ukrajina-rusko
Pravidlá fóra
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
Nezabudnite, prosím, že svojou prítomnosťou a diskutovaním na tomto fóre vyjadrujete svoj súhlas s vždy aktuálnymi Podmienkami používania tohto fóra. Predovšetkým prosím dbajte na slušnosť komunikácie a rešpektovanie sa navzájom. Celé Podmienky používania tohto fóra si môžte prečítať tu.
-
MiBi
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 4051
- Dátum registrácie: St 07 07, 2021 11:52 am
- Has thanked: 33 times
- Been thanked: 1949 times
Re: ukrajina-rusko
Tento clanok by ma zaujimal ma este niekto predplatne?
https://standard.sk/1359860/z-muciarne- ... ovany-hoax
Z mučiarne Azova sa vykľul prepracovaný hoax
Namiesto mučiarne ukrajinských brancov vyšetrovatelia odhalili zinscenovanú akciu, ktorú šírili prokremeľské kanály.
https://standard.sk/1359860/z-muciarne- ... ovany-hoax
Z mučiarne Azova sa vykľul prepracovaný hoax
Namiesto mučiarne ukrajinských brancov vyšetrovatelia odhalili zinscenovanú akciu, ktorú šírili prokremeľské kanály.
- JUGGLER
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 21340
- Dátum registrácie: Št 17 04, 2008 8:39 pm
- Has thanked: 2778 times
- Been thanked: 3081 times
Re: ukrajina-rusko
Z mučiarne Azova sa vykľul prepracovaný hoax
Namiesto mučiarne ukrajinských brancov vyšetrovatelia odhalili zinscenovanú akciu, ktorú šírili prokremeľské kanály.
Popoludní 2. novembra sa začali na sociálnych sieťach a postupne aj v médiách šíriť informácie o údajnom mučení mobilizovaných mužov v budove 1. zboru Národnej gardy Ukrajiny (NGU) „Azov“ v okrese Buča v Kyjevskej oblasti.
Pred bránou vedúcou do areálu sa v šesťtisícovej obci Petropavlivska Borščahivka po zverejnení správ na internete zhromaždilo asi 100 ľudí, ktorí požadovali prepustenie brancov umiestnených v jednej z budov.
Vojenská ombudsmanka Oľha Rešetylovová obratom uviedla, že celú vec preverí inšpekčný tím. Priamo na miesto sa dostavila polícia a okolo pol ôsmej aj generálmajor Olexandr Pivnenko, vrchný veliteľ NGU.
Na situáciu na Telegrame reagoval 1. zbor NGU „Azov“. Bývalý veliteľ zboru a v súčasnosti už veliteľ nadradenej skupiny armád Azov, brigádny generál Denys Prokopenko, sa vyjadril, že ľudia pred budovou v Petropavlivskej Borščahivke sa nijako nepodieľajú na obrane krajiny a iba diskreditujú jej obrancov výmyslami o mučení.
Dav sa snažil násilím dostať za plot, čo prítomní vojaci nedovolili. Cez bránu napokon prešli v sprievode Pivnenka príbuzní mobilizovaných, aby sa mohli presvedčiť, že ich blízki sú v poriadku.
„Veliteľstvo NGU v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní prevzalo kontrolu nad vyšetrovaním situácie. Ak sa preukáže, že na území vojenského tábora došlo k nezákonným násilným činom, páchatelia budú spravodlivo potrestaní,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie Azovu.
Primladý branec
Najväčšie emócie vyvolali správy o mučení 14-ročného branca. Toto tvrdenie bolo od začiatku podozrivé, keďže mobilizácia na Ukrajine sa týka mužov vo veku 25 až 60 rokov. Dobrovoľníci môžu byť aj mladší ako 25 rokov, ale musia dovŕšiť najmenej 18. rok života.
Na miesto ešte pred políciou dorazila poslankyňa parlamentu Anna Skorochodová. Po obhliadke areálu však vyhlásila, že neobjavila žiadne známky násilia. Dodala tiež, že 14-ročný chlapec je úplne v poriadku.
Z areálu do nemocnice previezli štyri zranené osoby. Išlo o dezertérov z ozbrojených síl.
Falošná lekárka
Odhaleniu pozadia prípadu sa venovali Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU), Štátny vyšetrovací úrad (DBR), Stredisko pre boj s dezinformáciami (CPD), Rádio Svoboda či Suspilne.
Minister vnútra Ivan Vyhivskyj 3. novembra vyhlásil, že v areáli nenašli žiadne mučiarne a nikto tam nezomrel. Išlo podľa neho o vopred zinscenovanú operáciu, ktorej aktérov už zadržali.
Ako prvú zadržali ženu, ktorá na miesto zhromaždenia prišla sanitkou a vystupovala ako lekárka Valentyna.
Tá upozornila na prípad, lebo ho naživo vysielala na sociálnych sieťach. Kľačala pred bránou a emotívne prosila, aby mohla preveriť „nezákonne zadržiavaných brancov“.
Približne o šiestej ju vpustili do areálu. Keď vyšla, hovorila, že vo vnútri je 25 až 30 ľudí a štyria z nich sú v kritickom stave. Spomenula zlomenú chrbticu, stratu sluchu aj osobu, ktorá sa „jednoducho nehýbe“.
Video na platformách šírili kanály s veľkým počtom sledovateľov. Medzi nimi boli aj politici a ďalšie verejne činné osoby, ktoré dlhodobo šíria kremeľské naratívy či otvorene podporujú ruskú inváziu.
Herecký výkon
Úrady zistili, že Valentyna Molodá je v skutočnosti majiteľkou kliniky plastickej a estetickej chirurgie v Kyjeve „V-Clinic“ a zároveň je držiteľkou novinárskeho preukazu investigatívnej novinárky.
Molodá prišla na miesto v rovnošate zdravotníčky a vo vozidle upravenom tak, aby vyzeralo ako sanitka so symbolom už nefungujúcej kliniky Med-Prestige.
Pred kamerami počas živého vysielania si kľakla a kričala, že v objekte sa nachádza 40 mučených väzňov vrátane pacienta po operácii, ktorého tam údajne zadržiavali 37 dní a ktorý je „na pokraji smrti“.
Polícia po jej zadržaní a analýze obsahu jej telefónov odhalila, že počas predchádzajúcich troch dní monitorovala okolie budovy a bola v neustálom kontakte so správcami podozrivých telegramových kanálov.
Podľa vyhlásení bezpečnostných zložiek konala s cieľom umožniť útek vojaka, ktorý sa po dezercii z ukrajinskej armády nachádzal v areáli. Večer 4. novembra súd rozhodol o jej vzatí do dvojmesačnej väzby.
Vodič „sanitky“, ktorý sa tiež vydával za zdravotníka, bol v skutočnosti Serhij Radzyckyj, známy influencer z Charkova. Pred areálom nakrúcal dramatické videá, v ktorých kričal, že vojaci ukrajinskej armády sa ho pokúšajú zabiť.
Bezpečnostné zložky odhalili, že Radzyckyj je dezertér a svoju jednotku svojvoľne opustil v septembri 2022.
Na svojich kanáloch sa nepravdivo vydával za bývalého príslušníka ruskej vojenskej rozviedky a špeciálnych jednotiek, aby získaval stúpencov medzi odporcami vojenskej mobilizácie.
