Zelená politika EU

[MiBi]

Kvalitu života a zdravia ľudí negatívne ovplyvňuje aj infrazvuk.
Francúzi platili odškodné ľuďom, ktorí žili v blízkosti veterných turbín a mali pre ne zdravotné ťažkosti.

Nízkofrekvenčné zvuky a infrazvuk spôsobený veternými turbínami majú deštrukčné zdravotné dôsledky, ako sú vyčerpanie, nespavosť, bolesti hlavy, úzkosť, depresie, problémy s koncentráciou, myslením, zrýchlenie tepovej frekvencie či dokonca zníženie srdcovej činnosti.
Dlhodobé vystavovanie tomuto typu hluku môže viesť k vážnym psychickým a zdravotným problémom.

Spomínané škodlivé účinky dokazujú napríklad zverejnené vedecké poznatky z oblasti medicíny, akustiky a životného prostredia, ktorých autorkou je kanadská environmentálna vedkyňa Magda Havasová.
Tá priniesla sériu článkov na tému „Prečo niektorí obyvatelia v blízkosti veterných turbín ochorejú“, v ktorých píše nielen o zdravotných ťažkostiach z dôvodu hluku či infrazvuku, ale aj o elektromagnetických javoch spojených s prevádzkou turbín.

K ďalším bádateľom v tejto oblasti patrí aj profesor otolaryngológie na Washington University School of Medicine Alec N. Salt so spoluautorom štúdie, biológom Jamesom A. Kaltenbachom, ktorí sledovali infrazvuk produkovaný veternými turbínami, stimulujúci vonkajšie sluchové bunky v uchu.
Tie nevnímajú zvuk vedome, ale môžu vyvolávať pocity tlaku, tinitusu alebo narúšať spánok prostredníctvom podvedomých nervových dráh.

V svojich začiatkoch boli veterné turbíny naozaj veľmi hlučné, čo bolo aj dôvodom, prečo sa vo veľkom nestavali. No zlepšovaním technológií sa z nich stali takmer tiché stroje. Jediným zvukom, ktorý vychádza z väčšiny moderných turbín, je takzvaný woosh, respektíve svišťanie lopatiek, ktoré narážajú do vzduchu.
Podľa amerického Národného laboratória pre obnoviteľnú energiu prevádzka modernej veternej farmy vo vzdialenosti 230 až 300 metrov nie je o nič hlučnejšia ako kuchynská chladnička. V tejto vzdialenosti bude mať hladinu 43 decibelov. Priemerná klimatizácia môže dosiahnuť hlučnosť 50 decibelov a väčšina chladničiek má hlučnosť okolo 40 decibelov.
https://www.nrel.gov/docs/fy05osti/37657.pdf

Vo vzdialenosti 500 metrov zvuk klesne na 38 decibelov, čo už je menej než bežný „šum na pozadí“ väčšiny miest. To znamená, že hluk turbíny v ňom cez deň zanikne. Na dedinách, kde je šum pozadia slabší, sa podľa výskumnej spoločnosti General Electric Renewable Energy hluk z turbíny stratí približne vo vzdialenosti 1,6 kilometra.
https://www.ge.com/news/reports/how-lou ... nd-turbine


Dezinfoscéna nadáva úradníkom za veterné turbíny, vláda namiesto ich podpory priživuje obavy

Strach z veterných parkov inicioval himalájsky jogín, postupne naň naskočila väčšina dezinfoscény. Minister Taraba označil veternú energiu za „cestu do pekla“, premiér Fico vyhlásil, že Slovensko veterné elektrárne nepotrebuje
Kto chce v týchto dňoch byť počuť na dezinformačnej scéne, naskočil na tému veterných parkov. Najnovší diel je plánovaný tento štvrtok na bratislavskom výstavisku Incheba.

Úradníci z ministerstiev hospodárstva, životného prostredia či Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku sa znovu pokúsia o verejné prerokovanie „akceleračných zón“, ktoré štát vytipoval na rozvoj veternej energie.

