BRATISLAVA

[JUGGLER]

Najviac pokút v hlavnom meste dostávajú bratislavské autá

Bratislava sa dlhodobo bránila zverejňovaniu akýchkoľvek štatistík, ktoré by hovorili o adresátoch pokút za parkovanie.
Už vieme prečo.

https://marker.sk/clanky/1616/najviac-p ... avske-auta

Súčasný parkovací systém v hlavnom meste funguje už viac ako štyri roky.
A hoci je to už celkom dlhá doba na vychytanie aj tých menších „múch“, stále sa objavujú nové a nové prípady, ktoré ukazujú, aký zložitý celý systém je a aký chaos vniesol do ulíc Bratislavy.

Občas môžete stretnúť návštevníkov hlavného mesta postávať pod tabuľami s informáciami o parkovaní, a tých starších sa trápiť v snahe vyplniť všetko pri platbe parkovania správne a vyhnúť sa tak pokute.
No nie sú to len návštevníci.
Problémy s parkovaním a následnými pokutami hlásia po štyroch rokoch fungovania stále aj domáci obyvatelia.

Posledný medializovaný prípad v relácii STVR dokonca ukázal, že pokutu v Bratislave dostanete aj keď stojíte so svojím vlastným autom, pred svojim vlastným domom a na svojom vlastnom pozemku.
„Nestojíte s vozidlom na vyznačenom parkovacom mieste, aj keď ste v zóne parkovania,“ odkazovali z vedenia magistrátu.
Absurdné? Za hlavu sa chytali právnici, či dopravní experti.
Oprávnenosť takéhoto pokutovania na súkromnom pozemku vidia azda iba na magistráte.

Systém sa namiesto pomoci rezidentom stal ich nepriateľom. A v mnohých prípadoch je aj diskriminačný.
Tak znie odkaz z krajskej prokuratúry, kde v týchto dňoch finišujú podanie na správny súd.
No a jedným z dôkazom je aj množstvo pokút, ktoré ročne hlavné mesto vystaví. Je to prekvapivo vysoké číslo.

Len za predchádzajúci rok bolo v rámci objektívnej zodpovednosti právoplatných a vykonateľných viac ako 116-tisíc rozkazov o uložení pokuty.
Oproti roku 2024 je to o 33-tisíc rozkazov viac.
Na pokutách tak mestskí policajti v Bratislave vyzbierali za minulý rok takmer 5,3 milióna eur, čo je o 1,2 milióna eur viac ako rok predtým.

Magistrát odmietal o pokutovaných informovať

Vedenie hlavného mesta na čele s primátorom Matúšom Vallom dlhodobo odmietalo informovať, kto sú najväčší „hriešnici“ a porušovatelia parkovacích pravidiel.
Nečudo. Politicky to pre Valla nebola dobrá téma.
Ukázať, že systém parkovacej politiky nastavil tak, že ním bojuje aj proti obyvateľom Bratislavy, de facto vlastným voličom, by mu body neprinieslo.

Z magistrátu sme preto počúvali len výhovorky.
Neodpovedali na novinárske otázky, ani na žiadosti o informácie v zmysle infozákona.
Informácie o adresátoch pokút za parkovanie vraj štatisticky spracované nemajú, alebo podliehajú ochrane osobných údajov, informovali inžinieri z magistrátu.

Otázky, či najviac pokút v hlavnom meste dostávajú návštevníci, ľudia žijúci v Bratislave bez trvalého pobytu, či nebodaj Bratislavčania, tak zostávali stále nezodpovedané a len v rovine úvah.
Príbehy nahnevaných Bratislavčanov však zapĺňali sociálne siete takmer dennodenne.

Trochu viac svetla do toho vniesla až interpelácia primátora starostom Petržalky Jánom Hrčkom, zverejnená pred júnovým mestským zastupiteľstvom.
Tá viac-menej potvrdila to, čo si mnohí mysleli.
Parkovacia politika je kladivom na autá s bratislavským evidenčným číslom.

