Zbrojársky priemysel

[iosephus]

Ahojte,

na margo nedostatku západnej munície a zbraní celkovo, používa niekto ETF na zbrojársky priemysel? AK je vôbec niečo také k dispozícii, pri rýchlom hľadaní u XTB som zatiaľ nenašiel nič také.

Vďaka.

[MiBi]

maju iShares US Aerospace & Defense ETF, ale len ako CFD:
https://www.xtb.com/sk/etf-cfd/ita-us

[hifron]

Možno slovenské firmy sa budú uchádzať o listing na poľskej alebo českej burze v rámci balíčka: Získaj úver a choď, povinný reporting a správanie je ale nákladné, takže ale možno v rámci balíčka služieb alebo predplatenky sa to dá zvládnuť a slovenská burza utrie hubu, keďže záujem nie je a aj nemecká mestská/spolková XETRA platforma sa váľa nudou...

Samozrejme existuje aj delisting - nesplnenie povinností alebo aj možnosť vzatia firmy z burzy privátnym kapitálom na ktorý banky vedia požičať, keď o to diktátor firmy(tak to chodí podľa drvivej väčšiny úspešných firiem na svete podľa istého prieskumu)stojí a niekedy to ide aj urobiť...

Zbrojný priemysel je však špecifický a reporting môže práve škodiť, ale možno aj ovplyvniť dané firmy ak fungujú v štýle že teraz sa ideme zadlžiť na 70 rokov(v preklade ďalších 50 rokov nevyrábame nič ale dotácie sa hodia)...

[iosephus]

Toto sú zrejme všetky možnosti:

https://etfdb.com/etfs/industry/aerospace--defense/

ITA iShares U.S. Aerospace & Defense ETF
PPA Invesco Aerospace & Defense ETF
XAR SPDR S&P Aerospace & Defense ETF
ARKX ARK Space Exploration & Innovation ETF
DFEN Direxion Daily Aerospace & Defense Bull 3X Shares
FITE SPDR S&P Kensho Future Security ETF
SHLD Global X Defense Tech ETF

[JUGGLER]

DFEN je totálne vykoľajené. Martin má 3x Bull, tak možno z toho pochopí, aké riziko je dlhšie držať pákové ETF.
.

.
Porovnajme to napr. s nemeckým Rheinmetallom (viď RHM.DE ) v yahoo finance. Je +200%.


P.S. pri 155 mm munícii ktorej je najväčší nedostatok sa výroba znásobila 6 x a vydrží to niekolko rokov...
https://www.defensenews.com/digital-sho ... n-ukraine/

Rheinmetall : (mimochodom, kedysi ho mal Ladis po cca 70. Po 2007 mu padol na 20 a niekedy v 2012 ho predal po cca 45 )

[MiBi]

Zbrojní výroba je totiž ze své podstaty v globálu velmi inflační. Jelikož cílem vyrobeného produktu je jednak sebedestrukce a jednak destrukce svého cíle.
Akcie Rheinmetall od 2022 vzrostly o více než 500 %. Co bude dál?
Rheinmetall je německý koncern, který spadá do automotive a zbrojního průmyslu. Společnost má sídlo v Düsseldorfu. Skupina Rheinmetall byla 20. března 2023 zařazena do německého akciového indexu DAX. Firma je pátým největším výrobcem zbraní v Evropě a vyrábí různá obrněná pásová i kolová bojová vozidla a transportéry.

Společnost má dlouhou historii, která spadá až do konce 19. století. Ačkoliv Rheinmetall dle mého názoru moc lidí nezná, domnívám se, že skoro každý zná její produkty. Mezi nejznámější patří MG 34 (pěchotní kulomet) z 2. světové války, bojové vozidlo pěchoty Marder nebo těžké tanky Leopard.

Rheinmetall je i jeden z největších světových výrobců dělostřeleckých a tankových granátů. V únoru představili plány na zvýšení výroby 155 mm dělostřeleckých granátů, což je standardní kalibr používaný zeměmi NATO. A to na 1,1 milionu do roku 2027.

Firma uvedla, že její objem nevyřízených objednávek v prvním čtvrtletí vzrostl o 43 % na 40,2 miliardy eur. Potvrdila také svůj výhled tržeb na rok 2024 kolem 10 miliard eur.

https://www.lynxbroker.cz/investovani/a ... l-analyza/

[iosephus]

Od momentu čo som zakladal toto vlákno stúplo spomínané ETF DFEN o 60% (nie, nekupoval som).
Moja veštecká prognóza s tým ako sa vyvíja Izrael a Ukrajina je skôr postupný pokles dopytu, resp. už len doplnenie zásob. Akékoľvek ďalšie vyostrenie približujúce nás k svetovej vojne by už asi znamenalo iba to, že nám môže začať byť úplne jedno čo máme v portfóliu - Rusi vyrábajú munície trikrát viac za štvrtinovú (reportovanú) cenu.

[JanH]

• Najnovsie sa sef Rheinmetall vyjadril, ze chce za dva roky prijat 8.000 novych zamestnancov.

Zdroj: https://www.focus.de/finanzen/news/vw-e ... ne-politik

myslíte, že uz je neskoro nakupit?

[MiBi]

Nedavno vzniklo ETF zamerane len cisto na europsky zbrojarsky priemysel: WisdomTree Europe Defence UCITS ETF
Na Xetra ma ticker EUDF inde WDEF
https://www.boerse-frankfurt.de/etf/wis ... tf-eur-acc
Aky je Vas nazor na WisdomTree a rizikovost investicie do takto noveho ETF, ked existuje len par dni este ?

Top 10 Holdings
Rheinmetall AG 18.20%
Leonardo Spa 15.31%
Saab Ab-B 9.87%
BAE Systems PLC 9.81%
Thales SA 9.08%
Rolls-Royce Holdings PLC 7.02%
Airbus SE 5.64%
Safran SA 5.63%
Kongsberg Gruppen AS 4.87%
Melrose Industries Plc 2.49%

https://zpravy.kurzy.cz/804348-evropske ... -znackami/

[JanH]

Nedavno vzniklo ETF zamerane len cisto na europsky zbrojarsky priemysel: WisdomTree Europe Defence UCITS ETF
Na Xetra ma ticker EUDF inde WDEF
https://www.boerse-frankfurt.de/etf/wis ... tf-eur-acc
Aky je Vas nazor na WisdomTree a rizikovost investicie do takto noveho ETF, ked existuje len par dni este ?

Top 10 Holdings
Rheinmetall AG 18.20%
Leonardo Spa 15.31%
Saab Ab-B 9.87%
BAE Systems PLC 9.81%
Thales SA 9.08%
Rolls-Royce Holdings PLC 7.02%
Airbus SE 5.64%
Safran SA 5.63%
Kongsberg Gruppen AS 4.87%
Melrose Industries Plc 2.49%

https://zpravy.kurzy.cz/804348-evropske ... -znackami/

Pozeram nato, uz je asi po funuse.

[locke]

https://youtu.be/dwPh-PAg9A8?si=1-z9v2Uv3-dnG8c-

Zhrnacka nižšie, Ben Felix má celkom kvalitný obsah a argumentácie

Video hovorí o tom, prečo nie je tematické investovanie vhodnou investičnou stratégiou.
Tu je zhrnutie:
Vzrušenie a predražovanie: Spoločné vzrušenie investorov má tendenciu zvyšovať ceny akcií, najmä v nových technológiách alebo odvetviach [01:01]. To môže viesť k predraženiu, ako je opísané v článku Brada Cornella a Aswatha Damodarana z roku 2020 [02:43].

Ilúzia na veľkom trhu: Aj pri veľkom potenciálnom trhu nemusí byť rast zisku na akciu atraktívny kvôli konkurencii a riedeniu akcií [01:34].

Prílišná sebadôvera: Príliš sebavedomí investori môžu zvýšiť ceny, čo vedie k špekulatívnym bublinám, ktoré nakoniec prasknú [03:43].

Špecializované ETF: Tieto ETF zamerané na trendy témy sa často spúšťajú po vrchole vzrušenia a prinášajú v priemere záporné výnosy [04:45].

Faktorové expozície: Tematické indexy majú tendenciu mať idiosynkratické riziko a sú naklonené k akciám s malou kapitalizáciou s vysokými cenami a slabou ziskovosťou [07:50].

Správanie investorov: Investori sa často ženú za minulými výnosmi a témami, ktoré priťahujú pozornosť, čo vedie k zlému načasovaniu investície [09:27].

Stimuly pre fondové spoločnosti: Fondové spoločnosti profitujú z vytvárania a marketingu tematických ETF kvôli vyšším poplatkom [11:35].

