšieho európskeho lídra od čias Hitlera. To je dosť silné porovnanie. Existuje na to nejaký dôvod?
Nemyslím si, že je to prehnané tvrdenie.
Je najnebezpečnejším lídrom, pretože Nemecko prevzalo vedúcu úlohu v snahe zmobilizovať európsky kontinent na vojnu s Ruskom.
A táto vojna by sa veľmi rýchlo vyvinula do jadrovej konfrontácie.
To by z neho pravdepodobne urobilo najnebezpečnejšieho nemeckého politika v histórii.
To je veľká chyba v uvažovaní Európanov. Ide o predpoklad kontroly nad eskaláciou.
To znamená, že ak Rusko podnikne odvetný úder, Európania možno vykonajú mnoho úderov raketami dlhého doletu na Moskvu.
V podstate sledovali Rusov počas posledných štyroch a pol roka a predpokladajú, že majú úplnú kontrolu nad eskaláciou.
Že Rusi budú opatrní. Budú postupne stúpať po rebríku eskalácie.
Ak sa stane niečo neočakávané, potom môžu eskaláciu zmierniť.
Tak to však nebude. V momente, keď Rusko zaútočí na Európu a Európania následne podniknú odvetné kroky proti Rusku, všetko sa môže zmeniť.
Vtedy už nebude žiadna kontrola nad eskaláciou. Situácia sa veľmi, veľmi rýchlo vymkne spod kontroly.
Predstava, že by to dokázali kontrolovať, je teda fantázia.
O týchto veciach by sme, mimochodom, mali diskutovať v rámci NATO, ale nikto to nerobí.
Len sa vyjadrujú prostredníctvom emocionálnych klišé.
Každého, kto sa zasadzuje za opatrnosť, označia za ruského propagandistu a rýchlo ho umlčia.
Vidíte, ako Európania ako v tranze kráčajú do veľkej vojny. Je to katastrofa.
Takže Merz, ktorého popularita je na rovnakej úrovni ako Starmerova a Macronova, teda okolo 18 percent, v skutočnosti preorientováva komerčnú výrobu na obranný priemysel?
Myslím si, že áno. Ak nemôžu vyrábať autá, mali by vyrábať zbrane. To je základná myšlienka.
Ide o vojenskú keynesiánsku ekonomiku – môžeme modernizovať naše priemyselné odvetvia jednoducho tým, že vyrobíme veľa zbraní. Nemci to už raz skúsili. Nedopadlo to veľmi dobre.
Žiaľ, vyzerá to, že to skúsia znova. Je to teda katastrofa.
Ale práve preto má rusofóbia a táto túžba po vojne s Ruskom aj iné príčiny – v Európe už neexistuje žiadny dobrý ekonomický model.
Nemajú takú technologickú suverenitu, akú vidíte u iných veľmocí. Nemajú dostatok priemyselných odvetví.
Nemajú autonómny digitálny ekosystém. Tento ekonomický model v podstate zanikol.
Teraz teda prevláda myšlienka, že prostredníctvom vojenskej sily by sa mohli rozvíjať technológie a budovať ekonomika.
To by tiež udržalo Spojené štáty vtiahnuté do Európy, čím by sa zachovali štruktúry politického Západu, ktoré máme od druhej svetovej vojny.
Existujú teda všetky tieto ďalšie dôvody, prečo je veľmi výhodné robiť z Ruska strašiaka.
Problémom je, že Rusko nie je Afganistan, nie je to Irak, nie je to Sýria ani Líbya.
Táto vojna dorazí aj do Európy.
Európski lídri sú tak veľmi sústredení na to, aby vojnu preniesli do Ruska, že ani na chvíľu nezvažujú, aké je to pre Rusov neudržateľné.
Celá Európa a jej priemyselné zóny by mali byť bezpečnou zónou, proti ktorej Rusko nemôže podniknúť odvetné kroky?
To nebude fungovať. A čím viac Európania spôsobujú Rusku utrpenie, tým je tento formát prijateľnejší.
Zmením tému. Aký je váš názor na Memorandum o porozumení medzi Iránom a Spojenými štátmi?
Môže táto dohoda vydržať, alebo ju Izraelčania sabotujú tým, že zaútočia na Libanon a nestiahnu sa?
Je ešte priskoro na to, aby sme to mohli posúdiť.
Ako prvé mi napadlo, že podobne ako po Desaťbodovom pláne, ktorý mal položiť základy pre prímerie, Biely dom začal okamžite od všetkého ustupovať.
