Progresívny neomarxizmus v praxi

[JUGGLER]

Daniska ponuka 2 konstatovania z ktorych vyplyva len jedno, ze mame volit SMER (resp. dnesnu koaliciu) ?
A ze marker.sk nie je provladny

Daniška nič neponúka. Len konštatuje, že progresivizmus dodrbal EU.
Pred voľbami v 2020 si progresívci brúsili zuby na vládu.
Nakoniec ľudia nevolili ani Smer, ani PS a vznikla vláda bez Smeru i PS s ústavnou väčšinou

Som zvedavý ako dopadnete v Bratislave.

Jednofarebná vláda sa v Bratislave neosvedčila
Je to sen každého primátora, mať pri sebe tím ľudí, ktorí problémy vnímajú rovnako. Pozrime sa, čo to spôsobilo v Bratislave.

Komentáre
Ivan Lučanič

Možno si na tie videá ešte niektorí spomeniete. Boli presvedčivé, vystupovali v nich hádajúci sa komparzisti (akože mestskí poslanci), ktorí sa medzi sebou oháňali dáždnikmi. Zneli dôležité posolstvá o potrebnej spolupráci. „Urovnajme, čo sa nesrovnalo,“ apelovali na divákov so slovnou hračkou odkazujúcou na primátora Iva Nesrovnala.

Bolo to v roku 2018, keď sa nám podobne krátko pred voľbami ako dnes prihováral známy basgitarista skupiny Para, no ešte stále nie príliš známy politik Matúš Vallo, „Bratislavčan s dobrým tímom a plánom.“ Pár dní nato sa stal primátorom hlavného mesta. V silnej konkurencii vtedajšieho primátora Nesrovnala, podnikateľa s politickými konexiami Václava Miku a dlhoročného komunálneho politika a starostu Vajnor Jána Mrvu. Vallo zvíťazil so slušným náskokom.

Kampaň zabrala aj v prípade poslancov. Do mestského zastupiteľstva spolu s Vallom prišlo v roku 2018 až 12 jeho politických kolegov. Stačilo to však len na vytvorenie spoločného klubu. Väčšinu v zastupiteľstve musel Vallo hľadať kompromismi a dohodami, tie sa niekedy nerodili ľahko.

Ako si začali všímať viacerí, Vallo nerád hľadá kompromisy. Nerád dáva na názory svojich politických oponentov. Rád presadzuje svoje pohľady, svoje názory. Videli sme to v minulosti viackrát.

Poučený Matúš Vallo išiel na to pred voľbami v roku 2022 inak. Tam, kde vedel, si podohadoval spojenectvá, aby sa mohol sústrediť len na pár mestských častí, kde mu to so spoluprácou škrípalo. Takými vtedy boli Staré Mesto, Karlova Ves a Nové Mesto – veď napokon starosta Nového Mesta Rudolf Kusý bol jeho hlavným vyzývateľom vo voľbách na primátora.


Voľby 2022 a totálna dominancia

A opäť prišli pútavé videá s heslami o tom, ako to „sám nedá“ a že ak nechceme, aby sa Bratislava vrátila do starých koľají, potrebuje mať pri sebe tím ľudí, ktorí to vnímajú rovnako ako on. Dnes už vieme, že tým myslel poslušníkov, to znamená poslancov, ktorí mu nebudú oponovať a budú len stláčať gombíky na hlasovacom zariadení tak, ako treba.

Vallovi to vyšlo priam dokonale. Ľudí presvedčil na plnej čiare. Volieb sa síce nezúčastnilo veľa voličov, no tí čo prišli, mu dali v druhých jeho voľbách silný mandát. Kusého porazil v pomere dva ku jedna. A dominoval aj s poslancami. Do mestského zastupiteľstva bolo zvolených až 29 členov jeho koalície. Získal tak viac ako trojpätinovú väčšinu. Mohol si zrazu dovoliť robiť prakticky čokoľvek.

Dominancia Teamu Vallo sa z mestskej úrovne preniesla aj do mestských častí. V Novom Meste mal zrazu svojho starostu Matúša Čupku s väčšinovým zastupiteľstvom. V Podunajských Biskupiciach, Vrakuni a Lamači tiež. Väčšinu poslancov získal aj v Karlovej Vsi či v Petržalke, tam však stále narážal na silných starostov. Aj preto sa Čahojová a Hrčka dostali krátko po voľbách do úplnej nemilosti magistrátu. Najlepší výsledok však Vallo zaznamenal v Starom Meste. Starosta a všetkých 25 poslancov Starého Mesta bolí zvolení z jednej koalície Vallovcov.

Na bratislavské pomery to bol unikát, nastala vláda jednej strany. Niečo, na čo sa po roku 1989 zabudlo. Vallo získal okolo seba ľudí, „ktorí to vnímajú, rovnako ako on“. Všetci ostatní boli prakticky zbytoční, iba ak do počtu. Bez možnosti niečo ovplyvniť.

