Ako-investovať - fórum

Cash Only: Jak přemýšlí Slovák v čele největšího státního fondu na světě

"Východiskom našich investícií je diverzifikácia a opäť diverzifikácia. Investovanie do všetkých tried aktív, ktoré sú dostatočne veľké, a jednoducho nerobenie veľkých stávok (na jednotlivé akcie, dlhopisy atď.). Tento princíp vychádza z toho, že je veľmi ťažké nejakým výrazným spôsobom poraziť trh," pokračuje Povala.
Na finančnom trhu je veľa hráčov, ktorí zhromažďujú informácie, takže je veľmi ťažké poraziť trh, pokiaľ sa investor vyslovene nesústredí na určitú triedu aktív, geografickú oblasť alebo sektor. "Nesnažíme sa nájsť ďalšiu Teslu alebo ďalší Amazon a vložiť do týchto akcií hromadu peňazí," hovorí.

O to viac sa zameriava na potenciálne systémové riziká, ktoré by mohli výrazne znížiť hodnotu portfólia fondu. Povala a jeho tím vytvárajú záťažové testy portfólia na modelovanie potenciálnych negatívnych makroekonomických scenárov.

"Pozreli sme sa napríklad na to, ak by sa zhoršila situácia medzi Čínou a Taiwanom - interne sme to nazvali 'druhá studená vojna' - to znamená, že svet by sa opäť rozdelil na dva bloky, čínsky a americký. Dnes hlavným rizikom nie je priama vojna, ale napríklad to, že dôjde k obmedzeniam v oblasti polovodičov, v niektorých odvetviach a svet sa rozdelí," hovorí.

Išlo by o analogickú situáciu, aká nastala v Rusku po ruskej invázii na Ukrajinu, ale v oveľa väčšom meradle. Investori, ktorí mali v Rusku kapitál, ho môžu rovno odpísať, pretože šance, že ho ešte niekedy uvidia v plnej výške, sa výrazne znížili. Na vlastnej koži sme to videli v prípade domácich finančných skupín, ako sú PPF a J&T, ktoré predali svoje aktíva v Rusku hlboko pod ich predvojnovú cenu.

Druhým scenárom je dlhová kríza v dôsledku vysokých reálnych úrokových sadzieb a vysokej úrovne dlhu. "Predstavte si, že zadlžené krajiny majú problém s refinancovaním dlhu a zároveň Čína má problém s dlhom na nehnuteľnostiach a kombinácia týchto vecí spôsobí dlhotrvajúcu a hlbokú recesiu na Západe, kde sú krajiny veľmi zadlžené, a v samotnej Číne," vymenúva Povala.

Posledným relevantným scenárom je prehodnotenie rizika súčasných akciových prémií, ktoré sú v súčasnosti na historicky nízkych úrovniach (akciová riziková prémia označuje prebytok výnosu, ktorý prináša investícia na akciovom trhu oproti bezrizikovej sadzbe napríklad štátneho dlhopisu).

"Z historického hľadiska bola riziková prémia za akcie približne 3, 4 alebo 5 %. Keď sa však pozriete na odhady rizikovej prémie za investovanie do akcií, na niektorých trhoch, najmä v Amerike, sa blíži k nule. Preto je cena akcií taká vysoká. Predstavte si však, že by sa táto prémia vrátila na svoju historickú úroveň. To je jedno z veľkých rizík pre najbližších niekoľko rokov," hovorí Povala. Všetky tieto rizikové scenáre by spôsobili pokles finančných trhov nie o jednotky, ale o desiatky percent. Začal by sa masívny výpredaj akcií.


https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekon ... ete-251152

Pre srandu králikov: Nórsko ma taký istý počet obyvateľov ako Slovensko.
Majú síce 4 x vyššie HDP, ale keby sa rozhodli vyplácať si z toho fondu rentu 4% p.a...tak je to zhruba toľko ako celý náš dlh ( 69 mld. )
Síce trochu menej, lebo ich fond je v USD a náš dlh je v EUR.

Odporucam zaujimavy podcast so spravcom fondu (uz vyse 20 rokov) Nicolaiom Tangenom, In Good Company. Su tam rozhovory s riaditelmi a dalsimi funkcionarmi velkych firiem, ktore su v portfoliu fondu.

Zaujimava je aj kniha Quality Investing, ktora popisuje metodologiu a pripadove studie z portfolia fondu AKO Capital, ktory Nicolai Tangen spoluzakladal v r. 1996.

Knihy sú fajn, ale správa takých multimiliardových gigantov nie je nič pre nás.
Fond je menej rizikový a má iný výnosový benchmark ako sedliak, ale tomu zodpovedá aj výnos: okolo 6% p.a., čistý ešte menej:

Od 1. januára 1998 do konca roka 2023 dosiahol fond ročný výnos 6,09 %.
Čistý ročný reálny výnos fondu je 3,83 %.
V roku 2023 bol relatívny výnos fondu o 0,18 percentuálneho bodu nižší ako referenčný index, podľa ktorého sa fond meria.
Od roku 1998 fond prekonal výkonnosť referenčného indexu o 0,28 percentuálneho bodu.


The fund has generated an annual return of 6.09 percent between 1 January 1998 and the end of 2023. The net annual real return on the fund is 3.83 percent. In 2023, the fund's relative return was 0.18 percentage point lower than the benchmark index the fund is measured against. The fund has outperformed the benchmark index by 0.28 percentage point since 1998.

