Teraz aj nieco z Kosic:
https://e.dennikn.sk/5606990/majitel-an ... -so-zupou/
Keď v sobotu 5. septembra spravodajský portál Naše Košice zverejnil správu o tom, že predsedovi Košického samosprávneho kraja Rastislavovi Trnkovi hrozí zatknutie, spravil to isté čo ostatné slovenské médiá.
Už zakrátko po zverejnení však čitatelia webu Naše Košice túto správu nanašli. Stiahnutá bola bez vedomia redakcie.
O čom bola správa, ktorá by žiadnemu županovi krátko pred októbrovými voľbami nepadla vhod? Súd v Námestove Trnkovi nevedel doručiť obžalobu ani s pomocou polície. Preto naňho vydali príkaz na zatknutie. Až to prinútilo Trnku, aby si zásielku prevzal osobne na okresnom súde.
Obžalovaný je pre machinácie pri verejnom obstarávaní štyroch sypačov na zimnú údržbu, pri ktorom Správe ciest KSK vznikla škoda zhruba 350-tisíc eur. V ďalšej kauze – obstarávania právnych služieb – je obvinený.
O Trnkovi ako prvé informovali Aktuality a vzápätí ich nasledovali mnohé médiá, čo je prirodzené, keďže doteraz nikdy nebol na žiadneho župana vydaný príkaz na zatknutie.
Autorom článku, ktorý zmizol po chvíli z webu, je dlhoročný novinár Michal Lendel. Rozhodol sa prehovoriť, ako to s jeho textom bolo a čo mu predchádzalo.
„V pondelok 7. septembra mi môj nadriadený, vedúci marketingu, povedal, že článok bol odstránený na priamy pokyn majiteľa spoločnosti Igora Kollu,“ hovorí Lendel, ktorý prišiel do Naše Košice približne pred rokom a pol z denníka Korzár. Redakcia jeho súčasnej redakcie v organizačnej štruktúre spadá pod oddelenie marketingu a v tom čase bola funkcia šéfredaktora neobsadená.
Dva dni pred odstránením článku Lendel s Kollom telefonoval. Vlastník a zakladateľ spoločnosti Antik Telecom mu vysvetľoval, ako treba informovať o Rastislavovi Trnkovi a aký to má vplyv na obchodné záujmy spoločnosti.
„Hovoril, že ak sa určitý čas zdržíme toho, aby sme ukazovali, že sme proti nemu, firme to pomôže. Bezprostredne potom uviedol, že ‚tam máme obchod za desať miliónov eur‘ a Trnka mu už druhý mesiac nedvíha telefón. Tvrdil, že ide o nabíjacie stanice,“ dodal Lendel.
Po stiahnutí článku o Trnkovi sa Michal Lendel – v tom čase ako najskúsenejší redaktor zastupoval chýbajúceho šéfredaktora – od nadriadeného dozvedel, že buď sa s podobnými zásahmi zmieri, alebo si šéf marketingu jeho ďalšie fungovanie v redakcii nevie predstaviť.
„Následne som požiadal, aby vedenie Antiku jasne zadefinovalo, o čom redakcia Naše Košice môže a nemôže informovať. Odpoveď som nedostal,“ vraví Lendel.
Opisuje, že v spomínanom telefonáte mu Igor Kolla hovoril, že „s tou Trnkovou vecou“ mal kopec roboty a župa dotlačila Antik k tomu, aby na vlastné náklady postavil v kraji dvesto nabíjacích staníc. S tým, že KSK bude súčinné a napíše list starostom, aby o ne mali záujem. Projekt nabíjacej infraštruktúry by malo podľa slov Kollu podporiť aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Rastislav Trnka neodpovedal na otázku, akú súčinnosť by mal kraj poskytovať Antiku pri zámere budovať nabíjacie stanice a či už mali v tejto veci nejaké rokovania.
Michal Lendel upozorňuje aj na to že Kolla okrem stiahnutia článku vyslovil požiadavku, aby Naše Košice o ňom písali pozitívne.
„Povedal mi, že napríklad keď Trnka otvorí nejaký opravený most, tak mu tam máme dať fotku a napísať, že otvoril most a pomohol ľuďom,“ opisuje Michal Lendel ich rozhovor.