Najpokutovanejšími sú bratislavské autá

Hrčka sa pýtal na celkové počty pokút udelených za nesprávne parkovanie od začiatku prevádzky parkovacieho systému za jednotlivé roky, ako aj na počet takto udelených pokút vozidlám s bratislavským evidenčným číslom, začínajúcim znakmi BA, BL a BT.
Samozrejme, nie je to úplne jasný ukazovateľ.
Na vozidlách s bratislavským evidenčným číslom nejazdia výlučne len Bratislavčania.
A zároveň v roku 2023 vstúpili do platnosti a evidencie vozidiel aj všeobecné značky, podľa ktorých sa už jednoducho nedá identifikovať okres, z ktorého majiteľ vozidla pochádza.
Na vozidlá so značkami začínajúcimi znakmi AA sa preto Hrčka ani nepýtal.

No aj napriek tomu je to zatiaľ jediná zverejnená informácia zo strany vedenia mesta, ktorá nám o adresátoch pokút čo to prezradila.

Vyplýva z nej, že v roku 2022 udelili policajti za parkovanie celkovo takmer 23-tisíc pokút, z toho bratislavským autám ich bolo udelených viac ako 13-tisíc.
Z celkového počtu tak udelili policajti pokutu až v 58 percentách vozidlám s bratislavskou EČV.
Podobné čísla boli aj v nasledujúcich rokoch.
V roku 2023 to bolo viac ako 38-tisíc prípadov zo 65-tisíc pokút.
V 2024 až takmer 39-tisíc prípadov zo 74-tisíc pokút.
No a v 2025 udelili mestskí policajti za nesprávne parkovanie pokutu autám s bratislavským evidenčným číslom až v 45 476 prípadoch z celkového množstva 96 462 pokút.

Sú to obrovské počty. Je preto evidentné, že najviac pokutované sú bratislavské autá, z čoho logicky vyplýva, že najviac pokutovanými sú predsa len Bratislavčania.
Systém hlavného mesta teda trestá svojich vlastných obyvateľov, a to aj napriek tomu, že im zaviedol novú daň v podobe ročného rezidentského poplatku.

Poviete si, že chybou je to, že zle parkujú a pravidlá platia pre všetkých, tak čo…
Veď áno, až na to, že títo ľudia súčasne volia budúceho primátora v jesenných voľbách.
Majú teda príležitosť vyjadriť na parkovací systém svoj názor.

Že ide o vážnu vec potvrdzuje aj nový Vallov prístup.
Ten počíta s odpustením jednej pokuty ročne, toleruje pár minút omeškania platby, čo Vallo zaviedol pol roka pred komunálnymi voľbami.
V Bratislave však počuť kritiku, že tu predsa nejde o systémový krok.
Ani o krok k zmenšeniu chaosu a neprehľadnosti na bratislavských uliciach.

Je to len opatrenie, ako znížiť hnev Bratislavčanov, ktorí musia platiť pokuty za parkovanie.
A možno príležitosť na väčšiu a otvorenejšiu debatu. Veď kedy inokedy je na ňu čas, ak nie pred voľbami.

[JUGGLER]

Ústavný súd vážne zasiahol do volieb v Bratislave. Môže to poškodiť Valla

V Bratislave sa budú musieť zmeniť roky zaužívané volebné obvody. Bude to znamenať stopku pre viacerých komunálnych politikov.

Komentáre
Ivan Lučanič

Čo platilo ešte pred týždňom, dnes už neplatí.
Volebné obvody hlavného mesta schválené na júnovom mestskom zastupiteľstve sú podľa rozhodnutia Ústavného súdu neplatné.
V čase nástupu školských prázdnin a začínajúcich letných dovoleniek nás tak namiesto mierneho pokoja od politiky čaká v Bratislave politická búrka.
O poslancoch totiž nerozhodujú len voliči a koalície, ale aj veľkosť volebných obvodov.

Len pre zhrnutie. Začiatkom roka napadol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský ustanovenia o volebných obvodoch v komunálnych voľbách.
Tvrdil, že v niektorých prípadoch je na získanie poslaneckého mandátu do mestského zastupiteľstva v jednom volebnom obvode potrebný niekoľkonásobne nižší počet hlasov voličov než v tých susedných.
Napríklad v mestskej časti Čunovo stačilo na zisk poslaneckého mandátu pár stoviek hlasov, kým v susednej Petržalke ich nestačilo ani niekoľko tisíc.

Umožňoval to zákon o hlavnom meste.
Najmä ustanovenie, z ktorého vyplýval nárok na aspoň jeden mandát poslanca mestského zastupiteľstva pre každú mestskú časť.
Práve táto veta podľa ombudsmana spôsobovala v Bratislave výraznú deformáciu volebného systému. Ak chcete, nespravodlivosť.