Behavior Gap: Investori v sektorových fondoch, vrátane tematických fondov, majú často nižšiu výkonnosť v dôsledku zlého načasovania peňažných tokov [10:45].

[12gb54as]

vcera ci dnes vzniko cisto EU Defense Etf https://www.justetf.com/en/etf-profile. ... 0002Y8CX98

holdings by mali byt toto

[JUGGLER]

po +125% raste Rheinmetalu v 2025?...a +2000% za 5 rokov....no nekúp to

Niekde som čítal, že aj tak väčšina ziskov ide americkým zbrojovkám, ktoré majú v európskych podiely
A niekedy nájdem príspevok ako šéf NATO reportoval Bidenovi, kolko prachov za 2024 zarobili Európske zbrojovky v prospech USA

[12gb54as]

Ja už na tematické etf kašlem, ale na Reddite som videl veľa ľudí so záujmom o presne toto i napriek tomu, čo si napísal.

[dusantt]

To znie, ako keby tieto zbrojarske ETF boli na:
1. Predaj maxima pre chamtivy retail
2. Priprava na dalsie vojny
3.-n. Dalsie moznosti ktore som nenasiel

[mapper]

Podarilo sa niekomu kupit EUDF cez IB? WDEF mi naslo ale tento nechce.

[MiBi]

• Nasledujúcu dekádu do európskeho obranného priemyslu potečú miliardy eur.

• Zbrojovkám porastú zisky, ceny ich akcií už vyleteli nahor.

• O tieto investície sa zaujímajú aj drobní investori, no nie je to investícia na dôchodok.

• Akcie armádnych firiem sú vysoko volatilné, mohla by nimi zahýbať napríklad aj vražda (https://dennikn.sk/4093302/rusi-vraj-ch ... mericanov/) jedného z ich šéfov alebo neočakávané mierové dohody či politické rozhodnutia.

Index STOXX Europe Aerospace & Defense vzrástol od začiatku roka o 37 percent, čo je podstatne viac ako rast širšieho európskeho akciového indexu STOXX 600, ktorý nabral od začiatku roka zhruba 10 percent. Aj index spoločnosti MSCI zameraný na európsky obranný a letecký priemysel sa od začiatku roka zhodnotil o 42 percent.
Európa po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa čelí riziku obmedzenia vojenskej podpory zo strany USA. To ju núti drasticky zvýšiť výdavky na obranu. Kým doteraz na ňu vynakladala o niečo menej ako dve percentá HDP, európski lídri hovoria o zvýšení v nasledujúcej dekáde až na 3,5 percenta HDP.
„Podobne ako na začiatku vojny na Ukrajine sa ľudia znova častejšie pýtajú, či nie je vhodné investovať do vyzbrojovania Európy,“ hovorí analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Čítajú, že obranný priemysel dostal zelenú a Európu čakajú investície, ktoré nezažila od konca 60. rokov minulého storočia. Na investície do tohto sektora však podľa Škriniara môže byť v tejto fáze neskoro.
„Dobre informovaní účastníci trhov na tieto očakávania zareagovali podstatne skôr a dnes sú tieto spoločnosti veľkoryso ocenené,“ pridáva sa šéf Partners Investments Maroš Ovčarik.
Podľa Škriniara môžu malí investori pomôcť trhu tým, že nakupujú akcie a umožňujú veľkým obchodníkom ľahšie ich predávať, čiže zvyšujú likviditu. Veľkí hráči, ktorí investovali do firiem už pred niekoľkými mesiacmi, teraz môžu svoje akcie výhodne predať so ziskom. Keď prvotné nadšenie opadne a ceny akcií klesnú, môžu sa znova vrátiť a nakúpiť ich späť.

Nie je to pre všetkých
Ceny zbrojoviek sú síce vysoké, no rast ich ziskov by mal pri dlhoročnom budovaní obrany pokračovať. Odborníci považujú tento sektor za zaujímavý, no len pre tých, čo majú rezervy a investujú aj široko diverzifikovane cez globálne zamerané investície.
Pre bežného investora je podľa Ovčarika bezpečnejšie globálne portfólio ETF fondov, ktoré sledujú široké indexy, nie naháňanie sektorov a firiem, ktoré prinesú najvyššie výnosy. „Na tejto ceste sa totiž popáli najviac investorov,“ dodáva.
Využitie počiatočného záujmu o obranný sektor je podľa Škriniara dobrý nápad, len netreba zabúdať na daňové povinnosti. Nie je to totiž investícia na dlhý čas a treba vedieť, kedy z nej vystúpiť. „Rýchle zisky a potreba ich zaknihovania spôsobia vznik daňovej povinnosti,“ upozorňuje.
„Každý, kto aktuálne investuje, by sa mal zamýšľať aj nad tým, že investície do obranného priemyslu sú v podstate investíciou do bezpečnosti,“ hovorí analytik Across Private Investment Dominik Hapl. Investícia do silnej armády má mať podľa neho v prvom rade odstrašujúci charakter voči komukoľvek, kto by chcel porušiť medzinárodné dohody. Preto ich považuje za zaujímavé.
Odborníci pripomínajú, že investovať sektorovo – a zvlášť do zbrojárstva – je rizikové, pod čím si treba predstaviť širokú paletu vplyvov od tradičnej volatility až po následky atentátu na šéfa zbrojovky. Ceny takýchto akcií reagujú na akékoľvek zmeny v geopolitickej situácii a vo vládnych rozpočtoch. Politické rozhodnutia alebo neočakávané mierové dohody môžu mať na tieto spoločnosti veľmi silný vplyv.

Nie sú ako bežné investície
Zbrojárske tituly nie sú súčasťou bežných podielových fondov, ku ktorým sa ľudia môžu dostať napríklad cez bankové siete. Je to sektor, ktorý patrí skôr k neželaným, manažéri podielových fondov sa mu z etických dôvodov vyhýbajú. Nepovažuje sa za ESG investíciu, teda takú, ktorá spĺňa environmentálne a sociálne kritériá a nároky na etické riadenie firmy.
Tí, ktorí uvažujú o investovaní do obrany, majú dve možnosti. Prvou je nákup individuálnych akcií obranných firiem, čo môže priniesť veľmi vysoké výnosy, ale je s tým spojené aj oveľa väčšie riziko. „Pri čisto zbrojárskych firmách nemusia byť akcie verejne dostupné alebo nemusia byť dostupné pre nízke investície,“ upozorňuje Škriniar.
Medzi tie, ktoré sú dostupné a žiadané, patria napríklad nemecký Rheinmetall, špecializujúci sa na vojenské vozidlá a vybavenie. Jeho akcie od začiatku roka narástli viac ako dvojnásobne a od vypuknutia vojny na Ukrajine zhruba 17-násobne. Rastie aj talianska firma Leonardo, švédska Saab AB či francúzska Thales. Medzi najväčšie európske zbrojovky dostupné na trhu patrí BAE Systems, britská firma, ktorá si tento rok pripísala 44 percent.
Druhou možnosťou je investovanie do ETF fondov zameraných na obranu, sú ich desiatky a pokrývajú viacero obranných spoločností, čím znižujú riziko závislosti od jednej firmy. „Lenže aj v portfóliách týchto fondov ide o kombináciu zbrojárstva s inými odvetviami,“ hovorí Škriniar s tým, že ani samotné firmy nemusia pôsobiť výlučne vo vojenskom sektore.
Ak niekto hľadá medzi ETF iba európske investície, má to ťažšie. Existujúce európske obranné ETF sú orientované skôr globálne a ich portfóliá sa do veľkej miery viažu na americké obranné firmy. Najväčšie ETF fondy, ako VanEck Defense či HANetf Future of Defence, majú viac než polovicu svojich investícií v amerických obranných spoločnostiach.
Prvý čisto európsky ETF fond WisdomTree Europe Defence bol podľa Financial Times uvedený len tento mesiac. Investuje do 20 európskych spoločností, ktoré vyrábajú vybavenie pre civilnú obranu, obrannú elektroniku a vesmírne obranné systémy. Vylučuje firmy zapojené do kontroverzných zbraní, ako sú kazetová munícia a protipechotné míny, ktoré zakazuje medzinárodné právo. Na zaradenie do tohto portfólia však stačí, ak z obranných aktivít pochádza aspoň desatina príjmov spoločnosti.

