7 dní v kocke: Leyenová sa správa ako vydierač. Poslušnosť za peniaze.
Dnes o nátlaku Bruselu na víťaza maďarských volieb – ak chcú Maďari svoje peniaze, musia poslúchať;
https://marker.sk/clanky/1344/7-dni-v-k ... za-peniaze
Vydieranie miliardami eur
Krátko po maďarských voľbách a páde Orbána prišli z Bruselu drsné správy.
Ak chce Maďarsko späť desiatky miliárd z európskych fondov, nová vláda musí splniť 27 úloh.
Má napríklad uvoľniť imigračnú politiku, zrušiť kontrolu mimovládnych organizácií a štátnych médií, odblokovať nové protiruské sankcie aj 90-miliardovú pôžičku EÚ Ukrajine. A má podporiť proces vstupu Ukrajiny do EÚ.
Zo strany eurokomisie ide o ukážkové finančné vydieranie. O demoláciu práva. A o potvrdenie dvoch kategórií členov EÚ.
V jednej sú privilegované štáty so svojprávnym postavením, v druhej sú tí podradní, ktorých úlohou je „hlasovať“ podľa rozkazov politbyra.
Je predsa právne aj politicky neprijateľné, aby členský štát na samite EÚ nesmel hlasovať.
Teda aby hlasovanie len predstieral – inak mu zablokujú peniaze, na ktoré má nárok.
Presne to dnes od Maďarska požaduje Únia.
Musí „hlasovať“ za ďalšie kolo protiruských sankcií, ktoré aj tak nevedú k cieľom a potápajú európske ekonomiky.
Musí „hlasovať“ za začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou – hoci tá nespĺňa najzákladnejšie podmienky, ako sú mierová politika, ochrana menšín, urovnané vzťahy so susedmi.
Musí „hlasovať“ za miliardové zadlžovanie Únie. V záujme vojny, ktorú Ukrajina a EÚ piaty rok prehrávajú.
A ktorá nás posúva k rizikám veľkej vojny s ničivými následkami.
Jednoducho, Únia má pokračovať s reťazou fatálnych omylov a chýb, a bez opozície. Bez kritických hlasov, lebo tie sú dnes neprípustné.
Kto protestuje, toho rozpracujú tajné služby ako „vnútorného nepriateľa“.
Ak budú vstup Ukrajiny do Únie blokovať Nemecko či Francúzsko, budú to politické rozhodnutia. Zodpovedné rozhodnutia.
Do EÚ predsa nemôže vstupovať štát, ktorý je vo vojne s jadrovou veľmocou. A ktorý od roku 2014 bojuje s vlastnými menšinami.
No ak bude vstup Ukrajiny do EÚ blokovať Maďarsko, voči ktorému Ukrajina vystupovala nepriateľsky, je to neposlušnosť, ktorú treba potrestať.
Zmrazením miliárd eur, ktoré patria Maďarsku.
Maďarsko, Slovensko a ďalšie krajiny východnej Európy sú členovia druhej, nízkej akosti.
Členovia s povinnosťami a bez práv. Sú nevoľníci, ktorých poslaním je vykonávať úlohy. Aj tie, čo im škodia.
Samozrejme, tieto reálie sú také nehorázne, že ich Brusel nesmie otvorene priznať.
Odkazy eurokomisie Maďarsku nie sú oficiálne. Sú neformálne.
Bruselskí diplomati potichu hovoria o 27 úlohách pre novú maďarskú vládu.
Balík úloh zmapoval a zverejnil Financial Times.
Predpokladáme, že jeho zdroje a jeho tvrdenia sú dôveryhodné.
Predpokladáme aj to, že nová maďarská vláda sa podvolí. Má to v génoch. A nielen pre miliardy eur.
Mocenské centrá (Londýn, Brusel) a Magyarova Tisza sú spojenci.
Pád Orbána a nástup konformistov dokazuje, že nátlaková politika Bruselu funguje. Krátkodobo sa jej dá vzdorovať. Dlhodobo nie.
Spoločnosť to časom unaví. Finančne, mentálne aj politicky…
Také sú zákony sily. Platí to hlavne v časoch krízy, keď hrubá moc nie je krotená právom, pravidlami, poriadkom, verejnou kontrolou.
Únia sa bude deliť na vládnucu triedu a na služobníctvo.
Pričom viacerí zo služobníctva budú dúfať, že ak budú poslušní a šikovní v napodobňovaní pána, tak im bude dovolené pridať sa k vládnucej triede.
Je to, samozrejme, omyl. Poslušnosť a vládnutie sa vylučujú. Údelom služobníctva bude plniť úlohy. Bez pripomienok.
A za odmenu sa (možno) dostane k svojim vlastným peniazom.
Je to vlastne veľký a pritom dnes už veľmi priehľadný paradox.
Únia členom, ktorí chcú hlasovať (nie „hlasovať“) vyčíta porušovanie princípov právneho štátu.
Pritom sama vydieraním a vynucovaním poslušnosti devastuje princípy európskeho práva.
