BRATISLAVA

[JUGGLER]

Najviac pokút v hlavnom meste dostávajú bratislavské autá

Bratislava sa dlhodobo bránila zverejňovaniu akýchkoľvek štatistík, ktoré by hovorili o adresátoch pokút za parkovanie.
Už vieme prečo.

https://marker.sk/clanky/1616/najviac-p ... avske-auta

Súčasný parkovací systém v hlavnom meste funguje už viac ako štyri roky.
A hoci je to už celkom dlhá doba na vychytanie aj tých menších „múch“, stále sa objavujú nové a nové prípady, ktoré ukazujú, aký zložitý celý systém je a aký chaos vniesol do ulíc Bratislavy.

Občas môžete stretnúť návštevníkov hlavného mesta postávať pod tabuľami s informáciami o parkovaní, a tých starších sa trápiť v snahe vyplniť všetko pri platbe parkovania správne a vyhnúť sa tak pokute.
No nie sú to len návštevníci.
Problémy s parkovaním a následnými pokutami hlásia po štyroch rokoch fungovania stále aj domáci obyvatelia.

Posledný medializovaný prípad v relácii STVR dokonca ukázal, že pokutu v Bratislave dostanete aj keď stojíte so svojím vlastným autom, pred svojim vlastným domom a na svojom vlastnom pozemku.
„Nestojíte s vozidlom na vyznačenom parkovacom mieste, aj keď ste v zóne parkovania,“ odkazovali z vedenia magistrátu.
Absurdné? Za hlavu sa chytali právnici, či dopravní experti.
Oprávnenosť takéhoto pokutovania na súkromnom pozemku vidia azda iba na magistráte.

Systém sa namiesto pomoci rezidentom stal ich nepriateľom. A v mnohých prípadoch je aj diskriminačný.
Tak znie odkaz z krajskej prokuratúry, kde v týchto dňoch finišujú podanie na správny súd.
No a jedným z dôkazom je aj množstvo pokút, ktoré ročne hlavné mesto vystaví. Je to prekvapivo vysoké číslo.

Len za predchádzajúci rok bolo v rámci objektívnej zodpovednosti právoplatných a vykonateľných viac ako 116-tisíc rozkazov o uložení pokuty.
Oproti roku 2024 je to o 33-tisíc rozkazov viac.
Na pokutách tak mestskí policajti v Bratislave vyzbierali za minulý rok takmer 5,3 milióna eur, čo je o 1,2 milióna eur viac ako rok predtým.

Magistrát odmietal o pokutovaných informovať

Vedenie hlavného mesta na čele s primátorom Matúšom Vallom dlhodobo odmietalo informovať, kto sú najväčší „hriešnici“ a porušovatelia parkovacích pravidiel.
Nečudo. Politicky to pre Valla nebola dobrá téma.
Ukázať, že systém parkovacej politiky nastavil tak, že ním bojuje aj proti obyvateľom Bratislavy, de facto vlastným voličom, by mu body neprinieslo.

Z magistrátu sme preto počúvali len výhovorky.
Neodpovedali na novinárske otázky, ani na žiadosti o informácie v zmysle infozákona.
Informácie o adresátoch pokút za parkovanie vraj štatisticky spracované nemajú, alebo podliehajú ochrane osobných údajov, informovali inžinieri z magistrátu.

Otázky, či najviac pokút v hlavnom meste dostávajú návštevníci, ľudia žijúci v Bratislave bez trvalého pobytu, či nebodaj Bratislavčania, tak zostávali stále nezodpovedané a len v rovine úvah.
Príbehy nahnevaných Bratislavčanov však zapĺňali sociálne siete takmer dennodenne.

Trochu viac svetla do toho vniesla až interpelácia primátora starostom Petržalky Jánom Hrčkom, zverejnená pred júnovým mestským zastupiteľstvom.
Tá viac-menej potvrdila to, čo si mnohí mysleli.
Parkovacia politika je kladivom na autá s bratislavským evidenčným číslom.

Najpokutovanejšími sú bratislavské autá

Hrčka sa pýtal na celkové počty pokút udelených za nesprávne parkovanie od začiatku prevádzky parkovacieho systému za jednotlivé roky, ako aj na počet takto udelených pokút vozidlám s bratislavským evidenčným číslom, začínajúcim znakmi BA, BL a BT.
Samozrejme, nie je to úplne jasný ukazovateľ.
Na vozidlách s bratislavským evidenčným číslom nejazdia výlučne len Bratislavčania.
A zároveň v roku 2023 vstúpili do platnosti a evidencie vozidiel aj všeobecné značky, podľa ktorých sa už jednoducho nedá identifikovať okres, z ktorého majiteľ vozidla pochádza.
Na vozidlá so značkami začínajúcimi znakmi AA sa preto Hrčka ani nepýtal.

No aj napriek tomu je to zatiaľ jediná zverejnená informácia zo strany vedenia mesta, ktorá nám o adresátoch pokút čo to prezradila.

Vyplýva z nej, že v roku 2022 udelili policajti za parkovanie celkovo takmer 23-tisíc pokút, z toho bratislavským autám ich bolo udelených viac ako 13-tisíc.
Z celkového počtu tak udelili policajti pokutu až v 58 percentách vozidlám s bratislavskou EČV.
Podobné čísla boli aj v nasledujúcich rokoch.
V roku 2023 to bolo viac ako 38-tisíc prípadov zo 65-tisíc pokút.
V 2024 až takmer 39-tisíc prípadov zo 74-tisíc pokút.
No a v 2025 udelili mestskí policajti za nesprávne parkovanie pokutu autám s bratislavským evidenčným číslom až v 45 476 prípadoch z celkového množstva 96 462 pokút.

Sú to obrovské počty. Je preto evidentné, že najviac pokutované sú bratislavské autá, z čoho logicky vyplýva, že najviac pokutovanými sú predsa len Bratislavčania.
Systém hlavného mesta teda trestá svojich vlastných obyvateľov, a to aj napriek tomu, že im zaviedol novú daň v podobe ročného rezidentského poplatku.

Poviete si, že chybou je to, že zle parkujú a pravidlá platia pre všetkých, tak čo…
Veď áno, až na to, že títo ľudia súčasne volia budúceho primátora v jesenných voľbách.
Majú teda príležitosť vyjadriť na parkovací systém svoj názor.

Že ide o vážnu vec potvrdzuje aj nový Vallov prístup.
Ten počíta s odpustením jednej pokuty ročne, toleruje pár minút omeškania platby, čo Vallo zaviedol pol roka pred komunálnymi voľbami.
V Bratislave však počuť kritiku, že tu predsa nejde o systémový krok.
Ani o krok k zmenšeniu chaosu a neprehľadnosti na bratislavských uliciach.

Je to len opatrenie, ako znížiť hnev Bratislavčanov, ktorí musia platiť pokuty za parkovanie.
A možno príležitosť na väčšiu a otvorenejšiu debatu. Veď kedy inokedy je na ňu čas, ak nie pred voľbami.

[JUGGLER]

Ústavný súd vážne zasiahol do volieb v Bratislave. Môže to poškodiť Valla

V Bratislave sa budú musieť zmeniť roky zaužívané volebné obvody. Bude to znamenať stopku pre viacerých komunálnych politikov.

Komentáre
Ivan Lučanič

Čo platilo ešte pred týždňom, dnes už neplatí.
Volebné obvody hlavného mesta schválené na júnovom mestskom zastupiteľstve sú podľa rozhodnutia Ústavného súdu neplatné.
V čase nástupu školských prázdnin a začínajúcich letných dovoleniek nás tak namiesto mierneho pokoja od politiky čaká v Bratislave politická búrka.
O poslancoch totiž nerozhodujú len voliči a koalície, ale aj veľkosť volebných obvodov.

Len pre zhrnutie. Začiatkom roka napadol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský ustanovenia o volebných obvodoch v komunálnych voľbách.
Tvrdil, že v niektorých prípadoch je na získanie poslaneckého mandátu do mestského zastupiteľstva v jednom volebnom obvode potrebný niekoľkonásobne nižší počet hlasov voličov než v tých susedných.
Napríklad v mestskej časti Čunovo stačilo na zisk poslaneckého mandátu pár stoviek hlasov, kým v susednej Petržalke ich nestačilo ani niekoľko tisíc.