Ešte pred príchodom falošných záchranárov sa však na miesto dostavila blogerka Oľha Zubková. Tvrdila, že ju jej sledovatelia požiadali, aby „zachránila ľudí a objasnila situáciu“. Nijaký dôkaz v podobe četov či fotografií nepredložila.
Keď jej spolu so skupinou príbuzných umožnili vstúpiť do areálu, potvrdila, že tam nenašla stopy mučenia ani nezákonného zadržiavania.
Spolu s falošnou sanitkou prišla na miesto aj spomínaná poslankyňa Skorochodová. Táto známa kritička mobilizácie začala na mieste obviňovať azovcov a dodala celej udalosti nádych dôveryhodnosti.
Miestny 14-ročný chlapec – ktorého tvár obletela sociálne siete s tvrdením, že ide o človeka oslobodeného z azovskej mučiarne – nebol v skutočnosti vojakom, ale jedným z demonštrantov.
Už v noci 2. novembra sa začalo šíriť video, na ktorom tento 14-ročný chlapec zvonku preliezol plot a spadol na dvor Azovu.
Významnú úlohu však zohrali aj desiatky maskovaných mužov v športovom oblečení, ktorí sa zmiešali s rodinnými príslušníkmi mobilizovaných, poškodzovali policajné vozidlo a snažili sa prevrátiť autobus Azova, v ktorom sa nachádzali branci.
Sila sociálnych sietí
Kľúčové postavy diania pred areálom boli podľa zistení vyšetrovateľov v kontakte s Olexandrom Todorovom, Anželou Fukaovou-Dubinovou či Todorom Panovským, ktorí sú známi šírením kremeľskej propagandy.
Okrem iného šírili aj videá z Petropavlivskej Borščahivky a vyzývali Kyjevčanov, aby sa ozbrojili a prišli si s azovcami vybaviť účty. Neboli však prví.
Niekoľko minút po tom, ako falošná zdravotníčka začala vysielať naživo, keď o udalosti ešte nevedeli ani ukrajinské médiá, zverejnil správu o „mučiarni so 40 mŕtvymi“ portál ukraina.ru. Ten Kremeľ dlhodobo využíva na svoje psychologické operácie na Ukrajine.
Po 19.00 začala zdieľať text „Koncentračný tábor v Borščahivke, vzbura Ukrajincov“ celá sieť prokremeľských telegramových kanálov.
„Toto by malo byť poučením pre mnohých. Pre politikov, novinárov, blogerov aj všetkých ostatných, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Informácia, najmä neoverená, sa môže stať zbraňou, ktorú nepriateľská propaganda dokáže účinne využiť,“ 4. novembra výstižne napísal poľský vojnový reportér Piotr Kaszuwara.
Namiesto mučiarne ukrajinských brancov vyšetrovatelia odhalili zinscenovanú akciu, ktorú šírili prokremeľské kanály.
Popoludní 2. novembra sa začali na sociálnych sieťach a postupne aj v médiách šíriť informácie o údajnom mučení mobilizovaných mužov v budove 1. zboru Národnej gardy Ukrajiny (NGU) „Azov“ v okrese Buča v Kyjevskej oblasti.
Pred bránou vedúcou do areálu sa v šesťtisícovej obci Petropavlivska Borščahivka po zverejnení správ na internete zhromaždilo asi 100 ľudí, ktorí požadovali prepustenie brancov umiestnených v jednej z budov.
Vojenská ombudsmanka Oľha Rešetylovová obratom uviedla, že celú vec preverí inšpekčný tím. Priamo na miesto sa dostavila polícia a okolo pol ôsmej aj generálmajor Olexandr Pivnenko, vrchný veliteľ NGU.
Na situáciu na Telegrame reagoval 1. zbor NGU „Azov“. Bývalý veliteľ zboru a v súčasnosti už veliteľ nadradenej skupiny armád Azov, brigádny generál Denys Prokopenko, sa vyjadril, že ľudia pred budovou v Petropavlivskej Borščahivke sa nijako nepodieľajú na obrane krajiny a iba diskreditujú jej obrancov výmyslami o mučení.
Dav sa snažil násilím dostať za plot, čo prítomní vojaci nedovolili. Cez bránu napokon prešli v sprievode Pivnenka príbuzní mobilizovaných, aby sa mohli presvedčiť, že ich blízki sú v poriadku.
„Veliteľstvo NGU v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní prevzalo kontrolu nad vyšetrovaním situácie. Ak sa preukáže, že na území vojenského tábora došlo k nezákonným násilným činom, páchatelia budú spravodlivo potrestaní,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie Azovu.
Primladý branec
Najväčšie emócie vyvolali správy o mučení 14-ročného branca. Toto tvrdenie bolo od začiatku podozrivé, keďže mobilizácia na Ukrajine sa týka mužov vo veku 25 až 60 rokov. Dobrovoľníci môžu byť aj mladší ako 25 rokov, ale musia dovŕšiť najmenej 18. rok života.
Na miesto ešte pred políciou dorazila poslankyňa parlamentu Anna Skorochodová. Po obhliadke areálu však vyhlásila, že neobjavila žiadne známky násilia. Dodala tiež, že 14-ročný chlapec je úplne v poriadku.
Z areálu do nemocnice previezli štyri zranené osoby. Išlo o dezertérov z ozbrojených síl.
Falošná lekárka
Odhaleniu pozadia prípadu sa venovali Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU), Štátny vyšetrovací úrad (DBR), Stredisko pre boj s dezinformáciami (CPD), Rádio Svoboda či Suspilne.
Minister vnútra Ivan Vyhivskyj 3. novembra vyhlásil, že v areáli nenašli žiadne mučiarne a nikto tam nezomrel. Išlo podľa neho o vopred zinscenovanú operáciu, ktorej aktérov už zadržali.
Ako prvú zadržali ženu, ktorá na miesto zhromaždenia prišla sanitkou a vystupovala ako lekárka Valentyna.
Tá upozornila na prípad, lebo ho naživo vysielala na sociálnych sieťach. Kľačala pred bránou a emotívne prosila, aby mohla preveriť „nezákonne zadržiavaných brancov“.
Približne o šiestej ju vpustili do areálu. Keď vyšla, hovorila, že vo vnútri je 25 až 30 ľudí a štyria z nich sú v kritickom stave. Spomenula zlomenú chrbticu, stratu sluchu aj osobu, ktorá sa „jednoducho nehýbe“.
Video na platformách šírili kanály s veľkým počtom sledovateľov. Medzi nimi boli aj politici a ďalšie verejne činné osoby, ktoré dlhodobo šíria kremeľské naratívy či otvorene podporujú ruskú inváziu.
Herecký výkon
Úrady zistili, že Valentyna Molodá je v skutočnosti majiteľkou kliniky plastickej a estetickej chirurgie v Kyjeve „V-Clinic“ a zároveň je držiteľkou novinárskeho preukazu investigatívnej novinárky.
Molodá prišla na miesto v rovnošate zdravotníčky a vo vozidle upravenom tak, aby vyzeralo ako sanitka so symbolom už nefungujúcej kliniky Med-Prestige.