JUGGLER napísal: ↑Ut 28 05, 2024 11:07 pm Knihy sú fajn, ale správa takých multimiliardových gigantov nie je nič pre nás.
Fond je menej rizikový a má iný výnosový benchmark ako sedliak, ale tomu zodpovedá aj výnos: okolo 6% p.a., čistý ešte menej:

Od 1. januára 1998 do konca roka 2023 dosiahol fond ročný výnos 6,09 %.
Čistý ročný reálny výnos fondu je 3,83 %.
V roku 2023 bol relatívny výnos fondu o 0,18 percentuálneho bodu nižší ako referenčný index, podľa ktorého sa fond meria.
Od roku 1998 fond prekonal výkonnosť referenčného indexu o 0,28 percentuálneho bodu.


The fund has generated an annual return of 6.09 percent between 1 January 1998 and the end of 2023. The net annual real return on the fund is 3.83 percent. In 2023, the fund's relative return was 0.18 percentage point lower than the benchmark index the fund is measured against. The fund has outperformed the benchmark index by 0.28 percentage point since 1998.

Da sa od takych ludi ale aj tak vela naucit

Od nórskeho fondu asi nie, ale od AKO Capital (ktory Nicolai Tangen spoluzakladal ) asi máš pravdu.
Ten fond bije Buffetta, Simonsa i sedliaka v SP500. A má v správe 350 mld.
Je porovnateľný s Burrym, takže adept na zaradenie do Hitparády.
Dík za upozornenie. Vidno, že si veľa študoval

JUGGLER napísal: ↑St 29 05, 2024 12:41 am Od nórskeho fondu asi nie, ale od AKO Capital (ktory Nicolai Tangen spoluzakladal ) asi máš pravdu.

Nemyslim priamo z toho, ako ten funguje, je pravda, ze ten fond ma specificku strategiu, ktora pre retailoveho investora nemusi vyhovovat. Aj AKO Capital predovsetkym investuje peniaze charitativnych alebo univerzitnych fondov a podobne. Ale z ich strategie sa da ucit aj tak, a nieco z toho uplatnit vo vlastnej strategii.

Zaroven myslim, ze sa da vela naucit z tych materialov, ktore publikuju - vratane tej knihy, ktoru riaditelia fondu napisali v spolupraci s Lawrence Cunninghamm; on napisal aj dalsie zaujimave knihy, ku ktorym som sa ale zatial nedostal. V tom podcaste su zaujimave rozhovory s ludmi ako Musk, Nadella, ale aj omnoho menej znami, uspesni CEO dobrych firiem.

Ten fond bije Buffetta, Simonsa i sedliaka v SP500. A má v správe 350 mld.
Je porovnateľný s Burrym, takže adept na zaradenie do Hitparády.
Dík za upozornenie. Vidno, že si veľa študoval

Norway wealth fund posts record $222 bln annual profit on tech boom

Nórsky investičný fond vykázal rekordný ročný zisk 222 miliárd dolárov z technologického boomu

https://www.reuters.com/business/financ ... 025-01-29/

Online , ako im to tam nabieha
https://www.nbim.no/

Ten koncept je úžasný. Robil som seminárnu prácu, kde som ho trochu spomínal a vtedy som si o ňom niečo naštudoval. Kiež by aj u nás bol priestor na podobnú myšlienku.
Vy ste tu oveľa skúsenejší, myslíte, že niečo podobné by sa dalo postupne zrealizovať aj u nás nejakou formou? Odhliadnuc od ľudí, ktorý aktuálne riadia štát.

Matthew napísal: ↑St 29 01, 2025 11:23 am Ten koncept je úžasný. Robil som seminárnu prácu, kde som ho trochu spomínal a vtedy som si o ňom niečo naštudoval. Kiež by aj u nás bol priestor na podobnú myšlienku.
Vy ste tu oveľa skúsenejší, myslíte, že niečo podobné by sa dalo postupne zrealizovať aj u nás nejakou formou? Odhliadnuc od ľudí, ktorý aktuálne riadia štát.

Suhlasim, je to podla mna jedna z najlepsich politik v ktoromkolvek state.

Vyborny priklad toho, ako sa da nalozit s nerastnym bohatstvom. Rusko ci arabske oligarchie, cely blizky vychod aj Juzna Amerika sa maju co ucit. Nerozumiem, preco sa este ine krajiny tymto fondom neinspirovali.

U nas si to tazko viem predstavit. Nemame nerastne bohatstvo, to by musela financovat nejaka dan alebo odvod. To je nerealisticke (presadit) a uz mame odvodov az az a vydavkov este viac.

Mne svojho casu napadlo, ze by nieco take mohla financovat uhlikova dan. Davnejsie som si chvilu studoval koncept Uhlikovej dane a dividendy, co je system, ktory uz je zavedeny v niektorych provinciach Kanady a Svajciarsku. Celkom sa mi pozdava, ze sa tym da nahradit spotrebne dane, a v prvom rade distribucia k obcanom. Viem si predstavit, ze cast by bola investovana do podobneho fondu a cast sa priamo vyplacala obcanom. Nie je ale realne, aby v tomto bolo Slovensko lidrom, je to realne jedine vo velkych ekonomikach menej zavislych na exporte a ani by som nedoveroval Slovenskej realizacii.

Nemam to komplexne nastudovane a priznam sa, ze neviem ako a ako dobre funguju schemy v Kanade a Svajciarsku, ale viem si predstavit, ze sa podobna schema (bez fondu) zavedie v EU (aj ked je otazne, ci to vobec niekedy bude politicky priechodne... minimalne najblizsich 5 rokov urcite nie... ale tazko predpovedat, ako bude vyzerat EU o 10, 15 rokov). Ak by clenske staty mali kompetencie ich napriklad investovat do podobneho fondu, nebolo by to podla mna na skodu.