Proti nim sa na sociálnych sieťach už s predstihom mobilizovali odporcovia, medzi ktorých sa zaradili napríklad bývalý sudca Štefan Harabin, neonacista Daniel Bombic alebo strana Právo na pravdu Zoroslava Kollára. Viacerí sa chystajú aj do Incheby, aby si urobili videá z toho, ako budú nadávať zástupcom štátu.

Úradníci pritom nedostávajú veľmi veľkú podporu ani od vlastných politických šéfov, keďže vláda Roberta Fica veternú energiu odmieta. Proti dezinfoscéne zostali úradníci takmer sami.
Na poslednom verejnom prerokovaní im nadávali bez toho, aby mohli čokoľvek k veterným parkom povedať. „Ste tupé plechovice,“ hovoril úradníkom Harabin.
https://youtu.be/3cS6WARSMV4

Čo kritikom prekáža
Odporcovia veterných parkov majú celý rad výhrad. Začínajú zdanlivo racionálnymi argumentami, že turbíny môžu znížiť ceny okolitých nehnuteľností a končia vyloženými hoaxami – napríklad že prehrievajú planétu alebo že ľudia z nich zošalejú.
Veterné parky sú pritom už desiatky rokov rozmiestnené v susednom Rakúsku, čo si môže všimnúť ktokoľvek, kto autom prekročí hraničné priechody pri Bratislave.

Prečo sa medzi časťou Slovákov obavy z nich napriek tomu ujali?
Psychologičke Vladimíre Čavojovej čiastočne pripomínajú fámy o mobilných 5G sieťach, ktorými žili sociálne siete v roku 2020. „Z pohľadu Slovenska ide o novú technológiu, preto, podobne ako aj iné nové technológie, môže vzbudzovať strach,“ hovorí Čavojová, ktorá pôsobí na Ústave experimentálne psychológie CSPV SAV.
Nemenej podstatné je, že odporcovia veterných parkov tému prepojili s odporom voči Európskej únii či GreenDealu, čo je dlhodobý postoj mnohých konzumentov dezinformačnej scény.
„Ak tému spojíme s tým, že prichádza z EÚ a je súčasťou ‚zelených tém‘, tak to môže vzbudiť podozrievavosť medzi ľuďmi, ktorí už teraz konzumujú konšpiračné a dezinformačné naratívy z danej oblasti,“ dodáva psychologička.

Ako sa to začalo
Obavy z veterných parkov existovali aj v minulosti, väčšinou boli skôr lokálnou záležitosťou. Šírili ich hlavne obyvatelia obcí, v ktorých okolí sa zvažovala ich výstavba.
Denník N už na jar 2023 opisoval odpor, ktorý veterné turbíny vyvolali v Dubovciach a Radošovciach na Záhorí. Miestny chovateľ parkúrových koní sa napríklad obával toho, že by jeho zvieratám škodil hluk. „Sústavne to počujú, navyše už teraz je tu hluk z hlavnej cesty,“ rozprával chovateľ.
Na týchto stretnutiach sa vyprofilovala aj jedna z aktuálne najznámejších tvárí tohto hnutia, aktivistka Katarína Ondrušová. Už pred tromi rokmi dokázala ľudí burcovať, rečnila viac než hodinu a na prinesenej makete ukazovala, ako by turbíny údajne hyzdili krajinu.

Ondrušová následne vytvorila tandem s ďalším aktivistom, Danielom Máčovským, ktorý sa téme začal venovať pre zmenu po tom, ako za jednu z lokalít vytipovali okolie Hlohovca, kde má dom.
Obaja dnes vystupujú ako hlavné postavy celej kampane. Máčovského portál „za pravdu o veterných parkoch“ poskytuje argumentačnú základňu pre veľkú časť odporcov, v príspevkoch na sieti Telegram naň odkazuje aj Bombic.