Umožňoval to zákon o hlavnom meste.
Najmä ustanovenie, z ktorého vyplýval nárok na aspoň jeden mandát poslanca mestského zastupiteľstva pre každú mestskú časť.
Práve táto veta podľa ombudsmana spôsobovala v Bratislave výraznú deformáciu volebného systému. Ak chcete, nespravodlivosť.

Ústavný súd mu dal za pravdu a problematickú vetu označil za protiústavnú. Urobil tak v nezvykle krátkom čase.
Pritom ešte pred týždňom, pri schvaľovaní volebných obvodov poslancami mestského zastupiteľstva, sa v kuloároch hovorilo, že do volieb určite súd nerozhodne.
Vraj existuje dohoda, aby sa nemenili pravidlá hry tak krátko pred voľbami.
Zdá sa však, že sudcovia ústavného súdu sú buď celkom autonómni, alebo žiadna dohoda nebola.
Možno išlo len o zbožné prianie niektorých poslancov, aby sa dohodnuté veci nekomplikovali.

Menia sa roky zaužívané pravidlá hry

Ombudsman s návrhom tiež mohol prísť skôr, alebo počkať na nové volebné obdobie.
Celá aféra situáciu v Bratislave skomplikovala. Meniť pravidlá hry pár mesiacov pred voľbami nie je ani trochu fér.
A nielen voči kandidujúcim poslancom.
Mnohí z nich, ktorí chceli kandidovať ako nezávislí, už totiž mali vyzbieranú značnú časť potrebných podpisov od obyvateľov Bratislavy a budú tak musieť začať odznova.

Starostovi Jaroviec Jozefovi Uhlerovi z potrebných tisíc podpisov chýbalo vraj už len päťdesiat. Má smolu.
A bohvie, či nakoniec bude vôbec kandidovať.
Získať mandát mestského poslanca v Jarovciach, kde bol zároveň starostom, nebolo v minulosti príliš zložité, hoci kandidoval ako nezávislý.
Uspieť v zlúčenom obvode spolu so stotisícovou Petržalkou, kde na získanie mandátu potrebujete až desaťtisíc hlasov, bude však aj pre takého komunálneho matadora, akým je Uhler, naozaj problém.

Netýka sa to len Jaroviec, ale aj ďalších menších častí Bratislavy, ktoré sa budú musieť zlúčiť do väčších volebných celkov.
Práve preto to nie je fér ani voči voličom a obyvateľom Bratislavy. Vyberať si zrazu totiž budú z úplne iného spektra kandidátov.
Rozšíria sa im možnosti. Aj o takých kandidátov, ktorých meno doteraz vôbec nepoznali, lebo žili a politicky pôsobili v iných mestských častiach.
Jedna nespravodlivosť sa možno vyrieši, iná vznikne.

Problémy to, samozrejme, spôsobí v koalíciách, najmä v tej Vallovej.
Nie preto, že by už v rámci štvorkoalície strán PS, SaS, Demokrati a Team Bratislava mali dohodnuté mená kandidátov v rámci mestských častí, ktoré sa teraz budú musieť mierne zmeniť a nanovo vyrokovať.
To Vallo s menšími – či väčšími – ústupkami nakoniec zvládne.

Problém môže nastať niekde inde. Primátorova koalícia má totiž dohody naprieč Bratislavou aj s inými subjektami.
V Ružinove by si nemala konkurovať s tímom starostu Martina Chrena a mandáty do miestneho, mestského aj župného zastupiteľstva by si chceli „spravodlivo“ rozdeliť.

Rovnakú dohodu o nekonkurovaní má vraj Vallova koalícia aj s politickou stranou SOM Slovensko (Strana obcí a miest, pozn. autora), ktorá v Bratislave zastrešuje starostov Dúbravky, Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrice, Devína a Čunova.
Vallo im tu pôvodne nemal nijakým spôsobom konkurovať. Aspoň tak zjednodušene znela dohoda, ktorá sa začala rodiť ešte koncom roka 2024.
Možno si viacerí z vás všimli zmenu postojov k Vallovi poslancami okolo Juraja Káčera a starostu Dúbravky Martina Zaťoviča.
Predtým kritici, po dohode „ako medík“. Dohoda im mala zaručiť opätovné zvolenie za starostov a poslancov mestského zastupiteľstva a župy, výmenou za lojalitu voči Vallovi.

Lenže teraz môže nastať mierny problém. Práve tieto mestské časti patria k tým menším v Bratislave a rozhodne sa budú musieť zlučovať.
Čunovo sa tak rovnako ako Jarovce spojí s Petržalkou a je skôr menej pravdepodobné, že tu starostka Čunova Gabriela Ferenčáková uspeje.

Rovnako aj mestská časť Devín so starostkou Janou Jakubkovič skončí zlúčená – zrejme s Devínskou Novou Vsou.
A z pôvodne dvoch mandátov pre Devín a Devínsku zostane teda už len jeden. Vďaka tomu SOM Slovensko o jeden mandát príde.

Najzaujímavejšia situácia však môže nastať v Záhorskej Bystrici, kde je starostom Jozef Krúpa.
Ten je predsedom politickej strany SOM Slovensko a zároveň dlhoročný mestský poslanec.
Záhorská Bystrica sa zrejme zlúči s Lamačom a aj tu sa bude bojovať už len o jeden poslanecký mandát.
Krúpa tak v boji o mestského poslanca dostane silnú konkurenciu v podobe starostu Lamača Igora Polakoviča.

Ten zas patrí k Vallovým najväčším zástancom a podporovateľom.
Preto zrejme nehrozí, že by ho v rámci záchrany dohôd s politickou stranou SOM Slovensko Vallo hodil cez palubu.
Možno tak nakoniec vo vode skončí celá plejáda politikov zo SOM a celá dohoda s Vallom bude mať pre nich len trpkú príchuť. Uvidíme.

Nakoniec budú o volebných obvodoch aj tak rozhodovať „inžinieri z magistrátu“ a tí spravia všetko pre to, aby uspokojili čo najviac Vallove predstavy o zložení budúceho zastupiteľstva.

Termín volieb už je vyhlásený.
Poslanci mestského zastupiteľstva tak budú musieť v extrémne rýchlom čase zasadnúť na mimoriadnom rokovaní a volebné obvody v zmysle rozhodnutia ústavného súdu určiť nanovo.
Najbližšie týždne sa teda bude na čo pozerať.

https://marker.sk/clanky/1636/ustavny-s ... odit-valla

[JUGGLER]

Za dva dni zomrelo šesť ľudí v jazerách Bratislavského kraja

V jazere Zlaté piesky v Bratislave našli dve osoby bez známok života. Potvrdil to hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.
Za uplynulé dva dni tak celkovo polícia eviduje šesť prípadov úmrtia v jazerách na území Bratislavského kraja.

V piatok polícia našla bez známok života dvoch mužov v jazerách v Bratislave - jedného v jazere Kuchajda, druhého v jazere Draždiak.
V sobotu našli ženu bez známok života v Čunovskom jazere a muža bez známok života v jazere v blízkosti obce Réca v okrese Senec.

Policajti v tejto súvislosti apelovali na ľudí, aby boli pri návšteve vodných plôch opatrní a zodpovední.
„Nepreceňujte svoje sily a schopnosti. Nepožívajte v nadmernom množstve alkoholické nápoje,“ zdôraznila bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

Polícia už skôr zverejnila zásady správania sa pri vode. Apelovala na to, aby ľudia neskákali do neznámej vody.
Zdôraznila tiež, aby ľudia nepodceňovali riziko náhlej zmeny teploty vody, ktorá môže spôsobiť šok organizmu.
Pripomenula tiež, aby sa nenechávali deti bez dozoru.

(tasr, lud)

[JUGGLER]

iMeteo: Bratislava zaknihovala svoj historický teplotný rekord

Hlavné mesto v nedeľu prepísalo svoj doterajší teplotný rekord, informuje portál iMeteo.sk s tým,
že teplota sa na bratislavskej Kolibe vyšplhala na 39,5 stupňa.
Údaj potvrdil takisto klimatológ Jozef Pecho a nepriamo aj Slovenský hydrometeorologický ústav na zverejnenej mape, dopĺňa Denník N.

