Ako-investovať - fórum

http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-fin ... ladli.html" onclick="window.open(this.href);return false;

Investície na periférii (v % k 31. 12. 2010)
Krajina Banky Podielové fondy
Grécko 1,1 0,2
Maďarsko 0,6 1,4
Írsko 0,2 0,3
Taliansko 0,2 0,5
Španielsko 0,1 0,1
Portugalsko 0,1 0,1
Pozn.: Podiel investícií do dlhových cenných papierov vybraných krajín na aktívach slovenských finančných inštitúcií
PRAMEŇ: NBS

TREND sa vlani na jeseň pýtal bánk na držbu gréckych bondov po tom, čo ich zvýšenie ukázali sektorové dáta centrálnej banky. Väčšina bánk ich vlastníctvo jednoznačne odmietla. Len Poštová banka, Dexia banka Slovensko a J&T Banka odpovedali vyhýbavo.

Zahraničné dlhopisy v Sk bankách:

dobre clanky:
http://www.oldweb.rozhlas.sk/inetportal ... s&id=84754" onclick="window.open(this.href);return false;
http://ekonomika.sme.sk/c/5358025/slove ... -malo.html" onclick="window.open(this.href);return false;

z clankov vyplyva, ze Postova bude mat urcite nejaku cast z toho a celkovo to schytaju asi tie menej kapitalizovane slovenske banky ... ak grecko restruturalizuje tak budu mat mensie banky veselo (kedze velke banky zjavne nic nemaju) ... stacilo by sa pozret, ktore banky sa vyjadrili, ze nic nemaju, pozriet tie zvysne co sa nevyjadrili alebo dementovali .. spocitat jaky maju majetok a jake percento je 600 mio z ich majetku a co by sa stalo keby greci urobili restrukturalizaciu (pozriet jaky je priemerny cut ked defaultne stat) a co to znamena pre ich kapitaovu primeranost (podla mna to bude supa) ... povedal by som, ze ked sa tak stane, tak ten cierny peter v ostane nasemu slavnemu Istrokapitalu, J&T a Pente ...

som spocital majetok bank co sa nevyjadrili (tie najmensie):

J&T ~ 500 mio
Privat ~ 500 mio
LUBA ~ 1 500 mio
Postova ~ 2 500 mio
Dexia ~ 2 500 mio

Dohromady to je ~7,5 miliardy ... 600 mio je asi 8% na kazdu ak by to bolo rozlozene rovnomerne ... staci ze to nebude rozlozene rovnomerne (co 100% nebude) a ak grecko restrukturalizuje, tak je tutovka, ze bude nejaka potrebovat kapitalovu injekciu ...

supy kruzia

http://fin-magazin.sk/dalsia-financna-p ... mu-grecku/" onclick="window.open(this.href);return false;

Ak budu restrukturalizovat, tak podla mna iba stylom, ze natiahnu splatnost a pripadne znizia kupon... ale na nominal nikto siahat nebude, lebo to by mali problem hlavne Nemci a Francuzi. Podla mna v pripade, ze tie dlhopisy su vedene v uctovnictve ako held-to maturity, tak takyto restructuring nema ziaden dopad na valuation, a teda ani na capital adequacy, pretoze ked to drzis do splatnosti, tak to byva vedene v nominalnej hodnote -- a ta by sa tymto haircutom nezmenila. Lebo ak by pritom aj robili impairment test, tak nominalna hodnota je stale rovnaka -- a to je kluc podla mna....

len ak natiahnu splatnost, tak to nijako neriesi zadlzenie krajiny ... ostane ti 130% zadlzenie a grecku nikto aj tak nepozicia a to je ten problem ... odlozis ten problem len na neskor ... na to tu kazdy hraje samozrejme, ale sak uvidime, co nakoniec vykoumaju ...

v kazdom pripade musi byt super pre ne mat takehoto kostlivca v spajzi ...

http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-fin ... nstvo.html" onclick="window.open(this.href);return false;

kokso ... ked sa nieco pototo, tak postova bude prva na odstrel ... chlapici co to tam vedu musia mat neskutocne gule ...

Podla mna kombinacia predlzenie splatnosti + znizenie urokovej sadzby ti vyriesi podstatnu cast, ak je to dost razantne -- teda nie o 25 bp, ale o 250 bp napriklad...

Ale aj tak sa mi nezda, ze by chlapci boli az taki hazarderi a nechali si tie veci nehedgovane -- aj ked tomu, ze by Postova Banka nakupovala na ne CDSka verim este menej

http://ekonomika.sme.sk/c/5897740/inves ... nemci.html" onclick="window.open(this.href);return false;

http://ekonomika.sme.sk/c/5940709/nase- ... recka.html" onclick="window.open(this.href);return false;

no uvidime ako sa u merkelovej dohodnu ... to ze najvacsie banky popieraju, ze maju grecke dlhopisy, znamena, ze ich maju male banky a teda tie su o to zranitelnejsie, kedze maju menej prostriedkov a teda to je vacsie % ich majetku ...

STRES TESTY II.

http://ekonomika.sme.sk/c/5979981/matka ... stami.html" onclick="window.open(this.href);return false;

Stresovým testovaním, ktorému sa podrobilo 90 európskych bánk, neprešlo len osem z nich. Tie budú potrebovať finančnú injekciu na posilnenie kapitálu v hodnote 2,5 miliardy eur.
V testoch skončilo zle päť španielskych, dve grécke a jedna rakúska banka – Volksbank.
Ďalších 16 bánk prešlo len veľmi tesne, preto im Európsky bankový úrad, ktorý testy hodnotil, odporučil sprísnenie dohľadu.

