Nórský štátny fond

[MiBi]

Cash Only: Jak přemýšlí Slovák v čele největšího státního fondu na světě

"Východiskom našich investícií je diverzifikácia a opäť diverzifikácia. Investovanie do všetkých tried aktív, ktoré sú dostatočne veľké, a jednoducho nerobenie veľkých stávok (na jednotlivé akcie, dlhopisy atď.). Tento princíp vychádza z toho, že je veľmi ťažké nejakým výrazným spôsobom poraziť trh," pokračuje Povala.
Na finančnom trhu je veľa hráčov, ktorí zhromažďujú informácie, takže je veľmi ťažké poraziť trh, pokiaľ sa investor vyslovene nesústredí na určitú triedu aktív, geografickú oblasť alebo sektor. "Nesnažíme sa nájsť ďalšiu Teslu alebo ďalší Amazon a vložiť do týchto akcií hromadu peňazí," hovorí.

O to viac sa zameriava na potenciálne systémové riziká, ktoré by mohli výrazne znížiť hodnotu portfólia fondu. Povala a jeho tím vytvárajú záťažové testy portfólia na modelovanie potenciálnych negatívnych makroekonomických scenárov.

"Pozreli sme sa napríklad na to, ak by sa zhoršila situácia medzi Čínou a Taiwanom - interne sme to nazvali 'druhá studená vojna' - to znamená, že svet by sa opäť rozdelil na dva bloky, čínsky a americký. Dnes hlavným rizikom nie je priama vojna, ale napríklad to, že dôjde k obmedzeniam v oblasti polovodičov, v niektorých odvetviach a svet sa rozdelí," hovorí.

Išlo by o analogickú situáciu, aká nastala v Rusku po ruskej invázii na Ukrajinu, ale v oveľa väčšom meradle. Investori, ktorí mali v Rusku kapitál, ho môžu rovno odpísať, pretože šance, že ho ešte niekedy uvidia v plnej výške, sa výrazne znížili. Na vlastnej koži sme to videli v prípade domácich finančných skupín, ako sú PPF a J&T, ktoré predali svoje aktíva v Rusku hlboko pod ich predvojnovú cenu.

Druhým scenárom je dlhová kríza v dôsledku vysokých reálnych úrokových sadzieb a vysokej úrovne dlhu. "Predstavte si, že zadlžené krajiny majú problém s refinancovaním dlhu a zároveň Čína má problém s dlhom na nehnuteľnostiach a kombinácia týchto vecí spôsobí dlhotrvajúcu a hlbokú recesiu na Západe, kde sú krajiny veľmi zadlžené, a v samotnej Číne," vymenúva Povala.

Posledným relevantným scenárom je prehodnotenie rizika súčasných akciových prémií, ktoré sú v súčasnosti na historicky nízkych úrovniach (akciová riziková prémia označuje prebytok výnosu, ktorý prináša investícia na akciovom trhu oproti bezrizikovej sadzbe napríklad štátneho dlhopisu).

"Z historického hľadiska bola riziková prémia za akcie približne 3, 4 alebo 5 %. Keď sa však pozriete na odhady rizikovej prémie za investovanie do akcií, na niektorých trhoch, najmä v Amerike, sa blíži k nule. Preto je cena akcií taká vysoká. Predstavte si však, že by sa táto prémia vrátila na svoju historickú úroveň. To je jedno z veľkých rizík pre najbližších niekoľko rokov," hovorí Povala. Všetky tieto rizikové scenáre by spôsobili pokles finančných trhov nie o jednotky, ale o desiatky percent. Začal by sa masívny výpredaj akcií.


https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekon ... ete-251152

[JUGGLER]

Pre srandu králikov: Nórsko ma taký istý počet obyvateľov ako Slovensko.
Majú síce 4 x vyššie HDP, ale keby sa rozhodli vyplácať si z toho fondu rentu 4% p.a...tak je to zhruba toľko ako celý náš dlh ( 69 mld. )
Síce trochu menej, lebo ich fond je v USD a náš dlh je v EUR.

