<< Späť na články
Ako investovať do akcií, dlhopisov, fondov, ETF, nehnuteľností, komodít či krypto mien.
Jeho riziko pritom vyplýva len z toho, že bude plne akciový na rozdiel od "aktívne" spravovaných fondov, kde bude väčšina dlhopisov ako doteraz. Lenže také portfólio si viem namiešať aj sám - polovicu dám do akciového indexového a polovicu do garantovaného fondu. Prípadne iný pomer. Budem mať tak dva najlacnejšie fondy a výsledok +- rovnaký ako v tých aktívne spravovaných (ak tam nechám rovnaký pomer akcií/dlhopisov)."Fond zo zákona síce otvoríme, lebo musíme, ale nemienime ho ani aktívne ponúkať, skôr budeme na riziká upozorňovať," zhodne sa s Paškom Kouřil.
Z tohoto komentáru je jasné prečo DSSkám indexový fond nevyhovuje.Správcovské spoločnosti mali o novele zákona o druhom pilieri inú predstavu. Kritizovali napríklad výšku poplatku v indexovom fonde. Kým ministerstvo práce v novele presadilo 0,2-percetnný poplatok z priemernej čistej hodnoty majetku, Asociácia dôchodkových správcovských spoločností navrhovala 0,3-percentný poplatok.
Docent Jano Šebo sa pochlapilSprávcovia úspor v druhom dôchodkovom pilieri dostanú konkurenciu. Ministerstvo práce totiž od júla tohto roka spúšťa novú DSS-ku. Nepôjde však o štátnu alternatívu voči súkromným spoločnostiam, ale o virtuálnu spoločnosť. Minister práce Jozef Mihál (SaS) si od nej sľubuje veľa. Virtuálna DSS-ka by totiž mala vytvoriť tlak na existujúce správcovské spoločnosti, aby zhodnocovali úspory ľudí čo najviac. „Ide o výskumný a vývojový projekt medzi ministerstvom práce a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá je nezávislým subjektom,“ ozrejmila Daniela Šulcová z mediálneho odboru rezortu. Za päť rokov tak ministerstvo zaplatí univerzite 200-tisíc eur.
Slováci si tak na internetovej stránke budú môcť porovnať, ako sa darí virtuálnej spoločnosti, ktorú budú spravovať akademici, s tým, ako ich úspory zhodnocuje ich vlastný správca. Budú si môcť porovnať, či naše DSS-ky zhodnocujú peniaze sporiteľov dostatočne, alebo by sa mali snažiť viac. „Hlavným poslaním je zvýšenie informovania sporiteľov, ako aj širšej verejnosti o systéme starobného dôchodkového sporenia a efektívneho fungovania dôchodkových správcovských spoločností,“ dodáva tvorca projektu Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela
Priznávam, že niektoré z týchto informácií sú moje a keďže som úplný laik tak nemusia byť pravdivé resp. nie v tomto kontexte, ale vychádza mi z toho, že pri akciových fondoch/akciách možno očakávať výnos okolo 5% p.a. Keď si zoberiem že existujú terminované vklady s úrokom 4-4,5% p.a., tak tých cca 0,5-1% p.a. za to riziko podľa mňa nestojí. Hlavne ak sa to týka celoživotných úspor, teda dôchodkov.
1. lenže ty nevieš aké budú úroky v banke budúcich 30 rokov až do tvojho dôchodku. Môžu byť lepšie a môžu byť aj horšie.pri akciových fondoch/akciách možno očakávať výnos okolo 5% p.a. Keď si zoberiem že existujú terminované vklady s úrokom 4-4,5% p.a., tak tých cca 0,5-1% p.a. za to riziko podľa mňa nestojí. Hlavne ak sa to týka celoživotných úspor, teda dôchodkov.
to som práve myslel tou zmenou do budúcna. Dnes štát ručí za všetky vklady ale reálne na to nemá. A je dosť možné, že nebude ručiť za vklady v bankách donekonečna.Ak banka zkrachuje, to neznamena, ze sa Tvoj ucet vypari. Stat typicky nuti banky do poistenia vkladov.
presne tak. Zníži sa tým volatilita a okrem toho v rokoch ako 2011 tie dlhopisy možno aj slušne zarobia.Resp. mám to chápať ako "bezpečný" prístav - dlhopisy skoro nič nezarobia ale na druhej strane je nízka pravdepodobnosť že prerobia.
tretí pilier je niečo úplne iné ako povinný druhý pilier. V prvom rade je omnoho drahší. Je drahší aj ako bežné komerčné produkty. Ak vám zamestnávateľ neprispieva, tak je najlepšie to zastaviť a možno aj zrušiť. A začať si na dôchodok sporiť niekde kde vás nebudú toľko zdierať.Jedná sa mi o to, že aj s manželkou máme 3. pilier, kde pravidelne mesačne "sporíme".