Pred kamerami počas živého vysielania si kľakla a kričala, že v objekte sa nachádza 40 mučených väzňov vrátane pacienta po operácii, ktorého tam údajne zadržiavali 37 dní a ktorý je „na pokraji smrti“.
Polícia po jej zadržaní a analýze obsahu jej telefónov odhalila, že počas predchádzajúcich troch dní monitorovala okolie budovy a bola v neustálom kontakte so správcami podozrivých telegramových kanálov.
Podľa vyhlásení bezpečnostných zložiek konala s cieľom umožniť útek vojaka, ktorý sa po dezercii z ukrajinskej armády nachádzal v areáli. Večer 4. novembra súd rozhodol o jej vzatí do dvojmesačnej väzby.
Vodič „sanitky“, ktorý sa tiež vydával za zdravotníka, bol v skutočnosti Serhij Radzyckyj, známy influencer z Charkova. Pred areálom nakrúcal dramatické videá, v ktorých kričal, že vojaci ukrajinskej armády sa ho pokúšajú zabiť.
Bezpečnostné zložky odhalili, že Radzyckyj je dezertér a svoju jednotku svojvoľne opustil v septembri 2022.
Na svojich kanáloch sa nepravdivo vydával za bývalého príslušníka ruskej vojenskej rozviedky a špeciálnych jednotiek, aby získaval stúpencov medzi odporcami vojenskej mobilizácie.
Ešte pred príchodom falošných záchranárov sa však na miesto dostavila blogerka Oľha Zubková. Tvrdila, že ju jej sledovatelia požiadali, aby „zachránila ľudí a objasnila situáciu“. Nijaký dôkaz v podobe četov či fotografií nepredložila.
Keď jej spolu so skupinou príbuzných umožnili vstúpiť do areálu, potvrdila, že tam nenašla stopy mučenia ani nezákonného zadržiavania.
Spolu s falošnou sanitkou prišla na miesto aj spomínaná poslankyňa Skorochodová. Táto známa kritička mobilizácie začala na mieste obviňovať azovcov a dodala celej udalosti nádych dôveryhodnosti.
Miestny 14-ročný chlapec – ktorého tvár obletela sociálne siete s tvrdením, že ide o človeka oslobodeného z azovskej mučiarne – nebol v skutočnosti vojakom, ale jedným z demonštrantov.
Už v noci 2. novembra sa začalo šíriť video, na ktorom tento 14-ročný chlapec zvonku preliezol plot a spadol na dvor Azovu.
Významnú úlohu však zohrali aj desiatky maskovaných mužov v športovom oblečení, ktorí sa zmiešali s rodinnými príslušníkmi mobilizovaných, poškodzovali policajné vozidlo a snažili sa prevrátiť autobus Azova, v ktorom sa nachádzali branci.
Sila sociálnych sietí
Kľúčové postavy diania pred areálom boli podľa zistení vyšetrovateľov v kontakte s Olexandrom Todorovom, Anželou Fukaovou-Dubinovou či Todorom Panovským, ktorí sú známi šírením kremeľskej propagandy.
Okrem iného šírili aj videá z Petropavlivskej Borščahivky a vyzývali Kyjevčanov, aby sa ozbrojili a prišli si s azovcami vybaviť účty. Neboli však prví.
Niekoľko minút po tom, ako falošná zdravotníčka začala vysielať naživo, keď o udalosti ešte nevedeli ani ukrajinské médiá, zverejnil správu o „mučiarni so 40 mŕtvymi“ portál ukraina.ru. Ten Kremeľ dlhodobo využíva na svoje psychologické operácie na Ukrajine.
Po 19.00 začala zdieľať text „Koncentračný tábor v Borščahivke, vzbura Ukrajincov“ celá sieť prokremeľských telegramových kanálov.
„Toto by malo byť poučením pre mnohých. Pre politikov, novinárov, blogerov aj všetkých ostatných, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Informácia, najmä neoverená, sa môže stať zbraňou, ktorú nepriateľská propaganda dokáže účinne využiť,“ 4. novembra výstižne napísal poľský vojnový reportér Piotr Kaszuwara.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6852
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1177 times
- Been thanked: 620 times
Re: ukrajina-rusko
Rusko letos dělá zásadní technologické průlomy, Ukrajina spí
https://www.securitymagazin.cz/defence/ ... =280184445
https://www.securitymagazin.cz/defence/ ... =280184445
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6222
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 381 times
- Been thanked: 241 times
Re: ukrajina-rusko
Faktom je, ze odchytavaju a posielaju na front muzov, ktori z ich vojnou nechcu mat nic spolocne. Ani s Banderovcami a Azovom.
Cim viac humbuku okolo toho bude, tym lepsie. Zavadzat otrokarske praktiky v 21. storoci je zvrhle. To sa mozu vratit rovno ku gladiatorskym zapasom v cirkusoch.
A zapadni spinavci ked chcu viest vojnu, nech pustaju perie a posielaju na platy zoldnierov. To ich velmi rychlo vojnove stvanie v takom pripade prejde. Doma potom nech sa pozeraju ako sa im vsetko rozpadava, podfinancovane a ako im tam na davkach zavisle skupinky rozkopavaju a podpaluju mesta.
- iosephus
- Platinum Member ***
- Príspevky: 677
- Dátum registrácie: Po 06 02, 2023 2:56 pm
- Has thanked: 80 times
- Been thanked: 152 times
Re: ukrajina-rusko
https://www.sme.sk/svet/c/ukrajina-rusk ... Post-67892
Trump: Ukrajina bude mať po vojne trochu iný tvar.
Trump: Ukrajina bude mať po vojne trochu iný tvar.
Trh dokáže byť iracionálny dlhšie, ako my solventní.
https://smartinvestor.sk/
https://smartinvestor.sk/
- Adammd
- Guru Member ****
- Príspevky: 2269
- Dátum registrácie: Ut 11 10, 2016 2:47 pm
- Has thanked: 540 times
- Been thanked: 299 times
Re: ukrajina-rusko
aky, nie je tam mapa?(na sme...sk uz zo zasady neklikam)
₿.a.r.i.s.t.a.
₿ has no top because fiat has no bottom
“There are three classes of people: those who see, those who see when they are shown, and those who do not see.” - Leonardo da Vinci
f.i.r.e.
₿ has no top because fiat has no bottom
“There are three classes of people: those who see, those who see when they are shown, and those who do not see.” - Leonardo da Vinci
f.i.r.e.
- Trumpeta1978
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6852
- Dátum registrácie: Ut 28 03, 2017 9:05 pm
- Has thanked: 1177 times
- Been thanked: 620 times
Re: ukrajina-rusko
**Prevádzka v troch námorných prístavoch v Rostovskej oblasti – Rostov, Taganrog a Azov /Rusko/– bola fakticky zastavená. Bez federálnej podpory región riskuje stratu celého svojho prístavného priemyslu, uviedol guvernér Jurij Sljusar.