„Teplota sa dlho pohybovala okolo rekordu, ale o 15:58 prekonala teplota doterajší rekord o 0,1 °C,“ uvádza web.

Teplotné rekordy zaznamenali v nedeľu aj v Česku, Poľsku či Nemecku.

Kancelária prezidenta SR už skôr v nedeľu informovala, že pre extrémne vysoké horúčavy nebude v pondelok (29. 6.) a utorok (30. 6.) prebiehať pred Prezidentským palácom v Bratislave výkon čestného stráženia.

„Tak, ako apelujeme na verejnosť, aby bola počas horúčav opatrná, chránime aj zdravie našich kolegov.
Služba príslušníkov Čestnej stráže prezidenta SR si vyžaduje dlhé státie na priamom slnku v slávnostnej uniforme, čo je počas extrémnych horúčav mimoriadne náročné,“ priblížila na sociálnej sieti.

(imeteo, sak)

P.S. Čakal som viac, lebo Česi, poliaci i Nemci sa posunuli nad 40 C:

Nemecko aj Poľsko hlásia historické teplotné rekordy

Nemecko tretí deň po sebe zaznamenalo teplotný rekord.
obci Coschen v spolkovej krajine Brandenbursko na východe krajiny v nedeľu popoludní predbežne namerali 41,7 stupňa Celzia.

Teplotný rekord zaznamenalo v nedeľu aj Poľsko. Hodnotu 40,5 stupňa Celzia namerali v obci Słubice na hraniciach s Nemeckom.

Predchádzajúci rekord nameraný v roku 1921 v Prószkówe na juhu krajiny bol zrejme ešte predtým prekonaný v meste Toruň, kde namerali 40,3 stupňa Celzia.

....................................................

V Česku opäť padol teplotný rekord, tentokrát namerali až 41,9 °C
V českej obci Doksany v Ústeckom kraji v nedeľu namerali nový absolútny teplotný rekord 41,9 stupňa Celzia.
Predchádzajúci rekord 40,6 °C namerali na rovnakej stanici v sobotu.
Už skôr v priebehu nedele tamojší meteorológovia informovali, že bol rekord prekonaný a teplota presiahla 41,1 stupňa Celzia.

„Najvyššiu teplotu zmerali rovnako ako včera Doksany v Ústeckom kraji, a to 41,9 °C, v závese za nimi stredočeská Tuhaň s rovnými 41,0 °C,“ napísal Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) na sociálnej sieti Facebook.

(tasr, dpa, afp)

[MiBi]

Takto sa robi predvolebna kampan, starosta Petrzalky z rozpoctu kupil atrakciu za skoro 200 tis. a jej okolie teraz jeho team vyuziva na kampan a zber podpisov.

https://www.ta3.com/clanok/1057135/nafu ... ka-ho-haji

Práve cena je ďalším bodom kritiky.
„Len za 190-tisíc,“ komentoval ironicky jeden z používateľov. Iný diskutujúci upozorňoval, že okrem samotnej kúpy bude podľa neho potrebné počítať aj s prevádzkovými nákladmi a personálom.

Objavili sa aj podozrenia, že bezplatná atrakcia môže súvisieť s blížiacimi sa voľbami. Jeden z komentujúcich projekt označil za kupovanie voličov z rozpočtu mestskej časti. Ďalší naznačil obavu, že atrakcia môže byť po čase spoplatnená.
Mestská časť uvádza, že okrem samotnej nafukovacej atrakcie kupovala aj pontón a bójky za približne 10-tisíc eur s DPH. Plavecké vesty stáli takmer 7-tisíc eur s DPH a materiál na drevené mólo so schodiskom približne 20-tisíc eur s DPH.
Presné prevádzkové náklady samospráva zatiaľ nepozná. Podľa Halaškovej ide o pilotný projekt a mestská časť je stále v procese nastavovania modelu fungovania.

Hrad dodala neziskovka zo stredného Slovenska - Detské centrum Sielnica.
Nebol to prvý biznis medzi mestskou časťou a touto organizáciou. Starosta Hrčka nechal od nej kúpiť nákladné autá za vyše 160 000 eur. Len tento polrok s ňou uzavrel zmluvy za viac ako 400 000 eur, pričom vzájomná obchodná história siaha už do roku 2023.
Konečným užívateľom výhod Detského centra Sielnica je Peter Gnida. Obecný poslanec za SNS, ktorý s podporou rovnakej strany kandidoval aj v župných voľbách.
Blízko má aj k ministerke kultúry Martiny Šimkovičovej, nominantke rovnakej koaličnej strany. Tá ho minulý rok vymenovala za riaditeľa Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Zvolenského zámku, kde pod jeho vedením došlo okrem iného k medializovanému zničeniu umeleckej inštalácie českých umelcov.


Starosta vysvetľuje, že Detské centrum Sielnica je registrovaný sociálny podnik, ktorý dlhodobo dodáva tovary a služby verejnému sektoru po celom Slovensku. Podľa samosprávy je jednou z výhod takýchto subjektov možnosť uplatňovať zníženú päťpercentnú sadzbu DPH namiesto štandardnej sadzby, čo sa podľa nej prejavuje aj na výslednej cene zákaziek.

[JUGGLER]

Konečným užívateľom výhod Detského centra Sielnica je Peter Gnida. Obecný poslanec za SNS, ktorý s podporou rovnakej strany kandidoval aj v župných voľbách.
Blízko má aj k ministerke kultúry Martiny Šimkovičovej, nominantke rovnakej koaličnej strany. Tá ho minulý rok vymenovala za riaditeľa Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Zvolenského zámku, kde pod jeho vedením došlo okrem iného k medializovanému zničeniu umeleckej inštalácie českých umelcov.

Ťažko mu prišijú väzby na koalíciu keď Hrčka kandiduje za stranu Krajina, čo je bývalé ,,Jablko,, Nicholsonovej z SaS.
Najväčšie väzby má Hrčka na SaS a KDH .
Skôr sa pozná s tým Gnidom po inej linke. Sú približne rovnakého veku - Gnida ročník 75, Hrčka 80.
Čo je zaujímavé, že v obci Sielnica (1500 obyv. ) kedysi Hrčkovci žili. No neviem, či to bola jeho rodina.

[MiBi]

Inak cele je to akoby na hlavu postavene, ze detske centrum (ktore poskytuje flexibilnú krátkodobú starostlivosť o deti vo veku od troch rokov v obci Sielnica) je dodavatelom vsetkeho mozneho, dokonca na svojom webe ma uvedene:
https://www.dcsielnica.com/
Pre verejné obstarávanie škôl, obcí a verejného sektora prinášame dobrú správu. U nás môžete tovar a služby nakupovať za zjednodušených podmienok.
Pri nákupe u nás budete mať zjednodušené verejné obstarávanie. Priamym nákupom výpočtovej techniky a príslušenstva až do 140 000 €. prostredníctvom nášho registrovaného sociálneho podniku na základe zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní § 1 ods. 13 písm. u) bod 1. V rámci tejto výnimky môžete obstarávať cez nás ako registrovaný sociálny podnik tovar ako zákazky s nízkou hodnotou (do 100.000€) a podlimitné zákazky (do 140.000€) bez verejného obstarávania – teda bez zadávania cez EKS, ktoré je časovo a odborne náročné.

Asi zalozit si socialny podnik je celkom dobry biznis, kedze zakon im umoznuje predaj tovarov a služieb aj s 5 % DPH.

[miror]

Tieto 5% "sociálne podniky" ma upútali už minulý rok, kedy sa na porovnávacích portáloch objavili apple produkty za o dosť nižšie ceny u jedného predajcu zo stredného Slovenska. Samozrejme pre firmy - plátcov DPH je to nevýhodné ale fyzické osoby a neplátcov oslovujú. Aj som si s nimi dopisoval, ale tvária sa, že všetko je OK. Lebo účelom zákona bolo znížiť sadzby na výrobky hlavne vyprodukované týmito ZŤP osobami, nie prepredávať tovar (napr. dopestujú, ručne vyrobia atď.). Ale začalo sa to vo veľkom zneužívať na obchádzanie DPH a keďže to už nejaký rok trvá a nič sa s tým nedeje, asi je to tolerované.
Ak si to dovolí dosť sledovaná mestská časť hlavného mesta, zdá sa že doba sa mení a dnes si verejní funkcionári dovolia úplne všetko.