No my v podstate mame scasti nieco podobne - Environmentálny fond
Je tam skoro 2 mld€ co na slovenske pomery nie je zanedbatelne malo.

wladas napísal: ↑St 29 01, 2025 2:21 pm No my v podstate mame scasti nieco podobne - Environmentálny fond
Je tam skoro 2 mld€ co na slovenske pomery nie je zanedbatelne malo.

Ano, ale to su dotacie na enviro projekty, nie? Ten norsky fond investuje do akcii vynosy z nerastneho bohatstva. Myslel som, ze by sa tak mohli investovat vynosy z uhlikovych dani.

Teraz má hodnotu 319 900 dolárov na občana. Nórsky štátny investičný fond je najväčší na svete. Vlastní 1,5 % všetkých kótovaných akcií na celom svete, čo z neho robí najväčšieho samostatného investora na svete.

wladas napísal: ↑St 29 01, 2025 2:21 pm No my v podstate mame scasti nieco podobne - Environmentálny fond
Je tam skoro 2 mld€ co na slovenske pomery nie je zanedbatelne malo.

Problém je v tom , že aj Fico rozprával , že investovanie je na hovno a aj 2 pilier sa neoplatí a blablabla. Ak by sa rozhodli vytvoriť niečo také ako majú v Nórsku aj na Slovensku čo by podľa mňa bolo super tak by si Fico sám nakadil na hlavu lebo tvrdil niečo iné. A je otázne ak by sa zmenila vláda či by aj ďalšie vlády pokračovali v tom či by sa to nerozkradlo.

Aj neomarxistickým globalistom z USA bije do oči, že nejaký štátny fond takto pasívne zarába.
Pritom dolných 50% američanov vlastní iba 3% bohatstva a horných 10% vlastní až 70%.

Sorošovi ľudia upozorňujú, že Nóri na vojne zarobili 113 miliárd €.
Tie samozrejme išli do nórskeho štátneho rozpočtu a do nórskeho fondu, ktorý je určený pre všetkých Nórov.

Nuž ale neomarxistom nestačí, že tieto peniaze idú štátu, teda ľuďom ( a nie ako v USA zbrojárskym a energetickým oligarchom).
Oni obviňujú nórsku vládu, že zarobila na vojne ( dodávky plynu do EU )

A čo im vyšlo? No predsa stará dobrá marxistická pravda...malo by to byť ,,znárodnené,, a mali by to odovzdať Ukrajine:

Nórsko si však neočakávanú sumu ponechalo pre seba a v rozpočte na rok 2025 poskytlo Ukrajine len 3 miliardy eur, čo je len o niečo viac ako v predchádzajúcom roku. Tento prístup je jednoducho nesprávny: Nórsko musí previesť svoje nedávne „superzisky“, teda nadmerné zisky nad bežnú úroveň, v plnej výške priamo na Ukrajinu.

https://www.project-syndicate.org/comme ... rk-2025-01

A miliardari preco nemusia svoje nadmerne majetky darovat?
Blizky vychod preco nemusi rozdat svoju nadbytocnu ropu svetu zadarmo?
A co Slovensko, nemame more, nevykopeme morsky kanal napriec Chorvatskom a Madarskom, nech mame aj my slanu vodu?

Nórsky štátny investičný fond, ktorý spravuje viac ako 2 bilióny dolárov z príjmov z ropy, je najväčší svojho druhu na svete a vlastní približne 1,5 percenta všetkých verejne obchodovaných akcií na planéte. Teraz však prichádza prelomová správa: krajina pozastaví etické odpredaje investícií a na jeden rok stopne činnosť etického výboru, ktorý rozhodoval o vylučovaní firiem z portfólia. Doteraz fond vylúčil vyše 200 spoločností napríklad za environmentálne škody, porušovanie ľudských práv či výrobu zakázaných zbraní. Rozhodnutie prichádza po diskusii, či prísne ESG pravidlá neobmedzujú výnosy a investičnú flexibilitu fondu, najmä v čase globálnych trhových turbulencií. Podporovatelia tvrdia, že prehodnotenie pravidiel môže priniesť jasnejší a stabilnejší rámec. Kritici sa však obávajú, že krok môže oslabiť vplyv fondu ako „morálneho kompasu“ kapitálových trhov. Vzhľadom na veľkosť fondu môže mať táto zmena globálne dôsledky pre smerovanie ESG investovania.

V Severnom mori začala ropa prúdiť pred päťdesiatimi rokmi. V Botswane sa diamanty našli pri Orape o niekoľko rokov skôr. V Rusku sa o nerastnom bohatstve vie od cárskych čias a v posledných desaťročiach pribudli nálezy v hodnote desiatok biliónov dolárov. Tri krajiny, tri rôzne rozhodnutia, tri rôzne výsledky.

Nórsky štátny fond má dnes hodnotu okolo 2,2 bilióna dolárov, zhruba 385 000 dolárov na každého Nóra. Vlani zarobil pasívnym investovaním o tretinu viac ako Rusko v rovnakom roku minulo na svoju armádu vrátane vojny na Ukrajine. Botswana sa za tri desaťročia premenila zo zúfalej chudoby na krajinu s vyšším stredným príjmom.

A Rusko? To má desiatky biliónov dolárov v zásobách nerastných surovín, no má v máji 2026 HDP na obyvateľa len zhruba dvojnásobok Botswany. Alebo inak, ekonomicky ide o krajinu na úrovni Bulharska, krajiny bez ropy, plynu či diamantov.
Rozdiel medzi Nórskom a Ruskom by sa ešte dal pripísať severskej kultúre alebo dlhej demokratickej tradícii. Pri Botswane taká výhovorka neplatí. Rozdiel medzi týmito tromi krajinami sa volá pravidlá a Rusko sa pred desaťročiami rozhodlo, že žiadne nepotrebuje.