**Bank of Maldives odmieta spracovávať ruské transakcie.
**V niekoľkých ruských regiónoch miestne úrady v roku 2026 znižujú odmeny za vojenské zmluvy kvôli rozpočtovým deficitom. Niektoré mestá tiež začali obmedzovať dávky na starostlivosť o deti a dokonca aj príspevky na palivové drevo pre vojenské rodiny . Odborníci to pripisujú vážnym rozpočtovým deficitom, ktorým v súčasnosti čelia mnohé ruské regióny, informuje Rádio Liberty .
https://raexpert.ru/researches/ua/bonds_2026/Nebezpečný nárast neplatieb medzi ruskými podnikmi navzájom, ako aj spoločnosťami, ktoré si požičiavali peniaze nie prostredníctvom bankových úverov, ale predajom svojich dlhopisov na trhu. Dvestotisíc firiem a individuálnych podnikateľov na to nemá finančné prostriedky.
- iosephus
- Platinum Member ***
- Príspevky: 677
- Dátum registrácie: Po 06 02, 2023 2:56 pm
- Has thanked: 80 times
- Been thanked: 152 times
Re: ukrajina-rusko
Nikto z Denníka N to tu nepridá?
Výhra Le Pen by pre Ukrajinu bola katastrofou. Ako sa v Bruseli horúčkovito hľadajú miliardy na jej záchranu
https://e.dennikn.sk/5692503/aj-v-bruse ... -zachranu/
Výhra Le Pen by pre Ukrajinu bola katastrofou. Ako sa v Bruseli horúčkovito hľadajú miliardy na jej záchranu
https://e.dennikn.sk/5692503/aj-v-bruse ... -zachranu/
Trh dokáže byť iracionálny dlhšie, ako my solventní.
https://smartinvestor.sk/
https://smartinvestor.sk/
-
mapper
- Silver Member *
- Príspevky: 249
- Dátum registrácie: Ut 05 01, 2016 4:11 pm
- Has thanked: 179 times
- Been thanked: 45 times
Re: ukrajina-rusko
https://e.dennikn.sk/5692503/aj-v-bruse ... -zachranu/
Ruská vojna je príliš drahá, bez pomoci zo zahraničia ju Ukrajina finančne nedokáže zvládať. Problém môže nastať ďalší rok po voľbách vo Francúzsku, v Poľsku a Taliansku.
Na prvý pohľad ide o dve nesúvisiace veci.
V Bruseli sa v týchto dňoch rokuje najmä o takzvanom viacročnom finančnom rámci, čo je komplikovaný názov pre dlhodobý rozpočet Európskej únie. V skratke, EÚ sa musí dohodnúť, koľko peňazí minie v rokoch 2028 až 2034 a na čo ich použije.
To, ako to dopadne, je dôležité aj pre Slovensko, pretože naše verejné investície sú do veľkej miery závislé od eurofondov.
Európski politici však zároveň riešia Ukrajinu, ktorej pred ďalším rokom chýbajú desiatky miliárd eur na vedenie vojny proti Rusku aj na bežné fungovanie štátu. Nemecký kancelár Friedrich Merz túto tému priamo prepojil s rozpočtom – krajinám ako Slovensko odkázal, že ak sa všetci nebudú podieľať na pomoci Kyjivu, Nemecko ich zablokuje.
Ak by Berlín skutočne zablokoval rozpočet a spoločné riešenie by sa nenašlo do konca roka 2027, Únia by musela prejsť do stavu rozpočtového provizória. Teda EÚ by fungovala na základe predchádzajúceho rozpočtu, ktorý je výrazne nižší.
Nie všetci berú Merza za slovo. Slovenský premiér Robert Fico mu odkázal, že sa z jeho ultimáta „nepokaká“. Aj niektorí bruselskí insideri si myslia, že Merz si „iba“ dohovára rešpekt pred ďalšími rokovaniami a napokon ustúpi. Je však zrejmé, že líder Nemecka, najväčšieho prispievateľa do európskeho rozpočtu, má silné karty.
Otázka financovania Ukrajiny je naliehavá, ale zároveň aj pomerne technická a komplikovaná. Čo v praxi znamená, že Kyjiv má 70-miliardovú dieru v rozpočte? Čo sa stane, ak tieto peniaze nedostane? Prečo sa všetci boja, čo sa stane po budúcoročných voľbách vo Francúzsku, v Poľsku a Taliansku? A vyriešilo by všetko uvoľnenie zmrazených ruských aktív?
Bez pomoci zo zahraničia nevydržíme
Na pochopenie súčasnej krízy sa musíme vrátiť v čase do minulého roka.
Za vlády Joea Bidena boli Spojené štáty najväčším podporovateľom Ukrajiny, ale potom sa k moci vrátil Donald Trump. V roku 2024 prispieval Washington približne polovicou všetkej finančnej a humanitárnej pomoci pre Kyjiv. V roku 2025 americký podiel klesol na nulu.
Aby Ukrajina neprišla o peniaze, tento výpadok do veľkej miery vykryla Európa – časť pochádza z rozpočtov jednotlivých štátov, ďalšia časť zo spoločnej európskej pôžičky.
Spojené štáty sú pre Ukrajincov naďalej mimoriadne dôležité, pretože im poskytujú satelitnú službu Starlink (keď ju práve nevypína Elon Musk) a najmä dodávajú svoje zbrane. Za tie však platia európski spojenci, predovšetkým škandinávske krajiny, Nemecko a Holandsko.
Zásadným problémom je, že vojna v roku 2026 už nie je tou istou vojnou ako v roku 2022. Aj vzhľadom na rozvoj dronov a umelej inteligencie je dnes výrazne drahšia – podľa niektorých odhadov až o tretinu.
Podľa šéfky rozpočtového výboru ukrajinského parlamentu stojí jeden deň bojov až 165 miliónov eur. Ide o obrovské číslo – za toľko peňazí by Slovensko dokázalo vyplatiť ročnú mzdu vyše 5-tisíc učiteľom.
Ako vysvetľuje ekonómka Olexandra Myronenko z Centra pre ekonomické stratégie, Ukrajina jednoducho nedokáže uhradiť všetky svoje výdavky. „Keďže vojna spotrebuje až dve tretiny z celkového rozpočtu, je nemožné vykryť to z vlastných zdrojov. Preto Ukrajina potrebuje pomoc donorov – bez nej nevydržíme,“ vysvetľuje pre Denník N. Celková výška ukrajinského rozpočtu na ďalší rok je zhruba 145 miliárd eur.
Myronenko dôrazňuje, že keďže Rusko „pokračuje v budovaní svojich vojenskopriemyselných kapacít, Ukrajina to musí robiť rovnako, aby nezaostávala“.
Čo znamená, že Ukrajina potrebuje 70 miliárd
Problém s peniazmi mala čiastočne vyriešiť 90-miliardová pôžička, ktorú európski lídri prijali vlani v decembri. Tento úver, za ktorý sa odmietlo zaručiť Slovensko, mal pomôcť s financovaním Ukrajiny tento a nasledujúci rok.
Opatrnejší analytici však od začiatku upozorňovali, že 90 miliárd na dva roky je primálo.
Pre mnohých bolo napriek tomu prekvapením, keď ukrajinskí predstavitelia začali zdôrazňovať, že im na nasledujúci rok chýba ďalších 70 miliárd eur. Brusel si dokonca vypýtal čas, aby si toto číslo overil. Následne však aj zástupcovia EÚ potvrdili, že údaj skutočne zodpovedá realite.
Suma pozostáva z dvoch častí.
