Irán

[JUGGLER]

Páchajú vojnové zločiny:

Útoky USA a Izraela si vyžiadali 250 obetí medzi iránskymi študentmi a učiteľmi

Od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu zahynulo najmenej 250 študentov a učiteľov a terčom útokov sa stalo 600 vzdelávacích zariadení.
Hossein Sadeghi, vedúci Centra pre informácie a vzťahy s verejnosťou pri iránskom ministerstve školstva, uviedol pre tlačovú agentúru IRNA, že pri útokoch bolo zranených aj 184 študentov a učiteľov.
V Teheráne zahynulo 16 študentov a päť učiteľov, pričom osem študentov a päť pedagógov utrpelo zranenia, uviedol.
Od 28. februára bolo poškodených približne 200 administratívnych, kultúrnych a vzdelávacích zariadení, povedal Sadeghi.

[Trumpeta1978]

1/Po útoku Íránu a Hizballáhu hoří rafinerie v Haifě.
2/Španělsko uzavřelo vzdušný prostor pro všechny lety související s válkou USA a Izraele proti Íránu. Uvedlo, že se konfliktu nechce jakkoli účastnit. Opatření znemožňuje americkým letadlům využívat španělský vzdušný prostor.
Válku považuje vláda za jednostrannou a nelegální. Premiér země Pedro Sánchez kritizuje americké a izraelské útoky na Írán jako bezohledné.
3/Trump: USA by se mohly zmocnit íránského ostrova Charg

[jaroslav80]

3/Trump: USA by se mohly zmocnit íránského ostrova Charg

To je reci okolo toho - ved ked mam nejaku genialnu myslienku a chcem ju urobit, tak ju urobim. A nie ze robim PR tanceky okolo toho mesiac.
Ved uz pred mesiacom to tam mohol odpalit - a zaroven prist o ropny priemysel sejkov. Na co caka ten blazon?!?

[iosephus]

Mar 3: "We won the war."
Mar 7: "We defeated Iran."
Mar 9: "We must attack Iran." "The war is ending almost completely, and very beautifully."
Mar 12: "We did win, but we haven't won completely yet."
Mar 13: "We won the war."
Mar 14: "Please help us."
Mar 15: "If you don't help us, I will certainly remember it."
Mar 16: "Actually, we don't need any help at all." "I was just testing to see who's listening to me." "If NATO doesn't help, they will suffer something very bad."
Mar 17: "We neither need nor want NATO's help." "I don't need Congressional approval to withdraw from NATO."
Mar 18: "Our allies must cooperate in reopening the Strait of Hormuz."
Mar 19: "US allies need to get a grip -step up and help open the Strait of Hormuz"
Mar 20: "NATO are cowards."
Mar 21: "We don't use it, we don't need to open it."
Mar 22: "This is the last time. I will give Iran 48 hours." "Iran is Dead"
Mar 23: "We are giving them more time."
Mar 24: "The war is nearing its end."
Mar 25: "We are still negotiating."
Mar 26: "Iran is begging for peace. They gave us a gift. We will give them more time."
Mar 27: "Talks with iran are going very well"
Mar 28: "War will be over soon"
Mar 29: "Maybe we take Kharg island, maybe we dont"
Mar 30: "Open the Strait or we will obliterate all energy infrastructure and oil wells"
Mar 31: "We dont need the strait, we got plenty of oil. Get it yourself UK."

[JUGGLER]

Rakúsko odmietlo povoliť USA prelety vojenských lietadiel ponad svoje územie

Rakúske ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že zamietlo všetky žiadosti Spojených štátov o prelety amerických vojenských lietadiel smerujúcich na Blízky východ ponad svoje územie.

Hovorca rezortu obrany Michael Bauer uviedol, že žiadostí bolo „niekoľko“ a Rakúsko ich nemohlo schváliť pre svoj zákon o neutralite.
„Žiadosti skutočne boli a od začiatku boli zamietnuté,“ uviedol s tým, že podobné žiadosti od krajín vo vojne bývajú vždy odmietnuté.