Rusko je krajina sediaca na desiatkach biliónov dolárov v zásobách nerastných surovín. Disponuje najväčšími svetovými ložiskami zemného plynu, druhými najväčšími zásobami uhlia, obrovskými ložiskami ropy, paládia, platiny, diamantov a vzácnych zemín.
Napriek obrovskému prírodnému bohatstvu sa z Ruska 35 rokov po páde Sovietskeho zväzu stala vojnová ekonomika závislá od vonkajších cenových šokov. Príjmy z ropy a plynu tvoria 22 percent ruského rozpočtu. Takmer dve pätiny výdavkov smerujú na obranu a bezpečnosť, viac než v ktoromkoľvek roku neskorého Sovietskeho zväzu.

Obraz ruskej ekonomiky v máji 2026 je obrazom hospodárstva pod tlakom. Niekoľko makroekonomických údajov na ilustráciu. Hrubý domáci produkt (HDP) rastie podľa Medzinárodného menového fondu len zhruba o jedno percento ročne. To by na pohľad nebola žiadna tragédia, problém je, že celý rast zabezpečuje vojnová výroba. Civilný sektor stagnuje úplne.

Centrálna banka udržiava základnú sadzbu na úrovni 14,5 percenta, zníženej z dvojročného maxima 21 percent, stále však ide o jednu z najvyšších medzi krajinami G20. Federálny rozpočet skončil v prvom štvrťroku 2026 s deficitom 4,58 bilióna rubľov. To je zhruba 1,9 % HDP, po troch mesiacoch teda Rusko prekročilo deficit, ktorý bol naplánovaný na celý rok.

DPH od januára vzrástla z 20 na 22 %. Likvidná časť Národného fondu blahobytu klesla pod štyri bilióny rubľov (zhruba 45 mld. eur), čo je menej než predpokladaný deficit jedného fiškálneho roku.
Nejde pritom o žiadny cyklický výkyv. Krajina pod Putinovým vedením páli zdroje na udržanie vojny na Ukrajine, namiesto aby ich pretvárala na aktíva pre budúce generácie.

Našťastie pre Rusko, útok na Irán zakýval cenami energetických komodít. Rusku, ktorému začiatkom roka výrazne klesali rozpočtové príjmy následkom sankcií, poklesom ceny ruskej ropy a ukrajinskými útokmi na rafinérie, priniesla iránska vojna úľavu. Cena ropy Brent (zmes vyťažená v Severnom mori slúžiaca ako globálny cenový benchmark, podľa ktorého sa odvodzujú ceny väčšiny ostatných druhov ropy) vyskočila v marci 2026 zo zhruba 72 dolárov za barel na takmer 120. A aj na začiatku mája sa drží nad stodolárovou úrovňou.

Hormuzský prieliv je efektívne uzatvorený a varovania o zdražení ropy na úroveň 200 dolárov nepôsobia desiaty týždeň konfliktu vôbec prehnane. Jedna krajina však s podobným vývojom musí byť spokojná.
Pre Rusko, ktoré exportuje vlastnú zmes Urals s tradičným diskontom voči Brentu, sú následky vojny v Iráne jednoznačne pozitívne. Ázijskí kupujúci po výpadku dodávok museli o ruskú ropu súťažiť. Diskont voči Brentu klesol pod 28 dolárov a v apríli bola ruská ropa na trinásťročných maximách. Minimálne krátkodobo tak Kremeľ získal finančnú injekciu na vedenie agresívneho konfliktu voči svojmu susedovi.

Daň z ťažby ropy priniesla do ruského rozpočtu v apríli 2026 viac než 700 miliárd rubľov (8 mld. eur), dvojnásobok v porovnaní s marcom. Celkový odhad príjmov z dane z ťažby nerastných surovín (vrátane zemného plynu) dosiahol v apríli zhruba jedenásť miliárd eur.

Britský think tank Chatham House to nazval „hospodárskym darom Putinovi“. Ten dar je zároveň diagnózou. Rusko ani v máji 2026 nehospodári so svojím nerastným bohatstvom suverénne. Jeho rozpočet momentálne drží pohromade len vojna na Blízkom východe.

Čo vybudovalo Nórsko
Pritom to mohlo vyzerať úplne inak. Pred päťdesiatimi rokmi bolo Nórsko v podobnej situácii, pravdaže, s dôležitou výhodou. Išlo o demokratickú krajinu bez totalitnej skúsenosti.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia začala v Severnom mori prúdiť ropa z polí Ekofisk a Statfjord. Nórsky parlament vychádzal z predpokladu, ktorý znel pre stranícku politiku takmer urážlivo: politici v Nórsku nemôžu byť dôveryhodní, ak budú mať priamy prístup k miliardám z ropy. Príjmy budú patriť budúcim generáciám a ich správa bude oddelená od politického cyklu.

Nasledovali konkrétne mechanizmy. Štátny fond spravuje Norges Bank Investment Management nezávisle od ministerstva financií. Fiškálne pravidlo z roku 2001 obmedzuje vládne výbery na očakávaný reálny výnos, dnes 3 % ročne. Každá akcia, ktorú fond drží, a každé hlasovanie na valnom zhromaždení sú verejné.
Ku koncu roku 2025 mal fond hodnotu okolo 2,2 bilióna dolárov, zhruba 385 000 dolárov na každého Nóra. Vlani zarobil pasívnym investovaním 247 miliárd dolárov. To je, mimochodom, o tridsať percent viac, ako Rusko v rovnakom roku minulo na svoju armádu vrátane vojny na Ukrajine.