Nechce sa mi vypisovať podrobnejšie, tak AI:

Kedy to prejde (Vlastná produkcia)
Aktivitou sociálnej ekonomiky je situácia, kedy vaši znevýhodnení alebo zraniteľní zamestnanci tovar sami vyrobia, dopestujú, zabalia alebo výrazne zhodnotia.
Príklad: Integračný sociálny podnik zamestnáva ľudí bez domova, ktorí v dielni vyrábajú drevené hračky alebo šijú tašky. Predaj týchto tašiek s 5% DPH je úplne v poriadku, pretože tovar vznikol priamou sociálnou aktivitou (pracovnou terapiou/zamestnávaním).
Kedy to NEPREJDE (Čistý obchod a refakturácia)
Ak sociálny podnik nakúpi hotový tovar (napríklad stavebný materiál, notebooky alebo kancelársky papier) od bežnej komerčnej firmy s 23% DPH a následne ho prepošle (refakturuje) koncovému zákazníkovi s 5% DPH bez toho, aby na ňom vykonal akúkoľvek vlastnú prácu, ide o porušenie zákona.
V takomto prípade totiž k žiadnej „aktivite sociálnej ekonomiky“ nedošlo – podnik fungoval len ako obyčajný priekupník, ktorý zneužil legislatívu na umelé zníženie dane.
Aktuálne varovanie: Finančná správa spustila masívnu vlnu cielených daňových kontrol zameraných práve na sociálne podniky. Kontrolóri sa striktne zameriavajú na tzv. refakturačné reťazce a subdodávky. Ak podnik nedokáže preukázať, že predávaný tovar bol reálnym výsledkom činnosti jeho znevýhodnených zamestnancov, daňový úrad mu DPH spätne do základnej výšky 23 % a udelí vysoké pokuty.

[MiBi]

Uz sa tomu venuje aj SME:
https://www.facebook.com/reel/1449979283839308

[MiBi]

Hlina preco kandiduje Raz na primatora BA:
https://www.facebook.com/watch/?v=1025428577012172

[JUGGLER]

Rana pre motoristov a ďalší dôkaz neschopnosti magistrátu

Od augusta sa spoplatňujú parkoviská pri obchodných domoch Ikea a Avion.
Znamená to ďalší problém pre motoristov prichádzajúcich do Bratislavy.

https://marker.sk/clanky/1746/rana-pre- ... magistratu

Existuje jeden starší prieskum, podľa ktorého je v pracovných dňoch počas školského roka v Bratislave denne vyše 700-tisíc ľudí. Čiže k počtu obyvateľov treba pripočítať 40 percent prichádzajúcich. Desaťtisíce tu študujú, desaťtisíce dochádzajú za prácou. Z dochádzajúcich cestujú tisíce vlakom či autobusom, tisíce prichádzajú autom.

A táto posledná skupina má nový problém. Ide o koniec parkovania zdarma pred známym nákupným strediskom Ikea a obchodným centrom Avion.

Súkromní prevádzkovatelia majú preplnených parkovísk na svojich pozemkoch plné zuby. Niet sa čo čudovať, doplácajú na to často ich zákazníci, parkovacie plochy sú skutočne dennodenne obsadené. Autá tu totiž parkujú najmä Nebratislavčania. Cezpoľní, ako im hovoríme.

Dôvody sú najmä dva. Mnohí si tu nechávajú zaparkované auto, keď letia z bratislavského letiska. V poslednej dobe pribudli lety, pribudli aj autá. Je predsa lacnejšie parkovať zadarmo pár dní na ploche obchodného centra ako za desiatky eur na letiskových odstavných plochách.

Druhá skupina sú pracujúci, ktorí po zaparkovaní auta odtiaľto pokračovali ďalej, hlbšie k centru mesta, do práce.

V meste sa parkuje podstatne drahšie, čaká tu strašiak menom PAAS, systém regulovaného parkovania z dielne magistrátu. Zlaté vajce primátora Matúša Valla. Parkovné je drahé, čo znamená, že sa dá spravidla zaparkovať (čo je plus), ale dlhodobé parkovanie pre motoristov to znemožňuje (čo je druhá strana mince a problém).

Za jednodňový pobyt v centre mesta počas pracovnej doby si od vás PAAS vypýta niekedy 16 až 20 eur, záleží od polohy k centru. Nie každá firma vie zabezpečiť parkovanie zamestnancom, je preto pochopiteľné, že ľudia prichádzajúci do Bratislavy hľadajú ekonomickejší spôsob parkovania, napríklad odložiť auto na periférii mesta a ďalej pokračovať hromadnou dopravou. Zvyknúť sa na to dá.

Aj z magistrátu bolo často počuť, že práve toto je preferovaný spôsob, ako sa po príjazde do hlavného mesta autom majú návštevníci správať. Je tu však jeden podstatný problém. Kam odložiť to auto…

Slabé kapacity záchytných parkovísk

Systém regulovaného parkovania sa rozširuje už piaty rok. Každú chvíľu pribúdajú nové a nové regulované zóny. PAAS sa rozťahuje ako meňavka. Len tá najdôležitejšia časť celej skladačky akosi stále chýba: dostatočná sieť záchytných parkovísk. Vedenie mesta si zvyklo, že problém, ktorý mali dávno riešiť sami, riešili za nich parkoviská súkromníkov.

Lenže to naozaj nie je fér, súkromným prevádzkovateľom parkovacích plôch treba dať za pravdu. Avion a Ikea nikdy nemali suplovať povinnosti mesta. Záchytné parkoviská v podobe garáží a parkovacích domov mali byť dávno postavané. A pracovníci oddelenia parkovania spolu s primátorom Vallom ich aj vo veľkom sľubovali.

Realita? Po spomínaných piatich rokoch prevádzky plateného parkovania spravuje Vallov magistrát len 844 parkovacích miest na ôsmych záchytných parkoviskách. Vo viacerých prípadoch pritom ide rovnako o časti plôch pri nákupných reťazcoch, kde sa však mesto dohodlo na ich využívaní. Nejde teda o novovybudované plochy, o nové parkovacie kapacity. Stále sa ukrajuje z tých, ktoré aj doteraz boli na parkovanie k dispozícii.


Áno, jedno nové záchytné parkovisko je takmer dokončené. Ide o necelých sto nových parkovacích miest, ktoré magistrát vystaval na konečnej električky v Petržalke. Nateraz však ostávajú za plotom. Ostatné sú zatiaľ iba na papieri. V projektoch, vizualizáciách a návrhoch za státisíce eur a je naozaj otázne, kedy sa s ich výstavbou vlastne začne.

Pritom do Bratislavy každý deň prichádzajú tisíce a tisíce vozidiel. Ľudia z okolitých obcí, satelitov, ale aj vzdialenejších miest, ktorí sem prichádzajú za prácou, často nemajú inú možnosť. Diaľková verejná doprava je pre nich v mnohých prípadoch pomalšia, komplikovanejšia alebo jednoducho nevyhovujúca pre deti či iné dôvody. Mnohí musia prichádzať autom.

Tisíce áut sa však na 844 parkovacích miest nezmestia. A od augusta im už nepomôžu ani plochy okolo obchodného domu Avion a Ikea. Návštevníci Bratislavy smerujúci na letisko či k centru mesta budú musieť hľadať iné možné miesta na odstavenie áut. Dopyt po parkovacích miestach sa preto zvýši, problém sa opäť len presunie a narastie.

Je dobre, že k tomu dochádza práve pred jesennými voľbami. Prináša to tlak na hľadanie riešenia.

Magistrát musí pridať

Primátor Vallo často hovorí o modernej mobilite, že cieľom je vytláčať autá z centra mesta. Tento cieľ je zrozumiteľný a pochopiteľný pre každého. Nemôžete však od vodičov očakávať, že presadnú na autobusy a električky, keď pre nich neexistuje miesto, kde by auto bezpečne zaparkovali.