Ústavný súd mu dal za pravdu a problematickú vetu označil za protiústavnú. Urobil tak v nezvykle krátkom čase.
Pritom ešte pred týždňom, pri schvaľovaní volebných obvodov poslancami mestského zastupiteľstva, sa v kuloároch hovorilo, že do volieb určite súd nerozhodne.
Vraj existuje dohoda, aby sa nemenili pravidlá hry tak krátko pred voľbami.
Zdá sa však, že sudcovia ústavného súdu sú buď celkom autonómni, alebo žiadna dohoda nebola.
Možno išlo len o zbožné prianie niektorých poslancov, aby sa dohodnuté veci nekomplikovali.

Menia sa roky zaužívané pravidlá hry

Ombudsman s návrhom tiež mohol prísť skôr, alebo počkať na nové volebné obdobie.
Celá aféra situáciu v Bratislave skomplikovala. Meniť pravidlá hry pár mesiacov pred voľbami nie je ani trochu fér.
A nielen voči kandidujúcim poslancom.
Mnohí z nich, ktorí chceli kandidovať ako nezávislí, už totiž mali vyzbieranú značnú časť potrebných podpisov od obyvateľov Bratislavy a budú tak musieť začať odznova.

Starostovi Jaroviec Jozefovi Uhlerovi z potrebných tisíc podpisov chýbalo vraj už len päťdesiat. Má smolu.
A bohvie, či nakoniec bude vôbec kandidovať.
Získať mandát mestského poslanca v Jarovciach, kde bol zároveň starostom, nebolo v minulosti príliš zložité, hoci kandidoval ako nezávislý.
Uspieť v zlúčenom obvode spolu so stotisícovou Petržalkou, kde na získanie mandátu potrebujete až desaťtisíc hlasov, bude však aj pre takého komunálneho matadora, akým je Uhler, naozaj problém.

Netýka sa to len Jaroviec, ale aj ďalších menších častí Bratislavy, ktoré sa budú musieť zlúčiť do väčších volebných celkov.
Práve preto to nie je fér ani voči voličom a obyvateľom Bratislavy. Vyberať si zrazu totiž budú z úplne iného spektra kandidátov.
Rozšíria sa im možnosti. Aj o takých kandidátov, ktorých meno doteraz vôbec nepoznali, lebo žili a politicky pôsobili v iných mestských častiach.
Jedna nespravodlivosť sa možno vyrieši, iná vznikne.

Problémy to, samozrejme, spôsobí v koalíciách, najmä v tej Vallovej.
Nie preto, že by už v rámci štvorkoalície strán PS, SaS, Demokrati a Team Bratislava mali dohodnuté mená kandidátov v rámci mestských častí, ktoré sa teraz budú musieť mierne zmeniť a nanovo vyrokovať.
To Vallo s menšími – či väčšími – ústupkami nakoniec zvládne.

Problém môže nastať niekde inde. Primátorova koalícia má totiž dohody naprieč Bratislavou aj s inými subjektami.
V Ružinove by si nemala konkurovať s tímom starostu Martina Chrena a mandáty do miestneho, mestského aj župného zastupiteľstva by si chceli „spravodlivo“ rozdeliť.

Rovnakú dohodu o nekonkurovaní má vraj Vallova koalícia aj s politickou stranou SOM Slovensko (Strana obcí a miest, pozn. autora), ktorá v Bratislave zastrešuje starostov Dúbravky, Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrice, Devína a Čunova.
Vallo im tu pôvodne nemal nijakým spôsobom konkurovať. Aspoň tak zjednodušene znela dohoda, ktorá sa začala rodiť ešte koncom roka 2024.
Možno si viacerí z vás všimli zmenu postojov k Vallovi poslancami okolo Juraja Káčera a starostu Dúbravky Martina Zaťoviča.
Predtým kritici, po dohode „ako medík“. Dohoda im mala zaručiť opätovné zvolenie za starostov a poslancov mestského zastupiteľstva a župy, výmenou za lojalitu voči Vallovi.