Zaujímavé je, že v pondelok 7. septembra tlačová agentúra (TASR) vydala vlastnú správu o tom, prečo bol na košického župana vydaný príkaz na zatknutie a Lendelova kolegyňa ju bežným spôsobom prevzala a publikovala. Následne ju vedúci marketingu upozornil, aby ten článok stiahla.
Čo sa nezmestilo do štatútu
Portál Naše Košice pomáhal rozbehnúť Roman Rokytka, ktorý v minulosti takisto pracoval pre Korzár alebo pre Košice:dnes. Do Antiku nastúpil v roku 2024 na pozíciu šéfredaktora mediálneho tímu spoločnosti.
„Približne po roku sme začali pripravovať spravodajský portál. Robil som nábor interných a externých zamestnancov, podieľal sa na tvorbe obsahovej štruktúry, ale aj na definícii jeho štatútu,“ opisuje toto obdobie.
Rokytka požadoval, aby bolo v štatúte zakotvené aj to, že redakcia Naše Košice tvorí obsah na základe princípov autorskej slobody a novinárskej nezávislosti a jej členovia sa riadia Etickým kódexom novinára.
„V mojej verzii štatútu bolo aj ustanovenie, že spoločnosť Antik Telecom ako vlastník média mu poskytuje finančné a technologické zázemie, nezasahuje však do obsahu jednotlivých článkov. V marci 2026 Igor Kolla urobil vo finálnej verzii štatútu úpravy, po ktorých tieto časti z jeho znenia vypadli,“ vysvetľuje.
V máji sa mu po dvoch rokoch skončil pracovný pomer na určitý čas. Pre súkromné dôvody potreboval na pár mesiacov voľno, preto nepodpísal pokračovanie zmluvy. Vrátiť sa chcel v septembri.
„V auguste sme s Igorom Kollom komunikovali o mojom návrate do redakcie na pozíciu šéfredaktora. Medzi mojimi podmienkami bola autonómia redakcie, aby už nebola súčasťou marketingového oddelenia, ako aj doplnenie štatútu portálu o ustanovenia súvisiace s redakčnou a novinárskou nezávislosťou a etikou,“ hovorí Roman Rokytka.
Lenže Igor Kolla jeho podmienky – bol medzi nimi aj vyšší plat – neakceptoval, preto sa už do redakcie nevrátil.
Roman Rokytka hovorí, že s Igorom Kollom veľa diskutovali o objektívnom spravodajstve portálu aj v zmysle, že ho nie je možné robiť selektívne, teda ignorovaním niektorých udalostí z dôvodu, že sa týkajú určitých osôb. Pri takomto nastavení si nikdy nevybuduje dôveru čitateľov.
„Tento svoj postoj som mu otvorene prezentoval vždy, keď sa objavili náznaky úvah, že by novinársky obsah webu mohol byť prispôsobený podnikateľským záujmom Antik Telecom,“ vraví Rokytka.
No dodáva, že počas jeho pôsobenia v Naše Košice nikdy nedostal priame zadanie na tvorbu spravodajského článku v týchto intenciách, a nedošlo ani k zásahu do obsahu vytvoreného redakciou.
Novinár s inou politickou orientáciou
Hlavným cieľom portálu Naše Košice je podľa Igora Kollu prinášať predovšetkým informácie o rozvoji mesta a regiónu. Nechce budovať médium, ktorého obsah by stál na správach o kriminalite, dopravných nehodách, policajných zásahoch, súdnych sporoch alebo politických konfliktoch.
„V období, o ktorom hovoríte, prebiehala s redakciou diskusia o tom, že významnú časť titulných správ začali tvoriť negatívne a konfliktné témy pripomínajúce policajnú kroniku. Rozhodnutie týkajúce sa predmetného článku bolo prijaté v kontexte tejto dlhodobo komunikovanej obsahovej stratégie. Nebolo motivované snahou chrániť Rastislava Trnku ani ovplyvňovať verejnú diskusiu v prospech konkrétnej osoby,“ povedal Kolla.
Nevysvetlil však, prečo z viacerých tém, ktoré podľa neho pripomínajú policajnú kroniku, sa rozhodol odstrániť práve článok o košickom županovi.
Majiteľ Antiku tvrdí, že to nebolo rozhodnutie prijaté bez vedomia redakcie, ale „išlo o súčasť komunikácie medzi vedením a redakciou o celkovom obsahovom smerovaní portálu“.
