Kým v Bruseli riešia, ako veľmi im prekáža Erdoğanov autoritarizmus, realita bezpečnosti je nekompromisná: Turecko dnes drží najpočetnejšiu aktívnu armádu spomedzi európskych krajín rádovo 350-tisíc vojakov, viac než Francúzsko, Nemecko či Poľsko. Zbrojí, vyrába a exportuje tempom, ktoré z neho robí kľúčového hráča nového bezpečnostného poriadku.
Nepostrádateľný" spojenec
V centrále NATO Turecko označujú za nepostrádateľného partnera hneď druhého po USA. Juhovýchodné krídlo aliancie, námorná mocnosť v Čiernom mori. V čase, keď USA prehodnocujú svoj bezpečnostný dáždnik nad Európou, sa z „nepríjemného spojenca" stáva strategická nutnosť.
Čísla, ktoré hovoria jasnou rečou
Portfólio svetovej triedy
Drony Bayraktar (Baykar), stíhačka 5. generácie KAAN, balistická raketa Yıldırım s deklarovaným dosahom 6 000 km. Turecká zbrojovka už nie je „lacná alternatíva" — je to plnohodnotný konkurent západných gigantov.
A teraz páči kľúčový ťah — integrácia do Európy cez joint-ventures
Erdoğan nechce len predávať zbrane chce túto geopolitickú páku pretaviť do bližších väzieb s EÚ.
Turecko nie je v EÚ, takže ho vyradili z 150-miliardovej európskej schémy na zbrojenie (SAFE). K tomu 33 % inflácia, kolísajúca líra a právny štát na 118. mieste zo 143 krajín. Prístupové rozhovory zamrznuté od 2018. Vzájomná nedôvera pretrváva.
EÚ potrebuje tureckú tvrdú silu viac, než si chce priznať.
Turecko ukazuje učebnicový príklad toho, čo poznáme z developmentu — kto ovláda dodávateľský reťazec, ovláda hru. 80 % vstupov z vlastnej produkcie znamená nezávislosť od výkyvov trhu, cien a politiky iných. Presne tak, ako pri stavbe: kto má vlastných subdodávateľov, vlastný materiál a vlastné know-how, ten diktuje tempo aj cenu. A kto je závislý, ten čaká — a platí. Sebestačnosť nie je luxus. Je to strategická výhoda, ktorá sa buduje roky a vyplatí sa v krízach.
https://www.facebook.com/photo?fbid=102 ... 3761116963