Vallovi preto treba zas a znova zdôrazniť, že dobrá parkovacia politika nezačína obkreslením už existujúcich parkovacích miest, parkovacím automatom, ani pokutami. Začína tým, že vodičovi ponúknete riešenie. Bratislava pod jeho vedením to robí presne naopak.

Parkovacie plochy pri obchodoch Avion a Ikea nie sú prvé, nebudú ani posledné, ktoré súkromní prevádzkovatelia spoplatnia a tak ukončia ich využívanie širšou verejnosťou. Sú však svojou veľkosťou natoľko významné, že by si na oddelení parkovania mali konečne uvedomiť, že v téme výstavby parkovacích plôch na okraji mesta by mali jednoznačne pridať.

P.S. Kvoli obrázku som vymazal zo 20 starých obrázkov (spred viac ako 10 rokov ), ale pripomínam
kompetentným, že portál už týždne bojuje s nemožnosťou vkladania obrázkov.

po dvoch rokoch skor na den presne znovu zacalo ukazovat hlasku, ze nie je dost priestoru na ukladanie priloh na servri.
Neviem ci teda znovu nastala chyba ako minule, alebo sa uz teraz naozaj minul volny priestor.

[MiBi]

Dva nazory na jednu temu v markeri samozrejme musia byt samozrejme antiprogresivni: https://marker.sk/clanky/1763/vallovcov ... mna-skuska a druhy nazor z blogu https://dennikn.sk/blog/5457345/petrzal ... y-nastroj/ prinasa jednoznacne argumenty. BTW v tomto referende je zapojeny aj jeden clen nasho fora


Petržalské referendum: politický a kampaňový nástroj
Zdenko Pek
Z politického hľadiska je celé toto referendum len kampaňou pred komunálnymi voľbami 2026 z dielne starostu Jána Hrčku. Prečo však vedenie mestskej časti zvolilo túto náročnú cestu zbierania podpisov v uliciach? Vedia, že tieto návrhy by im u poslaneckej väčšiny neprešli, preto zvolili referendum ako politický obchvat a súčasť predvolebnej kampane.

Ako je celá petícia a referendum len kampaňové divadlo
Otázky sú postavené tak, aby bežný volič nedokázal povedať „nie“. Kto by nechcel Draždiak zadarmo alebo viac peňazí pre Petržalku? Háčik je v tom, že viaceré z týchto sľubov presahujú kompetencie mestskej časti alebo „riešia“ témy, ktoré nikto neotváral ako sporné.
Namiesto konštruktívneho rokovania si tak iniciátori cielene vybrali konflikt. Mesto stavajú do roly nepriateľa a seba do roly záchrancov. Je to klasická taktika, keď potrebujete prekryť kauzy a neschopnosť vlastného riadenia.
Prečo chce vedenie minúť desiatky tisíc eur z petržalského rozpočtu na referendum, ktorá nemá právnu silu veci reálne vyriešiť?


Zneužitie priamej demokracie za naše peniaze
Zákon o hlavnom meste (377/1990 Zb.) hovorí, že na to, aby bolo referendum pre mestskú časť povinné, treba podpisy 20 % oprávnených voličov alebo aspoň 5 000 podpisov (podľa toho, čo je nižšie). V Petržalke to znamená vyzbierať 5 000 platných podpisov.
Pre bežnú občiansku iniciatívu je to náročné, no pre starostu, ktorý má k dispozícii politický aparát, vicestarostov a vlastnú sieť aktivistov, je to prechádzka ružovou záhradou najmä, ak na to využìva napríklad mestskou časťou organizované podujatie.
Preto nie je otázkou, či referendum bude, ono s takmer 100 % istotou bude. Tých 5 000 podpisov vyzbierali a my v zastupiteľstve tak budeme mať zo zákona povinnosť poveriť komisiu ich overením a referendum vyhlásiť.

Otázka teda nestojí, či referendum bude, ale prečo ho organizuje práve vedenie mestskej časti namiesto toho, aby dané témy riešilo štandardne tam, kde sa majú: za rokovacím stolom zastupiteľstva a s mestom. A prečo ho chce spojiť práve s dňom volieb.
Celý tento proces je ukážkovým konfliktom záujmov a bizarnou politickou hrou. Petičný výbor tvoria vicestarostovia Petržalky (Iveta Jančoková, Ján Karman), Peter Cmorej zamestnanec úradu a dlhoročný spolupracovník starostu a Martin Kugla, rovnako dlhoročný spolupracovník starostu.

V praxi to bude vyzerať takto: títo „aktivisti“ vyzbierajú podpisy, následne ich odovzdajú vlastnému úradu a nakoniec ako poslanci v zastupiteľstve budú hlasovať o poverení komisie na ich overenie (hoci sa priamo pri hlasovaní zrejme zdržia). Vedenie úradu spisuje petíciu, ktorou žiada samo seba, aby konalo.
Využijú 5 000 podpisov na to, aby z peňazí celej Petržalky, za desiatky tisíc eur, usporiadali v deň volieb obrovské kampaňové divadlo, v ktorom sa postavia do role záchrancov pred vymyslenými problémami.


Ako je to naozaj s otázkami v referende?
1. Jedna parkovacia zóna v Petržalke
Otázka: Súhlasíte s tým, aby pri rozhodovaní o vymedzení parkovacích zón Mestská časť Bratislava-Petržalka nesúhlasila s rozdelením Petržalky na viac ako jednu parkovaciu zónu?

V skratke: Petržalka už dnes má dve parkovacie zóny (PE0 a PE1) a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť. Strašenie dvanástimi zónami je vytiahnuté z neaktuálneho návrhu VZN ešte z roku 2019. Za sedem rokov nikto s návrhom na rozdelenie do dvanástich zón neprišiel, ani keď na to má politickú väčšinu v zastupiteľstve.

Čo vám nepovedali
Že táto otázka je faktický nezmysel. Jej autori sa len zúfalo snažia vyrobiť neexistujúci problém. Žiadať v referende, aby sme nemali „viac ako jednu zónu“, je len populizmus. My už predsa dve zóny máme – PE0 v okolí Tyršovho nábrežia a PE1 pre zvyšok Petržalky (zdroj). Vtip je v tom, že za vytvorenie druhej samostatnej zóny PE0 v roku 2023 hlasoval v zastupiteľstve aj sám iniciátor petície, vicestarosta Ján Karman (zdroj).

Iniciátori petície tu účelovo strašia ľudí rozdelením Petržalky na dvanásť zón. Zabudli vám však povedať, že v roku 2019 existoval návrh VZN o dočasnom parkovaní, kde bolo týchto dvanásť zón navrhovaných, a práve starosta Hrčka ako poslanec mestského zastupiteľstva dal pozmeňujúci návrh, aby sa dvanásť zón zmenilo na jednu zónu – PE1. Tento pozmeňujúci návrh prešiel a hlasovali zaň aj poslanci primátorovho klubu, či Ján Karman (zdroj).

Samotný starosta v rámci svojho vystúpenia na mestskom zastupiteľstve k návrhu VZN o dočasnom parkovaní uviedol: „Napriek tomu, že teda si nemyslím, že dlhodobo udržateľná bude v Petržalke jedna zóna, na druhej strane ma niektorí poslanci v mojej mestskej časti upiekli na mojich vlastných argumentoch, kedy som teda na začiatku presviedčal primátora, že Bratislava má byť najskôr jedna až potom sa to má pri dátach rozdeľovať na časti. A keď sme teda prišli s nejakým návrhom rozdelenia Petržalky, tak sa ma spýtali, že v čom je potom rozdiel v tomto princípe pre mňa v Bratislave a v Petržalke? Že samozrejme, keď to čísla ukážu, tak samozrejme, nech sa tie zóny rozdelia.“

V roku 2019 teda návrh na dvanásť zón existoval (zdroj), pozmeňujúcim návrhom starostu Hrčku sa to zmenilo na jednu zónu PE1 (neskôr sa pridala PE0 v roku 2023) a ďalších sedem rokov mohlo mesto prísť s návrhom na rozdelenie Petržalky na tých dvanásť zón, o ktorých dnes hovorí referendum no nikdy s ním neprišlo, a to ani v čase, keď má klub primátora v zastupiteľstve väčšinu.