Zastupiteľstvo a komisie ako formalita

Očakávania boli preto veľké. Bratislava sa mala pohnúť dopredu. Na sľuboch z kampane sa malo okamžite začať pracovať, veď „tím“ mal plán hotový, teraz už to bola len a len Vallova zodpovednosť. Lenže realita vlády jednej strany sa zakrátko ukázala byť iná.

Mestské zastupiteľstvá sa stali len povinnou jazdou. Fórum, v ktorom sa predtým diskutovalo, hľadali a oponovali sa návrhy a riešenia pre Bratislavu, sa stalo len akýmsi miestom na stláčanie gombíkov. A to podľa želania primátora. Diskusia zanikla. Hlasy niektorých mestských poslancov dodnes ani nepoznáme a ak hej, tak len keď povedali „sľubujem“ pri preberaní mandátu poslanca. Ak niekto na zastupiteľstvách prehovoril, bol väčšinou z tábora mimo poslancov Matúša Valla. A tým to navyše extrémne prekážalo.

Aj komisie, ktoré boli kedysi odborné orgány mestského zastupiteľstva otvorené verejnosti a na ktorých sa detailne preberali a rozpracovávali materiály smerujúce do pléna poslancov, sa stali len formalitami. Vallova mašinéria odhlasovala všetko aj tu.

Verejnosť a novinári sa stali nežiaducimi

Navyše, mnohé komisie sa pred obyvateľmi Bratislavy prakticky uzamkli a dostať sa na komisiu s cieľom vystúpiť k nejakému prerokovávanému bodu či dokonca predniesť vlastný návrh sa pre bežných obyvateľov stalo prakticky nemožným. O tom, či ste mohli prejsť cez prah dverí alebo niečo povedať, rozhodoval v lepšom prípade predseda komisie, v tom horšom väčšina poslancov. Teda Vallovci.

Zažil som aj otázku, či som na komisii ako obyvateľ alebo ako novinár. Aj to dokumentuje, že Vallovci neboli nadšení, ak sa o témach z komisii dopredu hovorilo alebo písalo, skôr ako prišli na zastupiteľstvo. Alebo skôr, ako o nich informovali oni sami.

S novinármi komunikovali, len keď chceli, na nepríjemné otázky odpovedali len sporadicky. Niekedy vôbec. A nebol to len môj prípad. Sťažovali sa na to viacerí kolegovia. Aj keď treba povedať, že Vallo od novinárov dostával kritické otázky len výnimočne.

Pred verejnosťou sa do istej miery uzatvoril aj magistrát. Vallo presadil, že úradníkom sa už nedovoláte. Stačí elektronická komunikácia cez mail. Že ste na odpovede čakali v niektorých prípadoch dni až týždne a že to najmä starším ľuďom nevyhovuje, nikoho nezaujíma. Úradníci, teda vo veľa prípadoch podosadzovaní Vallovi spolu-aktivisti, vraj potrebujú pre svoju prácu pokoj, nie vyzváňajúce telefóny.

Spolustraníci a kamaráti sa stali zamestnancami

Mimochodom, úradníci. Matúšovi Vallovi sa aj na pracovné pozície na mestskom úrade podarilo priniesť svoj tím ľudí, ktorí to „vnímajú rovnako ako on“.
Mená poslancov z mestských častí ste zrazu našli svietiť v organizačnej štruktúre magistrátu.

Za všetkých spomeňme Petra Hercega z Ružinova, ktorý má na starosti parkovanie, alebo Igora Justa zo Starého Mesta, ktorý vedie sekciu výstavby.

Ružinovského poslanca Roberta Molnára zas poznáme ako šéfa Komunálneho podniku a petržalskú poslankyňu Zuzanu Kolman Šebestovú, ako šéfku spoločnosti Metro. Podosadzovaných poslancov a poslankýň v mestských podnikoch a na magistráte je však omnoho viac. Je teda otázne, ako slobodne vykonávajú mandát v miestnych zastupiteľstvách a či ich hlasovanie nie je podmienené zotrvaním v zamestnaní.

Namazaný stroj nefunguje

Ako sa zdá, Vallo má teda v rukách namazaný stroj a poslušný „tím“. Nuž a práve to ťahá Bratislavu dole. Vallove riešenia nerovná sa vždy najlepšie riešenia. Absencia diskusie očividne pri ich hľadaní nepomáha. Práve naopak, škodí. Videli sme to pri Vajanského nábreží. Možno dobrý úmysel, zlé však bolo prevedenie, realizácia a komunikácia s verejnosťou. Vallo si chcel urobiť to, čo chcel, lebo mal moc a mohol. Navyše nikomu nič nepovedal. A tak to aj dopadlo. Dnes na to trpí polovica hlavného mesta.