Testy podľa agentúry Reuters ukázali, že od januára niekoľko európskych bánk umelo zvýšilo svoj kapitál, celkovo o 50 miliárd eur. Ak by si týmto trikom nezlepšili pozíciu, prepadlo by v záťažových testoch ďalších 12 bánk.

„Banka sa tak dostatočne zabezpečí proti prípadnej strate plynúcej z poklesu hodnoty gréckych štátnych dlhopisov,“ uvádza sa v stanovisku banky a akcionárov. Aký objem gréckych dlhopisov drží banka, nezverejnila.

Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6123115/jt-zi ... z1cZjdKdXr" onclick="window.open(this.href);return false;

dva články o Poštovej, Slovenských bankách a gréckych dlhopisoch v Trende:
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2 ... -dlhy.html" onclick="window.open(this.href);return false;
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2 ... matky.html" onclick="window.open(this.href);return false;

filip glasa napísal:dva články o Poštovej, Slovenských bankách a gréckych dlhopisoch v Trende:
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2 ... -dlhy.html" onclick="window.open(this.href);return false;
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2 ... matky.html" onclick="window.open(this.href);return false;

Pre Mircofa:
Najväčšiu sekeru vo vlastných zdrojoch Európsky bankový úrad vypočítal talianskej UniCredit. Takmer 7,4 miliardy eur je najvyššou sumou, ktorá blikala medzi bankovými kontrolkami. Predstavitelia talianskej jednotky neboli prekvapení. Vankúš, ktorý musia doplniť, by mohol byť o tri miliardy eur menší, keby si banka mohla započítať podriadené a konvertibilné cenné papiere. Podľa Wall Street Journal banka vedie neformálne rozhovory so zahraničnými akcionármi o posilnení kapitálu a v talóne má aj „malé odčlenenie“. V ostatných mesiacoch sa pošuškávalo, že by mohla rozmýšľať aj o predaji dcér v srdci Európy.

...takže podľa mňa tie čistky, čo robia po pobočkách je buď príprava na predaj, alebo hľadajú cesty ako by bohatá dcéra mohla finančne pomôcť matke.

JUGGLER napísal: ... buď príprava na predaj, alebo hľadajú cesty ako by bohatá dcéra mohla finančne pomôcť matke.

ahoj - v podstate A i B je správne

http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-fin ... banky.html" onclick="window.open(this.href);return false;

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2 ... banku.html" onclick="window.open(this.href);return false;

Podľa informácií TRENDU by mala mať Poštová banka v gréckych dlhopisoch približne 420 miliónov eur, teda zhruba 16 percent jej aktív. Drvivú väčšinu toho, čo má celý sektor (447 mil. eur ku koncu septembra). Získala ich v prvej polovici minulého roka, keď už bolo jasné, že Grécko má problém s plnením svojich záväzkov a realita o stave krajiny je úplne iná, než ukazovali skreslené štatistiky. Druhou bankou s gréckymi okovami by mala byť pobočka J&T Banky. Tá zatiaľ vlastníctvo gréckych bondov nepotvrdila, ich držbu pri ostatných pokusoch TRENDU o diskusiu na túto tému iba obhajovala.

Ukazovatele slovenskych bank:

http://ako-investovat.sk/clanok/432/moz ... a-bezpecne" onclick="window.open(this.href);return false;

dobry obchod

http://ekonomika.sme.sk/c/6899673/jt-ba ... liony.html" onclick="window.open(this.href);return false;

LTRO vo vekej miere vyuzila aj slovenska sporitelna. Uz sa to niekde pisalo cca pred pol rokom.

peniaze v podstate zadarmo ... bolo vela bank, co sa na tom zviezlo ...

neviem to teraz najst, ale niekde pisali v novinach dlho dozadu o LTRO. Pytali sa slovenskych bank kto to vyuzil a ze len J&T a Sporitelna - ked si dobre pamatam.
Moze to byt aj tym, ze pocet volnych SK dlhopisov bol dost nizky.

Ze to vyuzilo vela bank v Europe nepochybujem.

Tam to podla mna dost zaviselo aj od toho, ci mali od matky povolenie alokovat na to RWA alebo nie... lebo akurat vtedy sa dost optimalizovalo, aby sa dosiahla kapitalova primeranost 9% podla EBA...

"Nechcem nevytvárať dojem, že všetko, čo je zahraničné, je dobré a čo je naše, je zase zlé. Tak to ani nie je." Filip, tak si to aj myslel?

nerozumiem otázke

Brano Zudel o LTRO a "bezrizikovom" obchode J&T banky:

http://blog.etrend.sk/standardna-chyba/ ... -schutzom/" onclick="window.open(this.href);return false;

Ak by táto operácia bol pre Ja a Ty taký skvelý bezrizikový biznis ako je to pre nich skvelé PR, tak by sa výnos slovenských dlhopisov pohyboval na úrovni dlhopisov nemeckých, ak teda predpokladáme, že tie nemecké sú úplne bezrizikové. A že výnos jednoročných nemeckých dlhopisov tri percentá už dlho nevidel ani len omylom snáď ilustrovať grafom netreba.

Filip nechcel si vytvarat dojem, alebo nechcel si nevytvarat dojem? Ja si myslim, ze si nechcel vytvarat dojem, ale mozno je to tym, ze som zatazeny pisanim v jazyku, kde sa nema pouzivat "double negative".

jaj jasne - nechcem vytvarat.

Slovenské banky zverejnili výsledky za rok 2013:

http://ako-investovat.sk/clanok/810/slo ... kazovatele" onclick="window.open(this.href);return false;