Lenže teraz môže nastať mierny problém. Práve tieto mestské časti patria k tým menším v Bratislave a rozhodne sa budú musieť zlučovať.
Čunovo sa tak rovnako ako Jarovce spojí s Petržalkou a je skôr menej pravdepodobné, že tu starostka Čunova Gabriela Ferenčáková uspeje.

Rovnako aj mestská časť Devín so starostkou Janou Jakubkovič skončí zlúčená – zrejme s Devínskou Novou Vsou.
A z pôvodne dvoch mandátov pre Devín a Devínsku zostane teda už len jeden. Vďaka tomu SOM Slovensko o jeden mandát príde.

Najzaujímavejšia situácia však môže nastať v Záhorskej Bystrici, kde je starostom Jozef Krúpa.
Ten je predsedom politickej strany SOM Slovensko a zároveň dlhoročný mestský poslanec.
Záhorská Bystrica sa zrejme zlúči s Lamačom a aj tu sa bude bojovať už len o jeden poslanecký mandát.
Krúpa tak v boji o mestského poslanca dostane silnú konkurenciu v podobe starostu Lamača Igora Polakoviča.

Ten zas patrí k Vallovým najväčším zástancom a podporovateľom.
Preto zrejme nehrozí, že by ho v rámci záchrany dohôd s politickou stranou SOM Slovensko Vallo hodil cez palubu.
Možno tak nakoniec vo vode skončí celá plejáda politikov zo SOM a celá dohoda s Vallom bude mať pre nich len trpkú príchuť. Uvidíme.

Nakoniec budú o volebných obvodoch aj tak rozhodovať „inžinieri z magistrátu“ a tí spravia všetko pre to, aby uspokojili čo najviac Vallove predstavy o zložení budúceho zastupiteľstva.

Termín volieb už je vyhlásený.
Poslanci mestského zastupiteľstva tak budú musieť v extrémne rýchlom čase zasadnúť na mimoriadnom rokovaní a volebné obvody v zmysle rozhodnutia ústavného súdu určiť nanovo.
Najbližšie týždne sa teda bude na čo pozerať.

https://marker.sk/clanky/1636/ustavny-s ... odit-valla

[JUGGLER]

Za dva dni zomrelo šesť ľudí v jazerách Bratislavského kraja

V jazere Zlaté piesky v Bratislave našli dve osoby bez známok života. Potvrdil to hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.
Za uplynulé dva dni tak celkovo polícia eviduje šesť prípadov úmrtia v jazerách na území Bratislavského kraja.

V piatok polícia našla bez známok života dvoch mužov v jazerách v Bratislave - jedného v jazere Kuchajda, druhého v jazere Draždiak.
V sobotu našli ženu bez známok života v Čunovskom jazere a muža bez známok života v jazere v blízkosti obce Réca v okrese Senec.

Policajti v tejto súvislosti apelovali na ľudí, aby boli pri návšteve vodných plôch opatrní a zodpovední.
„Nepreceňujte svoje sily a schopnosti. Nepožívajte v nadmernom množstve alkoholické nápoje,“ zdôraznila bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

Polícia už skôr zverejnila zásady správania sa pri vode. Apelovala na to, aby ľudia neskákali do neznámej vody.
Zdôraznila tiež, aby ľudia nepodceňovali riziko náhlej zmeny teploty vody, ktorá môže spôsobiť šok organizmu.
Pripomenula tiež, aby sa nenechávali deti bez dozoru.

(tasr, lud)

[JUGGLER]

iMeteo: Bratislava zaknihovala svoj historický teplotný rekord

Hlavné mesto v nedeľu prepísalo svoj doterajší teplotný rekord, informuje portál iMeteo.sk s tým,
že teplota sa na bratislavskej Kolibe vyšplhala na 39,5 stupňa.
Údaj potvrdil takisto klimatológ Jozef Pecho a nepriamo aj Slovenský hydrometeorologický ústav na zverejnenej mape, dopĺňa Denník N.

„Teplota sa dlho pohybovala okolo rekordu, ale o 15:58 prekonala teplota doterajší rekord o 0,1 °C,“ uvádza web.

Teplotné rekordy zaznamenali v nedeľu aj v Česku, Poľsku či Nemecku.

Kancelária prezidenta SR už skôr v nedeľu informovala, že pre extrémne vysoké horúčavy nebude v pondelok (29. 6.) a utorok (30. 6.) prebiehať pred Prezidentským palácom v Bratislave výkon čestného stráženia.