Portál Naše Košice však o dva dni takmer totožný článok tlačovej agentúry o Trnkovi znova zverejnil. A znova bol stiahnutý.
„V súčasnosti s Košickým samosprávnym krajom nerealizujeme žiadny projekt výstavby nabíjacej infraštruktúry v hodnote približne desať miliónov eur. Rovnako odmietame, že by rozhodnutie týkajúce sa predmetného článku súviselo s takýmto projektom alebo so záujmom získať súčinnosť predsedu KSK,“ napísal v e-mailovej odpovedi Igor Kolla.
V telefonáte, ktorý predchádzal jeho mailu, nepopieral, že Lendelovi hovoril o 10-miliónovom biznise s nabíjacími stanicami a zdržanlivom písaní o Trnkovi. Tvrdil však, že si to len vymyslel (v tom čase bol podľa neho zámer stavať nabíjacie stanice s pomocou župy už mŕtvy projekt) so zámerom presvedčiť redaktora, aby nebol negatívne naladený voči županovi.
„Igor Kolla počas nášho rozhovoru navrhoval posilniť redakciu novinárom s inou politickou orientáciou, ktorý by podľa neho predstavoval protiváhu súčasnému nastaveniu redakcie,“ spomína na ich výmenu názorov zasa Michal Lendel. „V súvislosti s písaním o Rastislavovi Trnkovi navrhoval aj osloviť človeka pôsobiaceho na KSK, aby nám odporučil niekoho na externú spoluprácu.“
Lendel si myslí, že Kolla tým ukázal hlboké nepochopenie princípu novinárskej vyváženosti.
Šéf Antiku podotýka, že redakčný kódex (štatút) sa nikdy nemenil, čo však nemusí byť v rozpore so slovami bývalého šéfredaktora Rokytku. Ten totiž povedal, že už pri formulovaní štatútu Kolla vyškrtol z jeho návrhu ustanovenia o nezávislosti a etike, teda štatút je v tomto zmysle prakticky od začiatku podľa predstáv Kollu, nie Rokytku.
Do súťaže sa prihlásil iba Antik
Zaujímavé je pozrieť sa na to, ako sa košickej IT firme, ktorá vlastní už aj spravodajský web, darí vo verejných obstarávaniach práve v tomto meste.
Len v júli získal Antik Telecom 300-tisícovú zákazku v košickej mestskej časti KVP. Projekt Smart zariadenia na KVP je spolufinancovaný z eurofondov (92 percent) prostredníctvom výzvy MIRRI, sídlisko ním chce zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť informovanosť obyvateľov.
Do tendra sa prihlásil iba Antik, ktorý hneď v auguste sumou 5-tisíc eur podporil letný festival na tomto sídlisku organizovaný mestskou časťou. Na podkladoch pre verejné obstarávanie sa podieľala aj firma, ktorá s Antikom spolupracuje.
Antik má do konca roka dodať a nainštalovať 19 kamier s umelou inteligenciou, tri meteostanice, deväť digitálnych informačných panelov, cloud a zriadi centrálne dispečerské pracovisko. Zákazka teda spojila do jedného balíka viac komponentov, čo mohlo odradiť iných uchádzačov.
Starosta KVP Ladislav Lörinc hovorí, že išlo o nadlimitnú zákazku vyhlásenú najtransparentnejším možným postupom: oznámenie bolo uverejnené nielen v národnom, ale aj v európskom vestníku. Zároveň odmietol „sugestívnu interpretáciu, že 5-tisíc eur bolo odmenou za úspešný tender“, keďže s Antikom uzatvorili riadnu zmluvu o reklame.
„Nebola to žiadna protihodnota za získanie zákazky. Dostávame množstvo žiadostí a časť z nich – komunitné, kultúrne, vzdelávacie či športové – po individuálnom posúdení podporíme,“ povedal Igor Kolla. Konkrétne príklady neuviedol.
Starosta Lörinc tvrdí, že predmet zákazky nerozdelili, lebo jednotlivé zariadenia a služby majú tvoriť jeden funkčný systém a podľa odborného posúdenia by samostatné obstarávanie komponentov a služieb viedlo k riziku nekompatibility.