To znamená, že chcel ukončenie bojov, ale nechcel dodržiavať žiadny zo záväzkov.
Tentoraz to Iránci nebudú tolerovať. Trump však už stihol vydať množstvo vyhlásení.
Tvrdí, že Iránci nedostanú ani 10 centov.
V memorande o porozumení sa však hovorí o 300 miliardách dolárov na obnovu Iránu.
Pokiaľ ide o Libanon, memorandum stanovuje, že suverenita Libanonu musí byť rešpektovaná, takže Izrael tam už nemôže zostať. Trump začal obviňovať Hizballáh za problémy v Libanone.
Vyjadrili sa, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) má právo vykonávať inšpekcie.
Uviedli, že Irán by všetky peniaze, ktoré dostane, minul na nákup amerických poľnohospodárskych produktov.
Nie som si teda istý, o čo tu ide.
Na jednej strane by to mohol byť Biely dom alebo USA, ktoré sa snažia dohodu oslabiť a postupne sa od nej dištancovať. Alebo by to mohol byť jednoducho šum zo strany Trumpovej administratívy, pretože ide o veľmi nepopulárnu dohodu.
A tak ju musí predstaviť svojej verejnosti ako víťazstvo.
Ale opäť, ak si prečítate text, ide o porážku.
A práve o tom sa hovorí vo vašej relácii už celé mesiace – že USA boli odsúdené na prehru v tejto vojne.
A keď prehrajú, budú musieť podpísať takúto ponižujúcu dohodu. Ale viete ako to je s Trumpom – on neprehráva.
Všetko musí prezentovať ako víťazstvo. Takže možno práve to musí urobiť. Som však skeptický, či to vydrží.
Nie som istý. Ešte je priskoro na to, aby som to mohol posúdiť.
Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom.
V Markeri vychádza so súhlasom sudcu Napolitana, všetky práva vyhradené. Preložil Timotej Dunaj.
https://marker.sk/clanky/1633/glenn-die ... u-s-ruskom
Asi tak ako by sme začali ospravedľňovať Hitlera, že nemeckí nacionalizmus nechcel nič iné, len poraziť
bolševické Rusko, pretože tam zvíťazila komunistická pliaga.
A k tomu môžeme dezinterpretovať, že holocaust bol následkom toho, že komunizmus vymysleli židia, ktorí stáli aj na čele
komunistických hnutí ( konkrétne v Nemecku Róza Luxemburgová, aledbo Béla Kun v Maďarsku).
Ukrajinský nacizmus Európa prehliada, pritom je spojený s obdivom fašistického Nemecka, nacistickými symbolni a
a otvoreným antisemitizmom.
No poďme na dôležitejšiu tému:
Glenn Diesen: Európa sa pripravuje na vojnu s Ruskom
Európania si dovolia útočiť kdekoľvek v Rusku čoraz ťažšími zbraňami. Súčasne predstierajú, že útočí Ukrajina.
Pre Rusov ide o neudržateľnú situáciu.
Ruský prezident Putin v utorok varoval čerstvo vymenovaných ruských dôstojníkov, že Západ sa pripravuje na vojnu s Ruskom.
Viete, na čom sa toto varovanie zakladá?
Zakladá sa na pravidelnom hodnotení hrozieb.
Ak sa pozriete na zámery a kapacity – pokiaľ ide o zámery, od roku 2014 bol cieľ pomerne jasný: išlo o to využiť Ukrajincov na oslabenie Ruska.
Je zrejmé, že to fungovalo len do určitej miery, ale teraz, keď Ukrajina prehráva, už neexistuje žiadne dobré východisko.
A počuť to aj z vyhlásení európskych lídrov. V podstate stanovujú termíny vojny s Ruskom.
Dá sa argumentovať, že ide o plánovanú obrannú vojnu, ale vzhľadom na to, že vlastne nevysvetľujú, prečo by Rusko malo zaútočiť...
Zároveň zintenzívňujú svoje útoky na Rusko, ktoré sú každým dňom priamejšie. Vidno to aj na kapacitách, ktoré budujú.
Najmä Nemci teraz hovoria o tom, že sa stanú najväčšou vojenskou veľmocou v Európe.
Minister obrany práve povedal, že sa budú musieť pripraviť nielen dobrovoľníci z Nemecka – naznačujú teda, že v určitom momente budú musieť skutočne zaviesť brannú povinnosť.
