S tým absulútne súhlasím.
Nemyslím si, že je to nezmysel.
Je to skôr otázka, čo je rizikovejšie pohľadávka na vlastný vklad v napr. FIO, ktorý garantuje štát (=štátom garantovaný dlhopis FIO).
Alebo burzovo obchodovateľné cenné papiere, držané na vlastnom majetkovom účte.
Štát ručí do 100k, ale dostupnosť týchto prostriedkov nemusí byť vôbec do 7 alebo 14 dní. Vo fonde na ochrane vkladov je len zlomok z positených vkladov. Existujú prípady v EÚ (2014 Banco Espirito Santo v Portugalsku), kedy si sa aj dlhé mesiace nemohol dostať k svojim zdrojom. Navyše v prípade kolapsu viacerých bánk naraz to môže kľudne trvať aj roky. Island 2008 je ďalší podobný príklad, keď pdalo viacero bánk naraz a dlho si sa k prostriedkom nedostal.
ETF predáš na burze a prostriedky máš za 2 dni. Samozrjeme treba si kontrolovať či cena na burze korešponduje s NAV. Nepoznám prípad, kedy by bol signifikantný rozdiel (pre ETF na peňažnom trhu).
Navyše radšej by som mal ETF ako Xtrackers (= ECB sazdba za vklad v Deutsche bank) alebo Lyxor (=ECB sazdba za vklad v Societe Generale) ako FIO alebo J&T (ten je navyše termínovaný).