Antik ponúkol cenu 297-tisíc eur, čo je o šestnásť percent menej než predpokladaná hodnota zákazky. Tá bola podľa Lörinca určená na základe prieskumu trhu, v ktorom ponuku predložila okrem Antiku aj iná firma, hoci do súťaže napokon nešla.
Spracovateľom projektovej dokumentácie bola košická firma Electra solutions. Starosta KVP preto dostal otázku, ako ju vybrali, či vedeli, že už spolupracovala s Antikom na spoločnom projekte, a či môže vylúčiť, že Antik priamo alebo nepriamo dodával tejto firme podklady, z ktorých následne vznikli súťažné požiadavky.
Opis predmetu zákazky sa totiž vo viacerých položkách zhoduje s tým, čo prezentuje o svojich technológiách Antik. Napríklad požiadavka KVP na jeden integrovaný ekosystém s cloudovou smart platformou, ktorá zhromažďuje metadáta kamier, údaje meteostaníc a digitálnych panelov, sa veľmi podobá architektúre, ktorú Antik ponúka v katalógu Smart City. Zhodu je možné nájsť aj vo viacerých konkrétnych technických parametroch pre meteostanice či informačné panely.
Ladislav Lörinc odpovedal, že projektovú dokumentáciu spracovala na základe zmluvy bartislavská firma Accel consulting a nemá vedomosť o tom, že by sa Antik akokoľvek podieľal na určovaní podmienok verejnej súťaže.
Accel consulting vlani v júni podpísal zmluvu s KVP, podľa ktorej dostal 6900 eur za „vypracovanie projektov“ pre Smart zriadenia pre túto košickú mestskú časť. V tejto zmluve je Electra uvedená ako 10-percentý subdodávateľ. V centrálnom registri medzi dokumentmi súvisiacimi s verejným obstarávaním je projektová dokumentácia, ktorej autorom je práve Electra solutions.
„Spoločnosť Electra solutions a jej vzťah s firmou Antik nám nie je známy. Ak máte konkrétnu informáciu alebo dokument, ktorý by nasvedčoval opaku, budem rád, ak nám ho poskytnete, aby sme ho mohli preveriť,“ dodal Lörinc.
Starosta následne dostal od redakcie Denníka N k dispozícii link, ktorý preukazuje spoluprácu Antiku s Electra solutions.
Vysvetlenie, aká bola rola spoločnosti Electra solutions v tendri Smart zariadenia na KVP, kto nastavoval technické špecifikácie v súťažných podmienkach a prečo tvrdí, že projektovú dokumentáciu vypracoval Accel consulting, do zverejnenia textu Ladislav Lörinc neposkytol.
Najrobustnejší kamerový systém
Ladislav Lörinc (Košická strana) kandiduje za primátora Košíc. V jeho programe je aj bod Bezpečné mesto, avizuje v ňom investíciu do vybudovania moderného mestského kamerového systému s analytickými funkciami. „Bude to najrobustnejší a najlepší kamerový systém na Slovensku,“ sľubuje vo zverejnenej vízii Lörinc.
O post primátorky sa bude koncom októbra uchádzať aj Lenka Kovačevičová (Tím Košice), starostka mestskej časti Nad jazerom. Prioritným bodom jej programu je bezpečnosť ľudí v uliciach, preto plánuje „podľa vzoru Jazera rozšíriť inteligentné kamerové systémy na územie celého mesta pre bleskovú detekciu kriminality“.
Kovačevičová sa v lete tohto roku v médiách zviditeľnila pri sťahovaní dvoch rómskych rodín z nelegálnej osady Lubina do maďarskej obce Szolonna. Starostka čelila kritike, že si len robí kampaň pred voľbami.
Práve pri spracovávaní tejto témy prvýkrát zažil redaktor portálu Naše Košice Michal Lendel, že sa ho Igor Kolla snažil presvedčiť, že kritika starostky nie je celkom oprávnená, pretože sa pustila do problému, ktorý trápi mnoho Košičanov.
„Priamy pokyn na akýkoľvek zásah do môjho textu však v tomto prípade neprišiel,“ dodáva Lendel.
Počas kompletizácie tohto článku sa s ním Igor Kolla stretol, prejavil záujem, aby v redakcii ostal, a povedal mu, že mu zaručuje slobodu pri písaní.
. 