A pred týždňom sme videli, ako Fínsko zrušilo obmedzenia na prepravu jadrových zbraní na svoje územie či dokonca na ich skladovanie.
Európania sa teda pripravujú na vojnu s Ruskom.
Je to niečo, čomu by sa radi vyhli, ale zdá sa, že poraziť Rusko s využitím Ukrajincov je jedinou alternatívou.
Ak to zlyhá, ďalším krokom by v ich očiach bolo oslabenie Ruska, a potom by s ním vstúpili do vojny.
Znovu opakujem, nemyslím si, že ide o nejakú hyperbolu.
Ak sa pozriete na nedávne útoky na Moskvu – išlo o obrovský útok.
Žiaden seriózny analytik netvrdí, že by sa to dalo zrealizovať bez prispenia členských štátov NATO.
Pred dvoma dňami došlo k útokom na Voronežskú oblasť v Rusku pomocou britských rakiet Storm Shadow, ktoré, opäť, nemožno vystreliť a zamerať na cieľ bez britskej účasti.
Európa teda už je vo vojne s Ruskom. Už útočia. Jediná otázka znie: kedy Rusko podnikne odvetný úder.
A domnievam sa, že práve proti takémuto druhu obrany sa Európania chystajú podniknúť odvetný úder – teda keď Rusko nakoniec skutočne podnikne odvetný úder.
Spomenuli ste raketu Storm Shadow.
Je to zvláštne, pretože deň predtým, ako odstúpil z funkcie – resp. oznámil svoju rezignáciu, keďže ešte neodstúpil – britský premiér Starmer povedal toto – čítam nadpis z denníka Telegraph:
„Británia testuje rakety s dlhým doletom, aby pomohla Ukrajine bombardovať Moskvu.
Experimentálne systémy, z ktorých každý nesie 250-kilogramovú bojovú hlavicu, by mohli potenciálne zasiahnuť ruské hlavné mesto z Kyjeva.“
Nie som matematik, ale predpokladám, že ide o veľmi výkonnú bojovú hlavicu a veľmi výkonnú zbraň.
A oznámil to tesne predtým, ako opustil úrad. Títo ľudia to myslia vážne. Váš názor?
Už dávno to prekročilo hranice provokácie. Je celkom zrejmé, že NATO už vstúpilo do vojny s Ruskom.
Ešte raz, v tom novinovom článku, z ktorého citujete, sa píše, že Veľká Británia „vyrába rakety s dlhým doletom, aby pomohla Ukrajine bombardovať Moskvu“.
Dnes už vieme, že túto vojnu plánujú vojenskí stratégovia NATO.
Vieme, že pri výbere cieľov pomáhajú západné spravodajské služby.
Vieme, že tieto rakety s dlhým doletom navádzajú západné satelity.
Na odpaľovanie týchto rakiet sa využívajú dokonca aj dodávatelia zo západných krajín.
Fáza, keď išlo o pomoc alebo o zástupnú vojnu, je už dávno za nami.
Teraz sme v priamej vojne s Ruskom.
A problém je v tom, že sme pre Rusov vytvorili veľmi zvláštny systém motivácie.
To, čo teraz robíme, je budovanie európskej priemyselnej kapacity.
Tieto rakety, ktoré Briti teraz veľmi otvorene propagujú, majú zasiahnuť Rusko a tiež priemyselné zóny v Rusku, kde Rusi vyrábajú zbrane.
Európania si teda dovolia útočiť kdekoľvek v Rusku čoraz ťažšími zbraňami tým, že jednoducho predstierajú, že útočí Ukrajina.
Medzitým sú priemyselné základne po celej Európe považované za akúsi bezpečnú zónu.
Rusko na ne nemôže podniknúť odvetné kroky.
Pre Rusov ide o neudržateľnú situáciu. Keby bol rozsah týchto útokov malý, bolo by to niečo iné.
Európania však veľmi jasne naznačili, že majú v úmysle situáciu eskalovať.
A v podstate predpokladajú, že Rusi budú musieť jednoducho akceptovať bombardovanie zo strany Európanov a Američanov a nemôžu s tým nič urobiť.
A ak sa pokúsia niečo urobiť a odvetne zasiahnuť, práve na takúto vojnu sa Európania pripravujú.
Čo je podľa vás hlavnou príčinou tejto vojnovej nálady proti Rusku?
Vždy to tak bolo. Ak sa vrátime o 200 rokov späť, našli by sme popredných britských mysliteľov, ako bol John Stuart Mill a ďalší, ktorí v podstate varovali pred iracionalitou rusofóbie.
