GMO (Geneticky modifikované organizmy)

[JUGGLER]

Užitočná vzbura ( od Daga Daniša, Marker)

Slovensko pripravuje žalobu proti novým európskym pravidlám o GMO – geneticky modifikovaných organizmoch.
Teda o geneticky upravených plodinách a potravinách.

Na žalobu proti sporným pravidlám EÚ tlačilo tristo slovenských ekologických a farmárskych organizácií.
Majú obavy z možných škodlivých následkov nových GMO plodín.

Príprava žaloby je krok správnym smerom. Slovensko by malo byť pri experimentoch s potravinami opatrné.

Kontext: EÚ mala donedávna mimoriadne prísne pravidlá pre GMO. Prevažovala ochrana spotrebiteľa. To sa však postupne menilo.

Prvá zmena prišla v roku 2020 počas pandémie. Prísne normy pre GMO sa uvoľnili. Hlavne pre vývoj nových vakcín. Pri ich výrobe sa vyžadovali úpravy génov baktérií a vírusov.

Ďalšia zmena prišla – veľmi potichu – na jar 2026. Padli pôvodne prísne pravidlá pri GMO potravinách. Nové pravidlá Únie majú umožniť agresívnejší prístup k vývoju nových typov plodín – napríklad aby boli odolnejšie voči suchu, vetru, škodcom, nedostatku slnka… Alebo aby bola výroba potravín menej nákladná.

Problém je v tom, že umelá génová úprava rastlín môže mať škodlivé následky pre človeka, zvieratá aj pre životné prostredie.

Riziká vyplývajú priamo z definície: „GMO – geneticky modifikovaný organizmus je rastlina, zviera alebo mikroorganizmus, ktorého genetický materiál (DNA) bol úmyselne zmenený pomocou metód génového inžinierstva takým spôsobom, aký sa v prírode bežne nevyskytuje.“

Má to málo spoločné so šľachtením plodín. A má to veľa spoločné s laboratórnymi pokusmi. Teda s novými biotechnológiami.

Génoví inžinieri vyvíjajú kreatúry, ktoré by prirodzenou cestou nikdy nemohli vzniknúť. Niektoré z nich pritom môžu byť pre človeka pri dlhodobej konzumácii škodlivé.

Ktoré? Za akých podmienok?

Práve to sa nevie. A ani sa to tak skoro vedieť nebude. Pri GMO plodinách – na rozdiel od GMO liekov – sa totiž nerobia klinické testy. Dôvod: bolo by to takmer nemožné. Ide sa naostro. A výsledky sa „testujú“ len zboku. Odhadom.

Práve preto roky platilo, že Nemecko a EÚ experimenty s GMO odmietali.

Tento rok sa to zrútilo. Zmenu si vraj vyžaduje klimatická a pokroková agenda. Na voľné pravidlá tlačili aj lobisti z biotechnologického sektora. Génoví inžinieri či korporácie z potravinárskeho priemyslu chcú pri prevýchove sveta a rastlín voľné ruky.

Bránia to tým, že v rámci nových genómových techník pri šľachtení rastlín (NGT) sa vraj do ich génov nevkladá cudzia DNA.

Je to ukážková polopravda. Otáznu bezpečnosť predsa môže mať aj „editovanie“ DNA – vymazávanie niektorých prirodzených génov rastlín. Navyše, táto metóda umožňuje aj vkladanie novej DNA do rastliny – spravidla od príbuzných druhov.

Je dobré, že Slovensko má ku GMO dlhodobo odmietavý postoj.

Bez ohľadu na aktuálnu módu. Tá najnovšie uletela do terénu, kde sa majú ešte aj o mrkvu postarať inžinieri.

----------------------------------------------------------------------------------

Tému občas preberáme aj tu.
Mňa osobne zaujíma, či je GMO relevantný problém, alebo nie.

Pred 10 rokmi tu Bebe dal linku o GMO z ktorej mňa upútala nízka nutričná hodnota a vysoký obsah ,,jedov,, v niektorých GMO plodín:

Princíp substanciálnej rovnocennosti bol už od začiatku veľmi kritizovaný viacerými vedcami, ktorí nazvali tento koncept anti-vedecký, pretože bol vytvorený pre poskytnutie výhovorky, aby nemuseli byť vyžadované žiadne biochemické a toxikologické testy.

Na druhej strane, mnohé analýzy už preukázali, že GM plodiny vôbec nemusia byť substanciálne rovnocenné a okrem zvýšeného alebo naopak zníženého obsahu už existujúcich látok či vysokého množstva rezíduí pesticídov, môžu byť výrazne podvýživené.
Nedávna kanadská analýza, ktorá porovnávala GM kukuricu s bežnou kukuricou, odhalila zaujímavé rozdiely medzi týmito dvoma kukuricami:

Vápnik: GM kukurica = 14 ppm / bežná kukurica = 6 130 ppm (437 krát viac)
Horčík: GM kukurica = 2 ppm / bežná kukurica = 113 ppm (56 krát viac)
Mangán: GM kukurica = 2 ppm / bežná kukurica = 14 ppm (7 krát viac)
Železo: GM kukurica = 2 ppm / bežná kukurica = 14,3 ppm (7 krát viac)
Zinok: GM kukurica = 2,3 ppm / bežná kukurica = 14,3 ppm (6 krát viac)
Meď: GM kukurica = 2,6 ppm / bežná kukurica = 16 ppm (6 krát viac)

GM kukurica tiež obsahovala 13 ppm glyfosátu v porovnaní s nulovým množstvom v bežnej kukurici.
Pritom EPA (Environmental Protection Agency) nastavila štandard pre glysofát v pitnej vode v USA na 0,7 ppm.
V Európe je maximálne povolené množstvo vo vode 0,2 ppm a už pri dávke 0,0001 ppm môže glyfosát spôsobiť u zvierat poškodenie orgánov.
Takže obsah glyfosátu v kukurici bol o 130 000 krát vyšší než jeho toxické množstvo, čo je neprijateľné, keďže štúdie spájajú glyfosát s minimálne 37 zdravotnými problémami.

Medzi ďalšie odstrašujúce rozdiely patrí obsah formaldehydu, silného karcinogénu, ktorý má už pri množstve 0,97 ppm toxické účinky na zvieratá.
GM kukurica obsahovala až 200 násobne vyššie množstvo formaldehydu než je jeho toxická hladina.
Zápach formaldehydu je asi aj jeden z dôvodov, prečo zvieratá, pokiaľ majú na výber, odmietajú konzumovať GM krmivá.

https://slovenskobezgmo.org/co-je-to-gmo/