Po prvé, ukrajinský rozpočet na ďalší rok počíta so zahraničnými pôžičkami vo výške zhruba 35 miliárd eur. Zväčša nejde o trhové, ale o výrazne zvýhodnené pôžičky. Z nich si však zatiaľ Kyjiv zabezpečil iba približne päť miliárd.
Ako pre Denník N hovorí analytička Viktorija Klimčuk z think-tanku KSE Institute, kľúčovým rizikom pre Ukrajinu tak zostáva „schopnosť zabezpečiť potrebné externé financovanie“. Potenciálnymi zdrojmi by podľa Klimčuk mohla byť podpora od Svetovej banky, prípadne bilaterálna podpora od partnerov.
Nejde len o Európsku úniu, ale aj o ďalších európskych spojencov ako Nórsko či Británia. Ukrajina sa okrem toho obzerá po ďalších spriatelených krajinách v Ázii.
A potom je tu druhá veľká medzera, teda približne 40 miliárd, ktoré potrebuje ukrajinská armáda na zbrane a muníciu. Ekonóm Dmytro Andrijenko z KSE Institute vysvetľuje, že ide o tie položky, ktoré si rozpočet nemôže dovoliť, teda „protiletecké systémy a rakety, drony, delostreleckú muníciu, obrnené vozidlá, systémy elektronického boja“, plus poplatky za údržbu a opravu techniky.
„Čoraz väčší podiel dodávok tvoria objednávky priamo od ukrajinského obranného priemyslu, ktorý aktuálne vyrába viac, než si Ukrajina môže dovoliť zaplatiť,“ hovorí Andrijenko.
Ak sa peniaze nenájdu, Ukrajina bude musieť dramaticky škrtať
Od desiatok miliárd eur závisia životy desiatok miliónov Ukrajincov.
Taras Maršalok z KSE Institute hovorí, že ak by ukrajinská vláda nezískala všetky prostriedky na ďalší rok, čelila by „náročným rozhodnutiam“, ktoré by sa priamo dotkli bežných Ukrajincov aj biznisu. Prvým krokom by bolo znižovanie výdavkov.
„Prednosť by musela dostať obrana, dôchodky, základná sociálna pomoc, zdravotníctvo a nevyhnutné verejné služby. Vláda by mohla odložiť menej naliehavé investičné projekty a verejné obstarávania, prípadne prehodnotiť neefektívne projekty. Priestor na škrty je však obmedzený vzhľadom na náklady na vojnu,“ vysvetľuje ekonóm.
Zdôrazňuje, že ak by výpadok pretrvával, mnohí ľudia by jednoducho nedostávali platy načas a museli by žiť s tým, že oprava kritickej infraštruktúry by trvala dlhšie.
Sú aj ďalšie krajné možnosti, napríklad výrazné zvýšenie daní, prípadne takzvané monetárne financovanie – teda to, že by centrálna banka tlačila viac peňazí. Také rozhodnutie by však mohlo viesť k výraznému zvýšeniu inflácie.
Tomuto scenáru chce Ukrajina a spolu s ňou aj Európska únia predísť. EÚ avizuje, že chce pokryť približne 45 miliárd eur, teda asi dve tretiny ukrajinských potrieb na ďalší rok. So zvyškom by mohla pomôcť Kanada, Británia či Japonsko.
Na európskej pôžičke sa však odmietajú podieľať až štyri európske krajiny – okrem Slovenska aj Maďarsko a Česko, navyše sa očakáva, že proti bude aj Bulharsko. To viedlo k Merzovmu ultimátu o dlhodobom európskom rozpočte.
Prečítajte si tiež
Z nemeckého kancelára sa „nepokakáme“, odkázal Fico a povedal, že Merz naňho v telefóne už raz kričal
Europoslankyňa Smeru Katarína Roth Neveďalová pripúšťa, že odmietavý postoj môže vyznieť kruto, ale ďalšie financovanie Ukrajiny si podľa nej „nemôžeme dovoliť“.
„Môžeme mať akékoľvek sympatie, ale len do výšky našej peňaženky,“ vravela počas semináru pre novinárov v Bruseli.
Čo teda Smer navrhuje, že by mala Ukrajina, ktorá je už piaty rok obeťou ruskej agresie, robiť? Podľa Roth Neveďalovej „rokovať o mieri“, hoci Kyjiv na rozdiel od Moskvy dlhodobo volá po zastavení bojov pozdĺž súčasnej frontovej línie.
„Podľa mňa ich podporujeme dostatočne. Kto tam chce pchať peniaze, nech to robí, ale nech nás ostatné členské štáty nenútia, aby sme to robili aj my,“ dodala.
Strašiak menom francúzske voľby
O novej pôžičke pre Ukrajinu budú európski lídri rokovať už koncom novembra na samite v Bruseli. Viacerí pozorovatelia píšu, že nemecký kancelár Merz výrazne pritvrdil hru, keď túto tému spojil s rokovaniami o dlhodobom európskom rozpočte.
Väčšina ľudí v Bruseli rámcuje debatu o novom rozpočte ako súboj medzi šetrnými štátmi (z anglického frugals) – najmä Nemeckom, Rakúskom, Holandskom a severskými krajinami – a takzvanými „priateľmi kohézie“. Do tejto skupiny patria štáty, ktoré od EÚ dostávajú viac, než do nej prispievajú, vrátane Slovenska, ale aj ostatných krajín V4.
Podľa aktuálneho návrhu rozpočtu, s ktorým prišla Európska komisia, by Slovensko malo dostať v rokoch 2028 až 2034 eurofondy približne vo výške dvadsiatich miliárd eur. Kým frugals chcú zosekať navrhovaný dvojbiliónový rozpočet, priatelia kohézie vrátane premiéra Fica nateraz škrty odmietajú.
V Európskom parlamente je rozšírený názor, že obe skupiny skôr či neskôr nájdu kompromis – ak aj nie do konca roka, ako pôvodne chceli, určite začiatkom toho ďalšieho. Obzvlášť preto, lebo európski lídri nebudú chcieť dopustiť, aby EÚ v čase ruskej vojny a útokov Donalda Trumpa pôsobila nejednotne.
Čoraz viac lídrov – najhlasnejšie to zatiaľ povedal Merz – však tvrdí, že súčasťou tohto riešenia by mal byť aj nový rámec financovania pre Ukrajinu, na ktorom by sa mali podieľať všetky členské štáty.
„Potrebujeme štrukturálne riešenie financovania Ukrajiny. Nemôžeme zháňať peniaze narýchlo pod veľkým tlakom vždy na konci roka. Podpora Kyjiva musí byť riadne zakotvená v budúcom rozpočte,“ povedal nemenovaný európsky predstaviteľ pre portál Euronews.
V Bruseli túto tému proeurópski a proukrajinskí politici považujú za mimoriadne naliehavú.
Hlavným dôvodom je, že sa obávajú víťazstva Marine Le Pen v budúcoročných francúzskych voľbách. Hoci menej intenzívne, v kuloároch sa spomínajú aj obavy o výsledok poľských parlamentných volieb, kde môže uspieť euroskeptická koalícia na čele so stranou Právo a spravodlivosť (PiS), a volieb v Taliansku. Aktuálne tam vládne proukrajinská premiérka Giorgia Meloni.
„Súčasný politický cyklus v Európe je nanešťastie nevýhodný pre podporu Ukrajiny,“ hodnotí ekonómka Myronenko.