Podobných príkladov by sme mohli nájsť viac. Za všetky treba uviesť utopený projekt planetária a pofidérnu dohodu s developermi. Vallo si chcel splniť ďalší sen – Plató Staromestská. Opäť možno dobrý úmysel, lenže absolútne zlé prevedenie. O planetárium Bratislava prišla a Plató je v nedohľadne. Nie sú a ani tak skoro nebudú na to peniaze.

A to je ďalší paradox. Namazaný Vallov stroj s jednofarebnou posádkou nevie šetriť peniaze a ani dodržiavať termíny. Stačí spomenúť petržalskú električku alebo niekoľkokrát zrušenú súťaž na modernizáciu Ružinovskej električkovej radiály. O predĺžení trate na letisko či na Bory môžeme zatiaľ len snívať.

Záver je preto jasný. Vláda jednej strany sa naozaj neosvedčila. Sadiť kvety v križovatkách, stromy v kvetináčoch či meniť dlažbu na uliciach dokážu úradníci na magistráte aj bez primátora a poslancov z jedného straníckeho košiara. Práve naopak, Bratislave by prospela väčšia diskusia o víziách a riešeniach pálčivých otázok.

Je treba urobiť zmeny v parkovacom systéme. Začať konečne stavať parkovacie domy. Rozhýbať dopravu, ktorá je na mnohých miestach absolútne nezmyselne spomalená. A prísť s novými témami a projektami, nielen s novým marketingom. Bratislava totiž zaostáva, centrum je škaredšie, špinavšie.

Treba skrátka zmeniť klímu. Mimochodom, keď už sme pri tom, ani s rečami o klimatickej zmene jednofarebná vláda Matúša Valla za posledné štyri roky veľa toho nezmenila.

Bratislava potrebuje návrat k pluralite. Dúhový primátor ju nedokázal zabezpečiť a mesto tým trpí.

[MiBi]

Daniška nič neponúka. Len konštatuje, že progresivizmus dodrbal EU.
Pred voľbami v 2020 si progresívci brúsili zuby na vládu.
Nakoniec ľudia nevolili ani Smer, ani PS a vznikla vláda bez Smeru i PS s ústavnou väčšinou

Daniska pise: Voliť progresívcov v roku 2027 znamená to isté, ako voliť komunistov v roku 1946.

Keby si si pozrel video, co som tam dal, tak by si nasiel praveze niekolko paralel s vyvojom po r.1946 a po posl. volbach, ktore vyhral SMER:

• Neuroda v 1947 - Komunisti vybavili dovoz obilia zo ZSSR a urobil z toho obrovsku PR kampan - paralela s dneskom drahe energie, Rusko zase ako jedina zachrana

• Nenapadne dosadzovanie svojich ludi do institucii, do medii, policie, sudov - kontrola

• Rozdelovanie na spolocnosti na dobry lud a tych zlych - elity

• Zvyknutie na to ze sa pravidla mozu ohybat

• Zanik slobody prichadzal pomaly, ludia uverili slubom o lepsich zajtrajskoch

[jaroslav80]

Keby si si pozrel video, co som tam dal, tak by si nasiel praveze niekolko paralel s vyvojom po r.1946 a po posl. volbach, ktore vyhral SMER:

• Neuroda v 1947 - Komunisti vybavili dovoz obilia zo ZSSR a urobil z toho obrovsku PR kampan - paralela s dneskom drahe energie, Rusko zase ako jedina zachrana

• Nenapadne dosadzovanie svojich ludi do institucii, do medii, policie, sudov - kontrola

• Rozdelovanie na spolocnosti na dobry lud a tych zlych - elity

• Zvyknutie na to ze sa pravidla mozu ohybat

• Zanik slobody prichadzal pomaly, ludia uverili slubom o lepsich zajtrajskoch

Vsetky body su aplikovatelne aj na opijanie rozkom Slovakov zo strany " vyhod" zabezpecenych zo zapadnej Europy a USA. Plus institucie a masmedia su progresivcami postupne totalne presiaknute a v 2020-2023 bol akykolvek iny nazor velmi tvrdo vytesnovany a vypinany. Len sa to akosi malo pripomina. Tiez sa malo pripomina, ze na UA mas v podstate znovuzavedene otrokarstvo. Nutenie ludi po hrozbou zastrelenia/uvaznenia. V takom rozsahu, ako to tam maju teraz to nemali ani v casoch najhlbsej komunistickej totality. Uroven fasistickeho Nemecka 1944 kde za pripustenie porazky ( ktora bola ocividna) tiez strielali a vesali

[JUGGLER]

Už je to tu. A šíri sa to z velkých miest ako Berlín, N.Y. (absencia sedliackého rozumu)
Bratislavčania by sa mali v predstihu zamyslieť. Praha už je načisto v tom. Aj v 1948 to prišlo z Prahy.
Po 37 rokoch od revolúcie vyrástli nové generácie, ktoré nezažili komunizmus. Páčia sa im marxistické myšlienky.
Len dnes sa to už nenazýva marxizmom, ale progresivizmom...