A to bol vždy kľúčový problém. Literatúra na túto tému je tiež pomerne rozsiahla.
Chcel by som sa vyjadriť pokiaľ možno opatrne, ale tvrdím, že Európa sa dnes stala priestorom plným nenávisti voči Rusku.
Racionalita je definitívne v úzadí.
Ak by niekto navrhol, že by sme mali byť možno trochu opatrní, aby sme nevyvolali jadrovú vojnu, odpoveďou je:
„To Rusi to začali, zaslúžia si to“ alebo „pozrite sa, čo urobili“.
Všetka racionalita je preč. Teraz je to už len čistá nenávisť.
Opäť, žiadne racionálne posúdenie. Zvyčajne sa v oblasti bezpečnosti snažíte vyvážiť odstrašovanie určitým uistením. Teraz však nejde len o odstrašovanie, ale o stupňovanie útokov na Rusko a nádej, že sa pre NATO neodvážia podniknúť odvetné kroky.
Samozrejme, toto sa deje v rovnakom čase, keď USA signalizujú, že by chceli stiahnuť svoje sily z Európy – nie úplne, ale vo veľkej miere.
To je recept na vojnu. Obávam sa, že práve k nej sa veľmi rýchlo blížime.
Jednou z vecí, na ktoré sa prezident Putin sťažoval vo svojom prejave – zišiel z pódia a postavil sa medzi mladých mužov, čerstvo menovaných, neviem, aký je ich titul v ruštine, ale v americkom a európskom vojenskom systéme je to ekvivalent poručíka, a rozprával sa s nimi – je to, že ukrajinské útoky na infraštruktúru sú zámerným pokusom destabilizovať Rusko.
Otázka, existuje na to nejaký dôvod? A po druhé, ak tomu verí, prečo už nereagoval obrovskou silou?
To je hlavná otázka. Buď sa bráni proti zástancom tvrdej línie, ktorí argumentujú, že to už trvá dosť dlho a že musia začať obnovovať svoju odstrašujúcu silu.
Na Kremeľ sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby niečo urobil. Prečo sa tak nestalo?
Môžu existovať dve možné vysvetlenia.
Jedným z nich je predpoklad, že na bojisku sa veci vyvíjajú veľmi dobre a nie je vhodný čas na rozšírenie vojny o niektoré európske štáty.
Alternatívou by bolo, že sa na to Rusi pripravujú. To znamená, že vedia, že sa blíži vojna s Európou.
Európania sa pripravujú. Vyrábajú zbrane. Hovoria o tom.
A v podstate sa ich zásoby rakiet Orešnik a iných zbraní teraz hromadne pripravujú na odvetu.
Opäť, to je jedna z možností.
Ale čo viem s istotou, je to, že to takto nemôže pokračovať.
Predstava, že Európania majú vyrobiť tisíce a tisíce veľmi výkonných rakiet s dlhým doletom len preto, aby zničili všetko, čo nájdu na území Ruska.
To je cieľ NATO, nielen Európanov.
Tvrdil by som, že aj USA sa začínajú veľmi výrazne pridávať k tomuto smeru. Cieľom tejto vojny je oslabiť Rusko.
A to sme vedeli už v roku 2022.
V prvých týždňoch to vyjadrili veľmi, veľmi jasne – cieľom je oslabiť Rusko a v podstate ho vyradiť z radov veľmocí.
Aké sú vyhliadky na ukončenie vojny? Úmyselne nepoužívam prídavné meno pred slovom „ukončenie“.
Nehovorím o diplomatickom ani vojenskom ukončení, lebo nechcem obmedziť vašu odpoveď.
Ale aké sú vyhliadky na to, že sa táto situácia nejakým spôsobom skončí?
Nevidím jasnú diplomatickú cestu.
Európania stanovili päť podmienok pre rokovania s Ruskom, ktoré v podstate predstavujú kapituláciu zo strany Ruska, k tomu však nepríde.
Zdá sa, že Spojené štáty sa už do toho príliš nezapájajú.
Zdá sa, že sú čoraz spokojnejší s tým, že sa im podarilo veľkú časť tejto vojny úspešne presunúť na Európanov.
Niečo by sa mohlo stať, hneď ako na Ukrajine vznikne trhlina.
Len čo sa frontové línie úplne zrútia a začnú padať väčšie mestá ako Sumy, Charkov alebo Záporožie, alebo ak celý Donbas prejde pod ruskú kontrolu.