. Zachraňujú to tie kupóny či dividendy či čo. Ale uznávam, že je to ťažko porovnať - inokedy sa začalo, celkovo krátke obdobie, .... ten pomer je ľubovolný. Čím menej akcií, tým menej rizika vo forme výkyvov ceny. Ale zase tým pribudnú iné riziká.Filip spomínal, že od 1.4. bude možné mať úspory v dvoch fondoch. Neviete náhodou - ten pomer je daný zákonom napr. (50% a 50%) alebo si ho bude možné určiť, napr. 80% a 20%?
Ale zasa dúfam, že kým terajší sporitelia prídu do dôchodku tak sa národ trochu "znormalizuje". akoby názov napovedal, takže bude menej volatilný ako čisto indexový fond. Ale lacnejšie to budete mať ak si pomer akcií/konzervy urobíte sami. Lebo indexový dôchodkový fond bude lacnejší (nie len že má 0,2% za správu, ale ešte k tomu sa na neho nevzťahuje výkonnostný poplatok).Poplatkovo je na tom KZ podstatne horsie. Kratkodobe vysledky su dosledkom investicnej strategie. Nie je to smerodajny udaj. Hlavne neviem ake tam mate portfolia, takte filozofovat o tom je zbytocne.PeterSch napísal:Ja mám ešte pôvodné Konto Života. Sledujem si to a to KŽ mi, čo sa týka p.a., vychádza dokonca lepšie ako tá VIP Renta,
Presne tak ! myslim si, ze prave dochodky su oblastou kde sa to s liberalizmom a osobnou slobodou jednotlivca prehana a je to len na skodu. Ani vzdelani ludia si nedokazu vybrat dochodkovy fond a nerozumeju vypisom z DSS. Jednoducho ked sa o to nechcu zaujimat, tak sa o to nezaujimaju. Malo by byt presne statom urcene kto a kedy spori do akeho typu fondu. A na strane DSS by mala byt vytvorena konkurencia. Tak aby sa aj skutocne snazili zhodnocovat zverene prostriedky a nie len inkasovat poplatky.PeterSch napísal: - ďalšia starosť navyše. A nie malá, keďže sa jedná o "celoživotné úspory" a "dôstojný dôchodok". Som zvedavý koľko ľudí kvôli tomu nebude kľudne spávať
...
A ako poznám Slovákov, tak to bude závisti, urážok, výčitiek ("prečo si mi nepovedal, že sa o to treba starať", ...), ....Myslím si, že na toto Slováci ešte nie sú zrelý
Však to môžu človeka pripraviť o veľké peniaze!! Možno by bolo dobré počkať 2-3 roky a stratiť napr. len 3% narozdiel od povedzme 10%. Človek musí sledovať čo nové vymyslia poslanci, čo DSSky a tak 3-5 rokov pred týmito termínmi (47 a 55 rokov) ešte aj svetovú finančnú/ekonomickú situáciu, aby vystriehol ten najvhodnejší okamih na prestup medzi fondmi. Potom by to mohlo byť OK. Celkovo je to podľa mňa totálne nezvládnuté a hlavne tieto nové zmeny niesu vôbec ale vôbec odprezentované/spropagované. Myslím si, že najmenej 95% Slovákov o II. pilieri nevie skoro nič resp. minimum Však tí, ktorý nejdú ďalej na VŠ tak tých sa to už priamo týka. Pochybujem, že kebyže teraz nabehnem za nejakými absolventmi tak budú vedieť o čom kráča, ktorý fond o čom je, ktorý/ktoré si vybrať resp. aký mix si spraviť, ..... venovali sa tomu a ešte budú venovať v každých novinách a časopisoch. Článkov je o tom naozaj dosť. Ľudia zrejem čítajú niečo iné a tieto strany preskočia.hlavne tieto nové zmeny niesu vôbec ale vôbec odprezentované/spropagované.
Tak naschvál som sa na to pozeral ešte raz. Ja som si nechal výpisy zasielať e-mailom - tam o žiadnych zmenám nemám ani zmienku. Manželka dostala ku koncoročnému výpisu nejaký "pamflet", ale tam je len napísane že sa menia podmienky a keďže zanikajú garancie v rastovom fonde tak môže prestúpiť do konzervatívneho fondu. Nič viac tam nie je. Nič o indexovom fonde (o čom je, poplatky, ...), o tom že môže sporiť do dvoch fondov , ....