-------------------------------------------------------------------------------

Berlínski komunisti chystajú najradikálnejší realitný experiment v Európe

Cesta k lacnejšiemu nájmu by sa vďaka novej iniciatíve mohla rýchlo stať kontraproduktívnou.


Berlínski postkomunisti a ľavičiari plánujú na pozadí rozsiahlej krízy bývania vyvlastniť desaťtisíce nehnuteľností v hlavnom meste. Vyplýva to z 30-stranového dokumentu predloženého trojicou strán Ľavica, Zelení a SPD, ktorá sa približuje k vytvoreniu novej regionálnej vlády.

Takzvaná socializácia sa má dotknúť až 160-tisíc bytov, ktoré sa aktuálne nachádzajú vo vlastníctve súkromných bytových spoločností, pričom do ich rúk prešli za pomerne výhodnú sumu len pred niekoľkými rokmi.

Legislatívnym podkladom má byť článok 15 ústavy, v zmysle ktorého „pôda, prírodné zdroje a výrobné prostriedky môžu byť za účelom socializácie prevedené do verejného vlastníctva alebo iných foriem verejného podniku zákonom, ktorý upravuje druh a rozsah náhrady“.

V prípade realizácie tohto nápadu by Berlín nevlastnil len aktuálnych asi 400-tisíc bytov, ale oveľa vyšší počet. To by mu podľa plánov z dielne Ľavice malo pomôcť získať väčšiu kontrolu nad cenou nájomného a obmedziť vplyv súkromného sektora.

Náklady majú byť astronomické

Podľa federálnej predsedníčky Ľavice Ines Schwerdtnerovej by mal Berlín – spolkový štát a mesto v jednom – na tento účel vynaložiť až 16 miliárd eur, teda 100-tisíc eur za byt. To je výrazne menej ako trhová hodnota. Pre ilustráciu, 16 miliárd eur je takmer polovica rozpočtu Slovenska na rok 2027.

Samozrejme, mesto tieto zdroje nemá a muselo by siahnuť po úvere. Pri súčasnej úrokovej sadzbe štyri percentá by len splátky pôžičiek predstavovali 640 miliónov eur ročne. Pri piatich percentách by sa toto číslo zvýšilo na 800 miliónov eur. K tomu treba prirátať náklady na administratívu, údržbu, rekonštrukcie a založenie novej správcovskej spoločnosti.

Spravodajský web Merkur si všimol, že k plánom na rozsiahle zadlžovanie prichádza v čase už aj tak napätého rozpočtu. Len v tomto roku v berlínskej pokladnici chýba až 4,6 miliardy eur.

Paradoxne sa tieto pôžičky majú podľa tvorcov vízie splácať z príjmov z prenájmu – a na dosiahnutie cieľa sa zrejme najprv bude musieť nájomné za berlínske byty zvýšiť. Podľa časopisu Cicero by muselo stúpnuť z aktuálnych 8 eur za meter štvorcový na 10,4 až 11,6 eura v závislosti od konkrétnej úrokovej sadzby.

To, že podľa súčasných plánov by sa nájomné v socializovaných bytoch muselo výrazne upraviť smerom nahor, aby sa projekt dal financovať bez vládnych dotácií, predpokladá aj ekonóm Konstantin Kholodilin z Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum (DIW). Expert došiel k podobným výsledným číslam ako Cicero.

Klopanie na nesprávne dvere

Kritici tiež upozorňujú na fakt, že hlavným problémom drahého nájomného je nedostatok bytov (a nie samotná štruktúra vlastníctva), v dôsledku čoho môžu prenajímatelia požadovať premrštené nájomné až do výšky 15 eur a viac za meter štvorcový.

To, že problém so štruktúrou vlastníctva sa umelo nafukuje, naznačujú aj iné dáta. Podľa časopisu Stern nie je nájomné za byty určené na vyvlastnenie v súčasnosti aj tak vysoké. Bytová spoločnosť Vonovia vraj v Berlíne účtuje 7,40 až 7,80 eura za meter štvorcový, čo je menej ako priemerné nájomné v hlavnom meste vo výške 8,20 eura. Vonovia je najväčšia firma svojho druhu a v Berlíne vlastní až 138-tisíc bytov.

Hoci sa nová vláda chce zamerať aj na masovú výstavbu a sľubuje 100-tisíc nových bytov, jednak na to popri nákladnom vyvlastnení nebude mať zdroje a za druhé, realizácia výstavby bude trvať desiatky rokov.

Berlínsko-brandenburská asociácia bytových spoločností (BBU) vypočítala, že 16 miliárd eur, ktoré plánuje Ľavica minúť na vyvlastnenie, by sa už teraz radšej dalo použiť na výstavbu približne 78-tisíc nových bytov na verejných pozemkoch. Takéto riešenie by bolo rýchlejšie, efektívnejšie aj menej právne sporné.