„Tak, ako apelujeme na verejnosť, aby bola počas horúčav opatrná, chránime aj zdravie našich kolegov.
Služba príslušníkov Čestnej stráže prezidenta SR si vyžaduje dlhé státie na priamom slnku v slávnostnej uniforme, čo je počas extrémnych horúčav mimoriadne náročné,“ priblížila na sociálnej sieti.

(imeteo, sak)

P.S. Čakal som viac, lebo Česi, poliaci i Nemci sa posunuli nad 40 C:

Nemecko aj Poľsko hlásia historické teplotné rekordy

Nemecko tretí deň po sebe zaznamenalo teplotný rekord.
obci Coschen v spolkovej krajine Brandenbursko na východe krajiny v nedeľu popoludní predbežne namerali 41,7 stupňa Celzia.

Teplotný rekord zaznamenalo v nedeľu aj Poľsko. Hodnotu 40,5 stupňa Celzia namerali v obci Słubice na hraniciach s Nemeckom.

Predchádzajúci rekord nameraný v roku 1921 v Prószkówe na juhu krajiny bol zrejme ešte predtým prekonaný v meste Toruň, kde namerali 40,3 stupňa Celzia.

....................................................

V Česku opäť padol teplotný rekord, tentokrát namerali až 41,9 °C
V českej obci Doksany v Ústeckom kraji v nedeľu namerali nový absolútny teplotný rekord 41,9 stupňa Celzia.
Predchádzajúci rekord 40,6 °C namerali na rovnakej stanici v sobotu.
Už skôr v priebehu nedele tamojší meteorológovia informovali, že bol rekord prekonaný a teplota presiahla 41,1 stupňa Celzia.

„Najvyššiu teplotu zmerali rovnako ako včera Doksany v Ústeckom kraji, a to 41,9 °C, v závese za nimi stredočeská Tuhaň s rovnými 41,0 °C,“ napísal Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) na sociálnej sieti Facebook.

(tasr, dpa, afp)

[MiBi]

Takto sa robi predvolebna kampan, starosta Petrzalky z rozpoctu kupil atrakciu za skoro 200 tis. a jej okolie teraz jeho team vyuziva na kampan a zber podpisov.

https://www.ta3.com/clanok/1057135/nafu ... ka-ho-haji

Práve cena je ďalším bodom kritiky.
„Len za 190-tisíc,“ komentoval ironicky jeden z používateľov. Iný diskutujúci upozorňoval, že okrem samotnej kúpy bude podľa neho potrebné počítať aj s prevádzkovými nákladmi a personálom.

Objavili sa aj podozrenia, že bezplatná atrakcia môže súvisieť s blížiacimi sa voľbami. Jeden z komentujúcich projekt označil za kupovanie voličov z rozpočtu mestskej časti. Ďalší naznačil obavu, že atrakcia môže byť po čase spoplatnená.
Mestská časť uvádza, že okrem samotnej nafukovacej atrakcie kupovala aj pontón a bójky za približne 10-tisíc eur s DPH. Plavecké vesty stáli takmer 7-tisíc eur s DPH a materiál na drevené mólo so schodiskom približne 20-tisíc eur s DPH.
Presné prevádzkové náklady samospráva zatiaľ nepozná. Podľa Halaškovej ide o pilotný projekt a mestská časť je stále v procese nastavovania modelu fungovania.

Hrad dodala neziskovka zo stredného Slovenska - Detské centrum Sielnica.
Nebol to prvý biznis medzi mestskou časťou a touto organizáciou. Starosta Hrčka nechal od nej kúpiť nákladné autá za vyše 160 000 eur. Len tento polrok s ňou uzavrel zmluvy za viac ako 400 000 eur, pričom vzájomná obchodná história siaha už do roku 2023.
Konečným užívateľom výhod Detského centra Sielnica je Peter Gnida. Obecný poslanec za SNS, ktorý s podporou rovnakej strany kandidoval aj v župných voľbách.
Blízko má aj k ministerke kultúry Martiny Šimkovičovej, nominantke rovnakej koaličnej strany. Tá ho minulý rok vymenovala za riaditeľa Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Zvolenského zámku, kde pod jeho vedením došlo okrem iného k medializovanému zničeniu umeleckej inštalácie českých umelcov.