Vytvorí sa aj iná príležitosť
Podľa Ovčarika sa zmení situácia aj na trhu dlhopisov. Vyzbrojovanie bude totiž do veľkej miery financované zo štátnych rozpočtov. Napríklad Nemecko s novým kabinetom je ochotné porušiť aj dlhovú brzdu, na čom doteraz nebola zhoda naprieč politickým spektrom.
„To už malo za následok prudký nárast výnosov nemeckých štátnych dlhopisov, ktoré pri 10-ročnej splatnosti ponúkajú viac ako 2,8-percentný výnos,“ hovorí Ovčarik a pripomína, že od toho sa odvíjajú aj výnosy ostatných štátnych dlhopisov v eurozóne či podnikových.
„Vďaka zbrojeniu ponúkajú aj investície do dlhopisov zaujímavý výnos ako vhodnú diverzifikačnú súčasť portfólia,“ myslí si.
https://e.dennikn.sk/4531908/ako-invest ... nenajdete/

[hifron]

Ak by si dali podmienku, že vyrobia miliardu tomahawkov, vraj biznis pôjde ľahšie. Keďže ale aj záručná doba plynie, problémik môže potencionálne raz aj nastať... a vyprázdnenie skladov potom je fopá.

[MiBi]

ebook od XTB:
TOP zbrojárske firmy
Do akých akcií a ETF investovať?

[Fund]

...a neusiel uz investicny vlak s tym zbrojenim?

[JanH]

...a neusiel uz investicny vlak s tym zbrojenim?

Uz sme to tu analyzovali. Resp. dobre sa k tomu vyjadril a zdielal info MiBi a Juggler. Osobne si myslim, ze priestor pre rast tam este je. Na druhej strane nemozes ocakavat rast o stovky percent. To uz je za nami.
Naopak, sprava o uzavreti primeria RU-UA moze akcie poslat dole.
Kazdopadne svet je v roku 2025 o nieco nebezpecnejsi a menej stabilny ako bol, takze firmam sa bude urcite najblizsie roky bez ohladu na svetovy vyvoj darit.

[rmaly]

...a neusiel uz investicny vlak s tym zbrojenim?

Uz sme to tu analyzovali. Resp. dobre sa k tomu vyjadril a zdielal info MiBi a Juggler. Osobne si myslim, ze priestor pre rast tam este je. Na druhej strane nemozes ocakavat rast o stovky percent. To uz je za nami.
Naopak, sprava o uzavreti primeria RU-UA moze akcie poslat dole.
Kazdopadne svet je v roku 2025 o nieco nebezpecnejsi a menej stabilny ako bol, takze firmam sa bude urcite najblizsie roky bez ohladu na svetovy vyvoj darit.

Za sucasnej "patovej" situacie uz asi nie (vsetko je zapocitane v cene)... Ale zase ak by sa nieco zomlelo napriklad v Baltics (pre Europu), Taiwan (pre USA).. tak tam by to asi este poskocilo... ci?

[vladko11]

https://czechoslovakgroup.com/cs/news/c ... -dluhopisu

https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekon ... jem-276713

Zbrojařská skupina CSG nabídla dluhopisy za pět miliard korun. Nabízí výnos 5,75 procenta ročně, což experti považují za poměrně atraktivní nabídku. Upozorňují však, že riziko je vyšší než například u státních dluhopisů.

Článek
Zbrojařská skupina Czechoslovak Group vedená miliardářem Michalem Strnadem se rozhodla vydat dluhopisy. Nabízeny jsou sice teprve od středy, banky ale již nyní hlásí, že je o ně velký zájem.

Emise pětiletých dluhopisů má hodnotu až pěti miliard korun s možností navýšení na 10 miliard korun. Hodnota jednoho kusu dluhopisu je 10 tisíc korun. Skupina CSG chce díky nim posílit kapitálovou strukturu a podpořit svůj další růst na globálních trzích.

„CSG používá dluhopisy emitované v ČR pro své financování již od roku 2016 a objemy emisí, a tedy i zájem investorů, se postupně zvyšují. Získané prostředky používá skupina pro financování svého růstu, ať už organického, investice do výroby či nových hal, nebo akvizičního,“ komentuje emisi mluvčí CSG Andrej Čírtek.

[MiBi]

RTX ($145 Billion): Leading the pack, RTX stands out as a powerhouse in aerospace and defense technologies, continuously pushing the boundaries of innovation.
Honeywell ($140 Billion): Renowned for its diverse industrial and defense technologies, Honeywell maintains a robust position among the top players.
Safran ($140 Billion): A global leader specializing in aerospace propulsion and defense systems, Safran’s strategic contributions are vital to national security.
Lockheed Martin ($105 Billion): With cutting-edge defense systems and aerospace solutions, Lockheed Martin remains a cornerstone of global defense infrastructure.
Rheinmetall ($84 Billion): Known for its expertise in defense and automotive sectors, Rheinmetall continues to expand its market footprint.
General Dynamics ($73 Billion): Offering a broad portfolio including aerospace and land systems, General Dynamics is a key player in defense innovation.
BAE Systems ($67 Billion): A global defense and aerospace leader, BAE Systems delivers critical technologies across multiple domains.
Northrop Grumman ($66 Billion): Pioneering in aerospace and cybersecurity, Northrop Grumman plays a crucial role in modern defense strategies.
Thales ($58 Billion): Specialized in aerospace, defense, and security technologies, Thales maintains a significant global presence.
L3Harris ($41 Billion): A leading technology innovator in defense and communications, L3Harris shapes future battlefield communications.
HAL ($38 Billion): Hindustan Aeronautics Limited is a major contributor to India’s defense aerospace sector.
Leonardo ($30 Billion): An Italian multinational known for aerospace, defense, and security.
Bharat Electronics ($30 Billion): Key player in India’s defense electronics.
Kongsberg ($28 Billion): Norwegian defense contractor specializing in defense systems.
Dassault Aviation ($27 Billion): Renowned for military aircraft manufacturing.

[MiBi]

Akcie amerického obranného sektora zaznamenali v predburzovom obchodovaní mierne zisky po oznámení Donalda Trumpa, že vláda USA vyčlení 25 miliárd USD (ako súčasť cieľovej sumy 175 miliárd USD) na výstavbu systému protiraketovej obrany. Očakáva sa, že vybudovanie systému potrvá tri roky a v konečnom dôsledku bude pokrývať Spojené štáty - a pravdepodobne aj Kanadu - v rámci systému NORAD.

Analytici upozorňujú, že v horizonte 20 rokov bude takzvaný „Iron Dome“ stáť americký rozpočet viac ako 800 miliárd dolárov. Projekt bude zahŕňať raketové, satelitné a pokročilé technologické systémy, z čoho môžu profitovať spoločnosti ako Raytheon (RTX Corp) a L3Harris, ktoré zohrávajú významnú úlohu v oblasti raketových a hypersonických technológií.
Zatiaľ čo akcie spoločnosti RTX Corp sa obchodujú v blízkosti historických maxím, akcie spoločností L3Harris a Lockheed Martin sa po nedávnych výpredajoch stále pokúšajú získať späť svoju silu.

[MiBi]

https://www.voronoiapp.com/markets/The- ... Chart-5240

[MiBi]

V roku 2025 zažíva európsky obranný sektor mimoriadny investičný boom, pričom niektoré akcie vzrástli o stovky percent.

• Exail Technologies, výrobca podvodných dronových systémov, zaznamenal nárast akcií o viac než 300 percent, zatiaľ čo Steyr Motors a Exosens si pripísali trojciferné zhodnotenie.

• Aj menší hráči ako NSE (+ 45 percent) alebo Invisio (+ 30 percent) ťažia z rastúceho dopytu po špecializovanej vojenskej technike.

• Tradiční výrobcovia ako Rheinmetall alebo Saab sa obchodujú za vysoké násobky ziskov (v priemere P/E okolo 34), čo núti investorov hľadať lacnejšie alternatívy.

• Výrazne rastú aj firmy napojené na satelitnú techniku (napr. Eutelsat, + 300 percent počas roka), radary, senzory či vojenský softvér. Dlhodobé zvyšovanie obranných rozpočtov v Európe mení trh a posúva do popredia aj netradičné odvetvia ako chemický priemysel, IT či výrobné technológie. Investori tak čoraz viac stavajú na trend zbrojárskej transformácie kontinentu.

[MiBi]

Evropské obranné akcie zažily tento týden výrazný výprodej, když snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o diplomatické řešení konfliktů v Gaze a na Ukrajině vyvolaly mezi investory obavy z vysokých valuací vojenského sektoru. Index obranných titulů Goldman Sachs odepsal 10 %, což je nejhorší týdenní výsledek od roku 2020, a akcie Rheinmetallu klesly o 12 %. Přesto analytici očekávají, že Evropa bude ve výdajích na obranu pokračovat, a někteří investoři vnímají pokles jako příležitost k nákupu.

https://www.patria.cz/zpravodajstvi/663 ... -2020.html

[MiBi]

Zbrane a strelivo už robia viac ako 2% slovenskeho exportu. Výnimočný je rast exportu v segmente zbraní a streliva za prvých 9 mesiacov 2025.
Slovenský export celkom rástol o 3,5% a export "okrem zbraní" rástol len o 2%. Export zbraní a streliva zo Slovensku rástol o 155%, co je 75 krát vyššie tempo ako zbytok exportu.