[patrik.z]

Odporucam zaujimavy podcast so spravcom fondu (uz vyse 20 rokov) Nicolaiom Tangenom, In Good Company. Su tam rozhovory s riaditelmi a dalsimi funkcionarmi velkych firiem, ktore su v portfoliu fondu.

Zaujimava je aj kniha Quality Investing, ktora popisuje metodologiu a pripadove studie z portfolia fondu AKO Capital, ktory Nicolai Tangen spoluzakladal v r. 1996.

[JUGGLER]

Knihy sú fajn, ale správa takých multimiliardových gigantov nie je nič pre nás.
Fond je menej rizikový a má iný výnosový benchmark ako sedliak, ale tomu zodpovedá aj výnos: okolo 6% p.a., čistý ešte menej:

Od 1. januára 1998 do konca roka 2023 dosiahol fond ročný výnos 6,09 %.
Čistý ročný reálny výnos fondu je 3,83 %.
V roku 2023 bol relatívny výnos fondu o 0,18 percentuálneho bodu nižší ako referenčný index, podľa ktorého sa fond meria.
Od roku 1998 fond prekonal výkonnosť referenčného indexu o 0,28 percentuálneho bodu.


The fund has generated an annual return of 6.09 percent between 1 January 1998 and the end of 2023. The net annual real return on the fund is 3.83 percent. In 2023, the fund's relative return was 0.18 percentage point lower than the benchmark index the fund is measured against. The fund has outperformed the benchmark index by 0.28 percentage point since 1998.

[patrik.z]

Knihy sú fajn, ale správa takých multimiliardových gigantov nie je nič pre nás.
Fond je menej rizikový a má iný výnosový benchmark ako sedliak, ale tomu zodpovedá aj výnos: okolo 6% p.a., čistý ešte menej:

Od 1. januára 1998 do konca roka 2023 dosiahol fond ročný výnos 6,09 %.
Čistý ročný reálny výnos fondu je 3,83 %.
V roku 2023 bol relatívny výnos fondu o 0,18 percentuálneho bodu nižší ako referenčný index, podľa ktorého sa fond meria.
Od roku 1998 fond prekonal výkonnosť referenčného indexu o 0,28 percentuálneho bodu.


The fund has generated an annual return of 6.09 percent between 1 January 1998 and the end of 2023. The net annual real return on the fund is 3.83 percent. In 2023, the fund's relative return was 0.18 percentage point lower than the benchmark index the fund is measured against. The fund has outperformed the benchmark index by 0.28 percentage point since 1998.

Da sa od takych ludi ale aj tak vela naucit

[JUGGLER]

Od nórskeho fondu asi nie, ale od AKO Capital (ktory Nicolai Tangen spoluzakladal ) asi máš pravdu.
Ten fond bije Buffetta, Simonsa i sedliaka v SP500. A má v správe 350 mld.
Je porovnateľný s Burrym, takže adept na zaradenie do Hitparády.
Dík za upozornenie. Vidno, že si veľa študoval

[patrik.z]

Od nórskeho fondu asi nie, ale od AKO Capital (ktory Nicolai Tangen spoluzakladal ) asi máš pravdu.

Nemyslim priamo z toho, ako ten funguje, je pravda, ze ten fond ma specificku strategiu, ktora pre retailoveho investora nemusi vyhovovat. Aj AKO Capital predovsetkym investuje peniaze charitativnych alebo univerzitnych fondov a podobne. Ale z ich strategie sa da ucit aj tak, a nieco z toho uplatnit vo vlastnej strategii.

Zaroven myslim, ze sa da vela naucit z tych materialov, ktore publikuju - vratane tej knihy, ktoru riaditelia fondu napisali v spolupraci s Lawrence Cunninghamm; on napisal aj dalsie zaujimave knihy, ku ktorym som sa ale zatial nedostal. V tom podcaste su zaujimave rozhovory s ludmi ako Musk, Nadella, ale aj omnoho menej znami, uspesni CEO dobrych firiem.