Le Pen celkom otvorene hovorí, že by obmedzila financovanie pre Európsku úniu aj pre Ukrajinu. V rozhovore pre Financial Times povedala, že s výnimkou minimálnej „operačnej pomoci“ (niektoré dodávky zbraní a ich údržba) a výcviku vojakov by pomoc Kyjivu úplne ukončila.
Niektorí v EÚ ešte vidia nádej v odchádzajúcej prezidentke Európskej centrálnej banky Christine Lagarde, ktorá síce oficiálne neohlásila kandidatúru, ale vo všeobecnosti sa očakáva, že bude hlavnou stredovou vyzývateľkou Le Pen (aktuálne by do druhého kola okrem nej postúpil ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon).
Francúzske voľby sa však konajú už v apríli a Le Pen je podľa prieskumov veľkou favoritkou.
Poľské voľby sa uskutočnia v novembri, talianske najneskôr v decembri.
Žolík sa skrýva v belgickom depozitári a v americkom kongrese
Odhliadnuc od možného „štrukturálneho riešenia“ sa z krátkodobého hľadiska otvárajú aj dve ďalšie možnosti, ako pomôcť Ukrajine. Kyjiv s nimi nateraz nemôže počítať, ale mohli by preň byť dôležitým bonusom.
Prvou možnosťou, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov, sú zmrazené ruské aktíva v európskych depozitároch. Celkovo ide o zhruba 210 miliárd eur, z toho až 180 miliárd eur je v belgickom depozitári.
Viaceré európske krajiny už minulý rok tlačili na Belgicko, aby tieto peniaze rozmrazilo a následne dalo Kyjivu ako nenávratnú pôžičku. Belgický premiér Bart De Wever to však odmietal, čo odôvodňoval obavami z ruskej pomsty aj možných súdnych sporov.
K odblokovaniu ruských aktív je skeptická aj Ficova vláda. Premiér ešte vlani tvrdil, že by išlo o „kontroverzný“ krok, ktorý by mohol zahatať možnosť mierovej dohody.
Otázkou je, či by sa to mohlo zmeniť, keby sa v Belgicku vymenila vláda. Flámsky nacionalista De Wever prednedávnom ponúkol svoje odstúpenie pre spor o domáci rozpočet, ale kráľ ho odmietol.
Ukrajinskí ekonómovia od Belgicka nemajú veľké očakávania. Klimčuk tvrdí, že nevidí znaky „významného pokroku smerom k dohode“. Ak by sa aj nejaká našla, podľa analytičky by nejaký čas trvalo, kým by sa doriešili všetky právne a praktické detaily. Okrem iného aj harmonogram vyplácania týchto peňazí.
Aktíva preto podľa Klimčuk „nemožno považovať za zdroj financovania, na ktorý by sa Ukrajina mohla z krátkodobého hľadiska spoľahnúť“.
Myronenko tvrdí, že ak by aj Ukrajina získala prístup k týmto zdrojom, čo by „vykrylo jej potreby na niekoľko rokov“, otázkou je, čo by sa stalo potom. „Takže hoci by politický konsenzus o použití ruských aktív pre Ukrajinu bol pozitívnym psychologickým faktorom, treba zvážiť dlhodobejší koncept podpory Ukrajiny,“ vraví.
Na druhú možnosť ma upozornila europoslankyňa z Progresívneho Slovenska Ľubica Karvašová, ktorá na stretnutí s novinármi hovorila o meniacich sa náladách v Spojených štátoch.
Po voľbách do kongresu budú mať demokrati väčšinu v snemovni reprezentantov aj v senáte a mohli by schváliť nový balík pomoci pre Ukrajinu. Prezident Donald Trump by ho následne mohol vetovať, no je otázkou, či by mu to stálo za to.
„Viac financovania zo Spojených štátov by bolo ideálnym scenárom,“ uzatvára Karvašová z liberálnej frakcie Renew Europe.
Ruská vojna je príliš drahá, bez pomoci zo zahraničia ju Ukrajina finančne nedokáže zvládať. Problém môže nastať ďalší rok po voľbách vo Francúzsku, v Poľsku a Taliansku.
Na prvý pohľad ide o dve nesúvisiace veci.
V Bruseli sa v týchto dňoch rokuje najmä o takzvanom viacročnom finančnom rámci, čo je komplikovaný názov pre dlhodobý rozpočet Európskej únie. V skratke, EÚ sa musí dohodnúť, koľko peňazí minie v rokoch 2028 až 2034 a na čo ich použije.
To, ako to dopadne, je dôležité aj pre Slovensko, pretože naše verejné investície sú do veľkej miery závislé od eurofondov.
Európski politici však zároveň riešia Ukrajinu, ktorej pred ďalším rokom chýbajú desiatky miliárd eur na vedenie vojny proti Rusku aj na bežné fungovanie štátu. Nemecký kancelár Friedrich Merz túto tému priamo prepojil s rozpočtom – krajinám ako Slovensko odkázal, že ak sa všetci nebudú podieľať na pomoci Kyjivu, Nemecko ich zablokuje.
Ak by Berlín skutočne zablokoval rozpočet a spoločné riešenie by sa nenašlo do konca roka 2027, Únia by musela prejsť do stavu rozpočtového provizória. Teda EÚ by fungovala na základe predchádzajúceho rozpočtu, ktorý je výrazne nižší.
Nie všetci berú Merza za slovo. Slovenský premiér Robert Fico mu odkázal, že sa z jeho ultimáta „nepokaká“. Aj niektorí bruselskí insideri si myslia, že Merz si „iba“ dohovára rešpekt pred ďalšími rokovaniami a napokon ustúpi. Je však zrejmé, že líder Nemecka, najväčšieho prispievateľa do európskeho rozpočtu, má silné karty.
Otázka financovania Ukrajiny je naliehavá, ale zároveň aj pomerne technická a komplikovaná. Čo v praxi znamená, že Kyjiv má 70-miliardovú dieru v rozpočte? Čo sa stane, ak tieto peniaze nedostane? Prečo sa všetci boja, čo sa stane po budúcoročných voľbách vo Francúzsku, v Poľsku a Taliansku? A vyriešilo by všetko uvoľnenie zmrazených ruských aktív?
Bez pomoci zo zahraničia nevydržíme
Na pochopenie súčasnej krízy sa musíme vrátiť v čase do minulého roka.
Za vlády Joea Bidena boli Spojené štáty najväčším podporovateľom Ukrajiny, ale potom sa k moci vrátil Donald Trump. V roku 2024 prispieval Washington približne polovicou všetkej finančnej a humanitárnej pomoci pre Kyjiv. V roku 2025 americký podiel klesol na nulu.
Aby Ukrajina neprišla o peniaze, tento výpadok do veľkej miery vykryla Európa – časť pochádza z rozpočtov jednotlivých štátov, ďalšia časť zo spoločnej európskej pôžičky.
Spojené štáty sú pre Ukrajincov naďalej mimoriadne dôležité, pretože im poskytujú satelitnú službu Starlink (keď ju práve nevypína Elon Musk) a najmä dodávajú svoje zbrane. Za tie však platia európski spojenci, predovšetkým škandinávske krajiny, Nemecko a Holandsko.