Globálne akciové trhy reagovali na iránsku vojnu masívnym predajom amerických technologických akcií a nórsky fond v prvom kvartáli 2026 zaznamenal stratu 68 miliárd dolárov, prvý záporný kvartál po štyroch rastových.
Pre Nórov to nepredstavovalo žiadnu krízu. Štátny rozpočet pokračoval v trojpercentnom čerpaní z fondu podľa fiškálneho pravidla a kapitál fondu zostal pre tieto situácie nedotknutý. Ruský rozpočet takúto izoláciu nemá. V máji 2026 závisí od ceny ropy, ktorú diktuje konflikt v Perzskom zálive.

Diamanty padajú, inštitúcie držia
Pred vojnou v Iráne by obhajca Ruska mohol povedať, že kliatba zdrojov korumpuje nevyhnutne. A že na to, aby krajina nakladala so svojím nerastným bohatstvom rozumne, jej treba severskú kultúru a parlamentnú tradíciu.
Botswana, postkoloniálna tropická krajina v púšti Kalahari, to vyvracala desaťročia. Pri získaní nezávislosti v roku 1966 patrila k najchudobnejším krajinám sveta s 12 kilometrami spevnených ciest a 22 občanmi s univerzitným vzdelaním.

Keď sa koncom 60. rokov pri Orape našli diamanty, vláda Seretseho Khamu sa rozhodla uprednostniť budúcnosť a pravidlá pred okamžitým profitom. Zaviedla princíp udržateľného rozpočtovania, ktorý vyžadoval reinvestíciu príjmov do infraštruktúry, ľudského kapitálu a finančných rezerv.
Ťažbu diamantov zabezpečuje firma Debswana, v ktorej má štát polovičný podiel, vlastníkom druhej polovice je juhoafrická firma De Beers. Nerastné bohatstvo poskytovalo predvídateľnú rentu pod parlamentným dohľadom a vlastnícke práva ostali ochránené pred politickou svojvôľou.

Za tri dekády Botswana zvládla premenu zo zúfalej chudoby na krajinu s vyšším stredným príjmom, porovnateľnú napríklad s Albánskom či Bosnou a Hercegovinou. Napríklad korupcia bola dlhé roky nižšia než v mnohých európskych krajinách. Transparency International ju v rebríčku zaradila vyššie než Slovensko, Maďarsko, Bulharsko či Rumunsko.

Štátne inštitúcie, ktoré Botswana systematicky budovala (nezávislé súdnictvo, ochrana vlastníckych práv, parlamentný dohľad), získali medzinárodné renomé. V októbri 2024 strana Botswana Democratic Party, ktorá vládla 58 rokov, prehrala voľby a moc pokojne prešla na koalíciu Umbrella for Democratic Change pod prezidentom Dumom Bokom.

Lenže od roku 2022 čelí Botswana štrukturálnemu šoku, ktorý jej inštitúcie nemôžu vyriešiť. Globálny dopyt po diamantoch sa rúca pre vzostup syntetických drahokamov, ktoré sú fyzicky v podstate identické, no o polovicu lacnejšie. Botswanský HDP klesol v uplynulých dvoch rokoch zhodne o tri percentá a banská produkcia v poslednom štvrťroku minulého roka spadla o 58 percent medzikvartálne.

To posledné je kľúčové. Inštitúcie, ktoré Botswana postavila, nezachránili jej ekonomiku pred kolapsom svetového trhu s diamantmi. Na to nemajú nástroje, ale udržia krajinu uprostred kolapsu. Súdy fungujú nezávisle, voľby zmenili vládu, deficit dosahuje takmer 10 % HDP, ale rozhodovacie procesy držia pokope.

Nový kabinet renegociuje zmluvy s De Beers, rokuje o pôžičkách z Africkej rozvojovej banky a pripravuje diverzifikáciu mimo diamantov. Botswana to zvláda, pretože má pravidlá, na ktoré sa dá spoľahnúť, keď nerastné suroviny zlyhávajú. V Rusku by takýto šok bez pravidiel mohol znamenať rýchly kolaps.

Hrozba na export
Rusko mohlo byť bohaté a stabilné. Po roku 1991 zdedilo vzdelanú populáciu, sovietsky vedecký aparát, priemyselnú základňu kontinentálnych rozmerov a suroviny, o ktorých sa Nórsku ani nesnívalo.

Lenže transformácia ekonomiky v 90. rokoch 20. storočia, prenos verejného majetku do rúk politicky lojálnych oligarchov počas vlády Borisa Jeľcina a najmä upevnenia tohto modelu po roku 2000 po nástupe Vladimira Putina vytvorilo systém, kde vlastníctvo je povolením, nie právom.

Vládnuca elita má dovolené byť bohatou, pokiaľ preukazuje lojalitu. Opozícia neexistuje, najmä ak predstavuje reálne ohrozenie režimu. Blahobyt či dokonca životy ruských občanov sú nepodstatné. Práva iných sú limitované aktuálnou doktrínou ruského štátu. Za štvrťstoročie Putinovej vlády viedlo Rusko desaťročný konflikt v Čečensku, na území, ktoré je formálne súčasťou federácie. Napadlo dvoch susedov, pričom proti Ukrajine bojuje už dvanásty rok, z toho viac než štyri roky vedie proti nej plnoformátovú vojnu.

Dlhodobo ovplyvňuje voľby v ďalších krajinách niekdajšieho socialistického bloku a proti Západu vedie neskrývanú tieňovú vojnu založenú na sabotážach, hybridných hrozbách, kybernetických útokoch, informačných operáciách, atentátoch a vyhrážkach.