Podobný krok v pondelok oznámilo aj Španielsko.
„Toto rozhodnutie je súčasťou rozhodnutia, ktoré už urobila španielska vláda, nezúčastňovať sa na vojne, ktorá bola začatá jednostranne a proti medzinárodnému právu, a neprispievať k nej,“ uviedol vtedy španielsky vicepremiér a minister hospodárstva Carlos Cuerpo pre rozhlasovú stanicu Cadena Ser.



Dvojitý zásah zničil dôležitý diaľničný most medzi Teheránom a Karadžom

Najmenej dvaja ľudia zomreli pri štvrtkovom americko-izraelských leteckých útokoch, ktoré zasiahli dôležitý most B1 na diaľnici spájajúcej dve veľké iránske mestá - Teherán a Karadž.

Krátko po útoku americký prezident Donald Trump zverejnil na svojej platforme Truth Social príspevok, v ktorom napísal, že najväčší most v Iráne sa zrútil a už nikdy sa nebude dať použiť.

„Bude toho nasledovať ešte viac,“ uviedol Trump.
Veľkými písmenami dodal: „Nastal čas, aby Irán uzavrel dohodu, kým nebude neskoro, a z toho, že sa stále môže stať skvelou krajinou, nezostane nič!“

Most bol podľa agentúry Fárs blízkej Revolučným gardám cieľom dvoch útokov.
Zástupca guvernéra provincie Alborz pre agentúru ISNA povedal, že pri prvom zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.

K druhému úderu došlo v čase, keď záchranné zložky pomáhali ľuďom zraneným pri predchádzajúcom útoku. Úrady vyzvali civilistov, aby sa miestu vyhli.

Most B1 je významné infraštruktúrne dielo na severnom obchvate mesta Karadž.
Dlhý je približne 1050 metrov a jeho výška sa udáva v rozmedzí 132 až 156 metrov, preto je považovaný za najvyšší most na Blízkom východe.
Slávnostne otvorený bol začiatkom tohto roka. Iránska televízia Press TV informovala, že jeho výstavba stála 400 miliónov dolárov.

[iosephus]

https://standard.sk/1182844/hormuzsky-p ... avi-usakov
Hormuzský prieliv je pre Rusko otvorený, vraví Ušakov

Nie žeby Rusko Hormuz potrebovalo otvoriť, ale podľa mňa sa umýselne nehovorí o tom, že Hormuz je otvorený pre každého, kto nezaplatí v dolároch.

[iosephus]

Veľký deň pre iránsku armádu na Veľký piatok.
Irán v jeden deň potvrdil zostrelenie troch amerických cieľov F-15E, A-10 a UH-60 Black Hawk.

Keďže F-15E sa už nevyrába, náhrada v podobe F-15EX Eagle stojí cca 138 miliónov,
rovnako je to v prípade už nevyrábaného A-10, cena cca 50 miliónov,
vrtuľník Black Hawk asi za 20 miliónov. Samozrejme bez munície, pilota a bez údržby.

Jeden pilot naďalej nezvestný, to bude tiež vzácny úlovok pre Irán, ak sa ho podarí nájsť.

[jaroslav80]

Uvidime co Trump v hysterii urobi. Ako vzdy, nic dobre ani rozumne.

[Trumpeta1978]

Irán oznámil mediátorom, že obmedzí denné plavby lodí cez Hormuzský prieliv na približne 12 a bude vyberať mýto v rámci prímeria, ktoré dosiahol prezident Trump.

Lode prechádzajúce Hormuzským prielivom sa musia koordinovať s Zborom islamských revolučných gárd a platiť poplatky v kryptomenách alebo čínskych juanoch.

USA verejne presadzujú voľný a otvorený prieliv, ale Irán nepovoľuje svoj vplyv, čo znepokojuje producentov a spotrebiteľov energie v Perzskom zálive.

[Trumpeta1978]

Ako Čína udržiava iránsky ropný priemysel nad vodou

Ryan Knutson: Iránsky ropný priemysel je už takmer desať rokov pod prísnymi sankciami a USA ukladajú sankcie všetkým krajinám, ktoré ho kupujú. Napriek tomu Irán našiel spôsob, ako svoju ropu naďalej predávať, predovšetkým prostredníctvom rozsiahlej podzemnej siete.