Keď nastane situácia, v ktorej sa ukrajinská armáda zrúti, alebo sa zrúti ekonomika, alebo sa politický systém začne rozpadávať, potom by Európania boli možno menej nadšení z vojny.
Lebo v súčasnosti dúfajú, že Ukrajinci budú za nich naďalej umierať a oni budú môcť v podstate poskytovať podporu zo zadných línií.
Táto perspektíva bude menej reálna, keď Ukrajina zlyhá a zrúti sa.
Ale kým sa to nestane, Európania budú vnímať akýkoľvek neúspech na Ukrajine ako dôvod na ďalšiu eskaláciu.
Rusi sa snažia obsadiť územie, o ktorom hovoria, že historicky patrilo Rusku.
Ste politický teoretik a nie vojenský odborník.
Avšak na základe vašich pozorovaní, dá sa územie obsadiť a kontrolovať pomocou dronov, alebo sú potrebné pozemné jednotky?
Nie, potrebujete pozemné jednotky. Drony, samozrejme, hrajú obrovskú úlohu.
V podstate nahradili potrebu obrnených vozidiel. Potrebujete však aj obrovské množstvo vojakov.
A toto je tiež oblasť, v ktorej má Rusko výhodu. Má oveľa väčšiu armádu.
To je hlavná slabina Ukrajincov. Majú obrovský problém s počtom vojakov.
A neexistuje dobrý spôsob, ako to vyriešiť.
Európania teraz hovoria o hromadnom deportovaní Ukrajincov, aby ich poslali späť na Ukrajinu, kde budú môcť zomrieť za NATO.
Ale opäť, ak už z krajiny utiekli, nebudú to veľmi motivovaní vojaci. Takže nie, naozaj potrebujete veľa vojakov.
A zdá sa, že frontová línia sa rozširuje. Zelenskyj pohrozil, že zaútočí na Bielorusko.
To by frontovú líniu ešte viac rozšírilo. Otvára to však aj väčšiu možnosť vtiahnuť do tejto vojny NATO.
Celkovo je teda personálny problém v súčasnosti jedným z najväčších problémov Ukrajincov.
Ak sa pozriete na výmenu tiel, vždy keď si Rusi a Ukrajinci vymieňajú mŕtvych vojakov, sú to šialené čísla.
Rusi odovzdávajú 1 000 mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinci odovzdávajú 30 až 40 mŕtvych Rusov.
Tento pomer zabitých je teda dosť extrémny.
Samozrejme, dá sa povedať, že je to preto, lebo Rusko postupuje na fronte a práve oni zbierajú telá.
Napriek tomu však pomer obetí rozhodne nie je v prospech Ukrajiny.
A keďže problém s personálom sa stále zhoršuje, na fronte sú menej kvalifikované a menej spoľahlivé jednotky.
Straty sa len zväčšujú.
Plukovník McGregor označil nemeckého kancelára Merza za najnebezpečnejšieho európskeho lídra od čias Hitlera. To je dosť silné porovnanie. Existuje na to nejaký dôvod?
Nemyslím si, že je to prehnané tvrdenie.
Je najnebezpečnejším lídrom, pretože Nemecko prevzalo vedúcu úlohu v snahe zmobilizovať európsky kontinent na vojnu s Ruskom.
A táto vojna by sa veľmi rýchlo vyvinula do jadrovej konfrontácie.
To by z neho pravdepodobne urobilo najnebezpečnejšieho nemeckého politika v histórii.
To je veľká chyba v uvažovaní Európanov. Ide o predpoklad kontroly nad eskaláciou.
To znamená, že ak Rusko podnikne odvetný úder, Európania možno vykonajú mnoho úderov raketami dlhého doletu na Moskvu.
V podstate sledovali Rusov počas posledných štyroch a pol roka a predpokladajú, že majú úplnú kontrolu nad eskaláciou.
Že Rusi budú opatrní. Budú postupne stúpať po rebríku eskalácie.
Ak sa stane niečo neočakávané, potom môžu eskaláciu zmierniť.
Tak to však nebude. V momente, keď Rusko zaútočí na Európu a Európania následne podniknú odvetné kroky proti Rusku, všetko sa môže zmeniť.
Vtedy už nebude žiadna kontrola nad eskaláciou. Situácia sa veľmi, veľmi rýchlo vymkne spod kontroly.