My, ako miestni poslanci, naopak verejne garantujeme zachovanie existujúceho stavu dvoch zón. Umelo sa tu vytvára strach z niečoho, čo reálne nehrozí, len aby mali iniciátori referenda pocit, že niečo „zachránili“. Hrozba delenia na dvanásť zón je už sedem rokov zažehnaná téma, no referendová otázka dnes napriek tomu vyvoláva obavy, že by predsa len mohla prísť. Toto je ďalší dôkaz, že pripravované referendum je len politický nástroj starostu a súčasť jeho kampane.

2. Jazero Draždiak navždy zadarmo
Otázka: Súhlasíte s tým, aby Mestská časť Bratislava-Petržalka zabezpečila bezplatný prístup k jazeru Veľký Draždiak prostredníctvom zriadenia vecného bremena?

V skratke: Draždiak spoplatniť reálne nikto neplánuje, bola by to politická samovražda. Právne je navyše sporné, či mestská časť dokáže zaručiť bezplatný prístup vecným bremenom na pozemkoch, ktoré už sama vlastní. Starosta mohol prístup riešiť rokovaniami už dávno predtým, nemusel čakať na referendum. Žiadny z možných postupov navyše nedáva trvalú istotu, len dojem jednoduchého riešenia.

Čo vám nepovedali
Že nikto relevantný reálne neplánuje Draždiak spoplatniť. Ktokoľvek by to v budúcnosti urobil, podpísal by si okamžitú politickú smrť. Je to tá najpopulistickejšia otázka, ktorá sa však voličom „predáva“ najlepšie.

Na pozemkoch, ktoré mestská časť odkúpila od Lesov SR, by si nemohla zriadiť vecné bremeno sama voči sebe, vlastník totiž nemôže mať vecné právo sám voči sebe.

Zaujímavé je, že presne tento mechanizmus, vecné bremeno prechodu na zabezpečenie verejného prístupu sme si ako miestne zastupiteľstvo už raz reálne odsúhlasili. Pri projekte Južná pláž, ktorý vzniká v tesnej blízkosti Veľkého Draždiaka, sme prenájom pozemku developerovi podmienili tým, že zabezpečí verejnosti prístup do časti areálu na svojom pozemku práve prostredníctvom zmluvy o vecnom bremene prechodu, v ktorej je developer povinným a mestská časť Petržalka oprávnenou (zdroj).

Je to teda dôkaz, že takýto nástroj na ochranu prístupu k Draždiaku už raz reálne fungoval na pozemku, ktorý je v súkromných rukách. Pri projekte Tri vŕby však developer nemusí byť taký súčinný ako pri Južnej pláži a nemusí s vecným bremenom na svojom pozemku súhlasiť, to nedokáže ovplyvniť ani mestská časť, ani referendum. Ak k tomu dôjde, môže si časť svojho pozemku jednoducho ohradiť.

Ďalšie pozemky sú vo vlastníctve mestskej časti Petržalka a vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré má mestská časť Petržalka v správe.

Celý trik bude zrejme spočívať v tom, že starosta požiada zastupiteľstvo, aby pozemky Draždiaka, ktoré mestská časť Petržalka vlastní alebo má v správe, prenajali vlastnej mestskej firme (napr. Správa športových zariadení) s podmienkou bezplatného vstupu.

Ak by chcel starosta zabezpečiť prístup k jazeru prostredníctvom vecného bremena aj na pozemkoch presahujúcich to, čo mestská časť vlastní alebo spravuje, teda na pozemkoch štátu či iných právnických osôb, nemusí s rokovaním o takejto dohode čakať až na výsledok referenda. Mohol s ním začať už dávno predtým.

Nech si starosta zvolí ktorýkoľvek z týchto postupov, ani jeden nedáva Petržalčanom to, čo im referendum v skutočnosti sľubuje, trvalú a nezvratnú istotu. Je to skôr výrazne populistický návrh, ktorý budí dojem definitívneho riešenia problému, ktorý také jednoduché riešenie nemá.

3. Spravodlivé financovanie pre Petržalku
Otázka: Súhlasíte s tým, aby Mestská časť Bratislava-Petržalka žiadala od Hlavného mesta Bratislava rovnaký podiel z daní na obyvateľa, ako dostávajú ostatné mestské časti Bratislavy?

V skratke: Petržalka nie je vo financovaní ukrivdená – naopak, v dohode z roku 2020 si spolu s ostatnými mestskými časťami vyrokovala vyšší podiel (z 13,6 % na 15,8 %, čo je ročne o 1,16 milióna eur navyše), a hlasoval za ňu aj samotný starosta Hrčka. Otázka referenda navyše ani nešpecifikuje, o ktorú daň ide, nech je to daň z nehnuteľností alebo daň z príjmov fyzických osôb (DPFO), žiadať „rovnaký podiel na obyvateľa“ by v oboch prípadoch len rozbilo fungujúcu dohodu a presunulo krivdu inde, nie ju vyriešilo.

Čo vám nepovedali
Že ide o klasické falošné rovnostárstvo, ktorého naplnenie by len presunulo krivdu inde, a že autori otázky si zámerne dávajú pozor, aby vôbec nepovedali, o akú daň im ide.

Ani štát nedáva obciam rovnaký podiel na hlavu. Zohľadňuje veľkosť samosprávy, jej nadmorskú výšku aj zloženie obyvateľstva. Prečo by teda mala platiť iná logika len preto, že sa to hodí do predvolebnej kampane? Najpravdepodobnejšie ide o daň z nehnuteľností. A práve tu sa ukazuje, že Petržalka nielenže nie je ukrivdená, naopak, v poslednej dohode výrazne získala.

Do roku 2020 sa táto daň delila medzi mestské časti presne podľa toho, aký bol jej výnos na danom území. Znie to spravodlivo, v praxi to však znevýhodňovalo časti mesta, kde ľudia najmä bývajú. Priemysel a administratívne priestory totiž platia oveľa viac než byty.

Mestské časti s továrňami a kanceláriami tak mali väčší podiel, zatiaľ čo Dúbravka, Karlova Ves, Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Petržalka, dostávali menej, hoci v nich žije najviac ľudí.

V roku 2020 sa preto po náročných rokovaniach so všetkými 17 mestskými časťami podarilo presadiť zmenu. Od roku 2021 sa do vzorca pridal aj počet obyvateľov s váhou 35 %. Vďaka tomu dnes časť dane, ktorú zaplatí napríklad automobilka v Devínskej Novej Vsi, putuje aj do Petržalky.

A tu prichádza ten istý moment, ako pri parkovacích zónach: podiel Petržalky sa touto dohodou zvýšil z 13,6279 % na 15,7835 %. Bez tejto zmeny by mestská časť v roku 2026 dostala o 1,16 milióna eur menej. Za túto zmenu vtedy hlasovali všetci prítomní petržalskí poslanci vrátane samotného starostu Hrčku.

Inými slovami: človek, ktorý dnes spolustojí za referendovou otázkou o „spravodlivom financovaní“, si už raz za spravodlivejšie financovanie pre Petržalku zahlasoval. Požadovať teraz „úplnú rovnosť na obyvateľa“ by v skutočnosti znamenalo rozbiť dohodu, ktorá Petržalke priniesla milióny navyše, a otvoriť diskusiu, či by mestské časti so záťažou priemyslu alebo celomestskej infraštruktúry nemali dostávať naopak viac.

Otázka navyše ani nehovorí, o ktorú konkrétnu daň ide, rovnako dobre by mohlo ísť o daň z príjmov fyzických osôb (DPFO). Aj tu by však platil ten istý princíp: čo sa pridá na jednom mieste, musí sa niekde ubrať.

Pri DPFO je mechanizmus o niečo zložitejší. To, koľko z tejto dane pripadne na Bratislavu ako celok, určuje štátna legislatíva, konkrétne nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z. Ako sa táto suma ďalej rozdelí medzi jednotlivé mestské časti, už ale nie je vecou zákona, ale štatútu hlavného mesta, ktorý si pri vlastnom vzorci požičiava len podobné kritériá ako toto nariadenie. Napríklad počet obyvateľov, žiakov či seniorov, no dopĺňa ich aj o výnos z dane z nehnuteľností, ktorý nariadenie vôbec nerieši, a naopak vynecháva nadmorskú výšku, ktorá je v celoštátnom nariadení kľúčová.