Rečník 3: Tieto takzvané tieňové flotily lodí -

Rečník 2: Tankery navrhnuté špeciálne na to, aby sa vyhli monitorovaniu a sankciám.

Rečník 3: Pre Irán sa táto sieť stala kľúčovým nástrojom na udržanie príjmov z ropy napriek...

Ryan Knutson: Po útoku USA a Izraela na Irán Irán uzavrel Hormuzský prieliv, čím zabránil ostatným krajinám Blízkeho východu vo vývoze ropy. Irán však naďalej umožňuje tejto flotile duchov bezpečný prechod. Aké dôležité je to pre prežitie iránskeho režimu?

Rory Jones: Nemyslím si, že Irán by túto vojnu nevyhnutne dokázal viesť bez miliárd a miliárd dolárov, ktoré dostal, čo je ekvivalent dolárov, ktoré získal z predaja ropy v priebehu rokov. Takže to je pre Irán ročne značná suma peňazí a je to pre krajinu životne dôležité lano.

Ryan Knutson: To znamená, až do minulého týždňa. Po stroskotaní mierových rozhovorov Trump oznámil námornú blokádu iránskych prístavov v Perzskom zálive v snahe zastaviť ich fiktívnu flotilu. Náš kolega Rory Jones sa venuje tomu, ako peniaze prúdia po svete a ako blokáda ovplyvňuje túto podzemnú sieť.

Rory Jones: Irán a krajiny ako Rusko a Venezuela, na ktoré boli uvalené sankcie, použili túto tieňovú flotilu tankerov na prepravu sankcionovanej ropy po celom svete. Americká blokáda však ukázala, že na narušenie celej tejto operácie môžete pomerne ľahko použiť silu, a dokonca aj hrozbu silou, pretože na to nemusíte nevyhnutne ani zachytiť lode. Stačí vytvoriť pocit strachu, že to USA urobia.

Ryan Knutson: Vitajte v The Journal, našej relácii o peniazoch, biznise a moci. Volám sa Ryan Knutson. Je streda 22. apríla. V relácii sa predstaví flotila duchov, ktorá financuje vojnové úsilie Iránu. Počas svojho prvého funkčného obdobia prezident Trump odstúpil od jadrovej dohody, ktorú Obamova administratíva uzavrela s Iránom, a zaviedol to, čo nazval kampaňou maximálneho nátlaku v nádeji, že Irán sa vzdá svojich jadrových ambícií. Tu je vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo.

Mike Pompeo: Máme povinnosť vyvinúť maximálny tlak na schopnosť režimu generovať a presúvať peniaze a my to aj urobíme.

Rory Jones: A jeho cieľom je znížiť vývoz iránskej ropy na nulu. Chceme teda prerušiť túto finančnú záchrannú lano, ktoré tvorí obrovskú časť ročného rozpočtu Iránu.

Ryan Knutson: USA pohrozili sankciami voči všetkým kupujúcim iránskej ropy, čím v podstate znížili počet zákazníkov krajiny.

Rory Jones: Takže boli krajiny v Európe a Ázii, ktoré kupovali... Sú to spojenci USA, ktorí predtým kupovali iránsku ropu, ale potom všetci odišli a objavil sa len jeden skutočne významný kupec, a to bola Čína.

Ryan Knutson: Čína teraz kupuje 80 až 90 % iránskej ropy. Jedným z dôvodov je, že o ňu nie je veľká konkurencia, čo ju robí oveľa lacnejšou. Ďalším dôvodom je, že Čína úplne nesúhlasí so sankčnou politikou USA.