Hádajte, kam tie zbrane a strelivo hlavne idú?
Do krajín NATO a na Ukrajinu. Výborná práca, Slovensko.
Už by sme to mohli prehlásiť za prioritu v priemysle, podporiť obranný priemysel, lákať na to investorov, poťažmo sofistikovanú výrobu, vývoj a výzkum a prehlásiť sa za LÍDRA.
https://www.facebook.com/databezpatosu/ ... hxX2NvSzQl

[incognito]

Kto bude investovat do takehoto stragetickeho priemyslu v krajine, u ktorej je legitimna pochybnost, ci bude spolahlivym partnerom a realnym clenom EU a NATO?

[rmaly]

Zbrane a strelivo už robia viac ako 2% slovenskeho exportu. Výnimočný je rast exportu v segmente zbraní a streliva za prvých 9 mesiacov 2025.
Slovenský export celkom rástol o 3,5% a export "okrem zbraní" rástol len o 2%. Export zbraní a streliva zo Slovensku rástol o 155%, co je 75 krát vyššie tempo ako zbytok exportu.

Hádajte, kam tie zbrane a strelivo hlavne idú?
Do krajín NATO a na Ukrajinu. Výborná práca, Slovensko.
Už by sme to mohli prehlásiť za prioritu v priemysle, podporiť obranný priemysel, lákať na to investorov, poťažmo sofistikovanú výrobu, vývoj a výzkum a prehlásiť sa za LÍDRA.
https://www.facebook.com/databezpatosu/ ... hxX2NvSzQl

mne sa "paci", ako je tu velka cast volicov pkryteckych + blbych ako tacky...
homofobna krajina, ale prezident gay
rusko milujuca, ale brutalny exporter zbrani na UA (este k tomu priamo od Kaliho urcite)...
Keby to nebolo k placu, tak je to na smiech...

[MiBi]

Slovensko exportovalo medzi rokmi 2022 a 2024 v pomere k velkosti HDP ovela viac zbrani, ako napriklad USA. Medzi rokmi 2015 az 2019 islo asi o 0,1 % HDP, za posledne roky to bolo asi 0,7 %. Slovensko je teda jedna z krajin, ktorej z tohto pohladu pomaha vojna na Ukrajine asi najviac. Ani naboj na Ukrajinu teda rozhodne neplati
https://www.linkedin.com/posts/tom%C3%A ... 16256-LuQk

[MiBi]

Akcie obranných firiem v Európe posilnili po tom, čo sa nemecký Bundestag chystal schváliť nový balík výdavkov na obranu v objeme približne 60 miliárd dolárov. Podľa dostupných informácií má ísť napríklad o 22 miliárd eur na osobný výstroj a ochranné vybavenie vojakov a zhruba 10 miliárd eur na modernizáciu bojových vozidiel, protivzdušnej obrany a raketových systémov.

Investori na túto správu reagovali nákupmi, keď európsky index Stoxx Europe Aerospace and Defense vzrástol počas stredajšieho dopoludnia o viac než jedno percento. Najviac rástli nemecké tituly ako Renk, Hensoldt a Rheinmetall, ktorých akcie pridali zhruba 2 až 3 percentá. Od začiatku roka je celý obranný index vyššie o viac než 50 percent, pričom niektoré firmy svoju trhovú hodnotu viac než zdvojnásobili. Samotný Rheinmetall si v tomto roku pripísal približne 150 percent, čo odráža prudký nárast objednávok. Obranný sektor tak zostáva jedným z hlavných víťazov geopolitického napätia a rastúcich záväzkov európskych krajín posilňovať vojenské kapacity.

[MiBi]

Zmluvy, ktoré CSG uzatvorila v 4. štvrťroku 2025, zahŕňajú:
• V decembri 2025 skupina uzatvorila zmluvu v hodnote niekoľkých stoviek miliónov amerických dolárov na dodávku malokalibrovej munície pre ministerstvo obrany juhovýchodnej ázijskej krajiny.
• V decembri 2025 podpísala spoločnosť Tatra Defence, člen skupiny, strategickú zmluvu so spoločnosťou KNDS Deutschland na výrobu korún pre hlavné bojové tanky Leopard 2A8.
• V decembri 2025 získala spoločnosť Tatra Defence Slovakia, člen skupiny, výrobnú zmluvu v hodnote viac ako 1 miliardy USD na 4 000 vozidiel Tatra pre klienta z juhovýchodnej Ázie.
• Slovenská dcérska spoločnosť skupiny ZVS Holding uzavrela v decembri 2025 rámcovú zmluvu so slovenským ministerstvom obrany na dodávku veľkokalibrovej a strednokalibrovej munície v hodnote až 58 miliárd eur pre Slovensko a ďalšie členské štáty EÚ v priebehu siedmich rokov

Majiteľ Czechoslovak Group chce vybudovať najväčšiu firmu obranného priemyslu v Európe.

Česká zbrojárska skupina s výrazným presahom na slovenský priemysel konkretizuje svoj plán vstupu na amsterdamskú burzu. Czechoslovak Group (CSG) tam chce získať kapitál v objeme minimálne troch miliárd eur. Znamenalo by to, že ide o historicky najväčší primárny úpis akcií akejkoľvek svetovej zbrojárskej firmy, vyplýva z kalkulácie agentúry Bloomberg.

Upísaním akcií na amsterdamskej burze môže vzniknúť najväčšia česká burzovo obchodovaná firma. Nateraz sa však zdá, že trhová kapitalizácia zbrojárskej skupiny zatiaľ nebude stačiť na doterajšiu jednotku – energetickú spoločnosť ČEZ.
ČEZ má teraz trhovú hodnotu viac než 30 miliárd eur, investori podľa Bloombergu vidia ocenenie Czechoslovak Group po vstupe na burzu na úrovni zhruba 26,5 miliardy eur. Pokiaľ však bude geopolitické napätie ďalej hustnúť, z Czechoslovak Group môže byť hodnotnejšia firma ako energetický gigant čoskoro po vstupe na burzu.

Index na maximách
Takémuto scenáru nahráva vývoj súhrnného indexu akcií firiem európskeho zbrojárskeho priemyslu, ktorý viac ako dvadsať rokov zostavuje americká banka Goldman Sachs. Tento ukazovateľ uzatvoril v pondelok na svojom historickom maxime – bezmála 11 800 bodov.
Index zaznamenal svoj boom vlani po návrate amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Ten od začiatku svojho druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta USA spochybňuje zmysel NATO a potvrdzuje v očiach mnohých otáznik nad účasťou americkej armády v prípadných spojeneckých akciách.
Zároveň aliančných spojencov dotlačil k záväzku zvýšiť počas desiatich rokov obranné a súvisiace výdavky na úroveň päť percent hrubého domáceho produktu. Taký záväzok je vodou na mlyn nielen pre európske zbrojovky.

Na začiatku tohto roka rastú akcie európskych zbrojoviek najmä pre dianie okolo Grónska, ktoré by Trump rád získal pre Spojené štáty. Z toho by mohli profitovať najmä škandinávske zbrojovky, ako je nórsky Kongsberg či švédsky Saab.
Americká finančná spoločnosť Morningstar prognózuje, že akcie európskych zbrojoviek, ktoré analyticky pokrýva, sa tento rok zhodnotia priemerne o 20 percent aj napriek výraznému rastu v uplynulých rokoch.

Prvé miesto na svete v náraste tržieb
Skupina Czechoslovak Group zaznamenala v roku 2024 závratný rast tržieb z predaja zbraní a zo súvisiacich služieb, konkrétne o 193 percent na 3,6 miliardy dolárov. To tento priemyselno-technologický holding stavia na prvé miesto rebríčka stovky najväčších svetových výrobcov zbraní a dodávateľov súvisiacich služieb, ktorý zostavuje štokholmský inštitút SIPRI. Viac ako polovica obratu tejto skupiny súvisela predvlani s vojnovou situáciou na Ukrajine.

Stovka najväčších svetových výrobcov zbraní pritom dohromady zaznamenala nárast tržieb o 5,9 percenta na historicky rekordných 679 miliárd dolárov. Rekordné tržby za zbrane sú pritom podľa inštitútu výsledkom vzostupu najmä európskych producentov, rástli však aj americké zbrojovky. Zhruba dve tretiny európskych zbrojoviek vlani zvyšovali výrobnú kapacitu.