Zásadným problémom je, že vojna v roku 2026 už nie je tou istou vojnou ako v roku 2022. Aj vzhľadom na rozvoj dronov a umelej inteligencie je dnes výrazne drahšia – podľa niektorých odhadov až o tretinu.
Podľa šéfky rozpočtového výboru ukrajinského parlamentu stojí jeden deň bojov až 165 miliónov eur. Ide o obrovské číslo – za toľko peňazí by Slovensko dokázalo vyplatiť ročnú mzdu vyše 5-tisíc učiteľom.
Ako vysvetľuje ekonómka Olexandra Myronenko z Centra pre ekonomické stratégie, Ukrajina jednoducho nedokáže uhradiť všetky svoje výdavky. „Keďže vojna spotrebuje až dve tretiny z celkového rozpočtu, je nemožné vykryť to z vlastných zdrojov. Preto Ukrajina potrebuje pomoc donorov – bez nej nevydržíme,“ vysvetľuje pre Denník N. Celková výška ukrajinského rozpočtu na ďalší rok je zhruba 145 miliárd eur.
Myronenko dôrazňuje, že keďže Rusko „pokračuje v budovaní svojich vojenskopriemyselných kapacít, Ukrajina to musí robiť rovnako, aby nezaostávala“.
Čo znamená, že Ukrajina potrebuje 70 miliárd
Problém s peniazmi mala čiastočne vyriešiť 90-miliardová pôžička, ktorú európski lídri prijali vlani v decembri. Tento úver, za ktorý sa odmietlo zaručiť Slovensko, mal pomôcť s financovaním Ukrajiny tento a nasledujúci rok.
Opatrnejší analytici však od začiatku upozorňovali, že 90 miliárd na dva roky je primálo.
Pre mnohých bolo napriek tomu prekvapením, keď ukrajinskí predstavitelia začali zdôrazňovať, že im na nasledujúci rok chýba ďalších 70 miliárd eur. Brusel si dokonca vypýtal čas, aby si toto číslo overil. Následne však aj zástupcovia EÚ potvrdili, že údaj skutočne zodpovedá realite.
Suma pozostáva z dvoch častí.
Po prvé, ukrajinský rozpočet na ďalší rok počíta so zahraničnými pôžičkami vo výške zhruba 35 miliárd eur. Zväčša nejde o trhové, ale o výrazne zvýhodnené pôžičky. Z nich si však zatiaľ Kyjiv zabezpečil iba približne päť miliárd.
Ako pre Denník N hovorí analytička Viktorija Klimčuk z think-tanku KSE Institute, kľúčovým rizikom pre Ukrajinu tak zostáva „schopnosť zabezpečiť potrebné externé financovanie“. Potenciálnymi zdrojmi by podľa Klimčuk mohla byť podpora od Svetovej banky, prípadne bilaterálna podpora od partnerov.
Nejde len o Európsku úniu, ale aj o ďalších európskych spojencov ako Nórsko či Británia. Ukrajina sa okrem toho obzerá po ďalších spriatelených krajinách v Ázii.
A potom je tu druhá veľká medzera, teda približne 40 miliárd, ktoré potrebuje ukrajinská armáda na zbrane a muníciu. Ekonóm Dmytro Andrijenko z KSE Institute vysvetľuje, že ide o tie položky, ktoré si rozpočet nemôže dovoliť, teda „protiletecké systémy a rakety, drony, delostreleckú muníciu, obrnené vozidlá, systémy elektronického boja“, plus poplatky za údržbu a opravu techniky.
„Čoraz väčší podiel dodávok tvoria objednávky priamo od ukrajinského obranného priemyslu, ktorý aktuálne vyrába viac, než si Ukrajina môže dovoliť zaplatiť,“ hovorí Andrijenko.
Ak sa peniaze nenájdu, Ukrajina bude musieť dramaticky škrtať
Od desiatok miliárd eur závisia životy desiatok miliónov Ukrajincov.
Taras Maršalok z KSE Institute hovorí, že ak by ukrajinská vláda nezískala všetky prostriedky na ďalší rok, čelila by „náročným rozhodnutiam“, ktoré by sa priamo dotkli bežných Ukrajincov aj biznisu. Prvým krokom by bolo znižovanie výdavkov.
„Prednosť by musela dostať obrana, dôchodky, základná sociálna pomoc, zdravotníctvo a nevyhnutné verejné služby. Vláda by mohla odložiť menej naliehavé investičné projekty a verejné obstarávania, prípadne prehodnotiť neefektívne projekty. Priestor na škrty je však obmedzený vzhľadom na náklady na vojnu,“ vysvetľuje ekonóm.
Zdôrazňuje, že ak by výpadok pretrvával, mnohí ľudia by jednoducho nedostávali platy načas a museli by žiť s tým, že oprava kritickej infraštruktúry by trvala dlhšie.
Sú aj ďalšie krajné možnosti, napríklad výrazné zvýšenie daní, prípadne takzvané monetárne financovanie – teda to, že by centrálna banka tlačila viac peňazí. Také rozhodnutie by však mohlo viesť k výraznému zvýšeniu inflácie.
Tomuto scenáru chce Ukrajina a spolu s ňou aj Európska únia predísť. EÚ avizuje, že chce pokryť približne 45 miliárd eur, teda asi dve tretiny ukrajinských potrieb na ďalší rok. So zvyškom by mohla pomôcť Kanada, Británia či Japonsko.
Na európskej pôžičke sa však odmietajú podieľať až štyri európske krajiny – okrem Slovenska aj Maďarsko a Česko, navyše sa očakáva, že proti bude aj Bulharsko. To viedlo k Merzovmu ultimátu o dlhodobom európskom rozpočte.
Prečítajte si tiež
Z nemeckého kancelára sa „nepokakáme“, odkázal Fico a povedal, že Merz naňho v telefóne už raz kričal
Europoslankyňa Smeru Katarína Roth Neveďalová pripúšťa, že odmietavý postoj môže vyznieť kruto, ale ďalšie financovanie Ukrajiny si podľa nej „nemôžeme dovoliť“.
„Môžeme mať akékoľvek sympatie, ale len do výšky našej peňaženky,“ vravela počas semináru pre novinárov v Bruseli.
Čo teda Smer navrhuje, že by mala Ukrajina, ktorá je už piaty rok obeťou ruskej agresie, robiť? Podľa Roth Neveďalovej „rokovať o mieri“, hoci Kyjiv na rozdiel od Moskvy dlhodobo volá po zastavení bojov pozdĺž súčasnej frontovej línie.
„Podľa mňa ich podporujeme dostatočne. Kto tam chce pchať peniaze, nech to robí, ale nech nás ostatné členské štáty nenútia, aby sme to robili aj my,“ dodala.
Strašiak menom francúzske voľby
O novej pôžičke pre Ukrajinu budú európski lídri rokovať už koncom novembra na samite v Bruseli. Viacerí pozorovatelia píšu, že nemecký kancelár Merz výrazne pritvrdil hru, keď túto tému spojil s rokovaniami o dlhodobom európskom rozpočte.
Väčšina ľudí v Bruseli rámcuje debatu o novom rozpočte ako súboj medzi šetrnými štátmi (z anglického frugals) – najmä Nemeckom, Rakúskom, Holandskom a severskými krajinami – a takzvanými „priateľmi kohézie“. Do tejto skupiny patria štáty, ktoré od EÚ dostávajú viac, než do nej prispievajú, vrátane Slovenska, ale aj ostatných krajín V4.