Holandská spravodajská služba vo februári 2026 konštatovala, že Rusko sa pripravuje na konflikt s NATO a aktívne testuje hranicu, kedy by Západ použil silu. Ide o ten istý štát, ktorý nedokáže vytvoriť domácu legitimitu založenú na produktivite a blahobyte, hoci má na to všetky predpoklady. Silu preto projektuje cez mobilizáciu a hrozbu navonok. Iný produkt na export jednoducho nemá.

Robert Fico sa stále správa, akoby s Moskvou bolo možné rokovať o lacnom plyne a výnimočných zmluvách, o postavení sprostredkovateľa medzi Východom a Západom. Aj súčasná situácia v súvislosti s vojnou v Iráne ukazuje, prečo to možné nie je. Štát, ktorého rozpočet vyžaduje krízu v inej časti sveta, nemá partnerov. Má len vazalov, nepriateľov a ad hoc krátkodobých spojencov.

Nórsko je príkladom toho, čo dokáže pre krajinu urobiť prírodné bohatstvo pod inštitucionálnou kontrolou.
Botswana dokazuje, že aj nedokonalé inštitúcie udržia krajinu uprostred kolapsu surovín.

Rusko sa pred rokmi rozhodlo, že žiadne pravidlá na desiatky biliónov pod nohami nepotrebuje.
Dnes na to doplácajú jeho obyvatelia aj susedia. V budúcnosti si to odnesú ďalšie generácie. Ale bez nerastného bohatstva, ktoré ich predchodcovia minuli na zbytočné vojny.
https://e.dennikn.sk/5330483/este-aj-bo ... -rusko-nie

Nórsky štátny fond, oficiálne známy ako Statens pensjonsfond utland (často nazývaný „ropný fond“), je dnes jedným z najväčších suverénnych investičných fondov na svete.
Jeho vznik je príbehom o mimoriadnej disciplíne a snahe vyhnúť sa tzv. „holandskej chorobe“ (ekonomický jav, kedy prudký rozvoj jedného odvetvia, zvyčajne ťažby surovín, spôsobí úpadok ostatných sektorov).

1. Objav bohatstva (1969)
Všetko sa začalo v predvečer Vianoc roku 1969, keď spoločnosť Phillips Petroleum objavila v Severnom mori ložisko Ekofisk. Bol to jeden z najväčších ropných vrtov na svete. Nórsko, ktoré bolo dovtedy pomerne chudobnou krajinou závislou od rybolovu a lodnej dopravy, sa prakticky cez noc stalo energetickou mocnosťou.

2. Desať ropných prikázaní (1971)
Nórsky parlament v roku 1971 prijal tzv. „desať ropných prikázaní“, ktoré stanovili, že ropné bohatstvo musí slúžiť celej nórskej spoločnosti a budúcim generáciám, nielen okamžitej spotrebe.

3. Založenie fondu (1990)
Samotný fond bol oficiálne založený zákonom v roku 1990. Hlavným cieľom bolo:
Fiskálna poistka: Odseparovať štátny rozpočet od kolísavých cien ropy.
Medzigeneračná spravodlivosť: Zabezpečiť, aby z bohatstva profitovali aj deti a vnuci dnešných Nórov, keď sa zásoby ropy raz vyčerpajú.

4. Prvý vklad a rast (1996)
Hoci bol fond založený v roku 1990, prvý prevod peňazí (prebytok z ropných príjmov) sa uskutočnil až v roku 1996. Odvtedy fond rástol vďaka trom faktorom:
- príjmy z predaja ropy a zemného plynu.
- zhodnotenie na globálnych finančných trhoch.

Prísne rozpočtové pravidlo (handlingsregelen), ktoré vláde dovoľuje použiť na ročný rozpočet štátu maximálne 3 % hodnoty fondu (predpokladaný ročný výnos), čím sa istina fondu zachováva nedotknutá.

5. Správa a stratégia
Fond nespravujú politici, ale profesionáli z divízie Norges Bank Investment Management (NBIM), ktorá spadá pod nórsku centrálnu banku. Fond neinvestuje v Nórsku, aby neprehrial domácu ekonomiku, ale nakupuje akcie, dlhopisy a nehnuteľnosti po celom svete. V súčasnosti vlastní približne 1,5 % všetkých akcií kótovaných na svetových burzách, čo z neho robí obrovského globálneho akcionára.

Dnes je fond symbolom toho, ako môže štát premeniť vyčerpateľné prírodné bohatstvo na trvalý finančný kapitál.

Dôležitá poznámka :

V prípade Nórska nešlo o klasické znárodnenie súkromného majetku v zmysle konfiškácie už vybudovaných firiem.
Proces bol založený na princípe, že nerastné bohatstvo pod morským dnom patrí štátu (ľudu), nie tomu, kto ho nájde.

Tu sú hlavné dôvody, prečo to nebolo vnímané ako nepriateľské prevzatie biznisu:

1. Právny rámec od začiatku

Ešte predtým, než sa v roku 1969 našla prvá ropa, Nórsko v roku 1963 vyhlásilo suverenitu nad svojím kontinentálnym šelfom.
Štát jasne stanovil pravidlá hry: „Zdroje pod dnom mora sú majetkom štátu.“
Súkromné firmy (ako Phillips Petroleum, Shell či Mobil) tam neprišli s tým, že im ložiská patria, ale uchádzali sa o licencie na prieskum a ťažbu.

2. Strategické partnerstvo (Vznik Statoilu)

Nórsko v roku 1972 založilo vlastnú štátnu firmu Statoil (dnes Equinor). Štát však súkromníkov nevyhnal.
Namiesto toho zaviedol pravidlo, že Statoil bude mať 50 % podiel v každej licencii.
Súkromné firmy priniesli technológie a kapitál, ktoré Nórsko vtedy nemalo, a štát im za to dovolil generovať zisk, no pod prísnym dohľadom a s vysokým zdanením.

