1.pilier

[MiBi]

Z rozhovoru s J.Mihalom: https://e.dennikn.sk/5424985/jozef-miha ... tak-ci-tak
Rozmýšľam nad tým, ako mať viac peňazí na dôchodku. Je podľa vás rozumnejšie radšej viac peňazí investovať alebo tlačiť na zvýšenie príjmov a platiť vyššie sociálne odvody?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Výška dôchodku závisí od môjho celoživotného správania. To nie je ako materská, kde vám stačí tri mesiace pred materskou preskočiť do dobre plateného zamestnania a máte maximálnu materskú. Dôchodok sa fakticky ráta z vašich celoživotných príjmov.
Keď mal niekto 35 rokov relatívne nízky príjem, platil nízke odvody a vychádza mu nízky priemerný osobný mzdový bod, tak to, že posledných päť rokov pred dôchodkom zrazu bude platiť vysoké odvody, mu až tak nepomôže.

Bude mať síce vyšší dôchodok, ale táto „investícia“ sa vráti v podobe vyššieho dôchodku až o približne 17 rokov. Neradil by som nikomu toto urobiť.
Práve naopak, ak nemusím platiť vysoké odvody a viem si svoj život nastaviť tak, že ich budem platiť nízke, tak si zvolím túto cestu.
Odporúčam cestu nízkych odvodov. Všetko, samozrejme, pri všetkej počestnosti a legálnosti, nikoho nenavádzam na to, aby odvody neplatil. Ale napríklad si nebudem doplácať dobrovoľné poistenie, lebo v takom prípade budem mať síce dôchodok vyšší, ale „hodnota za peniaze“ je nízka. To sa neoplatí.

Takže je lepšie radšej peniaze investovať?

Áno, radšej si peniaze ušetrím a rozumne ich zainvestujem. Typické investovanie na Slovensku je kúpa nehnuteľnosti. To je náš národný šport a v tejto disciplíne sme celkom dobrí. Tým si zabezpečím nejakú rentu v podobe nájomného, z ktorej budem žiť na staré kolená.
Investovanie do akcií alebo fondov obchodovaných na burze (ETF) má zmysel vtedy, keď je to dlhodobý proces, ktorý trvá desiatky rokov. Začnem ako tridsiatnik, keď sa spamätám zo šoku, že som bol po štúdiu hodený do reálneho života. Založil som si rodinu a už si viem niečo odložiť – a mal by som to odkladať tridsať rokov a nechytať sa toho. Lenže to málokto dokáže.

Osobne si neviem predstaviť, že by moje netrpezlivé ruky nesiahli po troch rokoch odkladania cez nejakého brokera na nasporenú sumu. Áno, pekne to tam rastie a zhodnocuje sa. Ale zrazu vidím pekné auto alebo príležitosť ísť na dovolenku, tak to vyberiem a je po úsporách. Človek musí mať veľmi silný charakter, aby takto tvorené úspory naozaj nechal, odložil a nečerpal.

Alebo deti vyrastú a budem potrebovať peniaze na ich školu.
Presne tak. Alebo chcete vylepšiť bývanie.
Na druhej strane, keď deti odídu z domácnosti a už nebudete potrebovať taký komfortný byt či dom, môžete ho predať, vymeniť za niečo menšie a zostane vám nejaká suma, s ktorou dokážete naložiť na staré kolená.

Pokojne investujte aj do ETF fondov, možností je dnes viacero. Ale snažiť sa o vyšší dôchodok tým, že si kvázi dobrovoľne niečo priplatím do Sociálnej poisťovne, nie je dobrý nápad.
Jediné, o čom sa dá rozumne uvažovať, je možnosť dodatočného doplatenia poistného, ktorú ponúka zákon o sociálnom poistení. Napríklad v rokoch 2004 až 2006 som bol nezamestnaný a bol som evidovaný na úrade práce. Po roku 2003 sa toto obdobie neráta do dôchodkového poistenia, ale dá sa za tie roky doplatiť spätne poistné. To je relatívne výhodná možnosť. Keď to človek urobí dobre, táto investícia sa mu vráti v podobe vyššieho dôchodku po šiestich rokoch na dôchodku.

Inak je dôchodkový systém strašne neefektívny. Jedno zaplatené euro navyše zvýši dôchodok, ale to sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku až o sedemnásť rokov. A to platí za dnešného zákona, keď sú tie zlaté dôchodcovské časy, ale bude to horšie. Dnešnému tridsiatnikovi či štyridsiatnikovi sa každé jedno euro, ktoré do systému dá, možno vráti až o tridsať rokov poberania dôchodku.

Mnohí ľudia vnímajú dôchodkové odvody, ktoré platia štátu, ako stratené peniaze. Je to naozaj tak?
Dnes dôchodcovia žijú zlaté časy. O desať či dvadsať rokov však bude náš dôchodkový systém vyzerať inak, nehovoriac o 30 alebo 40 rokov. Vtedy sa naplno prejaví nielen ekonomický vývoj na Slovensku, ale hlavne demografia. Ako sa ľudovo hovorí, nebude mať kto robiť a platiť odvody na dôchodky tým, ktorí už budú na dôchodku.