SPD proti SPD

Krokom, ktorý švajčiarske noviny Tages Anzeiger označili za „najradikálnejší realitný experiment v Európe“ nie je nadšená ani federálna vláda zložená zo strán CDU a SPD. Tá sa v júli rozhodla, že vyvlastňovaniu bude brániť, no zatiaľ konkrétny zákon nepredložila a existuje iba uznesenie v tomto duchu.

Kancelár a šéf CDU Friedrich Merz sa cez víkend na stretnutí Mladej únie prihovoril sociálnym demokratom: „Prestaňte s tým, čo sa snažíte v Berlíne podnecovať. Prestaňte ísť touto cestou!“ Dodal, že sociálni demokrati by „nemali viesť rokovania s takýmito ľavicovými radikálmi a už vôbec by s nimi nemali vstupovať do koalície“.

Federálna ministerka výstavby Verena Hubertzová za SPD skonštatovala, že s projektom vyvlastňovania v metropole nesúhlasí. Sociálni demokrati tak v podstate na celoštátnej a regionálnej úrovni bojujú medzi sebou.

Očakávajú sa súdne spory

Téma vyvlastnenia nehnuteľností má v nemeckej metropole dlhú históriu. V roku 2021 sa dokonca 59 percent voličov v referende vyslovilo za návrh socializovať spoločnosti s viac ako 3-tisíc bytmi. Rozhodnutie však nebolo právne záväzné a doteraz neprišlo k vyvlastneniu ani jednej bytovej korporácie.

Tak či onak, k realizácii sporného plánu určite nepríde rýchlo. Tri strany plánujú predložiť návrh zákona do polovice roka 2028 a ten by nemal nadobudnúť účinnosť skôr ako rok po jeho schválení. Legislatívu medzitým pravdepodobne preskúma Ústavný súd a očakávajú sa námietky zo strany bytového sektora.

Pripomeňme, že Ľavica, Zelení a SPD len nedávno v reakcii na výsledok regionálnych volieb ukončili sondážne rokovania a majú v úmysle rýchlo začať tie koaličné. Na čele berlínskej radnice by mala stáť miestna líderka Ľavice Elif Eralpová, ktorej strana získala 25,7 percent hlasov a voľby presvedčivo vyhrala.

https://marker.sk/clanky/2134/berlinski ... t-v-europe

[JUGGLER]

Elitné univerzity v USA čelia obvineniam z diskriminácie

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo viaceré prestížne univerzity z rasovej diskriminácie pri prijímaní študentov.
Podľa rezortu niektoré školy naďalej zvýhodňujú uchádzačov na základe pôvodu napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA z roku 2023, ktorý odmietol prijímacie postupy zohľadňujúce rasu.

Na právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles mali podľa ministerstva černošskí uchádzači v roku 2025 približne sedemnásobne vyššiu šancu na prijatie než porovnateľní uchádzači bielej pleti.

Lekárska fakulta Kalifornskej univerzity v San Franciscu podľa rezortu prijímala černošských uchádzačov s 12,6-násobne a hispánskych so 4,6-násobne vyššou pravdepodobnosťou než bielych záujemcov s porovnateľnými akademickými výsledkami a sociálno-ekonomickým zázemím.

Na lekárskej fakulte Yaleovej univerzity mali černošskí uchádzači podľa zistení ministerstva až 29-násobne vyššiu šancu dostať pozvánku na prijímací pohovor než porovnateľní ázijskí uchádzači.

Ministerstvo tvrdí, že niektoré univerzity obchádzajú rozhodnutie Najvyššieho súdu a pri výbere študentov naďalej zohľadňujú ich rasový pôvod. Trumpova administratíva zároveň žiada od Harvardovej univerzity údaje o prijímacom konaní.

(red)

P.S. Za bolševika to bolo podobné: len zvýhodnenie bolo na základe ,,robotníckeho pôvodu,,

[jaroslav80]

P.S. Za bolševika to bolo podobné: len zvýhodnenie bolo na základe ,,robotníckeho pôvodu,,

Pripadne ze nedostatok "robotnickeho povodu" dal nahradit stranickymi knizkami komunistickej strany pre vsetkych clenov rodiny a verejnym hlasenim sa k ateizmu a angazovanostou v lokalnych akciach organizovanych miestnym narodnym vyborom, "telovychovnou jednotou" miestnych futbalistov, alebo podobnym zdegenerovanym zoskupenim...

Sucasny stav spolocnosti v NATO krajinach a postupne dotahuje k stavu Sodoma-Gomora, krajiny Varsavskej Zmluvy 1960, Tretia Risa 1944.

[JUGGLER]

Incident v spišskej kaviarni a prevrátený svet progresivizmu

Útok na Dávida Pavlíka v kaviarni v Spišskej Novej Vsi bol obrazom toho, koho progresivisti považujú za obeť.