Predstava, že by to dokázali kontrolovať, je teda fantázia.
O týchto veciach by sme, mimochodom, mali diskutovať v rámci NATO, ale nikto to nerobí.
Len sa vyjadrujú prostredníctvom emocionálnych klišé.
Každého, kto sa zasadzuje za opatrnosť, označia za ruského propagandistu a rýchlo ho umlčia.
Vidíte, ako Európania ako v tranze kráčajú do veľkej vojny. Je to katastrofa.
Takže Merz, ktorého popularita je na rovnakej úrovni ako Starmerova a Macronova, teda okolo 18 percent, v skutočnosti preorientováva komerčnú výrobu na obranný priemysel?
Myslím si, že áno. Ak nemôžu vyrábať autá, mali by vyrábať zbrane. To je základná myšlienka.
Ide o vojenskú keynesiánsku ekonomiku – môžeme modernizovať naše priemyselné odvetvia jednoducho tým, že vyrobíme veľa zbraní. Nemci to už raz skúsili. Nedopadlo to veľmi dobre.
Žiaľ, vyzerá to, že to skúsia znova. Je to teda katastrofa.
Ale práve preto má rusofóbia a táto túžba po vojne s Ruskom aj iné príčiny – v Európe už neexistuje žiadny dobrý ekonomický model.
Nemajú takú technologickú suverenitu, akú vidíte u iných veľmocí. Nemajú dostatok priemyselných odvetví.
Nemajú autonómny digitálny ekosystém. Tento ekonomický model v podstate zanikol.
Teraz teda prevláda myšlienka, že prostredníctvom vojenskej sily by sa mohli rozvíjať technológie a budovať ekonomika.
To by tiež udržalo Spojené štáty vtiahnuté do Európy, čím by sa zachovali štruktúry politického Západu, ktoré máme od druhej svetovej vojny.
Existujú teda všetky tieto ďalšie dôvody, prečo je veľmi výhodné robiť z Ruska strašiaka.
Problémom je, že Rusko nie je Afganistan, nie je to Irak, nie je to Sýria ani Líbya.
Táto vojna dorazí aj do Európy.
Európski lídri sú tak veľmi sústredení na to, aby vojnu preniesli do Ruska, že ani na chvíľu nezvažujú, aké je to pre Rusov neudržateľné.
Celá Európa a jej priemyselné zóny by mali byť bezpečnou zónou, proti ktorej Rusko nemôže podniknúť odvetné kroky?
To nebude fungovať. A čím viac Európania spôsobujú Rusku utrpenie, tým je tento formát prijateľnejší.
Zmením tému. Aký je váš názor na Memorandum o porozumení medzi Iránom a Spojenými štátmi?
Môže táto dohoda vydržať, alebo ju Izraelčania sabotujú tým, že zaútočia na Libanon a nestiahnu sa?
Je ešte priskoro na to, aby sme to mohli posúdiť.
Ako prvé mi napadlo, že podobne ako po Desaťbodovom pláne, ktorý mal položiť základy pre prímerie, Biely dom začal okamžite od všetkého ustupovať.
To znamená, že chcel ukončenie bojov, ale nechcel dodržiavať žiadny zo záväzkov.
Tentoraz to Iránci nebudú tolerovať. Trump však už stihol vydať množstvo vyhlásení.
Tvrdí, že Iránci nedostanú ani 10 centov.
V memorande o porozumení sa však hovorí o 300 miliardách dolárov na obnovu Iránu.
Pokiaľ ide o Libanon, memorandum stanovuje, že suverenita Libanonu musí byť rešpektovaná, takže Izrael tam už nemôže zostať. Trump začal obviňovať Hizballáh za problémy v Libanone.
Vyjadrili sa, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) má právo vykonávať inšpekcie.
Uviedli, že Irán by všetky peniaze, ktoré dostane, minul na nákup amerických poľnohospodárskych produktov.
Nie som si teda istý, o čo tu ide.
Na jednej strane by to mohol byť Biely dom alebo USA, ktoré sa snažia dohodu oslabiť a postupne sa od nej dištancovať. Alebo by to mohol byť jednoducho šum zo strany Trumpovej administratívy, pretože ide o veľmi nepopulárnu dohodu.
A tak ju musí predstaviť svojej verejnosti ako víťazstvo.
Ale opäť, ak si prečítate text, ide o porážku.
A práve o tom sa hovorí vo vašej relácii už celé mesiace – že USA boli odsúdené na prehru v tejto vojne.