Rory Jones: Postoj Číny k sankciám USA je taký, že ich nepodporuje a myslí si, že ide o jednostranný krok USA a že je to politika USA, ale zároveň si myslí, že nemusí sankcie USA presadzovať. Pre Čínu je to aj geopolitické. Čína má s Iránom oveľa hlbší vzťah, než len nákup jeho ropy. Keďže Irán je pod sankciami USA už veľmi dlho, musel vytvoriť tieto alternatívne obchodné siete s krajinami, ktoré sú k nemu priateľskejšie, a Čína je jednou z nich, a preto nakupuje veľa tovaru z Číny. Čína v Iráne buduje rozsiahlu infraštruktúru. Existuje tam teda hlboký obchodný vzťah a Čína videla príležitosť nielen získať lacnú ropu, ale aj pomôcť priateľovi a zároveň podkopať záujmy USA.

Ryan Knutson: Oficiálne stanovisko Číny je, že nedováža iránsku ropu. Čínske colné orgány nehlásili žiadny dovoz ropy z Iránu od roku 2023. Namiesto toho sa zdá, že Čína spolupracuje s Iránom na zamaskovaní svojich nákupov.

Rory Jones: Navonok nehovoria: „Dovážame iránsku ropu v rozpore s politikou USA.“ A tak zahmlievanie a maskovanie iránskej ropy dáva Číne vierohodnú možnosť poprieť, možnosť povedať, že dovážame malajzijskú alebo ománsku ropu.

Ryan Knutson: Vysvetlite mi, ako Irán dostáva svoju ropu do Číny prostredníctvom tejto fiktívnej flotily. Ako táto fiktívna flotila funguje?

Rory Jones: Flotila duchov, Irán čerpá ropu a táto ropa sa potom nakladá na lode. Jedna konkrétna iránska loď, ktorá by mohla byť súčasťou flotily duchov tankerov, by sa naložila iránskou ropou a presunula by sa z Perzského zálivu, kde by nabrala iránsku ropu, a potom by mohla ísť do Ománskeho zálivu do stredu mora. A v tom momente by mohla vypnúť sledovací systém, ktorý by mala mať na tankeri a ktorý hlási jej polohu. A v tom momente by ste mohli vidieť ďalšiu loď, ako sa priblíži k prvej lodi, a videli by ste, ako sa ropa presúva medzi rôznymi loďami, a to sa nazýva prekládka z lode na loď. A tak by sa táto druhá loď mohla prevrátiť až do Ázie a dostať sa do a okolo Malajzie a Singapuru. A potom by mohlo dôjsť k ďalšej prekládke z lode na loď a menšia loď by potom presunula túto ropu do čínskeho prístavu, kde by sa rafinovala. A ide o snahu zahmliecť, odkiaľ táto ropa pochádza.

Ryan Knutson: Znie to dosť zákerne.

Rory Jones: Áno, je to šikovné aj prefíkané, povedal by som.

Ryan Knutson: Podľa jednej analytickej skupiny sa odhaduje, že tieňovú flotilu slúžiacu Iránu tvorí viac ako 500 lodí. A Irán nie je jedinou krajinou, ktorá používa tieňovú flotilu, aby sa vyhla sankciám. Rusko, Venezuela a ďalšie krajiny majú tiež svoje vlastné verzie toho istého systému. Analytici spoločne odhadujú, že existuje globálna tieňová flotila s viac ako tisíckou, väčšinou starnúcich lodí, ktoré všetky používajú rovnaké techniky na skrytie svojich pohybov, ako je vypínanie lokalizačných transpondérov a častá zmena názvu a vlajky plavidla. Kto vlastní tieňovú flotilu? Určite to nie je len jedna spoločnosť alebo jedna krajina.

Rory Jones: Nie, to je úplná pravda. Áno. V podstate je ťažké to sledovať, pretože mnohé vlastnícke štruktúry týchto tankerov sú nepriehľadné. Americké think-tanky hlásia, že existuje čínska prepojená spoločnosť, ktorá vlastní flotilu tankerov, a preto je často ťažké vystopovať jednotlivcov a spoločnosti, ktoré z flotily profitujú.

Ryan Knutson: Základom tejto flotily je komplexný systém krycích spoločností.