Starosta vysvetľuje, že Detské centrum Sielnica je registrovaný sociálny podnik, ktorý dlhodobo dodáva tovary a služby verejnému sektoru po celom Slovensku. Podľa samosprávy je jednou z výhod takýchto subjektov možnosť uplatňovať zníženú päťpercentnú sadzbu DPH namiesto štandardnej sadzby, čo sa podľa nej prejavuje aj na výslednej cene zákaziek.

[JUGGLER]

Konečným užívateľom výhod Detského centra Sielnica je Peter Gnida. Obecný poslanec za SNS, ktorý s podporou rovnakej strany kandidoval aj v župných voľbách.
Blízko má aj k ministerke kultúry Martiny Šimkovičovej, nominantke rovnakej koaličnej strany. Tá ho minulý rok vymenovala za riaditeľa Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Zvolenského zámku, kde pod jeho vedením došlo okrem iného k medializovanému zničeniu umeleckej inštalácie českých umelcov.

Ťažko mu prišijú väzby na koalíciu keď Hrčka kandiduje za stranu Krajina, čo je bývalé ,,Jablko,, Nicholsonovej z SaS.
Najväčšie väzby má Hrčka na SaS a KDH .
Skôr sa pozná s tým Gnidom po inej linke. Sú približne rovnakého veku - Gnida ročník 75, Hrčka 80.
Čo je zaujímavé, že v obci Sielnica (1500 obyv. ) kedysi Hrčkovci žili. No neviem, či to bola jeho rodina.

[MiBi]

Inak cele je to akoby na hlavu postavene, ze detske centrum (ktore poskytuje flexibilnú krátkodobú starostlivosť o deti vo veku od troch rokov v obci Sielnica) je dodavatelom vsetkeho mozneho, dokonca na svojom webe ma uvedene:
https://www.dcsielnica.com/
Pre verejné obstarávanie škôl, obcí a verejného sektora prinášame dobrú správu. U nás môžete tovar a služby nakupovať za zjednodušených podmienok.
Pri nákupe u nás budete mať zjednodušené verejné obstarávanie. Priamym nákupom výpočtovej techniky a príslušenstva až do 140 000 €. prostredníctvom nášho registrovaného sociálneho podniku na základe zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní § 1 ods. 13 písm. u) bod 1. V rámci tejto výnimky môžete obstarávať cez nás ako registrovaný sociálny podnik tovar ako zákazky s nízkou hodnotou (do 100.000€) a podlimitné zákazky (do 140.000€) bez verejného obstarávania – teda bez zadávania cez EKS, ktoré je časovo a odborne náročné.

Asi zalozit si socialny podnik je celkom dobry biznis, kedze zakon im umoznuje predaj tovarov a služieb aj s 5 % DPH.

[miror]

Tieto 5% "sociálne podniky" ma upútali už minulý rok, kedy sa na porovnávacích portáloch objavili apple produkty za o dosť nižšie ceny u jedného predajcu zo stredného Slovenska. Samozrejme pre firmy - plátcov DPH je to nevýhodné ale fyzické osoby a neplátcov oslovujú. Aj som si s nimi dopisoval, ale tvária sa, že všetko je OK. Lebo účelom zákona bolo znížiť sadzby na výrobky hlavne vyprodukované týmito ZŤP osobami, nie prepredávať tovar (napr. dopestujú, ručne vyrobia atď.). Ale začalo sa to vo veľkom zneužívať na obchádzanie DPH a keďže to už nejaký rok trvá a nič sa s tým nedeje, asi je to tolerované.
Ak si to dovolí dosť sledovaná mestská časť hlavného mesta, zdá sa že doba sa mení a dnes si verejní funkcionári dovolia úplne všetko.