Majiteľ Czechoslovak Group Michal Strnad odhalil vlani v decembri pre agentúru Bloomberg zámery holdingu. „Chcem z CSG vybudovať najväčšiu firmu obranného priemyslu v Európe,“ zdôraznil.
Zbrojovke, ktorá vyrába zbrane, muníciu a vojenskú a inú techniku, podľa Strnada nahráva to, že žiadny z konkurentov nemá takú široko diverzifikovanú výrobu, nie je tak zásadne vývozne orientovaný ani tak výrazne nezávislý od armádnych zákaziek vlastnej krajiny. Prednosti svojej firmy chce jeden z najbohatších Čechov umocňovať napríklad akvizíciami v segmente dronov.

Zakladateľom priemyselno-technologického holdingu Czechoslovak Group je otec Michala Strnada Jaroslav.
História skupiny sa začala písať v roku 1995, keď Jaroslav Strnad založil spoločnosť Excalibur Army. Tá sa pôvodne venovala obchodu s vojenským materiálom a technikou, ktorú štát po skončení studenej vojny vyraďoval. Postupne sa rozrástla o výrobné a opravárenské kapacity v Česku aj na Slovensku.

https://standard.sk/1121103/akciovy-ind ... iesa-karty

[MiBi]

Ako zarobiť peniaze bez morálnych zábran?
Investujte do jadrových zbraní….
https://blog.sme.sk/nanias/veda-a-techn ... ych-zabran

[JUGGLER]

Ako zarobiť peniaze bez morálnych zábran?
Investujte do jadrových zbraní….
https://blog.sme.sk/nanias/veda-a-techn ... ych-zabran

Vyberám..ako sa biznisu so smrťou EU prispôsobila:

Firmy vyrábajúce jadrové zbrane (napr. Airbus, BAE Systems, Thales) môžu byť zaradené do ESG benchmarkov a udržateľných fondov, ak spĺňajú iné kritériá (napr. dodržiavanie ľudských práv podľa OSN/OECD). Rovnako sa to týka iných "kontroverzných" zbraní ako incendiary weapons (zápalné), depleted uranium (vyčerpaný urán), blinding lasers alebo lethal autonomous systems.
Táto zmena bola navrhnutá v júni 2025 ako súčasť Delegovanej regulácie (EU) 2025/1775, ktorá bola publikovaná v Oficiálnom vestníku EÚ 30. decembra 2025 a nadobudne platnosť 30. júna 2026.
Európsky parlament to de facto schválil 26. novembra 2025, napriek námietkam socialistov, zelených a ľavice, ktorí tvrdili, že to oslabuje pojem "zelených" investícií.

Ako to funguje: Výrobcovia jadrových zbraní míňajú milióny na lobovanie a financovanie think-tankov s cieľom ovplyvniť vládnu politiku a zabezpečiť trvalo vysokú úroveň vojenských výdavkov, čím chránia svoje zisky.

P.S. Už len dodám, že sem-tam je najlepšie vyprovokovať vojnu, aby sa minuli staré zásoby.

[incognito]

Ako zarobiť peniaze bez morálnych zábran?
Investujte do jadrových zbraní….
https://blog.sme.sk/nanias/veda-a-techn ... ych-zabran

Vyberám..ako sa biznisu so smrťou EU prispôsobila:

Firmy vyrábajúce jadrové zbrane (napr. Airbus, BAE Systems, Thales) môžu byť zaradené do ESG benchmarkov a udržateľných fondov, ak spĺňajú iné kritériá (napr. dodržiavanie ľudských práv podľa OSN/OECD). Rovnako sa to týka iných "kontroverzných" zbraní ako incendiary weapons (zápalné), depleted uranium (vyčerpaný urán), blinding lasers alebo lethal autonomous systems.
Táto zmena bola navrhnutá v júni 2025 ako súčasť Delegovanej regulácie (EU) 2025/1775, ktorá bola publikovaná v Oficiálnom vestníku EÚ 30. decembra 2025 a nadobudne platnosť 30. júna 2026.
Európsky parlament to de facto schválil 26. novembra 2025, napriek námietkam socialistov, zelených a ľavice, ktorí tvrdili, že to oslabuje pojem "zelených" investícií.

Ako to funguje: Výrobcovia jadrových zbraní míňajú milióny na lobovanie a financovanie think-tankov s cieľom ovplyvniť vládnu politiku a zabezpečiť trvalo vysokú úroveň vojenských výdavkov, čím chránia svoje zisky.

P.S. Už len dodám, že sem-tam je najlepšie vyprovokovať vojnu, aby sa minuli staré zásoby.

jasne, vojny treba vyvolavat, lebo samo o sebe je ludstvo uplne mierumilovne... co by to bolo aby niekde nebol aspon jeden konspirator...

[Velveet]