Je naivné si myslieť, že ak niekto platí z vysokej mzdy vysoké odvody, bude mať v budúcnosti aj adekvátne vysoký dôchodok. Trend je taký, že v priebežnom systéme bude stále viac a viac prevažovať solidarita. Kto bude platiť vyššie odvody, rozhodne nedostane takú mieru náhrady ako v súčasnosti.

Dôchodkový systém sa nezrúti zo dňa na deň. Proces jeho erózie je veľmi pozvoľný a záleží aj na tom, ako sa k tomu postavia budúce vlády. Určite by som však neodporúčal platiť vyššie odvody s vidinou lepšieho štátneho dôchodku. Skôr radím, že keď môžete, plaťte nižšie odvody. Podľa dnešných pravidiel vám z toho síce vychádza nižší dôchodok, ale ten zrejme budete mať aj vtedy, keby ste platili vyššie odvody.

Ako funguje prvý dôchodkový pilier?

Tak, ako ho nastavujú politici: nefunguje na princípe zdravého rozumu alebo objektívnych ekonomických pravidiel. Niektorí sú rozhadzovačnejší, niektorým zas, naopak, záleží na verejných financiách a udržateľnosti systému. Ako sa striedajú vlády, mení sa aj jeho nastavenie.
Prvý pilier ako priebežný systém by mal byť postavený na princípe, že celková suma vyplatených dôchodkov by sa mala v ideálnom prípade rovnať sume, ktorú pracujúci poistenci pošlú do systému na odvodoch. Ani o cent viac.

Druhý pilier funguje prísne ekonomicky, z neho človeku nikto nevyplatí ani špeciálne príplatky za to, že si v ňom sporí. Človek má to, čo vloží a čo mu správcovská spoločnosť pomôže zhodnotiť. Nič viac, nič menej.
Lenže prvý pilier nastavujú politici, ktorí sa predbiehajú v populizme. Výsledok je, že je veľmi deficitný a deficit dosahuje približne dva a pol miliardy eur každý rok.

Takže v prvom pilieri nie je dosť peňazí ani na dvanásť riadnych dôchodkov, nieto na trinásty?
Záleží na tom, ako sa na to pozrieme. Keby sme brali do úvahy výlučne fond starobného poistenia, prípadne invalidného poistenia, a porovnali to so sumou vyplácaných starobných, invalidných, pozostalostných a trinástych dôchodkov, máme peniaze možno len na šesť alebo sedem mesačných dôchodkov. Nie na trinásť.

Zdroje na vyplácanie dôchodkov však Sociálna poisťovňa berie aj zo svojich ďalších fondov, ktoré sú prebytkové. Typickým príkladom je fond poistenia v nezamestnanosti a fond úrazového poistenia. Občas niečo zvýši aj vo fonde nemocenského poistenia. Preto súčasný minister tak naháňa péenky a materské dávky, aby ušetril čo najviac zdrojov vo fonde nemocenského poistenia, ktoré potom pôjdu na dôchodky.

Čiže dôchodky sa financujú aj z fondov, z ktorých by sa nemali. Z tohto uhla pohľadu má Sociálna poisťovňa zdroje približne na desať mesačných dôchodkov. To znamená, že dva riadne mesačné dôchodky a trinásty dôchodok sú financované na dlh.

Kde sa berú peniaze na tri zvyšné dôchodky?

Sociálna poisťovňa naozaj vyplatí trinásť dôchodkov a vznikne 2,5-miliardová diera, ktorú nemá vykrytú vybraným poistným.
Garantom celého systému je štát, čo je v poriadku. Výsledok je však ten, že štát tam každý rok posiela dotáciu 2,5 miliardy eur. Štátny rozpočet má deficit okolo sedem miliárd ročne, čiže tých 2,5 miliardy tvorí takmer štyridsať percent.

Deficit nevzniká preto, že by boli nízko nastavené sadzby odvodov alebo že je tu veľa neplatičov a Sociálna poisťovňa má veľa pohľadávok. Samozrejme ich má, napríklad voči štátnym nemocniciam alebo nemocniciam vyšších územných celkov (VÚC). Ale to sú desiatky, možno sto miliónov ročne, čo nie je nič zásadné. Úlohou Sociálnej poisťovne je, aby to úspešne vymáhala a aby sa to nedialo.

Nehovorím ani o platbe štátu za svojich poistencov. Štát platí odvody za všetkých štátnych zamestnancov, za úradníkov, policajtov, vojakov, učiteľov či lekárov. To všetko je v poriadku. Problém je, že máme rozšafne nastavený trinásty dôchodok. Tak to jednoducho nejde.

[jaroslav80]

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Výška dôchodku závisí od môjho celoživotného správania. To nie je ako materská, kde vám stačí tri mesiace pred materskou preskočiť do dobre plateného zamestnania a máte maximálnu materskú.

S tou materskou by tiez nieco mali urobit, nechapem, preco ju ma platit zamestnavatel, a nie stat. Navyse ked sam dobre chape, ze tam je priestor na spekulacie.
Potom sa divia, ze zeny maju nizsie platy - ved samozrejme ked kedykolvek moze zahlasit, ze ide na 3 roky prec a prve mesiace z toho ma cvakat zamestnavatel a este na dany cas aj hladat nahradu za nu.
To vsetko mal kompenzovat stat a nie zamestnavatel - potom by aj zeny najimali zamestnavatelia s inym nadsenim, nez takto.