Dana Vitálošová
Redaktorka

https://marker.sk/clanky/2141/incident- ... gresivizmu

Progresívny aktivista fyzicky napadol Dávida Pavlíka, manžela Lívie Pavlíkovej, ktorý pôsobí ako asistent europoslanca Milana Mazureka, už dávnejšie.
Video, ktoré tento incident zachytáva, sa ku mne dostalo len nedávno. Na záznam som klikla najmä preto, že som si prečítala meno útočníka.

Zistila som totiž, že muža mávajúceho progresívnou päsťou poznám. Nie osobne, ale z videnia, pretože sme sa kedysi pohybovali v rovnakých ideologických kruhoch. Ja som bola modrovlasá feministka, on pravdepodobne „antifašista“. Píšem, že pravdepodobne, lebo pamäť mi už vynecháva. Bolo to nakoniec dávno, progresivistické kruhy ma zo svojho stredu po ideologickej heréze vyvrhli v roku 2019.

Hoci som už v živote bola svedkom nejedného progresívneho hysterického záchvatu, video z útoku môjho niekdajšieho známeho na Dávida Pavlíka na mňa silno zapôsobilo. Ataky progresivistov nie sú novým fenoménom, no aj tak som nad touto scénou nedokázala prestať premýšľať. Nielen pre vzlykajúceho agresora, ale aj pre správanie jeho matky. Celá scéna mi jednoducho niečo pripomínala.

Kým sa dostanem k tomu, čo mi incident pripomenul, poďme si zrekapitulovať, čo sa v ten deň podľa dostupných informácií odohralo.

Dávid Pavlík sedel v kaviarni v Spišskej Novej Vsi, kde na počítači strihal videá. Do kaviarne vošiel progresívny aktivista v spoločnosti svojej mamy a začal na Pavlíka kričať. Začiatok potýčky na videu nevidno, Pavlík si celú scénu začal natáčať až neskôr.

V momente, ako si Pavlík začal scénu točiť na mobil, sa ozvala aktivistova matka. Vyčítala mu, že natáčať si ľudí, čím asi myslela bez súhlasu, je zakázané. Pavlík sa jej opýtal, či pľutie na ľudí nie je zakázané, pretože ho aktivista vraj predtým opľul. Aktivistova matka vzápätí Pavlíkovi prikázala, aby išiel preč. Táto žena sa snažila svojho syna zadržať, ale on sa vzápätí zahnal po Pavlíkovi rukou, pričom z videa sa zdá, že ho zasiahol.

Na posledných záberoch, ktoré sú verejne k dispozícii, vidíme aktivistu, ako spoza svojej matky, ktorá ho buď pridržiava, alebo zadržiava, vzlyká a kričí „ty k*k*t sprostý, umreli kvôli tebe, chápeš, umreli kvôli tebe a tvojej manželke!“

Tými, kto zomrel, pritom tento muž myslel Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, ktorých pred barom Tepláreň zastrelil Juraj Krajčík. V progresívnych kruhoch sa totiž rozšírila teória, že za smrť týchto dvoch mladých mužov môžu konzervatívci, kritici progresivizmu, a podobne.

Zaujímavá je počas vzlykania aktivistu aj reakcia jeho matky. Tá síce syna drží, ako keby sa ho snažila zastaviť pred ďalšími údermi päsťou, ale zároveň sa vyčítavo pozerá na Pavlíka a hovorí mu, že je zakázané natáčať.

Medzi Pavlíkom a aktivistovou matkou sa odohrá ešte jedna výmena. Pavlík ku koncu videa hovorí: „Upokojte ho, lebo na mňa útočí.“ Aktivistova matka na to odpovedá: „Neútočí,“ hoci sme aktivistu pred niekoľkými sekundami všetci videli rozdávať údery.

Zopár dojmov
Na tomto incidente na mňa najviac zapôsobilo agresorovo vzlykanie a tiež reakcie jeho matky. Incident je špecifický tým, že keby ktokoľvek do miestnosti vstúpil vo chvíli, keď aktivista spoza matkinho chrbáta plače a kričí, mohol by si myslieť, že práve on sa stal niekoho obeťou.

Je to aj tým, že ženin postoj pôsobí ochranársky, akoby svojho vzlykajúceho syna nedržala preto, aby niekomu neublížil, ale aby nebolo ublížené jemu. Nezúčastnený pozorovateľ by si pri pohľade na polozrúteného, kričiaco-vzlykajúceho chlapa mohol povedať: „Tomu mužovi niekto niečo spravil a jeho matka sa hrdinsky postavila medzi obeť a agresora.“

Keď sa človek bližšie prizrie výrazu v ženinej tvári, môže nadobudnúť dojem, že takto situáciu vidí aj aktivistova matka. V pohľade sa jej totiž zračí niečo podobné hnevu a znechuteniu. Môžeme si predstavovať, že jej hlavou ide myšlienka „aha, čo ste spravili môjmu synovi“.