Rory Jones: Takže iránske schránkové spoločnosti, ktoré si prenajímajú tieto lode, môžu vytvárať falošné faktúry, ktoré ukazujú, že ropa pochádza z iného miesta, ako je Malajzia alebo Omán. A tak vzniká tento zložitý tanec, kde sú tieto tankery zapojené do prepravy ropy. A zároveň existuje množstvo schránkových spoločností a sprostredkovateľov, ktorí sa všetci snažia zamaskovať, odkiaľ táto ropa pochádza.

Ryan Knutson: Je táto tieňová flotila dobre namazaný stroj? Alebo sa v tomto procese často vyskytujú zádrhely?

Rory Jones: Myslím si, že na základe toho, koľko Irán dokázal predať, by sa dalo tvrdiť, že ide o celkom dobre namazaný stroj, ale videli sme, že občas sa vyskytli problémy. USA v skutočnosti obvinili niektoré osoby a spoločnosti zapojené do prepravy sankcionovanej iránskej ropy a z týchto obvinení vidíte, že pre tieto tankery to nie je vždy hladká cesta.

Ryan Knutson: Doprava ropy z Iránu a jej preprava na tieto tieňové tankery je však len časťou procesu. Stále existuje niekoľko krokov, kým Irán dokáže túto ropu premeniť na peniaze. Ako to urobia, bude nasledovať. Keď sa iránska ropa dostane do Číny, veľké čínske ropné spoločnosti s ňou nechcú mať nič spoločné. Tieto spoločnosti majú medzinárodné operácie a obávajú sa, že by sa dostali do konfliktu s americkými sankciami. Takže podobne ako tieňová flotila lodí existuje aj akási tieňová sieť čínskych ropných rafinérií, nazývaných čajníky.

Rory Jones: Čajové kanvice sú teda súborom rafinérií, ktoré sa nachádzajú prevažne v jednej provincii v severovýchodnej Číne s názvom Xiongan.

Ryan Knutson: A volajú sa čajníky, pretože sú krátke a hrubé a keď sa celé zaparia, počujete ich kričať?

Rory Jones: Áno, bolo ich počuť kričať. Áno. Teda, sám si tým nie som stopercentne istý.

Ryan Knutson: Odpoveďou je v skutočnosti to, že sú menšie a kratšie ako tradičné rafinérie. A v posledných rokoch tieto kanvice zvýšili množstvo ropy, ktoré spracovávajú.

Rory Jones: Množstvo ropy, ktoré mohli čajníky prijať, bolo určené vládnymi kvótami. A tak sa časom stalo, že vláda zvýšila kvóty pre tieto čajníky, aby mohli dovážať iránsku ropu. A to znamenalo, že viac ropy sa presunulo od štátnych gigantov, ktorí v podstate opustili trh spolu so západnými krajinami a ázijskými národmi, ktoré kupovali iránsku ropu, a tieto súkromné ​​rafinérie čajníkov v podstate prevzali kontrolu.

Ryan Knutson: Kam sa to potom dostane potom, ako prejde čajníkmi a spracuje sa? Len na širší čínsky trh?

Rory Jones: Ropa by sa mohla dostať na širší čínsky trh. Niektoré z týchto rafinérií typu „čajová kanvica“ sú súčasťou iných konglomerátov alebo majú vzťahy s inými podnikmi v Číne, takže ropa sa potom rafinuje a potom sa spracováva na inú verziu petrochemických výrobkov, alebo sa presúva na plasty, alebo sa tam v tomto reťazci presúva.

Ryan Knutson: Nakoniec sú tu peniaze. A rovnako ako v prípade flotily a rafinérií, existuje aj tieňový bankový systém.

Rory Jones: Existujú malé čínske banky, ktoré sú ochotnejšie otvárať účty pre iránske schránkové spoločnosti a krycie spoločnosti, aby prijímali výnosy z ropy, ktoré potom môžu putovať do iných častí sveta. A tieto menšie banky sú ochotnejšie zriaďovať tieto účty a riskovať uľahčenie iránskych peňažných tokov, pretože nie sú v skutočnosti prepojené s medzinárodným finančným systémom rovnakým spôsobom ako väčšie čínske banky.