3. Daňový systém namiesto vyvlastnenia
Nórsko nezobralo firmám ich stroje alebo budovy. Zaviedlo však veľmi vysokú špeciálnu daň z príjmov z ropy (dnes je celkové zdanenie na úrovni 78 %).
• Súkromné firmy stále dosahovali (a dosahujú) miliardové zisky.
• Štát však zinkasoval leví podiel „renty“ za to, že im dovolil ťažiť jeho surovinu. Práve tieto dane a priame investície štátu do ložísk (systém SDØE) tvoria hlavný prítok peňazí do štátneho fondu.

4. Fond ako pasívny investor
Dôležitý rozdiel je aj v tom, ako funguje samotný fond (NBIM). Fond neprevádzkuje biznis. On len berie prebytky z ropy a investuje ich na burzách.
• Nórsky štátny fond dnes nevlastní nórske ropné plošiny.
• Vlastní malé podiely (zvyčajne okolo 1 – 3 %) v tisíckach svetových firiem ako Apple, Microsoft či Nestlé.

Tak sa to má robiť, do psej matere!
Alebo ako majú politici rozmýšľať o druhom pilieri:

Nórsky štátny fond dosiahol rekordný zisk

Najväčší štátny investičný fond na svete zarobil v prvom polroku 2026 rekordných 1,75 bilióna nórskych korún, teda približne 184,3 miliardy dolárov.
K výsledku prispel najmä rast akciových trhov, predovšetkým ázijských technologických spoločností.

Nórsky fond v hodnote 2,3 bilióna dolárov investuje príjmy štátu z ťažby ropy a plynu.
V priemere vlastní 1,5 percenta všetkých verejne obchodovaných spoločností na svete a svoje prostriedky má vložené približne v 7 100 firmách, nehnuteľnostiach a rôznych obnoviteľných projektoch.

Medzi jeho významné technologické investície patrí 1,28-percentný podiel v spoločnosti Nvidia v hodnote 62 miliárd dolárov, ako aj podiely v spoločnostiach Apple, Alphabet, Microsoft a Taiwan Semiconductor Manufacturing.

Fond zároveň prvýkrát oznámil, že ku koncu júna vlastnil 0,05 percenta spoločnosti SpaceX v hodnote 1,22 miliardy dolárov.

(reuters, bak)

JUGGLER napísal: ↑St 12 08, 2026 6:00 pm Tak sa to má robiť, do psej matere!
Alebo ako majú politici rozmýšľať o druhom pilieri:

Nórsky štátny fond dosiahol rekordný zisk

Najväčší štátny investičný fond na svete zarobil v prvom polroku 2026 rekordných 1,75 bilióna nórskych korún, teda približne 184,3 miliardy dolárov.
K výsledku prispel najmä rast akciových trhov, predovšetkým ázijských technologických spoločností.

Nórsky fond v hodnote 2,3 bilióna dolárov investuje príjmy štátu z ťažby ropy a plynu.
V priemere vlastní 1,5 percenta všetkých verejne obchodovaných spoločností na svete a svoje prostriedky má vložené približne v 7 100 firmách, nehnuteľnostiach a rôznych obnoviteľných projektoch.

Medzi jeho významné technologické investície patrí 1,28-percentný podiel v spoločnosti Nvidia v hodnote 62 miliárd dolárov, ako aj podiely v spoločnostiach Apple, Alphabet, Microsoft a Taiwan Semiconductor Manufacturing.

Fond zároveň prvýkrát oznámil, že ku koncu júna vlastnil 0,05 percenta spoločnosti SpaceX v hodnote 1,22 miliardy dolárov.

(reuters, bak)

Toto je asi nejlepsi priklad perpetuitnej investicie. S ich objemom mozu mat podiel prakticky vo vsetkom a vsade bez vyznamejsieho rizika (z velkosti pozicie). Posledne 2 roky sa trhom dari, im to pojde dobre asi aj pocas horsich rokov (asset allocation)...

Požiadal som AI aby mi povedal ake nerastné bohatstvá má Slovensko a neťaži sa to.
Slovensko má pod povrchom bohaté ložiská, no z celkovo viac ako 800 zmapovaných ložísk sa aktívne využíva len približne tretina. Mnohé z najväčších a najhodnotnejších nálezísk rúd a strategických surovín sú aktuálne netbackgroundované, primárne z dôvodu environmentálnych obmedzení, odporu verejnosti alebo ekonomickej náročnosti.Medzi najväčšie a najvýznamnejšie neťažené ložiská na Slovensku patria nasledovné lokality:1. Drahé kovy (Zlato a striebro)Kremnica – Šturec: Najväčšie slovenské ložisko zlata so zásobami vyše 30 ton zlata a 200 ton striebra. Ťažba povrchovým spôsobom prostredníctvom kyanidového lúhovania naráža na dlhoročný odpor miestnych obyvateľov a legislatívne zákazy.Biely vrch (Detva): Mimoriadne masívne ložisko s odhadovaným objemom až 30 miliónov ton zlatej rudy, z ktorej by sa dalo získať približne 20 ton čistého zlata. Projekt bol zastavený kvôli obavám z dosahov na životné prostredie Podpoľania.Rožňava – Strieborná žila: Obrovské ložisko komplexných rúd s veľkými zásobami striebra a medi viazanými na minerál tetraedrit. Hoci boli v minulosti snahy o obnovenie ťažby, ložisko zostáva nevyužívané.2. Energetické suroviny (Urán)Kosiická Belá – Jahodná: Jedno z najvýznamnejších európskych ložísk uránovo-molybdénových rúd. Nachádzajú sa tu tisíce ton uránu, no ťažba je na Slovensku zablokovaná legislatívou, ktorá vyžaduje súhlas dotknutých obcí v miestnom referende, čo obyvatelia Košíc a okolia jednoznačne odmietli.3. Kritické a priemyselné suroviny (Lítium, Antimón, Mastenec)Pezinok (Malé Karpaty): Historické bane ukrývajú významné zásoby antimónu a zlata, no ložisko je pre blízkosť obytných zón a chránených oblastí netypické pre modernú ťažbu.Dúbravská Baňa (Nízke Tatry): Ložisko s výskytom antimónu, ktorý patrí medzi kritické suroviny Európskej únie.Gemerská Poloma: Jedno z najväčších a najčistejších ložísk mastenca na svete. Hoci sa tu dlhé roky pripravovala priemyselná ťažba a sprevádzali ju právne spory o licencie, ložisko stále nie je naplno komerčne vyťažované v očakávanom celosvetovom meradle.
Ciže založiť obdobný fond na Slovensku by nebol zlý nápad len mám obavy,že tu by sa tie peniaze rozkradli. Naši politici su iní ako v Nórsku.