Ekonómka a jogín
Nikto z nich nie je odborníkom na veterné turbíny ani odborníkom na zdravotné riziká. Ondrušová je vyštudovaná ekonómka, pôsobí ako miestna poslankyňa v obci Dubovce a pracuje na miestnom poľnohospodárskom družstve.
Ešte pestrejší príbeh má Máčovský, ktorý bol vrcholovým športovcom, riaditeľom banky, farmárom, komunálnym politikom a naposledy himalájskym jogínom. Organizoval duchovné púte, predával tibetské misky či „mince Matky Slávy“, ktoré majú symbolizovať znovuzrodenie národa.
Na Slovensku prijal slovanské meno Slobodan, kým v Indii dostal duchovné meno Swami Dayananda. Príležitostne poskytoval rozhovory o tom, ako dosiahnuť duševnú pohodu.

„Alkohol je metla ľudstva. Spirit je duša a špiritus je pojedač duše. Človeku na chvíľu odblokuje myseľ, ale platí za to daň. Omnoho krajšie a čistejšie stavy môže zažívať, napríklad keď začne žiť podľa filozofie jogy,“ rozprával v roku 2024 časopisu Život.


Slovenský export do Česka
Spočiatku ich aktivity boli viditeľné hlavne vo vybraných facebookových skupinách. Následne začali dostávať priestor v dezinformačných médiách: rozhovory poskytli Slobodnému vysielaču, Hlavným správam, ich petíciu proti posudzovaniu akceleračných zón propagovala aj Infovojna.
Máčovský a Ondrušová začali byť v odpore proti veterným parkom takí presvedčiví, že sa stali „ideológmi“ tejto kampane aj v susednom Česku, kde táto téma začala žiť na prelome minulého a tohto roka.

„Slovenskí aktivisti svoje často vyfabulované tvrdenia exportujú aj do Česka, kde sa stali dôležitými hráčmi v boji proti veterným turbínam,“ poznamenalo vo svojom rozsiahlom článku Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Novinári odkázali aj na analýzu pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO), ktorá tiež poukázala na silný vplyv slovenského jogína. Priamo ho označuje za ideový zdroj českého protiveterného hnutia.

Aktivisti pritom nemusia všetky argumenty stavať iba svojpomocne. Do značnej miery im stačí preberať príbehy zo zahraničia, keďže veterná energetika je terčom dezinformačných kampaní aj inde v Európe.
Podľa európskej asociácie WindEurope sa najčastejšie opakujú tvrdenia o údajných skrytých záujmoch investorov, negatívnych vplyvoch na prírodu, technickej nespoľahlivosti vetra a ekonomickej nevýhodnosti veterných projektov. V USA sa nad rámec toho ujali aj príbehy, ako veterné turbíny pri mori zabíjajú veľryby.


Taraba o ceste do pekla
Slovenská vláda sa pri tejto téme dostala do neobvyklej situácie. Na jednej strane má záväzok z plánu obnovy vytypovať oblasti, kde bude výstavba veterných elektrární jednoduchšia (takzvané akceleračné zóny).
Členovia vlády však zároveň narážajú na svojich voličov, z ktorých značná časť konzumuje práve informácie z dezinformačných kanálov.

Ako sa s tým v koalícii Roberta Fica vyrovnali?
Napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS) už pred rokom povedal, že záväzky týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie sú „cesta do pekla“.
Zástupcovia Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI), ktorí presadzujú veterné parky, tieto Tarabove vyhlásenia označili za absurdné. „Je nemysliteľné, ak takéto slová povie minister životného prostredia, ktorý by mal, naopak, podporovať zelené technológie, ktoré sú navyše ešte cenovo dostupné,“ poznamenal riaditeľ SAPI Ján Karaba pre denník SME.

Premiér Fico: Plníme len administratívne povinnosti, Slovensko veterné parky nepotrebuje
Postoj súčasnej vlády je nasledovný: Plán obnovy nás núti vytypovať miesta pre veterné parky, ale stavať ich nebudeme.
„Sú to len administratívne povinnosti, ale ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ vyhlásil pred pár týždňami premiér Robert Fico (Smer).

Týmito vyhláseniami vláda ešte viac oslabuje pozíciu vlastných úradníkov, ktorí musia vytváranie zón pre veternú energetiku komunikovať. Málokto sa ich verejne zastane. Ministri nanajvýš len vyzvú ľudí, aby nepodliehali fámam.
„Zbytočne sa tu vyvoláva panika od ľudí, ktorí tú paniku len zámerne vyvolať chcú,“ povedal napríklad minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), pod ktorého spadá aj post podpredsedu pre plán obnovy.