Nechce sa mi vypisovať podrobnejšie, tak AI:

Kedy to prejde (Vlastná produkcia)
Aktivitou sociálnej ekonomiky je situácia, kedy vaši znevýhodnení alebo zraniteľní zamestnanci tovar sami vyrobia, dopestujú, zabalia alebo výrazne zhodnotia.
Príklad: Integračný sociálny podnik zamestnáva ľudí bez domova, ktorí v dielni vyrábajú drevené hračky alebo šijú tašky. Predaj týchto tašiek s 5% DPH je úplne v poriadku, pretože tovar vznikol priamou sociálnou aktivitou (pracovnou terapiou/zamestnávaním).
Kedy to NEPREJDE (Čistý obchod a refakturácia)
Ak sociálny podnik nakúpi hotový tovar (napríklad stavebný materiál, notebooky alebo kancelársky papier) od bežnej komerčnej firmy s 23% DPH a následne ho prepošle (refakturuje) koncovému zákazníkovi s 5% DPH bez toho, aby na ňom vykonal akúkoľvek vlastnú prácu, ide o porušenie zákona.
V takomto prípade totiž k žiadnej „aktivite sociálnej ekonomiky“ nedošlo – podnik fungoval len ako obyčajný priekupník, ktorý zneužil legislatívu na umelé zníženie dane.
Aktuálne varovanie: Finančná správa spustila masívnu vlnu cielených daňových kontrol zameraných práve na sociálne podniky. Kontrolóri sa striktne zameriavajú na tzv. refakturačné reťazce a subdodávky. Ak podnik nedokáže preukázať, že predávaný tovar bol reálnym výsledkom činnosti jeho znevýhodnených zamestnancov, daňový úrad mu DPH spätne do základnej výšky 23 % a udelí vysoké pokuty.

[MiBi]

Uz sa tomu venuje aj SME:
https://www.facebook.com/reel/1449979283839308

[MiBi]

Hlina preco kandiduje Raz na primatora BA:
https://www.facebook.com/watch/?v=1025428577012172

[JUGGLER]

Rana pre motoristov a ďalší dôkaz neschopnosti magistrátu

Od augusta sa spoplatňujú parkoviská pri obchodných domoch Ikea a Avion.
Znamená to ďalší problém pre motoristov prichádzajúcich do Bratislavy.

https://marker.sk/clanky/1746/rana-pre- ... magistratu

Existuje jeden starší prieskum, podľa ktorého je v pracovných dňoch počas školského roka v Bratislave denne vyše 700-tisíc ľudí. Čiže k počtu obyvateľov treba pripočítať 40 percent prichádzajúcich. Desaťtisíce tu študujú, desaťtisíce dochádzajú za prácou. Z dochádzajúcich cestujú tisíce vlakom či autobusom, tisíce prichádzajú autom.

A táto posledná skupina má nový problém. Ide o koniec parkovania zdarma pred známym nákupným strediskom Ikea a obchodným centrom Avion.

Súkromní prevádzkovatelia majú preplnených parkovísk na svojich pozemkoch plné zuby. Niet sa čo čudovať, doplácajú na to často ich zákazníci, parkovacie plochy sú skutočne dennodenne obsadené. Autá tu totiž parkujú najmä Nebratislavčania. Cezpoľní, ako im hovoríme.

Dôvody sú najmä dva. Mnohí si tu nechávajú zaparkované auto, keď letia z bratislavského letiska. V poslednej dobe pribudli lety, pribudli aj autá. Je predsa lacnejšie parkovať zadarmo pár dní na ploche obchodného centra ako za desiatky eur na letiskových odstavných plochách.

Druhá skupina sú pracujúci, ktorí po zaparkovaní auta odtiaľto pokračovali ďalej, hlbšie k centru mesta, do práce.

V meste sa parkuje podstatne drahšie, čaká tu strašiak menom PAAS, systém regulovaného parkovania z dielne magistrátu. Zlaté vajce primátora Matúša Valla. Parkovné je drahé, čo znamená, že sa dá spravidla zaparkovať (čo je plus), ale dlhodobé parkovanie pre motoristov to znemožňuje (čo je druhá strana mince a problém).

Za jednodňový pobyt v centre mesta počas pracovnej doby si od vás PAAS vypýta niekedy 16 až 20 eur, záleží od polohy k centru. Nie každá firma vie zabezpečiť parkovanie zamestnancom, je preto pochopiteľné, že ľudia prichádzajúci do Bratislavy hľadajú ekonomickejší spôsob parkovania, napríklad odložiť auto na periférii mesta a ďalej pokračovať hromadnou dopravou. Zvyknúť sa na to dá.