Sága o nemeckých vojnových lodiach



Nemecká obrovská fregata F126 bola vždy opisovaná v tých najsuperlatívnejších výrazoch. Najväčšia vojnová loď krajiny od druhej svetovej vojny. Najväčšia zákazka v histórii pre holandskú lodiarenskú spoločnosť Damen Naval, ktorá v roku 2020 vyhrala verejnú súťaž na stavbu štyroch týchto lodí.
Teraz sa však stala jednou z najväčších katastrof v oblasti nemeckých obranných nákupov, a to práve v čase, keď sa Berlín snaží stáť na čele európskeho zbrojenia.
Po sérii softvérových problémov, oneskorení a zvýšení nákladov sa úradníci chystajú v najbližších týždňoch zbaviť spoločnosť Damen jej úlohy hlavného dodávateľa. Musia sa rozhodnúť, či ju nahradia nemeckým konkurentom, alebo projekt odložia a akceptujú 2 miliardy eur nenávratných nákladov.
Tieto problémy vyvolali hlboké napätie medzi Berlínom a spoločnosťou Damen a zároveň hrozí, že v európskych námorných kapacitách vznikne medzera, keďže NATO posilňuje svoju obranu v Pobaltí.
„Pre Rusko je to ako keby naraz prišli narodeniny aj Vianoce,“ hovorí Johannes Peters, vedúci Centra pre námornú stratégiu a bezpečnosť na univerzite v Kieli. „Potrebujeme tieto lode. Ale čokoľvek si vyberieme, spôsobí to značné meškanie.“
Minister obrany Boris Pistorius vinu jednoznačne pripisuje spoločnosti Damen. Nemeckí úradníci poukazujú na nešťastné rozhodnutie spoločnosti zaviesť nový softvér na stavbu lodí pri realizácii veľkého a ambiciózneho projektu.
Keď sa spoločnosť borila s novým systémom, podľa ľudí oboznámených s projektom zistili projektanti, že káble a potrubia boli umiestnené na nesprávnych miestach. Neskôr z lodeníc vychádzali kusy ocele v nesprávnom tvare.
Odborníci z odvetvia, ktorí poznajú uvažovanie holandskej lodenice, však tvrdia, že hoci urobila chyby, je obetným baránkom za zlyhania nefunkčného nemeckého systému. Úradníci, hovoria, mali spletité požiadavky a boli nesmierne pomalí.
Projekt slúži ako varovný príklad, keďže úradníci v Berlíne plánujú reorganizáciu svojej agentúry pre vojenské obstarávanie, ktorá sa musí vyrovnať s výrazne rozšíreným rozpočtom na obranu vo výške 650 miliárd eur v rokoch 2025 až 2030 – čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcim piatim rokom.
Odhaľuje tiež tŕnistú realitu celoeurópskej obrannej spolupráce v čase, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá pred 11 rokmi ako nemecká ministerka obrany spustila výberové konanie na F126, presadzuje viac spoločných nákupov.
Nie je jediná. Šéf NATO Mark Rutte vyzval Európu, aby nielen viac utrácala, ale aby „utrácala lepšie“ prostredníctvom spoločných projektov.
Napriek tomu sa ani medzi Nemeckom a Holandskom – ktoré majú najužšie prepojené armády v Európe – nepodarilo zrealizovať cezhraničný plán výstavby fregát. Medzitým stojí francúzsko-nemecký program stíhacích lietadiel FCAS na pokraji zrútenia.
Rozhovory s viac ako tuctom vedúcich pracovníkov v odvetví, inžinierov, úradníkov a politikov vykresľujú projekt F126 ako obeť obrovského „kultúrneho stretu“ medzi holandským a nemeckým lodným staviteľstvom. Jeden z manažérov opisuje túto katastrofu ako „veľké wagnerovské drama“.
„Damen je dobrá lodná stavba, ktorá postavila dobré lode,“ hovorí Bastian Ernst, člen obranného výboru Spolkového snemu a spravodajca pre námorníctvo. „Myslím si však, že možno podcenili, čo znamená postaviť fregatu takej veľkosti a zložitosti pre nemeckého klienta.“
V roku 2015 von der Leyenová šokovala nemecké lodné staviteľstvá, ktoré sa potýkali s ťažkosťami, oznámením celoeurópskej súťaže na stavbu viacúčelovej bojovej lode. V tom čase bola ministerka obrany nahnevaná na konzorcium nemeckých lodných staviteľov na čele s Thyssenkrupp Marine Systems (TKMS) za to, že pokazili stavbu inej fregaty, F125. Odovzdanie tejto lode námorníctvu sa o mnoho rokov oneskorilo, keďže loď bola nadváhová a mala 1,3-stupňový náklon na pravobok.
Nové vojnové lode by mali mať dĺžku 166 metrov, hmotnosť 10 000 ton a mali by byť navrhnuté tak, aby mohli zostať na mori dlhší čas, podľa špecifikácií nemeckého námorníctva. Kľúčovou úlohou by bol boj proti ponorkám. V súlade s prísnymi normami nemeckého obstarávania obsahovali požiadavky viac ako 7 000 špecifikácií.
Samotný výberový proces trval päť rokov. Von der Leyenová opustila ministerstvo obrany a odišla do Bruselu v júli 2019, šesť mesiacov pred jeho ukončením.
Do tej doby dvaja zo štyroch hlavných uchádzačov odstúpili alebo boli vylúčení. Zostali dvaja: Damen, holandská rodinná spoločnosť, ktorej história siaha až do roku 1875, a German Naval Yards, ktorú vlastní francúzsko-libanonský podnikateľ.
Holanďania boli jasnými favoritmi. Napriek tomu to nezmenšilo šok, keď bola v januári 2020 verejne oznámená spoločnosť Damen ako hlavný dodávateľ v rámci kontraktu v hodnote 5,3 mld. eur na stavbu štyroch fregát MKS 180 – neskôr premenovaných na F126.
Politici z nemeckého severného pobrežia boli pobúrení, rovnako ako miestni stavitelia lodí a odborové zväzy.
Spoločnosť Damen, ktorá predtým stavala fregaty pre holandské námorníctvo, ako aj pre Belgicko, Grécko a Portugalsko, však predložila ponuku, ktorá sa úradníkom javila ako dobrá – s najlepšou cenou. Zaviazala sa tiež zabezpečiť, že väčšina stavebných prác prebehne v nemeckých lodeniciach, pričom 80 % prostriedkov projektu sa minie v krajine.
Spoločnosť Damen sa pustila do práce. Uzavrela dohodu so svojím hlavným nemeckým partnerom, hamburskou spoločnosťou Blohm + Voss, ktorá preslávila stavbou bojovej lode Bismarck, ktorá v máji 1941 potopila britský bojový krížnik. Podpísala tiež zmluvy s German Naval Yards, druhým v poradí v súťaži, a s niekoľkými desiatkami ďalších menších nemeckých podnikov.
Spoločnosť však už na začiatku urobila osudové rozhodnutie. Vedenie malo obavy o životnosť svojho fínskeho softvéru na stavbu lodí. Keďže loď F126 mala byť v prevádzke až do 50. rokov 21. storočia, nechceli používať produkt, ktorý by mohol byť v budúcnosti vyradený z ponuky.
Namiesto toho sa obrátili na návrhársky program s názvom 3DEXPERIENCE (3DX) od francúzskej skupiny Dassault Systèmes. Hoci je tento program široko používaný v automobilovom a leteckom priemysle, námorní inžinieri spoločnosti Damen mali problémy s ovládaním tejto platformy. Rovnako tak aj preťažené servery spoločnosti.
Keď konštruktéri začali kresliť plány lode, niektorým z nich sa podľa jednej z osôb oboznámených s prácou spoločnosti Damen zhasli obrazovky. Potom zistili, že káble, kanály a potrubia v modeloch boli nesprávne.
Nemeckí partneri spoločnosti Damen mali tiež problémy s prijímaním návrhov. Keď sa v lodeníc na severnom pobreží Nemecka začali vyrábať prvé kusy ocele, niektoré mali nesprávne rozmery, podľa troch osôb oboznámených s projektom.
Problémy ešte zhoršila potreba spolupracovať s nemeckými subdodávateľmi vzdialenými stovky kilometrov od sídla spoločnosti Damen vo Vlissingenu, z ktorých mnohí mali voči holandskej spoločnosti od začiatku výhrady.
Spoločnosť Dassault Systèmes vo svojom vyhlásení uviedla, že počas počiatočných fáz zavádzania systému 3DX spoločnosťou Damen „skutočne vznikli problémy“, vrátane „určitého zníženia výkonu systému a prerušenia služieb“. Uviedla, že spoločnosť nemá „žiadnu konkrétnu spomienku“ na problémy, ako sú prázdne obrazovky, problémy s návrhom káblov alebo deformované oceľové diely.
Spoločnosť Damen uviedla, že nie je schopná komentovať technické detaily projektu, ale že softvérové problémy „viedli k reťazovej reakcii v procese výstavby“.
Keďže softvérové problémy spôsobili chaos vo výstavbe, program F126 postupoval len 20 až 30 percentami plánovanej rýchlosti. Termín dodania prvej fregaty bol posunutý z roku 2028 na rok 2032.
Holandský manažér z odvetvia tvrdí, že najväčší holandský staviteľ lodí si musí položiť otázku, či mal novú platformu integrovať opatrnejšie.
On aj ďalší, ktorí poznajú skúsenosti spoločnosti Damen, však tvrdia, že je nespravodlivé, aby spoločnosť niesla všetku vinu za toto fiasko.