To v praxi znamená, že mestské časti by si mohli v štatúte dohodnúť aj úplne iný spôsob delenia bez toho, aby porušili akékoľvek vyššie pravidlá, napríklad taký, ktorý by výnos DPFO dopočítaval k podielom na dani z nehnuteľností tak, aby nakoniec každý obyvateľ dostal presne rovnaký podiel bez ohľadu na to, kde býva. Presne také rovnostárstvo, aké opisujeme vyššie pri dani z nehnuteľností, by sa touto cestou dalo preniesť aj do DPFO a rovnako ako pri nej, aj toto by ignorovalo, že rôzne časti mesta majú rôznu reálnu záťaž a rôzne náklady. Touto otázkou sa teda v skutočnosti nič nerieši, ide skôr o ilúziu zmeny než o reálne riešenie problému.

Prerozdeľovanie navyše nie je jednostranné rozhodnutie mesta, ale konsenzus všetkých 17 mestských častí, teda aj Petržalky samotnej.

4. Stop zahusťovaniu
Otázka: Súhlasíte s tým, aby nová výstavba v území Centrálna os Petržalky začínala najmenej 50 metrov od okien existujúcich objektov?

V skratke: Číslo „50 metrov“ si iniciátori jednoducho vymysleli – v skutočnosti ide o ochranné pásmo okolo vodného toku, nie o odstup medzi budovami. Ide len o hrubý náčrt, nie záväzný dokument, a existujúce svetlotechnické normy aj tak nedovolia postaviť nič, čo by susedom vzalo slnko. Autori štúdie navyše navrhujú v území menej výstavby, než dnes umožňuje platný územný plán mesta.

Čo vám nepovedali
Že takéto plošné pravidlo vôbec nepotrebujeme. Súčasné zákony chránia obyvateľov oveľa lepšie a samotný 50 metrový limit je nezmysel. Otázkou by mohlo byť, prečo nenavrhujú iný väčší rozostup napr. 100 metrov? Pretože, takto to nefunguje. Poďme si to vysvetliť.

Táto urbanistická štúdia totiž nie je žiadny zákon ani hotový projekt. Predstavte si ju len ako hrubý náčrt či víziu. Úrady podľa nej nemôžu nikomu povoliť žiadnu stavbu. Slúži len ako podkladový materiál. Až po dlhom schvaľovacom procese vznikne detailný dokument (tzv. územný plán zóny), ktorý stanoví záväzné regulatívy pre výstavbu na úrovni jednotlivých pozemkov, teda čo je a čo nie je prípustné, vrátane polohy a formy budov.

Dôležité je, že samotná štúdia navrhuje rozdeliť územie na sektory A až G, pre ktoré by mal vzniknúť samostatný územný plán zóny, práve preto, že rôzne časti Petržalky si vyžadujú rôznu, nie jednotnú reguláciu.

Aj keď štúdia na mape vymedzí plochu na výstavbu, neznamená to, že sa tam môže postaviť hocičo. O definitívnej polohe a výške sa rozhoduje až pri konkrétnom projekte.

Každý jeden zámer musí dokázať, že spĺňa prísne svetlotechnické normy (preslnenie a denné svetlo). Tieto normy existujú presne na to, aby chránili existujúce byty pred neprimeraným tienením, ak by ich nová stavba nespĺňala, stavebný úrad jej podľa platných predpisov nemôže vydať povolenie.

A tu je aj druhý problém s číslom 50: prečo práve 50, a nie 45 alebo 55 metrov? Jednotný odstup pre celé, niekoľko kilometrov dlhé územie je odborne naivný prístup, iná vzdialenosť je primeraná medzi nízkymi budovami a iná medzi vysokými.

Presne preto štúdia navrhuje, aby o konkrétnych odstupoch rozhodol až podrobný územný plán pre každý sektor osobitne, nie jedno plošné číslo naordinované zhora bez ohľadu na to, čo sa kde reálne stavia.

Číslo 50 metrov sa v návrhoch spomína len v jedinom prípade ako ochranné pásmo okolo Chorvátskeho ramena, v ktorom sa nesmie stavať. Jednoducho vytrhli z kontextu jedno číslo o ochrane vody a použili ho ako odstup medzi budovami. Postaviť na takomto nedorozumení referendum je zavádzajúce a vecne nepresné.

A viete, čo je na celej tejto panike okolo zahusťovania najabsurdnejšie? Autori urbanistickej štúdie v skutočnosti navrhujú v tomto území menej výstavby, než akú dnes úplne legálne umožňuje platný územný plán mesta.

Ak v meste umelo zakážeme stavať budovy bližšie ako 50 metrov od seba, mesto neprestane rásť. Len sa táto výstavba vytlačí za hranice Bratislavy. Čo to znamená v praxi? Zabetónujeme našu najvzácnejšiu poľnohospodársku pôdu a zničíme zdroje podzemnej vody, len aby sme mali v meste umelé, prázdne vyprahlé trávniky, čo vlastne svojím návrhom žiadajú petíciou.

Títo ľudia potom budú každé ráno stáť v nekonečných kolónach a my všetci budeme z našich daní platiť budovanie a údržbu nových kilometrov ciest, sietí a dopravy pre satelitné mestečká. V Holandsku to pochopili už pred 50 rokmi, chránia si prírodu za mestom a preto akceptujú kompaktnú zástavbu vnútri mesta.

Iniciátori petície tu tak burcujú ľudí a robia paniku proti dokumentu, ktorý toto územie pred masívnou výstavbou chráni lepšie, než súčasný stav. Namiesto reálnej ochrany kvality obytného prostredia tu riešia vymyslených ničím nepodložených 50 metrov, čím len dokazujú, že im nejde o riešenia.

Kampaňové divadlo namiesto rokovaní
Toto referendum nie je o riešení problémov Petržalky. Je o strachu. Každá jedna otázka je postavená tak, aby v ľuďoch vyvolala obavu z niečoho, čo buď vôbec nehrozí (spoplatnenie Draždiaka, rozdelenie na dvanásť zón), alebo čo vôbec nie je pravda tak, ako sa prezentuje. Nie je to náhoda – je to metóda. Vystrašeného voliča je jednoduchšie presvedčiť, že potrebuje záchrancu, než mu vysvetliť, že problém, pred ktorým ho varujú, v skutočnosti neexistuje.

Zakrúžkovať „áno“ na hárku vyvolá pocit, že sa niečo zachránilo. Realita je iná: väčšina týchto tém leží úplne mimo kompetencií mestskej časti a starosta o tom vie. Napriek tomu ľuďom nepovie, že referendum nič z toho reálne nevyrieši, lebo to nie je jeho cieľom.

Cieľom je kampaň. Termín zvolený presne na deň komunálnych volieb nie je náhoda, je to premyslený kalkul, aby populistické otázky rezonovali v hlavách voličov presne v momente, keď budú rozhodovať o vedení mestskej časti na ďalšie štyri roky. A zaplatia ho z vlastných daní všetci Petržalčania, nielen tí, ktorí referendum podporujú.

Toto je obraz súčasného vedenia: namiesto toho, aby ľuďom povedalo celú pravdu, používa ich ako nástroj vlastnej kampane. Namiesto hľadania konsenzu za rokovacím stolom ponúka konfliktné otázky postavené tak, aby sa na ne nedalo povedať „nie“. Namiesto poctivej práce ponúka veľkolepé gesto v deň, keď sa oň bude uchádzať o hlasy.

Petržalka nepotrebuje starostu, ktorý ju mobilizuje strachom proti vymysleným nepriateľom. Potrebuje vedenie, ktoré vie riešiť problémy tam, kde sa riešiť dajú, za rokovacím stolom zastupiteľstva, nie na petičných hárkoch v deň volieb.

[JUGGLER]

Arabskí šejkovia majú záujem o „zlatú baňu“ v Bratislave

Príbeh okolo transformácie Zimného prístavu v bratislavskom Downtowne vzbudzuje stále množstvo otázok.
A zvláštny je aj sled niektorých finančných krokov.