Výsledkom celej kampane je, že racionálna diskusia na verejných zhromaždeniach nie je možná. Hlavné slovo dostávajú aktéri, ktorí našli v šírení paniky vlastné záujmy.
„Odpor priživujú často ľudia, ktorí sú skôr politickými aktivistami. V mnohých prípadoch to nie je legitímny občiansky záujem o tieto témy,“ dodal Karaba z organizácie SAPI.
https://dennikn.sk/5444075/dezinfoscena ... vuje-obavy

[osamely chodec]

Ak porovnáme výrobu 100 jednotiek elektriny

Približne:

Jadro potrebuje investovať 1–2 jednotky energie, aby vyrobilo 100.
Onshore vietor potrebuje 2–4 jednotky energie, aby vyrobil 100.


Asi tak ...

[MiBi]

Jadro potrebuje investovať 1–2 jednotky energie, aby vyrobilo 100.
Onshore vietor potrebuje 2–4 jednotky energie, aby vyrobil 100.

Jadro potrebuje naozaj len 1–2 % energie na svoju replikáciu, pretože urán je extrémne koncentrované palivo.
Ak by sme porovnávali finančné náklady na vyrobenú megawatthodinu (tzv. LCOE – Levelized Cost of Electricity), započítajúc úroky a predraženia, jadro by v porovnaní s onshore vetrom vyšlo podstatne drahšie.

• Úroky z úverov (meškanie a predraženie): Ak si požičiate miliardy eur na 5 rokov a stavba trvá 12 rokov, úroky (tzv. Financing costs) sa nakopia tak extrémne, že môžu tvoriť polovicu finálnej ceny elektrárne. Úroky z peňazí však nemajú žiadnu priamu energetickú hodnotu, preto do EROI nevstupujú.

• Právne regulačne a administratívne poplatky: Práca právnikov, neustále prerábanie projektovej dokumentácie kvôli novým bezpečnostným predpisom a manažment rizík stoja miliardy eur. To všetko sú finančné náklady, nie energetické.

A samozrejme dalsia podstatne vec, ak nam dnes dava EU miliardu na veternu elektrinu, tak je neospravdlnitelne to nevyuzit.

[osamely chodec]

Dal som AI spocitat komplet naklady aj s zneskodnenim odpodu , ten vysledok som tu dal. Vzdy ide len o pomer kolko jednotiek energie stoji nova energia. Na peniaze sa vykasli, trpia monetarnou iluziou. Inak najviac ma pobavila v tom clanku co si dal vyssie tato veta :

Veterné parky sú pritom už desiatky rokov rozmiestnené v susednom Rakúsku, čo si môže všimnúť ktokoľvek, kto autom prekročí hraničné priechody pri Bratislave.

https://www.youtube.com/watch?v=h9JKBLHpZt4&t=46s

[MiBi]

Inak najviac ma pobavila v tom clanku co si dal vyssie tato veta :
Veterné parky sú pritom už desiatky rokov rozmiestnené v susednom Rakúsku, čo si môže všimnúť ktokoľvek, kto autom prekročí hraničné priechody pri Bratislave.

No ved ano, preco napr. nezorganizuje stat exkurziu slov. starostov do tychto oblasti a neurobi diskusiu s rak. starostami. Ja tadial chodievam na bicykli par metrov od vrtul a nejake negativne vplyv nevnimam, takisto sa mi to celkom paci ako doplnok inak nudnej krajiny.

Pozri este reportaz z Ceska: https://ct24.ceskatelevize.cz/video/kat ... 792f0c5add

[MiBi]

Veterne elektrarne nechcu (https://www.sme.sk/komentare/c/nejakym- ... samo-marec) ale spalovna vlade ani aktivistom ako Harabin, Bombic, Z.Kolar nevadi:

Nová bratislavská spaľovňa dostala u Tarabu zelenú.