Podľa nich je veľkou časťou problému rozsiahla agentúra Bundeswehru pre obstarávanie so sídlom v Koblenzi, ktorá má po celom Nemecku 13 000 zamestnancov. Nakupuje všetko, čo nemeckí vojaci potrebujú, od uterákov a šľapiek až po tanky a stíhačky. Je tiež zodpovedná za riadenie veľkých projektov na mieru, vrátane fregát F126.
Problémy podľa dvoch osôb oboznámených so skúsenosťami spoločnosti Damen začali už na prvej schôdzi o postupe prác.
Úradníci pôvodne chceli vypísať verejnú súťaž na výstavbu pozemného testovacieho centra pre F126, čo by trvalo roky, kým partneri spoločnosti Damen z francúzskej skupiny obranných technológií Thales nenavrhli namiesto toho využiť ich existujúce zariadenie.
Podľa ľudí oboznámených s uvažovaním lodiarskej spoločnosti boli výzvy pre Damen oveľa hlbšie. Holandská spoločnosť bola zvyknutá na postup postupného schvaľovania, pri ktorom sa počas procesu vylepšoval návrh. Nemeckí úradníci však povolili podpísanie každej časti plánu až vtedy, keď bola úplne finalizovaná. Na každé schválenie alebo zamietnutie mali úradníci vnútornú 20-dňovú lehotu, ktorú však „nikdy“ nedodržali, hovorí jedna z osôb oboznámených so skúsenosťami spoločnosti.
Nemecké vojenské obstarávanie je tiež známe svojimi prísnymi špecifikáciami. Jeden inžinier zapojený do projektu hovorí, že tisíce stránok pokynov obsahovali „akú kľučku dverí použiť, aký vypínač použiť a ako ho umiestniť“. „Nepreháňam,“ hovorí. „Naozaj sú takí.“
Proces výstavby ešte viac skomplikovala skutočnosť, že úradníci zodpovední za obstarávanie trvali na papierových, a nie digitálnych dokumentoch. Rutinné odmietali výkresy predložené v angličtine.
„Nikto iný takto nepracuje – len Nemci,“ hovorí jedna osoba oboznámená s frustráciami Holanďanov. „A práve preto majú na krku tieto národné katastrofy len Nemci.“
Vládni úradníci aj vedúci predstavitelia priemyslu tvrdia, že procesy obstarávania sa od rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zlepšili vďaka snahám o urýchlenie pod vedením Pistoriusa. Počet schválených veľkých projektov stúpol z 46 v roku 2021 na rekordných 103 v minulom roku.
Ale ako znamenie, že problémy pretrvávajú, Pistorius minulý rok požiadal jedného zo svojich ministrov, aby vypracoval návrhy na reformu agentúry pre obranné obstarávanie, s termínom do budúceho mesiaca.
Kritici poukazujú aj na nedostatky v monitorovaní veľkých projektov.
Na slávnostnom položení kýlu lode F126 v baltskom meste Wolgast v júni 2024 Pistorius oznámil dohodu v hodnote 3 mld. EUR o kúpe ďalších dvoch lodí nad rámec plánovaných štyroch.
O mesiac neskôr správa o stave obstarávacích projektov, ktorú zverejnilo jeho vlastné ministerstvo, upozornila na IT problémy s loďou F126, ktorá v tom čase už prekročila rozpočet o 800 mil. EUR. Ernst, spravodajca pre námorníctvo, tvrdí, že úradníci zodpovední za obstarávanie „proste nekomunikovali jasne, ani s politikmi“.
Úrad pre obstarávanie v Koblenzi povedal denníku FT, že nemôže komentovať jednotlivé obvinenia, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho projektu, ale uviedol, že projekty v oblasti stavby lodí sú „veľmi komplexné“ a často si vyžadujú spoločné riešenia v reakcii na vzniknuté výzvy.
Uviedla, že schvaľovacie procesy sú nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania zmluvy a ochranu bezpečnosti vojenského personálu.
Spoločnosť Damen vo vyhlásení pre FT uviedla, že od začiatku až dodnes „pracovala v duchu vzájomnej dôvery s nemeckým klientom a nemeckými orgánmi“.
Jedna vec, ktorú nemeckí úradníci zrejme zvládli správne, je zmluva na loď. Vďaka platbám viazaným na jasne definované míľniky mohli zadržať finančné prostriedky spoločnosti Damen, keď sa problémy dostali na povrch – rozhodnutie, ktoré v roku 2025 doviedlo holandskú spoločnosť na pokraj bankrotu. Odvtedy sa finančne zotavila a trvá na tom, že softvérové problémy prekonala. Výroba fregát je podľa nej „v súčasnosti v plnom prúde“. Pre reputáciu skupiny v Nemecku je však už neskoro.
Nemeckí úradníci sa domnievajú, že výber holandskej spoločnosti bol od začiatku chybou. „Zmluva bola pre nich o jednu alebo dve miliardy eur príliš veľká,“ hovorí vysokopostavený nemecký vojenský úradník. Spoločnosť Damen sa k tomuto tvrdeniu odmietla vyjadriť, ale uviedla, že je „solídnym“ staviteľom lodí s „dlhou radou úspešných námorných projektov“ za sebou. Tento rok podpísala dve zmluvy na dodávku svojich návrhov lodí pre americké a austrálske námorníctvo.
Spoločnosť Damen sa teraz blíži ku koncu šesťmesačných rokovaní o vzdaní sa svojej úlohy hlavného dodávateľa projektu. Na prevzatie projektu je pripravený lodný staviteľ Naval Vessels Lürssen so sídlom v Brémach a jeho sesterská spoločnosť Blohm + Voss, pôvodný nemecký partner holandskej spoločnosti – obe boli minulý mesiac kúpené zbrojárskym gigantom Rheinmetall.
Generálny riaditeľ spoločnosti Rheinmetall Armin Papperger uviedol, že je pripravený a ochotný prevziať plnú zodpovednosť za lode F126, hoci niektoré osobnosti z odvetvia spochybňujú múdrosť tohto nápadu.
Konštrukčné údaje už boli úspešne odovzdané spoločnosti Rheinmetall a jej novej námornej skupine. Pokrok v stavbe sa zrýchlil.
Papperger takmer určite požiada o viac peňazí, ako je 10 miliárd eur vyčlenených na projekt. Pravdepodobne sa tiež bude snažiť zbaviť spoločnosť Rheinmetall akejkoľvek zodpovednosti za minulé chyby. Predbežná dohoda o prevzatí by mala byť finalizovaná v najbližších týždňoch, ale stále bude vyžadovať schválenie mocným rozpočtovým výborom Spolkového snemu.
Súčasne nemecká vláda hľadá dočasné riešenie alebo dokonca únikovú cestu z projektu F126, ak by cena a podmienky požadované spoločnosťou Rheinmetall presiahli možnosti Berlína. Akékoľvek rozhodnutie o formálnom ukončení projektu by však znamenalo, že 2 miliardy eur, ktoré sa naň už vynaložili, by boli navždy stratené.
Minulý mesiac vláda oznámila plány na nákup štyroch sériovo vyrábaných fregát MEKO A-200 od nemeckého výrobcu lodí TKMS, pričom prvá z nich má byť dodaná koncom roka 2029. Každá z nich stojí približne 1 mld. eur, sú menšie a nie sú šité na mieru nemeckým požiadavkám ako plánované F126. Nemeckí predstavitelia nevylučujú, že budú mať obidva typy.
Ernst odhaduje, že celkové náklady na to, čo nemecké ministerstvo obrany nazvalo „dvojitým prístupom“, by mohli dosiahnuť 16 až 18 miliárd eur – viac ako trojnásobok nákladov na projekt oznámený v roku 2020. Spoločnosť Damen je podľa ľudí oboznámených s jej uvažovaním v súkromí rada, že sa zbavila svojej vedúcej úlohy. „Minimalizuje to pre nich finančné riziko,“ hovorí jeden z nich.
Nemeckí predstavitelia naďalej trvajú na tom, že zodpovednosť za túto ságu nesie spoločnosť Damen. Zostávajú však hlbšie otázky o tom, ako mohol taký veľký projekt zlyhať a či je nemecký systém verejného obstarávania pripravený na výzvu v hodnote 650 mld. eur.
Počas funkčného obdobia von der Leyenovej zriadila jej ministerka zodpovedná za zbrojenie – bývalá konzultantka spoločnosti McKinsey Katrin Suderová – špeciálnu jednotku verejného obstarávania na dohľad nad projektom F126 a dvoma ďalšími vlajkovými projektmi. Cieľom bolo obísť tradičné štruktúry a vytvoriť štíhlejšiu rozhodovaciu štruktúru.
Avšak, čo je varovným príkladom pre Pistoriusa, jednotka bola zrušená nástupcom von der Leyenovej uprostred silného odporu zo strany zamestnancov agentúry. Von der Leyenová a Suderová sa samy ocitli v centre kontroverzie ohľadom svojich vlastných postupov pri verejnom obstarávaní, keď boli zmluvy v hodnote desiatok miliónov eur udelené externým konzultantom.
Fregata zďaleka nie je jediným projektom, ktorý v Nemecku stroskotal. Pistorius má tiež starosti s projektom v hodnote 20 miliárd eur zameraným na digitalizáciu komunikácie nemeckých pozemných síl.
„Ak sa pozriete na všetky tieto komplexné programy, máte tam toľko nenávratných nákladov,“ hovorí jeden bývalý vysokopostavený vládny úradník. „V skutočnosti nejde o F126 – stalo sa to mnohým programom. Prečo sa nikto nepýta, prečo tieto projekty kolabujú?