Aj z magistrátu bolo často počuť, že práve toto je preferovaný spôsob, ako sa po príjazde do hlavného mesta autom majú návštevníci správať. Je tu však jeden podstatný problém. Kam odložiť to auto…

Slabé kapacity záchytných parkovísk

Systém regulovaného parkovania sa rozširuje už piaty rok. Každú chvíľu pribúdajú nové a nové regulované zóny. PAAS sa rozťahuje ako meňavka. Len tá najdôležitejšia časť celej skladačky akosi stále chýba: dostatočná sieť záchytných parkovísk. Vedenie mesta si zvyklo, že problém, ktorý mali dávno riešiť sami, riešili za nich parkoviská súkromníkov.

Lenže to naozaj nie je fér, súkromným prevádzkovateľom parkovacích plôch treba dať za pravdu. Avion a Ikea nikdy nemali suplovať povinnosti mesta. Záchytné parkoviská v podobe garáží a parkovacích domov mali byť dávno postavané. A pracovníci oddelenia parkovania spolu s primátorom Vallom ich aj vo veľkom sľubovali.

Realita? Po spomínaných piatich rokoch prevádzky plateného parkovania spravuje Vallov magistrát len 844 parkovacích miest na ôsmych záchytných parkoviskách. Vo viacerých prípadoch pritom ide rovnako o časti plôch pri nákupných reťazcoch, kde sa však mesto dohodlo na ich využívaní. Nejde teda o novovybudované plochy, o nové parkovacie kapacity. Stále sa ukrajuje z tých, ktoré aj doteraz boli na parkovanie k dispozícii.


Áno, jedno nové záchytné parkovisko je takmer dokončené. Ide o necelých sto nových parkovacích miest, ktoré magistrát vystaval na konečnej električky v Petržalke. Nateraz však ostávajú za plotom. Ostatné sú zatiaľ iba na papieri. V projektoch, vizualizáciách a návrhoch za státisíce eur a je naozaj otázne, kedy sa s ich výstavbou vlastne začne.

Pritom do Bratislavy každý deň prichádzajú tisíce a tisíce vozidiel. Ľudia z okolitých obcí, satelitov, ale aj vzdialenejších miest, ktorí sem prichádzajú za prácou, často nemajú inú možnosť. Diaľková verejná doprava je pre nich v mnohých prípadoch pomalšia, komplikovanejšia alebo jednoducho nevyhovujúca pre deti či iné dôvody. Mnohí musia prichádzať autom.

Tisíce áut sa však na 844 parkovacích miest nezmestia. A od augusta im už nepomôžu ani plochy okolo obchodného domu Avion a Ikea. Návštevníci Bratislavy smerujúci na letisko či k centru mesta budú musieť hľadať iné možné miesta na odstavenie áut. Dopyt po parkovacích miestach sa preto zvýši, problém sa opäť len presunie a narastie.

Je dobre, že k tomu dochádza práve pred jesennými voľbami. Prináša to tlak na hľadanie riešenia.

Magistrát musí pridať

Primátor Vallo často hovorí o modernej mobilite, že cieľom je vytláčať autá z centra mesta. Tento cieľ je zrozumiteľný a pochopiteľný pre každého. Nemôžete však od vodičov očakávať, že presadnú na autobusy a električky, keď pre nich neexistuje miesto, kde by auto bezpečne zaparkovali.

Vallovi preto treba zas a znova zdôrazniť, že dobrá parkovacia politika nezačína obkreslením už existujúcich parkovacích miest, parkovacím automatom, ani pokutami. Začína tým, že vodičovi ponúknete riešenie. Bratislava pod jeho vedením to robí presne naopak.

Parkovacie plochy pri obchodoch Avion a Ikea nie sú prvé, nebudú ani posledné, ktoré súkromní prevádzkovatelia spoplatnia a tak ukončia ich využívanie širšou verejnosťou. Sú však svojou veľkosťou natoľko významné, že by si na oddelení parkovania mali konečne uvedomiť, že v téme výstavby parkovacích plôch na okraji mesta by mali jednoznačne pridať.

P.S. Kvoli obrázku som vymazal zo 20 starých obrázkov (spred viac ako 10 rokov ), ale pripomínam
kompetentným, že portál už týždne bojuje s nemožnosťou vkladania obrázkov.

po dvoch rokoch skor na den presne znovu zacalo ukazovat hlasku, ze nie je dost priestoru na ukladanie priloh na servri.
Neviem ci teda znovu nastala chyba ako minule, alebo sa uz teraz naozaj minul volny priestor.