Práva (rozumej prístup k vlastným peniazom) patria len tým, ktorí sa svojich práv a slobôd vzdajú.
EÚ, ktorá nás vábila na prísľub poriadku, práv, slobôd, mieru a prosperity, sa zvrháva na svoj opak.
Aké sú východiská a riešenia?
Budeme sa možno opakovať, ale stále platí to isté. Jediným poctivým riešením je tlačiť na ukončenie vojnovej mentality a vojny – konvenčnej, hybridnej, informačnej. A na obnovenie mierového poriadku.
Treba tlačiť na obnovenie stavu, v ktorom sa aspoň trochu predstieralo, že moc a právo sú v rovnováhe.
„Na rade je Fico“
Na Slovensku opozícia oslavovala pád Orbána ako svoje vlastné víťazstvo. Radujú sa, že im ide karta a na rade je vraj Fico.
Ich oslavy sú čiastočne pochopiteľné. Orbán bol protiváhou a silným kritickým hlasom v EÚ. A bol aj spojencom Ficovej vlády.
Spoločne krotili vojnovú horúčku a žiadali mierové rokovania s Ruskom – aj za cenu vojenskej neutrality Ukrajiny, respektíve Ukrajiny mimo NATO.
V konečnom dôsledku sú však oslavy v progresívnom tábore smiešne.
Čo to vlastne oslavujú? V maďarských voľbách uspeli len tri nacionalistické strany.
Reformní nacionalisti (Tisza), orbánovskí nacionalisti (Fidesz) a radikálni nacionalisti (Naša vlasť). Nikto iný nie je v parlamente.
Progresívna a proeurópska Demokratická koalícia získala v Maďarsku 1,14 percenta voličov.
Iste, vyzerá to tak, že Magyar svoj suverenizmus iba hral.
Nič to však nemení na fakte, že politická agenda, ktorou porazil Orbána, bola národná a cielená na konzervatívny tábor.
Magyar hlásal, že odmieta imigráciu, nepripustí proukrajinskú maďarskú vládu, nepridá sa k miliardovým pôžičkám pre Ukrajinu, nenechá Maďarsko zaťahovať do vojny. A bude rokovať s ruským prezidentom. Lebo také sú energetické záujmy Maďarska.
Magyar v kampani hlásal to, z čoho by Šimečka s Korčokom omdlievali. Od strachu, že také niečo vôbec počuli.
Osobnostný profil Magyara je zvláštny – vraj nerešpektuje autority. Také niečo v PS, SaS, Demokratoch a KDH nepoznajú.
Všetci štyria majú silno zodraté kolená.
Magyarovi sa podarilo to, o čo sa na Slovensku po roku 2020 pokúšal Pellegrini.
Odišiel z dlhoročne dominantnej strany, aby ju vytlačil nabok a nahradil. Rozdiely boli dva. Magyar je o niečo viac dravý.
A mal podporu západných bezpečnostných služieb, mimovládnych agentúr, médií.
Mocenské centrá proti nemu nehľadali nijakého „Korčoka“. Stavili na Magyara.
A vyhrali. Porazili Orbána jeho vlastnými zbraňami. Lebo nijako inak to už nešlo.
Ak sa dnes v PS radujú, že voľby v Maďarsku sú príkladom pre Slovensko, tak veľa nepochopili.
Operácia „Maďarsko 2026“ s nijakými maďarskými progresívcami nerátala. Lebo ak by s nimi rátala, Orbán by zrejme voľby opäť vyhral.
Opakujeme, progresívci a socialisti z Demokratickej koalície získali percento hlasov.
Taká je ich reálna podpora bez mašinérie západnej a mediálnej podpory. To je na nafukovanie ústavnej väčšiny slabý základ.
Šimečka po maďarských voľbách hovorí o spájaní opozície. To je vraj cesta. Lenže aj v tomto sú maďarské skúsenosti opačné.
V maďarských voľbách 2022 sa veľa stavilo na otrepaný model „spájania síl“.
Na kostre Demokratickej koalície sa zlepil široký blok Spoločne pre Maďarsko. Liberáli, progresívci, socialisti, liberálni veriaci, stred…
Výsledok? Orbán ich prevalcoval. S ústavnou väčšinou. Spojená opozícia získala len 34 percent.
V testovaní a napokon aj vo výsledkoch zabral až odchovanec Fideszu Magyar. Ako populista s národnou agendou.
Sčasti bola asi hraná, ale bola aj dostatočne presvedčivá pre väčšinu.
Ak dnes slovenská progresívna opozícia oslavuje úspechy maďarského scenára, pripomína poloblázna.
Poloblázna, ktorý sa raduje, že najlepšie by to mohlo ísť bez neho.
Samozrejme, slovenská realita je a bude iná ako maďarská. Čo v Maďarsku roky zlyhávalo, to sa na Slovensku môže presadiť. Nevieme. Ostáva to otvorené.
Je však záhadou, prečo pri „maďarskom príklade“ dvíhajú ruky víťazne nad hlavu práve Šimečka s Kolíkovou a Naďom.
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