Ministerstvo životného prostredia súhlasí s výstavbou spaľovne, ktorú by v Bratislave mala vybudovať spoločnosť Slovnaft. Takzvané Centrum energetického zhodnotenia odpadov má vzniknúť v areáli rafinérie.

Spaľovňa by podľa schválených parametrov mala byť schopná spracovať 220-tisíc ton odpadu ročne. Ide o kapacitu, ktorá je oproti pôvodným plánom zhruba o 30 percent nižšia. Aj tak by však v areáli rafinérie mala vzniknúť najväčšia spaľovňa v krajine.

V tomto zariadení by mal končiť predovšetkým zmesový komunálny odpad. Ročne by sa ho v areáli Slovnaftu malo zlikvidovať 118-tisíc ton. V zariadení však bude končiť aj priemyselný odpad, ktorého ročná kapacita na likvidáciu je 77-tisíc ton. Okrem toho sa priamo v areáli Slovnaftu budú likvidovať nebezpečné odpady, pôjde predovšetkým o kaly zo samotnej rafinérie. Ročne by spaľovňa mala spracovať 25-tisíc ton tohto odpadu.

Výstavba by sa mala začať ešte v tomto roku a jej koniec je naplánovaný na rok 2030. Vtedy by mala byť spustená aj prevádzka.
To, že ministerstvo životného prostredia dalo súhlas na vznik spaľovne, zatiaľ neznamená, že celý projekt sa aj zrealizuje. Proti tomuto rozhodnutiu je možné ďalej bojovať. Napríklad aj verejnosť môže do 15 dní podať takzvaný rozklad.


Odpad z MOL-u
Kiča je presvedčený, že Slovnaft sa nezaviazal k tomu, že nebude dovážať do spaľovne aj odpad zo zahraničia.

„Dovoz odpadov napríklad z Maďarska tak prakticky ostáva na obyčajnom rozhodnutí samotného investora. Odborný posudok odkazuje na možnosť obmedzenia dovozu odpadov zo strany envirorezortu v každom individuálnom prípade podľa zákona o odpadoch. Súčasná prax ministerstva pod Tarabovým vedením však nahráva zvyšujúcemu sa trendu dovozu odpadov zo zahraničia,“ napísal Kiča ešte v marci.

Práve od jari sa schyľovalo k tomu, že envirorezort bude s výstavbou spaľovne súhlasiť. Zhruba vtedy Kiča upozornil na posudok, ktorý dával novej spaľovni zelenú.
O tom, že by na Slovensko mohol privážať odpad maďarský koncern MOL, hovoria Demokrati už roky. Koncernu umožnil podnikať so spracovaním odpadu režim maďarského expremiéra Viktora Orbána.

Pred dvomi rokmi získal koncern od vlády Viktora Orbána koncesiu na spracovanie komunálneho odpadu na obdobie 35 rokov. V rámci nej prevzal aj 17 odpadových spoločností a zjednotil biznis pod strešnú firmu MOHU MOL Waste Management. Ročne sa má postarať o 4 až 5 miliónov ton odpadu.
Tlačová správa pri príležitosti založenia MOHU cituje aj riaditeľa bratislavského Slovnaftu Oszkára Világiho, ktorý je zároveň viceprezidentom koncernu MOL: „Dobre fungujúce obehové hospodárstvo je v záujme Maďarska a regiónu.“

Slovnaft odmieta, že by sa do jeho spaľovne mal voziť odpad zo zahraničia.
Za drobné pozitívum Kiča označil práve to, že kapacita spaľovne sa znížila, no zároveň tvrdí, že budovať spaľovňu v areáli rafinérie je nevhodné. Problém je v tom, že už samotná rafinéria je záťaž pre životné prostredie v tejto časti Bratislavy, a panujú obavy, že vybudovanie spaľovne by situáciu ešte zhoršilo.

Taraba otočil
Ministerstvo životného prostredia pod Tarabovým vedením vydalo súhlasné stanovisko aj napriek tomu, že ešte minulý rok Taraba tvrdil, že výstavbu novej spaľovne nedovolí. Hovoril aj o tom, že nová spracovateľská linka by otvorila dvere k tomu, aby sa na Slovensko vozil odpad z cudziny.