Podobnú interpretáciu podporujú aj výroky tejto ženy. Hoci je v sprievode útočníka, neprikazuje rozdávajúcemu údery, aby prestal. Naopak, hovorí Pavlíkovi, ktorý je obeťou útoku, aby odišiel z kaviarne. Neskôr mu vyčíta, že keď si útok na svoju osobu natáča na mobil, nemorálneho skutku sa dopúšťa on sám.

Prevrátenie obete a páchateľa
Spišská kaviareň v malom zažila to, čo sa dávno odohráva vo väčšom meradle. Čo to je?

Neprogresívci, konzervatívci, kritici progresivizmu, akokoľvek nás nazvete, jednoducho existujú. Robíme legálne veci, upozorňujeme na nedostatky v progresívnej teórii aj praxi, niekedy si robíme žarty, pohybujeme sa po svete.

Naše legálne a legitímne činnosti sa však nepáčia progresivistom. Hovoria o nás, že ubližujeme, niekedy v prenesenom slova zmysle dokonca vzlykajú, že naše slová sú násilné, alebo že zabíjajú. Nazývajú nás hanlivými menami, občas nás prirovnávajú k fašistom, vyhrážajú sa nám násilím.

Čo v tejto situácii robia mnohé autority, inštitúcie, odborníci, novinári? Správajú sa ako mama spišského aktivistu. Namiesto toho, aby sa zastali osoby, ktorá nerobí nič nelegálne ani nemorálne, chránia toho hysterického, toho nálepkujúceho, toho agresívneho, toho vyhrážajúceho sa človeka.

Sme to podľa nich my, kto ubližuje zraniteľným. Niekedy aj tým, že len existujeme v priestore. A podľa týchto dobrých tiet, ktoré na nás nevraživo zazerajú, pretože vraj kvôli nám teraz majú na krku hysterické osoby, my máme odísť, my sa máme zmeniť, aby sa agresívni urevaní ľudia cítili lepšie.

Podobne postupuje napríklad „matka matiek“, teda Európska komisia, ktorá sa už dávno rôznymi krokmi stavia za hysterických aktivistov. Napríklad si stále v zálohe drží náhubkovú európsku legislatívu o „nenávistných prejavoch“.

Eurokomisia tiež nedávno finančne podporila neziskovku, ktorá vytvorila správu The Hate Review. V ňom sa, prenesene, zazerá na legitímnych kritikov progresivizmu. A odporúča sa, aby sme „išli preč“. Nie však prenesene. V prezentácii reportu priamo zaznelo, že najdôležitejšie je, aby nás kritikov genderu a LGBT bolo menej, aby sme boli ticho.

Pretože, ako v tej spišskej kaviarni, naša existencia niekoho rozrušuje.

Asi nie je treba dodávať, že sa toto čičíkanie agresorov raz „dobrej tete“ škaredo vypomstí.

----------------------------------------------------------------------

Našiel som jediné médium ktoré sa k tomu vyjadrilo:

https://www.spisiakoviny.sk/2026/10/14/ ... -poslanca/


Polícia preveruje incident v spišskonovoveskej kaviarni. Útočník napadol asistenta poslanca


Spišskonovoveskí policajti začali konať z úradnej moci v prípade konfliktu, ktorý sa odohral v jednom z podnikov v centre Spišskej Novej Vsi.
Reagujú tak na video zverejnené na sociálnych sieťach.
Záznam zachytáva verbálny a fyzický útok na Dávida Pavlíka, asistenta poslanca Národnej rady SR.

Konflikt zachytený na videu s obrovským dosahom

Incident vyvolal širokú diskusiu po tom, ako poslanec Milan Mazurek zverejnil na svojej stránke záznam z udalosti.
Video vyvolalo na sociálnej sieti masívnu odozvu. Za krátky čas príspevok nazbieral takmer 20-tisíc reakcií, vyše 2 000 komentárov a používatelia ho zdieľali viac ako 2 300-krát.


Samotný záznam ukazuje muža, ktorý najprv verbálne a následne aj fyzicky útočí na sediaceho asistenta.
Útočník svoje konanie odôvodňoval politickým presvedčením a asistentovi vyčítal spoluzodpovednosť za tragédiu v bratislavskej Teplárni.
Konflikt sprevádzali vulgarizmy a emotívne výlevy útočiaceho muža.Politické správy

Polícia koná z úradnej moci
Zástupcovia politického hnutia na sociálnej sieti avizovali podanie trestného oznámenia na útočníka.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach však pre Spišiakoviny potvrdilo, že vyšetrovanie už prebieha bez ohľadu na tento krok.