Ten fond bije Buffetta, Simonsa i sedliaka v SP500. A má v správe 350 mld.
Je porovnateľný s Burrym, takže adept na zaradenie do Hitparády.
Dík za upozornenie. Vidno, že si veľa študoval

[Joki]

Norway wealth fund posts record $222 bln annual profit on tech boom

Nórsky investičný fond vykázal rekordný ročný zisk 222 miliárd dolárov z technologického boomu

https://www.reuters.com/business/financ ... 025-01-29/

Online , ako im to tam nabieha
https://www.nbim.no/

[Matthew]

Ten koncept je úžasný. Robil som seminárnu prácu, kde som ho trochu spomínal a vtedy som si o ňom niečo naštudoval. Kiež by aj u nás bol priestor na podobnú myšlienku.
Vy ste tu oveľa skúsenejší, myslíte, že niečo podobné by sa dalo postupne zrealizovať aj u nás nejakou formou? Odhliadnuc od ľudí, ktorý aktuálne riadia štát.

[patrik.z]

Ten koncept je úžasný. Robil som seminárnu prácu, kde som ho trochu spomínal a vtedy som si o ňom niečo naštudoval. Kiež by aj u nás bol priestor na podobnú myšlienku.
Vy ste tu oveľa skúsenejší, myslíte, že niečo podobné by sa dalo postupne zrealizovať aj u nás nejakou formou? Odhliadnuc od ľudí, ktorý aktuálne riadia štát.

Suhlasim, je to podla mna jedna z najlepsich politik v ktoromkolvek state.

Vyborny priklad toho, ako sa da nalozit s nerastnym bohatstvom. Rusko ci arabske oligarchie, cely blizky vychod aj Juzna Amerika sa maju co ucit. Nerozumiem, preco sa este ine krajiny tymto fondom neinspirovali.

U nas si to tazko viem predstavit. Nemame nerastne bohatstvo, to by musela financovat nejaka dan alebo odvod. To je nerealisticke (presadit) a uz mame odvodov az az a vydavkov este viac.

Mne svojho casu napadlo, ze by nieco take mohla financovat uhlikova dan. Davnejsie som si chvilu studoval koncept Uhlikovej dane a dividendy, co je system, ktory uz je zavedeny v niektorych provinciach Kanady a Svajciarsku. Celkom sa mi pozdava, ze sa tym da nahradit spotrebne dane, a v prvom rade distribucia k obcanom. Viem si predstavit, ze cast by bola investovana do podobneho fondu a cast sa priamo vyplacala obcanom. Nie je ale realne, aby v tomto bolo Slovensko lidrom, je to realne jedine vo velkych ekonomikach menej zavislych na exporte a ani by som nedoveroval Slovenskej realizacii.

Nemam to komplexne nastudovane a priznam sa, ze neviem ako a ako dobre funguju schemy v Kanade a Svajciarsku, ale viem si predstavit, ze sa podobna schema (bez fondu) zavedie v EU (aj ked je otazne, ci to vobec niekedy bude politicky priechodne... minimalne najblizsich 5 rokov urcite nie... ale tazko predpovedat, ako bude vyzerat EU o 10, 15 rokov). Ak by clenske staty mali kompetencie ich napriklad investovat do podobneho fondu, nebolo by to podla mna na skodu.

[wladas]

No my v podstate mame scasti nieco podobne - Environmentálny fond
Je tam skoro 2 mld€ co na slovenske pomery nie je zanedbatelne malo.

[patrik.z]

No my v podstate mame scasti nieco podobne - Environmentálny fond
Je tam skoro 2 mld€ co na slovenske pomery nie je zanedbatelne malo.