Baba Jaga napísal: ↑Pi 14 08, 2026 1:14 pm Požiadal som AI aby mi povedal ake nerastné bohatstvá má Slovensko a neťaži sa to.
Slovensko má pod povrchom bohaté ložiská, no z celkovo viac ako 800 zmapovaných ložísk sa aktívne využíva len približne tretina. Mnohé z najväčších a najhodnotnejších nálezísk rúd a strategických surovín sú aktuálne netbackgroundované, primárne z dôvodu environmentálnych obmedzení, odporu verejnosti alebo ekonomickej náročnosti.Medzi najväčšie a najvýznamnejšie neťažené ložiská na Slovensku patria nasledovné lokality:1. Drahé kovy (Zlato a striebro)Kremnica – Šturec: Najväčšie slovenské ložisko zlata so zásobami vyše 30 ton zlata a 200 ton striebra. Ťažba povrchovým spôsobom prostredníctvom kyanidového lúhovania naráža na dlhoročný odpor miestnych obyvateľov a legislatívne zákazy.Biely vrch (Detva): Mimoriadne masívne ložisko s odhadovaným objemom až 30 miliónov ton zlatej rudy, z ktorej by sa dalo získať približne 20 ton čistého zlata. Projekt bol zastavený kvôli obavám z dosahov na životné prostredie Podpoľania.Rožňava – Strieborná žila: Obrovské ložisko komplexných rúd s veľkými zásobami striebra a medi viazanými na minerál tetraedrit. Hoci boli v minulosti snahy o obnovenie ťažby, ložisko zostáva nevyužívané.2. Energetické suroviny (Urán)Kosiická Belá – Jahodná: Jedno z najvýznamnejších európskych ložísk uránovo-molybdénových rúd. Nachádzajú sa tu tisíce ton uránu, no ťažba je na Slovensku zablokovaná legislatívou, ktorá vyžaduje súhlas dotknutých obcí v miestnom referende, čo obyvatelia Košíc a okolia jednoznačne odmietli.3. Kritické a priemyselné suroviny (Lítium, Antimón, Mastenec)Pezinok (Malé Karpaty): Historické bane ukrývajú významné zásoby antimónu a zlata, no ložisko je pre blízkosť obytných zón a chránených oblastí netypické pre modernú ťažbu.Dúbravská Baňa (Nízke Tatry): Ložisko s výskytom antimónu, ktorý patrí medzi kritické suroviny Európskej únie.Gemerská Poloma: Jedno z najväčších a najčistejších ložísk mastenca na svete. Hoci sa tu dlhé roky pripravovala priemyselná ťažba a sprevádzali ju právne spory o licencie, ložisko stále nie je naplno komerčne vyťažované v očakávanom celosvetovom meradle.
Ciže založiť obdobný fond na Slovensku by nebol zlý nápad len mám obavy,že tu by sa tie peniaze rozkradli. Naši politici su iní ako v Nórsku.

Ono sa aj pekne tazi, napr. najvacsia zlata bana v strednej Europe je bana Rozalia. Kto lyzuje v rezorte Salamadra , doslova lyzuje na zlate

Ak by sa využili len 3 ložiská (2 x zlato a 1 x urán) a čistý výnos by bol 30% (ostatné náklady), pri podobnom zhodnotení ako Nórsky fond by sme mali za 28 rokov cca 200 mld.
To by však žiadna vláda nedopustila.
Pri priemernej inflácii 2% p.a., budú výdavky na dôchodky za 28 rokov cca 40 mld. ročne. a deficit Sociálky okolo 10 mld. ročne. AI započítalo, že kým dnes pripadajú na jedného dôchodcu približne 3 pracujúci, v roku 2050 to budú len 1,5 až 1,6 pracujúceho na jedného dôchodcu.
Preto výdavky na dôchodky vzrastú z dnešných cca 9,5 % HDP na viac ako 12,5 % HDP, zatiaľ čo príjmy z odvodov zostanú pri nezmenenej sadzbe stabilné (okolo 9 % HDP).

Pri pomyslenom čerpaní 5% p.a. by už štát nemusel dotovať tých 10 mld. Dotovalo by sa z fondu (5% z 200 mld.).

P.S. Výpočet je velmi orientačný, lebo by nešlo o o jednorazovú investíciu, ale postupnú.
Ale princíp a dlhodobý výsledok poznáme.