„Aj napriek tomu, že polícia v súvislosti s videom, ktoré bolo zverejnené na sociálnej sieti, doposiaľ neprijala žiadne oznámenie, vo veci už spišskonovoveskí policajti konajú ex offo,“ spresnila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová. Podľa jej slov strážcovia zákona momentálne intenzívne preverujú všetky informácie potrebné na náležité objasnenie skutku a určenie jeho právnej kvalifikácie.

Priestor pre všetky strany
Redakcia Spišiakoviny zisťovala aj postoj samotného podniku, v ktorom k udalosti došlo. Vedenie kaviarne sme oslovili s ponukou na vyjadrenie a popísanie situácie. Zástupcovia prevádzky túto možnosť nevyužili a požiadali, aby sme ich podnik v súvislosti s incidentom priamo nemenovali. Toto rozhodnutie v rámci novinárskej etiky plne rešpektujeme. Prostredníctvom sociálnych sietí sme kontaktovali aj druhého aktéra z videa, aby sme mu poskytli priestor na vyjadrenie a prezentovanie jeho verzie udalostí. V prípade, že nám zašle svoje stanovisko, článok o túto reakciu okamžite doplníme.Policajné školenia

Nenávistné prejavy a vybičované emócie na sieťach

Zverejnené video vyvolalo nielen masívnu odozvu, ale aj obrovskú vlnu nenávisti.
Analýza stoviek komentárov pod príspevkom ukazuje mrazivý obraz hlboko polarizovanej spoločnosti.
Diskusii dominujú extrémne emócie, vulgárne nadávky a dehonestujúce vyjadrenia na oboch aktérov.
Značná časť komentujúcich sa uchyľuje k homofóbnym urážkam, zosmiešňovaniu duševného zdravia a dokonca k priamym výzvam na fyzické násilie.
Tento davový efekt na sociálnych sieťach potvrdzuje, že podobné incidenty slúžia ako rozbuška pre ďalšie šírenie agresivity vo verejnom priestore.

Ako môžeme podobným situáciám zabrániť my sami?

Incident zo Spišskej Novej Vsi je extrémnym príkladom toho, kam až môže zájsť celospoločenské napätie.
Zodpovednosť za jeho zmierňovanie však nesieme všetci. Ako sa zachovať, aby sme prispeli k upokojeniu situácie v spoločnosti?

Deeskalácia namiesto útoku: Pri strete s radikálnym alebo agresívnym názorom je dôležité nenechať sa strhnúť emóciami. Odpovedať agresiou na agresiu situáciu len zhoršuje. Zostať pokojný je najlepšia obrana.

Rešpektovanie hraníc: Nesúhlas s politickým presvedčením iného človeka nikdy nesmie byť dôvodom na verbálne či dokonca fyzické napadnutie. Fyzický útok nie je argument.

Kritické myslenie: Mnohé konflikty pramenia z účelovo vyvolaného hnevu na sociálnych sieťach. Nepodliehajme davovej psychóze a nenávistným komentárom, ktoré nás nabádajú k agresivite voči „druhému táboru“.

Privolanie pomoci: Ak sme svedkami podobného incidentu vo verejnom priestore, najlepším riešením je nezasahovať fyzicky, pokiaľ to nie je nevyhnutné na ochranu zdravia, ale okamžite upozorniť personál alebo privolať políciu.

[MiBi]

Progresívny aktivista fyzicky napadol Dávida Pavlíka, manžela Lívie Pavlíkovej, ktorý pôsobí ako asistent europoslanca Milana Mazureka, už dávnejšie.

Je to ten Pavlik ktoreho Hrcka zobral na kandidátku a ktory rok po voľbách v 2023 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí ?
Z Dávida Pavlíka sa rýchlo stal riaditeľ tlačového odboru. Pavlík bol istý čas aj hovorcom rezortu.

[JUGGLER]

Je to ten Pavlik ktoreho Hrcka zobral na kandidátku a ktory rok po voľbách v 2023 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí ?

Nie. To nie je on. To je ten v strede.
Jeho manželka je Lívia Pavlíková, ktorá točí videá s Pride pochodov, europarlamentu a pod.

AI:
Po eurovoľbách v roku 2024 sa stal akreditovaným asistentom Milana Mazureka v Európskom parlamente.
Spolu s Jánom Pastuszekom bol jedným z prevádzkovateľov a tvorcov alternatívneho mediálneho projektu Kulturblog.
Tento projekt slúžil najprv na propagáciu predstaviteľov ĽSNS a neskôr hnutia REPUBLIKA.
V rámci politických aktivít Milana Mazureka zodpovedá za tvorbu obsahu na sociálne siete, strih videí, prácu s počítačovou technikou a organizačné zabezpečenie.
Podľa dostupných údajov pochádza zo Spišskej Novej Vsi a nemá nič spoločné so svojím bratislavským menovcom z Petržalky.

Menovec z Petržalky je známy ako mestský či komunálny poslanec v Bratislave, zatiaľ čo asistent Milana Mazureka spája svoje pôsobenie a regionálne zázemie s východným Slovenskom.