„Pod mojím vedením sa určite Slovensko nevydá cestou ako v minulosti Švédsko, že sa narobia extrémne spaľovacie kapacity, a to len preto, aby sa importoval odpad z cudziny. Zo Slovenska určite nedovolíme spraviť odpadkový kôš Európy,“ deklaroval šéf envirorezortu ešte v apríli minulého roka.

Poslanci politickej strany Progresívne Slovensko Tarabu kritizujú najmä za názorovú otočku. „Taraba koná podľa známeho scenára. Najprv sa bije do pŕs, ako zabráni niečomu, čo je škodlivé pre ľudí. No hneď ako sa stretne s mocnými podnikateľmi, začne tancovať podľa toho, ako pískajú,“ vyhlásila Stohlová tiež v marci.

https://e.dennikn.sk/5453484/nova-brati ... ahranicia/

[JUGGLER]

Ďalšia vec, ktorú si musím prečítať od Chmelára, lebo média to nerozoberajú.
Zato nad veternými elektrárňami sa rozčulujú a plačú denne.

TOTO NIE JE AKT SEBAOBRANY, ALE ZLOČIN PROTI ĽUDSTVU.
Eduard Chmelár

Obávam sa, že ľudia nechápu vážnosť situácie, keď sa pozerajú na útoky na ropné sklady v Rusku, na Ukrajine, v Iráne či v ďalších štátoch Blízkeho východu.
Sú to tie isté obrazy. Krajina pokrytá hustými čiernymi toxickými oblakmi dymu.
Na milióny ľudí prší ropný dážď so smrteľne znečisteným vzduchom.
Toto vdychujú ľudia. Vdychujú to zvieratá. Vdychujú to stromy.
Je to humanitárna a environmentálna katastrofa.

O tomto nemôže pochybovať nikto.
Bombardovanie ropných skladov a ropnej infraštruktúry má naozaj vážne environmentálne a humanitárne následky.
Každá bomba zhodená na sklad ropy je časovanou bombou pre ľudí i pre planétu.
A na jej pozadí sledujeme tragikomické výjavy, keď Donald Trump obviňuje Kanadu, že rozsiahle lesné požiare (ako priamy následok klimatických zmien) sú spôsobené tým, že sa Kanaďania o stromy zle starajú;
keď sa nejaká herečka v reklame na veterné parky usiluje ľuďom nahovoriť, že oni vlastne podobne ako v minulosti melú múku;
keď ochranári terorizujú ľudí tým, že chcú regulovať všetko okrem vojen.

Ničenie ropných zariadení sa už dávno posunulo za hranicu geopolitiky. Toto je zločin proti ľudskosti.
Dostali sme sa do bodu, kedy síce chápeme, že jedna strana porušila medzinárodné právo, ale nechápeme, že tá druhá strana nemá právo reagovať ako sa jej zachce.
Inak sa zabíjanie ľudí, likvidácia národov a ničenie planéty stanú normalizovanou a bežnou súčasťou našich životov a hlavným princípom ľudstva sa namiesto medzinárodných noriem stane barbarské "oko za oko".

Viem, že niektorí psychopati sa z toho ešte vytešujú, ale treba povedať veľmi jasne: takéto nenávistné až šovinistické nastavenie voči akémukoľvek národu nemá v modernom svete miesto.
Ak si myslíte, že takto vyzerá akt sebaobrany, mýlite sa.
Treba odsúdiť porušovanie medzinárodného práva aj vtedy, keď sa ho dopúšťa naša krajina alebo náš spojenec.
Práve v tom spočíva skutočný význam právneho štátu, ktorý musí platiť pre každého a práve toto je spôsob, akým dosiahneme mier, spravodlivosť a prosperitu pre všetkých a všade.


P.S. Kontrola cez AI:

Má bombardovanie ropných skladov a ropnej infraštruktúry vážne environmentálne a humanitárne následky?