A keď prehrajú, budú musieť podpísať takúto ponižujúcu dohodu. Ale viete ako to je s Trumpom – on neprehráva.
Všetko musí prezentovať ako víťazstvo. Takže možno práve to musí urobiť. Som však skeptický, či to vydrží.
Nie som istý. Ešte je priskoro na to, aby som to mohol posúdiť.
Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom.
V Markeri vychádza so súhlasom sudcu Napolitana, všetky práva vyhradené. Preložil Timotej Dunaj.
https://marker.sk/clanky/1633/glenn-die ... u-s-ruskom
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3618
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 32 times
- Been thanked: 1705 times
Re: ukrajina-rusko
Juggler porovnavas diametralne odlisne veci, nemecky nacizmus mal za ciel expanziu, ovladnut celu Europu. Tragedia vo Volyni bola nasledkom toho ked mensinove obyvatelstvo ultlacalo vacsinove. Neobhajujem Banderovcov, ani to, ze ich v Ukrajine teraz uctievaju, ale nie je to take ciernobiele ako to vidi marker.JUGGLER napísal: ↑Št 25 06, 2026 8:44 pm Účelo vybrané veci, ktoré sa snažia legimitovať nacizmus na Ukrajine.
Asi tak ako by sme začali ospravedľňovať Hitlera, že nemeckí nacionalizmus nechcel nič iné, len poraziť
bolševické Rusko, pretože tam zvíťazila komunistická pliaga.
A k tomu môžeme dezinterpretovať, že holocaust bol následkom toho, že komunizmus vymysleli židia, ktorí stáli aj na čele
komunistických hnutí ( konkrétne v Nemecku Róza Luxemburgová, aledbo Béla Kun v Maďarsku).
Ukrajinský nacizmus Európa prehliada, pritom je spojený s obdivom fašistického Nemecka, nacistickými symbolni a
a otvoreným antisemitizmom.
Podobnych tragedii mame v Europe kopec, napr. vedel si o tom ze aj v Bulharsku https://www.reddit.com/r/bulgaria/comme ... _of/?tl=sk
alebo operacia Burka v Chorvatsku - tiez v podstate etnicka cistka:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Operace_Bou%C5%99e
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
MiBi, lenze to nijako nevysvetluje Zelenskeho psychopaticke rozhodnutie pomenovavat aktualne ukrajinske vojenske jednotky po fasistoch z druhej svetovej vojny. Akoby si jednotky v Slovenskej armade schvalne pomenoval po Hlinkovej garde a by si ziadal Zidov o financovanie cinnosti tych vojenskych jednotiek.MiBi napísal: ↑Pi 26 06, 2026 8:31 am Juggler porovnavas diametralne odlisne veci, nemecky nacizmus mal za ciel expanziu, ovladnut celu Europu. Tragedia vo Volyni bola nasledkom toho ked mensinove obyvatelstvo ultlacalo vacsinove. Neobhajujem Banderovcov, ani to, ze ich v Ukrajine teraz uctievaju, ale nie je to take ciernobiele ako to vidi marker.
Podobnych tragedii mame v Europe kopec, napr. vedel si o tom ze aj v Bulharsku https://www.reddit.com/r/bulgaria/comme ... _of/?tl=sk
alebo operacia Burka v Chorvatsku - tiez v podstate etnicka cistka:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Operace_Bou%C5%99e
Zelensky to zrejme vyhodnotil tak, ze rucajucu ukrajinsky armadu mu trochu nad vodou drzia este Banderovci a cize potlesk od nich mu je teraz dolezitejsi nez spolupraca Polska. Topiaci v zufalej situacii sa aj slamky chyta. Viac potrebuje Banderovcov, ktori budu od chrbta odstrelovat tych 80% nasilne zmobilizovanych Ukrajincov, ktori by inak z frontu ihned utiekli.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3618
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 32 times
- Been thanked: 1705 times
Re: ukrajina-rusko