Ryan Knutson: V niektorých prípadoch sú výnosy z predaja ropy posielané priamo čínskym stavebným spoločnostiam, ktoré tieto peniaze berú ako platbu za výstavbu infraštruktúry v Iráne.

Rory Jones: Takže existuje tento prekliaty systém, ktorý znamená, že peniaze sa nikdy nemusia dotknúť medzinárodného finančného systému a sú pod dohľadom USA. Jednou z ďalších vecí, ktoré by mohol urobiť, je, že dostane zaplatené za ropu na bankový účet v Číne a potom by mohol tieto peniaze použiť na obstaranie vecí v Číne, ktoré potrebujú iránski dovozcovia. Takže by mohol kúpiť chemikálie alebo materiály s dvojakým použitím, ktoré sa používajú na výrobu zbraní, a potom by sa tie prepravovali z Číny do Iránu.

Ryan Knutson: USA odhadujú, že Irán zarába desiatky miliárd dolárov ročne na predaji ropy Číne. Preto USA začali zavádzať túto blokádu, zameranú na tieňovú flotilu Iránu. Cieľom je narušiť celý systém.

Rory Jones: To sa stalo spočiatku a potom USA zašli ešte ďalej a vyhlásili, že sú ochotné zablokovať akýkoľvek iránsky vývoz kdekoľvek na svete na akomkoľvek druhu lode. A to skutočne zintenzívnilo presadzovanie práva.

Rečník 7: Americký námorný torpédoborec v nedeľu strieľal na iránsku nákladnú loď a spôsobil dieru v jej strojovni, povedal prezident Trump. Zábery...

Rory Jones: A to všetko je navrhnuté tak, aby sa na Irán vyvinul ekonomický tlak a aby sa donútil k dohode, dohode o ukončení vojny, k rokovaniam o jeho jadrovom programe a k iným spôsobom, akými chcú USA obmedziť Irán.

Ryan Knutson: Aká účinná je teda táto blokáda?

Rory Jones: Blokáda, aspoň zatiaľ, zabezpečuje, že Irán nemôže vyvážať ropu, a preto stráca prístup k svojej finančnej pomoci. Takže sa ukazuje, že... vytvára ekonomický tlak na Irán.

Ryan Knutson: Prezident Trump predĺžil prímerie, ale povedal, že blokáda bude pokračovať. Irán medzitým tvrdí, že nebude rokovať, pokiaľ USA blokádu nezrušia. Zdá sa, že rokovania medzi USA a Iránom sa zastavili. Rozhovory mali tento týždeň v Pakistane pokračovať, ale ani jedna strana nevyslala svoju delegáciu. Hoci americká blokáda mala vplyv na tieňovú flotilu, nie je dokonalá. Podľa spoločnosti na sledovanie nákladu a sprostredkovateľov, ktorí takýto náklad zabezpečujú, sa jej viac ako dve desiatky lodí prepojených s Iránom prepravujúcich ropu a plyn dokázali vyhnúť. Celá situácia odhalila, aká silná je táto tieňová sieť a aké ťažké by mohlo byť jej trvalé ukončenie.

Rory Jones: Myslím si, že to v istom zmysle súvisí s touto širšou myšlienkou o tom, či sa svet v istom zmysle odkláňa od finančného systému vedeného USA. Čína vytvára tieto alternatívne platobné systémy, ktoré v podstate úplne vylučujú finančný systém vedený USA. A Rusko robí to isté a vytvorenie tieňovej flotily sa snaží vyhnúť akémukoľvek dohľadu zo strany USA. A tak to, čo by ste mohli vidieť v dôsledku toho všetkého, je, že tieto krajiny, tento protiamerický blok vedený krajinami ako Čína, Rusko a Irán, vyvíjajú tlak na vytvorenie systémov, ktoré úplne vylučujú USA a americký dolár, a tým pádom znamenajú, že Washington má menší dohľad nad tým, čo robia krajiny na celom svete.

https://www.wsj.com/podcasts/the-journa ... dbd1507c1e