Áno, bombardovanie a ničenie ropnej infraštruktúry má katastrofálne a dlhodobé následky, ktoré často ďaleko presahujú okamžité vojenské ciele.
Tieto útoky spúšťajú reťazovú reakciu, ktorá zasahuje prírodu aj civilné obyvateľstvo na celé desaťročia.

Environmentálne následky (Ekocída)

Kontaminácia vody a pôdy:
Pri zasiahnutí ropných skladov dochádza k nekontrolovanému úniku surovej ropy a ropných produktov.
Tie vsakujú do pôdy a prenikajú do podzemných vôd.
Ropný film na povrchu riek a jazier navyše zamedzuje prístupu kyslíka, čo vedie k masívnemu úhynu rýb a vodného ekosystému.

Toxické znečistenie ovzdušia: Horiace ropné vrty a sklady produkujú hustý, čierny dym plný nebezpečných látok.
Do ovzdušia sa uvoľňujú oxid siričitý (SO 2 ), oxidy dusíka (NOx ), oxid uhoľnatý (CO), ťažké kovy a karcinogénne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Tento smog sa môže vplyvom vetra šíriť stovky kilometrov.

Kyslý dážď a zničenie poľnohospodárstva: Chemické látky v ovzduší reagujú s vodnou parou a padajú na zem v podobe kyslých dažďov. Tie poškodzujú lesy, acidifikujú pôdu a ničia úrodu, čo dlhodobo znehodnocuje poľnohospodársku pôdu.

Humanitárne následky

Civilné obyvateľstvo v postihnutých oblastiach čelí akútnym respiračným problémom, kožným chorobám a očným infekciám z toxického dymu.
Z dlhodobého hľadiska dochádza k dramatickému nárastu onkologických ochorení a vrodených chýb u detí v dôsledku kontaminácie pitnej vody a potravinového reťazca.

Energetické a ekonomické dopady: N/A l...to je asi jediný úžitok pre ktorý sa to robí


Ak sa to deje v Rusku , má to dopad na krajiny EU?

Áno, útoky na ropnú a energetickú infraštruktúru v Rusku majú priamy a merateľný vplyv na krajiny Európskej únie.
Hoci sa samotné výbuchy odohrávajú na ruskom území, ekologické, ekonomické a bezpečnostné dôsledky nepoznajú hranice.

Dopad na EÚ sa prejavuje v troch hlavných oblastiach:

1. Ekologické a klimatické dôsledky (Znečistenie bez hraníc)
Cezhraničné znečistenie ovzdušia a kyslé dažde: Toxické látky (SO 2 , NO x, ťažké kovy a karcinogénne sadze) uvoľnené pri masívnych požiaroch rafinérií a skladov palív stúpajú vysoko do atmosféry.
V závislosti od smeru vetra sú tieto mraky a smog unášané nad susedné štáty vrátane východných členov EÚ (Fínsko, Pobaltie, Poľsko), kde môžu spôsobovať kyslé dažde a sekundárne znečistenie pôdy.

Ohrozenie zdieľaných vodných ekosystémov:
Viaceré útoky smerujú na infraštruktúru v Baltskom mori (napr. terminál Usť-Luga) alebo v Čiernom mori (napr. rafinéria Tuapse).
Ropné škvrny a kontaminácia morských vôd neničia len ruské pobrežie, ale vplyvom morských prúdov ohrozujú ekologickú stabilitu celého čiernomorského a baltského regiónu, ktorý priamo susedí s krajinami EÚ (Bulharsko, Rumunsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva).

Uvoľňovanie síry z nižších štandardov:
V dôsledku prehlbujúcej sa palivovej krízy a zničených kapacít schválila ruská vláda dekrét, ktorý rafinériám umožňuje znížiť kvalitatívny štandard benzínu z Euro-5 na Euro-3.
Palivá s výrazne vyšším obsahom síry (až päťnásobne) spálené v Rusku znamenajú masívny nárast emisií, ktoré dlhodobo prispievajú k celkovému znečisteniu ovzdušia v celej Európe.
Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA)

2. Ekonomické dopady a energetický trh: N/A veď my v EU s tým nemáme problém