Jaroslav, predstav si, ze by Madarsko okupovalo juzne Slovensko - myslis, ze velitelstvo nasej armady by nehladalo sposoby, ako mobilizovat do obrany co najvacsi pocet obyvatelov - aj ze cenu radikalizacie? Na Slovensku je tiez vela priaznivcov Slovenskeho statu a asi v pripade ohrozenia by sa islo aj do toho, ze by sa hladali sposoby ako aj tychto neofasistov zapojit do obrany. Nam sa v mierovych casoch dobre kritizuje, ale nepristupili by sme v pripade vojny k podobnym krokom ako na Ukrajine ?jaroslav80 napísal: ↑Pi 26 06, 2026 9:51 am MiBi, lenze to nijako nevysvetluje Zelenskeho psychopaticke rozhodnutie pomenovavat aktualne ukrajinske vojenske jednotky po fasistoch z druhej svetovej vojny. Akoby si jednotky v Slovenskej armade schvalne pomenoval po Hlinkovej garde a by si ziadal Zidov o financovanie cinnosti tych vojenskych jednotiek.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Zit nasledne na Slovensku kde slovenski neonacisti porazili Madarov a drzia sa pri moci by bolo podobne mizerne ak nie horsie, ako na Slovensku okupovanom Madarmi. Navyse nasich synov by ti slovenski neonacisti hnali do prvych linii a pripadne ich od chrbta strielali ak by na nich kaslali.MiBi napísal: ↑Pi 26 06, 2026 10:03 am Jaroslav, predstav si, ze by Madarsko okupovalo juzne Slovensko - myslis, ze velitelstvo nasej armady by nehladalo sposoby, ako mobilizovat do obrany co najvacsi pocet obyvatelov - aj ze cenu radikalizacie? Na Slovensku je tiez vela priaznivcov Slovenskeho statu a asi v pripade ohrozenia by sa islo aj do toho, ze by sa hladali sposoby ako aj tychto neofasistov zapojit do obrany. Nam sa v mierovych casoch dobre kritizuje, ale nepristupili by sme v pripade vojny k podobnym krokom ako na Ukrajine ?
Takze nemas pravdu. A to odovodnenie Zelenskeho konania je ubohe a skazene.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 3618
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 32 times
- Been thanked: 1705 times
Re: ukrajina-rusko
Hypoteticky, keby okupacia Slovenska bola vedena madarskym neofasistami (obdoba nyilasovcov) co by si si vybral ? Slovenskych aleba madarskych nacistov ? Lebo nie je dnes Rusko vedene v duchu nacizmu? Vymenujem len niektore spolocne prvky: militarizmus a expanzívny nacionalizmus, historický revanšizmus a pocit ublíženia, popieranie existencie iných národov atd.jaroslav80 napísal: ↑Pi 26 06, 2026 10:22 am
Zit nasledne na Slovensku kde slovenski neonacisti porazili Madarov a drzia sa pri moci by bolo podobne mizerne ak nie horsie, ako na Slovensku okupovanom Madarmi. Navyse nasich synov by ti slovenski neonacisti hnali do prvych linii a pripadne ich od chrbta strielali ak by na nich kaslali.
Takze nemas pravdu. A to odovodnenie Zelenskeho konania je ubohe a skazene.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 5907
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 325 times
- Been thanked: 210 times
Re: ukrajina-rusko
Ak by som videl, ze v Madarsku a na SK sa dostali k moci neofasisti a idu sa navzajom mlatit, dvihol by som kotvy aj s detmi a nezucastnil sa toho. Rodicia by mozno chceli dozit na SK, ale tym by nutena mobilizacia nehrozila, len zivot v zrucaninach a vo vojnou skorumpovanej krajine.MiBi napísal: ↑Pi 26 06, 2026 3:47 pm Hypoteticky, keby okupacia Slovenska bola vedena madarskym neofasistami (obdoba nyilasovcov) co by si si vybral ? Slovenskych aleba madarskych nacistov ? Lebo nie je dnes Rusko vedene v duchu nacizmu? Vymenujem len niektore spolocne prvky: militarizmus a expanzívny nacionalizmus, historický revanšizmus a pocit ublíženia, popieranie existencie iných národov atd.
Na svete je tolko pokojnych miest a normalnych ludi, ze pri idiotoch, ktori sa idu navzajom bombardovat a vyvrazdovat iste roky mojho zivota zahadzovat nemusim.
Co sa Ukrajiny a Ruska tyka, tak na vychodnom brehu Dnepra Amici ani Germani nemaju co hladat, bez ohladov na to ci sa s nimi Zelensky chce bratat alebo nechce. Cize v tomto dam Rusom kedykolvek za pravdu. Urcite maju na vychodnom brehu Dnepra Rusi 20 nasobne vyssie opravnenie tam byt, nez Germani, Briti, Francuzi, Amici. A ak to Ukrajinci nevedia pochopit - tak zrejme tam nemaju opravnenie byt ani taki z Ukrajincov.