Ano, ale to su dotacie na enviro projekty, nie? Ten norsky fond investuje do akcii vynosy z nerastneho bohatstva. Myslel som, ze by sa tak mohli investovat vynosy z uhlikovych dani.

[MiBi]

Teraz má hodnotu 319 900 dolárov na občana. Nórsky štátny investičný fond je najväčší na svete. Vlastní 1,5 % všetkých kótovaných akcií na celom svete, čo z neho robí najväčšieho samostatného investora na svete.

[Baba Jaga]

No my v podstate mame scasti nieco podobne - Environmentálny fond
Je tam skoro 2 mld€ co na slovenske pomery nie je zanedbatelne malo.

Problém je v tom , že aj Fico rozprával , že investovanie je na hovno a aj 2 pilier sa neoplatí a blablabla. Ak by sa rozhodli vytvoriť niečo také ako majú v Nórsku aj na Slovensku čo by podľa mňa bolo super tak by si Fico sám nakadil na hlavu lebo tvrdil niečo iné. A je otázne ak by sa zmenila vláda či by aj ďalšie vlády pokračovali v tom či by sa to nerozkradlo.

[JUGGLER]

Aj neomarxistickým globalistom z USA bije do oči, že nejaký štátny fond takto pasívne zarába.
Pritom dolných 50% američanov vlastní iba 3% bohatstva a horných 10% vlastní až 70%.

Sorošovi ľudia upozorňujú, že Nóri na vojne zarobili 113 miliárd €.
Tie samozrejme išli do nórskeho štátneho rozpočtu a do nórskeho fondu, ktorý je určený pre všetkých Nórov.

Nuž ale neomarxistom nestačí, že tieto peniaze idú štátu, teda ľuďom ( a nie ako v USA zbrojárskym a energetickým oligarchom).
Oni obviňujú nórsku vládu, že zarobila na vojne ( dodávky plynu do EU )

A čo im vyšlo? No predsa stará dobrá marxistická pravda...malo by to byť ,,znárodnené,, a mali by to odovzdať Ukrajine:

Nórsko si však neočakávanú sumu ponechalo pre seba a v rozpočte na rok 2025 poskytlo Ukrajine len 3 miliardy eur, čo je len o niečo viac ako v predchádzajúcom roku. Tento prístup je jednoducho nesprávny: Nórsko musí previesť svoje nedávne „superzisky“, teda nadmerné zisky nad bežnú úroveň, v plnej výške priamo na Ukrajinu.

https://www.project-syndicate.org/comme ... rk-2025-01

[dusantt]

A miliardari preco nemusia svoje nadmerne majetky darovat?
Blizky vychod preco nemusi rozdat svoju nadbytocnu ropu svetu zadarmo?
A co Slovensko, nemame more, nevykopeme morsky kanal napriec Chorvatskom a Madarskom, nech mame aj my slanu vodu?

[MiBi]

Nórsky štátny investičný fond, ktorý spravuje viac ako 2 bilióny dolárov z príjmov z ropy, je najväčší svojho druhu na svete a vlastní približne 1,5 percenta všetkých verejne obchodovaných akcií na planéte. Teraz však prichádza prelomová správa: krajina pozastaví etické odpredaje investícií a na jeden rok stopne činnosť etického výboru, ktorý rozhodoval o vylučovaní firiem z portfólia. Doteraz fond vylúčil vyše 200 spoločností napríklad za environmentálne škody, porušovanie ľudských práv či výrobu zakázaných zbraní. Rozhodnutie prichádza po diskusii, či prísne ESG pravidlá neobmedzujú výnosy a investičnú flexibilitu fondu, najmä v čase globálnych trhových turbulencií. Podporovatelia tvrdia, že prehodnotenie pravidiel môže priniesť jasnejší a stabilnejší rámec. Kritici sa však obávajú, že krok môže oslabiť vplyv fondu ako „morálneho kompasu“ kapitálových trhov. Vzhľadom na veľkosť fondu môže mať táto zmena globálne dôsledky pre smerovanie ESG investovania.