[Velveet]

Dodávatelia v oblasti obrany sa predháňajú v boji o vojnové zákazky

Vojna na Ukrajine zásadným spôsobom ovplyvnila situáciu mnohých dodávateľov v obrannom priemysle, pričom objem objednávok a tržby dosiahli rekordné hodnoty. Konflikt na Blízkom východe sľubuje ďalší prílev finančných prostriedkov do tohto sektora, keďže USA a ich spojenci sa ponáhľajú doplniť svoje zásoby zbraní.
V Washingtone požiadala Trumpova administratíva minulý týždeň Kongres o 1,5 bilióna dolárov na obranné výdavky na budúci rok. Pentagón požiadal Biely dom, aby zároveň predložil Kongresu žiadosť o ďalších 200 miliárd dolárov na financovanie vojny v Iráne.
„Zabíjanie zlých chlapcov stojí peniaze,“ povedal minulý mesiac americký minister obrany Pete Hegseth.
Nie je isté, či tieto žiadosti budú schválené, ani v akej výške, ale je jasné, že vojna na Blízkom východe výrazne vyčerpala zásoby niektorých vlajkových lodí amerických rakiet a systémov protivzdušnej obrany, ktoré vyrobili dvaja najväčší svetoví dodávatelia v oblasti obrany, spoločnosti RTX a Lockheed Martin.
Podľa výskumu zverejneného Royal United Services Institute (Rusi) USA spolu s koaličnými silami za prvých 16 dní vojny spotrebovali viac ako 11 200 kusov munície v odhadovanej hodnote 26 miliárd dolárov.
Medzi nimi bolo viac ako 1 200 protiraketových systémov RTX Patriot, stovky ich rakiet Tomahawk s dlhým doletom a viac ako 300 zachytávačov Thaad vyrobených spoločnosťou Lockheed.
„Počet útočných a obranných rakiet, ktoré sa spotrebúvajú v súčasnej operácii, je, úprimne povedané, desivý,“ povedal Tom Karako, riaditeľ projektu protiraketovej obrany v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie.
„Je to desivé, pretože tieto veci potrebujeme na odrádzanie od konfliktov a dobrodružných akcií v Tichomorí,“ povedal s odkazom na obavy USA z potenciálnej hrozby, ktorú predstavuje Čína voči Taiwanu.
Očakáva sa, že spoločnosti RTX, Lockheed a ďalší veľký výrobca obranných zariadení Northrop Grumman budú najväčšími príjemcami zahraničných vojenských predajov v hodnote 16,5 miliardy dolárov do štátov Perzského zálivu, ktoré od začiatku vojny schválilo americké ministerstvo zahraničných vecí.
Minulú stredu Pentagon oznámil, že spoločnosť Boeing, ktorá vyrába senzory „hľadača“ pre riadené strely zem-vzduch Patriot Pac-3 spoločnosti Lockheed, strojnásobí výrobu na základe novej sedemročnej rámcovej dohody.
FT minulý týždeň informoval, že Hegsethov maklér v spoločnosti Morgan Stanley sa pokúsil uskutočniť investíciu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov do ETF fondu Defense Industrials Active spoločnosti BlackRock krátko predtým, ako USA začali útok proti Iránu. Pentagon túto informáciu poprel, zatiaľ čo spoločnosti Morgan Stanley a BlackRock sa odmietli vyjadriť.
ETF kótovaný na burze Nasdaq, medzi najväčšie podiely ktorého patria spoločnosti RTX, Lockheed a Northrop, klesol od začiatku vojny s Iránom takmer o desatinu. Investícia do ETF v hodnote 3,2 mld. USD sa nakoniec neuskutočnila a nie je jasné, či boli realizované alternatívne investície súvisiace s obranným priemyslom.
O podiel na vyšších vojenských výdavkoch nesúťažia len najväčšie svetové obranné spoločnosti.
Keďže rakety Patriot stoja viac ako 3 milióny dolárov za kus a ich výroba trvá mesiace, vlády hľadajú lacnejšie alternatívy, keďže konflikt s Iránom podčiarkuje ponaučenia z Ukrajiny, vrátane dôležitosti nákladovo efektívneho spôsobu boja proti masovo vyrábaným lacným dronom.
Juhokórejský špecialista na raketovú obranu, LIG Nex1, sa stal kľúčovým príjemcom vďaka svojmu systému protivzdušnej obrany stredného dosahu, ktorý je lacnejší ako Patriot od spoločnosti RTX.
Produkt spoločnosti, Cheongung-II (M-SAM II), sa už predal do Saudskej Arábie, Iraku a Spojených arabských emirátov. Hoci sa odvtedy akcie skupiny opäť prepadli, na začiatku vojny s Iránom poskočili o viac ako 40 percent.
Investori nakúpili aj akcie izraelskej spoločnosti Elbit Systems, čím sa táto obranná skupina v polovici marca katapultovala na pozíciu najcennejšej spoločnosti na telavivskej burze.
Izrael minulý týždeň schválil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu a zároveň uzavrel novú zmluvu so spoločnosťou Elbit na výrobu 155-milimetrových nábojov.
„Konflikt s Iránom ukázal, že potrebujeme viac takzvaných tradičných munícií od spoločností ako Lockheed Martin a Honeywell, ale tiež ukázal, že potrebujeme viac netradičných munícií a že nestačí len naďalej nakupovať to, čo sme nakupovali v minulosti,“ povedal Jerry McGinn, bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Northrop Grumman a riaditeľ centra pre priemyselnú základňu v think-tanku CSIS.
Medzi obrannými start-upmi patrí medzi príjemcov aj skupina SpektreWorks so sídlom v Arizone, ktorá stojí za dronmi LowCost Uncrewed Combat Attack System (Lucas). Tie boli vyvinuté prostredníctvom reverzného inžinierstva iránskych dronov Shahed a nasadené USA, ktoré začali drony používať už v prvých 24 hodinách vojny.
Akcie spoločností AeroVironment a Unusual Machines kótovaných na americkej burze tiež nedávno poskočili, keďže investori stavili na to, že títo dvaja výrobcovia dronov budú podobne profitovať z výdavkov Pentagónu.
Americké vzdušné sily a jednotka pre inováciu v obrane Pentagónu vyvíjajú nízkonákladovú alternatívu k riadenej strele s názvom „Franklin“, pomenovanú po speváčke soulu Aretha Franklin.
Soren Monroe-Anderson, výkonný riaditeľ spoločnosti Neros, start-upu z Los Angeles, ktorý vyrába útočné drony nasadzované ukrajinskou armádou proti Rusku, uviedol, že „signál dopytu“ zo strany Pentagónu sa „rapídne zvýšil“ odvtedy, čo pred mesiacom začala bombardovacia kampaň USA a Izraela.
„Zistili sme, že je potrebné mať systémy pripravené na okamžité použitie v prípade naliehavých požiadaviek, čo sme predtým nezažili,“ povedal a dodal, že spoločnosť Neros „prehodnocuje priority [dodávok] na základe pokynov, ktoré dostávame od vládnych zákazníkov“.
V posledných rokoch už do desiatok vývojárov systémov na boj proti dronom prúdili peniaze z rizikového kapitálu, ktoré podporili spoločnosti vrátane mníchovskej Tytan Technologies, britskej Cambridge Aerospace a lotyšskej Origin Robotics. Estónska spoločnosť Frankenburg Technologies vyvíja protilietadlové strely riadené umelou inteligenciou a tvrdí, že budú „10-krát cenovo dostupnejšie“ ako tradičné zbrane.
Niekoľko európskych start-upov nedávno informovalo denník FT, že vlády na Blízkom východe ich kontaktovali s cieľom zabezpečiť dodávky.
V súťaži o lacnejšie možnosti protivzdušnej obrany investuje mnoho etablovaných dodávateľov, od nemeckej spoločnosti Rheinmetall po BAE Systems, do celého spektra technológií, aby vládam ponúkli viacero úrovní ochrany v rôznych dosahoch.
Európsky šampión v oblasti rakiet, spoločnosť MBDA, vyrobí pre nemeckú vládu lacnú raketu s názvom Defend-Air. Spoločnosť RTX nedávno predviedla americkej armáde novú, lacnejšiu verziu svojho systému na boj proti dronom Coyote.
Robert Stallard, analytik spoločnosti Vertical Research, uviedol ďalšie nízkonákladové riešenia, vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na riadenú energiu, riadené rakety a „inteligentné“ guľomety.
Napriek ponúkaným vyšším výdavkom odborníci uviedli, že spoločnosti stále potrebujú zabezpečiť zmluvy, aby mohli rýchlo zvýšiť produkciu. Akcie niektorých popredných dodávateľov stúpli, keď vypukla vojna, ale odvtedy opäť klesli v dôsledku všeobecnej neistoty investorov ohľadom širších ekonomických dôsledkov.
Podľa podplukovníka Jaharu Matiseka, jedného z autorov výskumu Rusi, sa etablovaní dodávatelia „dohodli na štvornásobnom zvýšení produkcie, ale potrebujú financované objednávky“. Ich posolstvo, dodal, bolo: „Už sme sa príliš mnohokrát popálili.“
Ministerstvo obrany USA nedávno podpísalo sériu dlhodobých rámcových dohôd, okrem iného s firmami Boeing, L3Harris a Honeywell Aerospace, ako aj s britskou spoločnosťou BAE Systems, avšak zatiaľ nejde o pevné objednávky.
Stacie Pettyjohnová, riaditeľka obranného programu v think-tanku Center for New American Security, uviedla, že napriek sľubu Trumpovej administratívy zamerať sa na elimináciu prekročenia nákladov a oneskorení v obranných nákupoch, v praxi stále neposkytuje veľkým americkým obranným koncernom dlhodobé zmluvy, ktoré potrebujú na zvýšenie výrobnej kapacity.
Kľúčovým problémom je, že menším dodávateľom v dodávateľskom reťazci chýba schopnosť realizovať počiatočné investície. „Mnohé z týchto prekážok nie sú u... najväčších spoločností, ale u dodávateľov nižšej úrovne, ktorých je v krajine možno len dva alebo tri a ktorí vyrábajú konkrétnu súčiastku,“ uviedla Pettyjohn.
„Môže tak nastať situácia, keď napríklad chcete vyrobiť viac raketových motorov na tuhé palivo, ale zistíte, že nejaká malá firma v Ohiu nevyrobila dostatok spojovacích prvkov alebo dýz, ktoré potrebujete