Podľa aktuálneho návrhu rozpočtu, s ktorým prišla Európska komisia, by Slovensko malo dostať v rokoch 2028 až 2034 eurofondy približne vo výške dvadsiatich miliárd eur. Kým frugals chcú zosekať navrhovaný dvojbiliónový rozpočet, priatelia kohézie vrátane premiéra Fica nateraz škrty odmietajú.
V Európskom parlamente je rozšírený názor, že obe skupiny skôr či neskôr nájdu kompromis – ak aj nie do konca roka, ako pôvodne chceli, určite začiatkom toho ďalšieho. Obzvlášť preto, lebo európski lídri nebudú chcieť dopustiť, aby EÚ v čase ruskej vojny a útokov Donalda Trumpa pôsobila nejednotne.
Čoraz viac lídrov – najhlasnejšie to zatiaľ povedal Merz – však tvrdí, že súčasťou tohto riešenia by mal byť aj nový rámec financovania pre Ukrajinu, na ktorom by sa mali podieľať všetky členské štáty.
„Potrebujeme štrukturálne riešenie financovania Ukrajiny. Nemôžeme zháňať peniaze narýchlo pod veľkým tlakom vždy na konci roka. Podpora Kyjiva musí byť riadne zakotvená v budúcom rozpočte,“ povedal nemenovaný európsky predstaviteľ pre portál Euronews.
V Bruseli túto tému proeurópski a proukrajinskí politici považujú za mimoriadne naliehavú.
Hlavným dôvodom je, že sa obávajú víťazstva Marine Le Pen v budúcoročných francúzskych voľbách. Hoci menej intenzívne, v kuloároch sa spomínajú aj obavy o výsledok poľských parlamentných volieb, kde môže uspieť euroskeptická koalícia na čele so stranou Právo a spravodlivosť (PiS), a volieb v Taliansku. Aktuálne tam vládne proukrajinská premiérka Giorgia Meloni.
„Súčasný politický cyklus v Európe je nanešťastie nevýhodný pre podporu Ukrajiny,“ hodnotí ekonómka Myronenko.
Le Pen celkom otvorene hovorí, že by obmedzila financovanie pre Európsku úniu aj pre Ukrajinu. V rozhovore pre Financial Times povedala, že s výnimkou minimálnej „operačnej pomoci“ (niektoré dodávky zbraní a ich údržba) a výcviku vojakov by pomoc Kyjivu úplne ukončila.
Niektorí v EÚ ešte vidia nádej v odchádzajúcej prezidentke Európskej centrálnej banky Christine Lagarde, ktorá síce oficiálne neohlásila kandidatúru, ale vo všeobecnosti sa očakáva, že bude hlavnou stredovou vyzývateľkou Le Pen (aktuálne by do druhého kola okrem nej postúpil ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon).
Francúzske voľby sa však konajú už v apríli a Le Pen je podľa prieskumov veľkou favoritkou.
Poľské voľby sa uskutočnia v novembri, talianske najneskôr v decembri.
Žolík sa skrýva v belgickom depozitári a v americkom kongrese
Odhliadnuc od možného „štrukturálneho riešenia“ sa z krátkodobého hľadiska otvárajú aj dve ďalšie možnosti, ako pomôcť Ukrajine. Kyjiv s nimi nateraz nemôže počítať, ale mohli by preň byť dôležitým bonusom.
Prvou možnosťou, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov, sú zmrazené ruské aktíva v európskych depozitároch. Celkovo ide o zhruba 210 miliárd eur, z toho až 180 miliárd eur je v belgickom depozitári.
Viaceré európske krajiny už minulý rok tlačili na Belgicko, aby tieto peniaze rozmrazilo a následne dalo Kyjivu ako nenávratnú pôžičku. Belgický premiér Bart De Wever to však odmietal, čo odôvodňoval obavami z ruskej pomsty aj možných súdnych sporov.
K odblokovaniu ruských aktív je skeptická aj Ficova vláda. Premiér ešte vlani tvrdil, že by išlo o „kontroverzný“ krok, ktorý by mohol zahatať možnosť mierovej dohody.
Otázkou je, či by sa to mohlo zmeniť, keby sa v Belgicku vymenila vláda. Flámsky nacionalista De Wever prednedávnom ponúkol svoje odstúpenie pre spor o domáci rozpočet, ale kráľ ho odmietol.
Ukrajinskí ekonómovia od Belgicka nemajú veľké očakávania. Klimčuk tvrdí, že nevidí znaky „významného pokroku smerom k dohode“. Ak by sa aj nejaká našla, podľa analytičky by nejaký čas trvalo, kým by sa doriešili všetky právne a praktické detaily. Okrem iného aj harmonogram vyplácania týchto peňazí.
Aktíva preto podľa Klimčuk „nemožno považovať za zdroj financovania, na ktorý by sa Ukrajina mohla z krátkodobého hľadiska spoľahnúť“.
Myronenko tvrdí, že ak by aj Ukrajina získala prístup k týmto zdrojom, čo by „vykrylo jej potreby na niekoľko rokov“, otázkou je, čo by sa stalo potom. „Takže hoci by politický konsenzus o použití ruských aktív pre Ukrajinu bol pozitívnym psychologickým faktorom, treba zvážiť dlhodobejší koncept podpory Ukrajiny,“ vraví.
Na druhú možnosť ma upozornila europoslankyňa z Progresívneho Slovenska Ľubica Karvašová, ktorá na stretnutí s novinármi hovorila o meniacich sa náladách v Spojených štátoch.
Po voľbách do kongresu budú mať demokrati väčšinu v snemovni reprezentantov aj v senáte a mohli by schváliť nový balík pomoci pre Ukrajinu. Prezident Donald Trump by ho následne mohol vetovať, no je otázkou, či by mu to stálo za to.
„Viac financovania zo Spojených štátov by bolo ideálnym scenárom,“ uzatvára Karvašová z liberálnej frakcie Renew Europe.
-
jaroslav80
- VETERAN MEMBER *****
- Príspevky: 6222
- Dátum registrácie: Št 24 03, 2011 5:19 pm
- Has thanked: 381 times
- Been thanked: 241 times
Re: ukrajina-rusko
Clanok sa vcelku da citat, len tam dost casto zamerne zamienaju slova Ukrajina/Ukrajinci s udrzanim sa Zelenskeho Banderovcov pri moci v Kyjeve.
Od desiatok miliard EUR zavisi najma udrzanie sa Zelenskeho Banderovcov pri moci v Kyjeve. Bez nich tam s velkou radostou nastupia ini, a zrejme mierumilovnejsi. Po Banderovcoch uz ostalo ale katastrofalne vela skod, takze Ukrajina a Ukrajinci kazdopadne pridu o vela.
Nevyhodny najma pre udrzanie sa Zelenskeho Banderovcov pri moci v Kyjeve. Bez nich tam s velkou radostou nastupia ini, a zrejme mierumilovnejsi. Po Banderovcoch uz ostalo ale katastrofalne vela skod, takze Ukrajina a Ukrajinci kazdopadne pridu o vela.