Bratislavský Zimný prístav čaká v najbližších rokoch transformácia.
Postavia sa tu luxusné byty a kancelárie.
Územie ľavého brehu Dunaja situované medzi Prístavným mostom a mostom Apollo sa zmení na nepoznanie.
A zaligoce sa peniazmi.

Áno, spomína sa viac ako miliardová investícia. Zlatá baňa v Bratislave.
Perla čakajúca na objavenie.
Minister Kaliňák a premiér Fico sa kvôli nej stretávajú s arabskými šejkami.
Bratislavský primátor Matúš Vallo si zas s úsmevom podáva ruky s ministrom dopravy Jozefom Rážom, pod ktorého prístavy patria.
Mimochodom, Ráž je jeho súperom a protikandidátom v jesenných komunálnych voľbách.

Zdá sa preto, že pri investícii takéhoto významu idú iné spory bokom. Rovnako aj vízia o riadení Bratislavy.
Biznis, ktorý nakoniec prinesie obrovské zisky, je prvoradý. Baňu treba jedného dňa vyťažiť.
A kto bude ťažiar?

Hovorí sa, že to budú aj bratislavskí finanční žraloci preoblečení za arabských šejkov.
Prípadne ich spoločná, hybridná investícia. Dubaj totiž informácie o pôvode peňazí pri investíciách nezverejňuje.
A tak je otázne, či do Bratislavy priletia peniaze z predaja ropy, alebo skryté peniaze slovenských oligarchov.

Vallo s Rážom majú zatiaľ zlatú baňu postrážiť a vybaviť „povolenky na ťaženie“.

Najdôležitejšiu úlohu má zrejme primátor. Zabezpečiť má zmenu územného plánu.
Z prístavných bazénov má takpovediac mávnutím pečiatky spraviť pozemky na byty a kancelárie.
A tak znásobiť hodnotu pozemkov. Samozrejme s prispením mestských poslancov.
Najmä tých svojich, ktorí v posledných rokoch radi pod vplyvom Valla vychádzajú developerom v ústrety.
Veď sme to videli na opačnom brehu Dunaja, pri Lide.

Zmene územného plánu predchádza pod Vallovým patronátom ešte urbanistická súťaž.
Vyťažiť treba kancelárie architektov a samozrejme Metropolitný inštitút Bratislava, ktorý na priebeh súťaže dozerá.
A nejde o hocijakú súťaž. V tomto si Vallo dáva skutočne záležať.

Zmeniť starý prístav na luxusnú štvrť sa podujalo až 123 záujemcov (návrhov) z 33 krajín.
Do druhého kola z nich vybrali sedem. Víťazný urbanistický návrh by sme mali spoznať na jeseň.
Je možné, že ešte pred októbrovými voľbami.

Najprv predali, potom kúpili, aby to napokon prenajali

Kým Vallo rieši projekty a papiere, minister Ráž má skôr na starosti praktickejšie záležitosti.
Poďme ale po poriadku a presuňme sa v čase o 24 rokov späť.

V roku 2002 predal Fond národného majetku približne 87 percent spoločnosti Slovenská plavba a prístavy firme Dunajservis Slovensko.
Väčšinovým vlastníkom sa tak stala súkromná spoločnosť.
Štát za podiel získal 351 miliónov slovenských korún, čo je dnes pri zjednodušenom prepočte približne 11,65 milióna eur.

Pozemky zostali štátu.
Do súkromných rúk sa ale dostala veľká časť toho, čo na nich stálo - budovy, sklady, žeriavy, komunikácie, koľaje a ďalšie zariadenia.
Vznikla tak zvláštna situácia. Štát vlastnil zem a súkromník významnú časť majetku na nej.
Od začiatku to spôsobovalo mnohé problémy a bránilo prístavu v rozvoji.
Zrejme aj preto vznikla myšlienka pretransformovať toto územie a dobre ho speňažiť.
Prístav sa následne presunie o kúsok ďalej, na územie Páleniska.

A pôjde s ním už aj majetok, ktorý je opäť v rukách štátu.
Minulý rok štátna spoločnosť Verejné prístavy odkúpila prístavnú infraštruktúru a superštruktúru od súkromníkov späť. Celé majetkovoprávne vysporiadanie predstavovalo 170 miliónov eur.

Zlé jazyky hovoria o megakšefte storočia a hoci ide – v porovnaní s predajom v roku 2002 za 11,65 milióna k dnešným 170 miliónom – naozaj o veľký finančný nepomer, tieto transakcie sa v skutočnosti nedajú porovnať jedna k jednej.
Netreba preto robiť lacnú matematiku.

Bizarnosť príbehu pokračuje inde. Štátne Verejné prístavy totiž na nákup majetku milióny vo vrecku nemali.
A tak si na túto transakciu požičali od ČSOB až 165 miliónov eur.
Podľa vedenia spoločnosti „s priemerným úrokom do výšky 4,9 percenta“.
No ešte stále nie sme na konci.

V deň, keď Verejné prístavy uzatvorili kúpne zmluvy a nadobudli majetok späť do rúk štátu, uzavreli so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy rovnako aj nájomné zmluvy a ten istý majetok prenajali opäť súkromníkovi späť.
Na ďalších viac ako päť rokov..

V skratke, v roku 2002 sme predávali, aby sme si v roku 2025 požičali a to predané opäť odkúpili.
No a hneď potom prenajali tomu, od koho sme to predtým odkúpili…

Je jasné, že ak chceme presúvať prístav, mali by sme ho presúvať aj s infraštruktúrou a tá by mala byť vo vlastníctve štátu.
Takto zrealizovaný proces však predstavuje dokonalý guláš. A prináša rôzne podozrenia.

Na scénu prichádzajú šejkovia

Nové luxusné centrum má podľa vlády vyrásť za pomoci arabských šejkov.
Už čo to naznačili predchádzajúce služobné cesty ministrov Kaliňáka a Ráža do Dubaja.
Ale aj nedávna návšteva Bratislavy prezidentom Spojených arabských emirátov šejkom Muhammadom bin Zájid Ál Nahjánom.
Na „zlatú baňu“ pri Dunaji sa zrejme prišiel pozrieť osobne.

Už dlhšie je známy aj samotný investor, ktorého vybrala priamo vláda Emirátov.
Ide o spoločnosť Eagle Hills, ktorá má pri výstavbe rešpektovať víťazný návrh z Vallovej urbanistickej súťaže.
V končinách povodia Dunaja pritom nejde o neznámu firmu.
Masívne investuje v oblasti Balkánu, no dobre známa je aj pre našich južných susedov.
Arabský developer mal v Budapešti postaviť obrovskú novú štvrť na približne 85 hektároch bývalého železničného areálu.

Začiatkom minulého roka podpísali šejkovia z Emirátov s Maďarmi zmluvu o kúpe územia za takmer 51 miliárd forintov.
Preinvestovať tu mali približne päť miliárd eur. Projekt si rýchlo vyslúžil prezývku Mini-Dubaj.
Lenže narazil na politický odpor a stopku tejto investícii vystavilo samotné hlavné mesto Budapešť.

Mestská spoločnosť mala totiž na pozemky predkupné právo. A mestské zastupiteľstvo sa ho rozhodlo využiť.
Veľkolepý Mini-Dubaj tak skončil skôr, ako sa zakoplo do zeme.

Mimochodom, politický odpor v Budapešti vznikol aj kvôli diskusii o možnej výstavbe mešity.
Tá síce podľa vládnych predstaviteľov nebola vôbec na stole, zmluva s Eagle Hills však v novej štvrti umožňovala aj objekty s náboženskou funkciou.
A tak bol oheň na streche.

Podobné obavy sa objavili aj v Bratislave.
Rezort dopravy ich však hneď na začiatku rázne odmietol a poznamenal, že o výstavbu mešít nemá žiadna zo strán záujem.
Pri zmluve si ale na to treba dobre posvietiť.

A tak sa zdá, že problémy ako v Budapešti by v Bratislave nastať nemali. Všetko je už, zdá sa, uvarené.
Arabskí investori, developeri, vláda aj primátor sú pri investíciách v Zimnom prístave na jednej lodi.
Rozhodnutie padlo.

A nezmenia to zrejme ani komunálne voľby. Prieskumy totiž naznačujú jasné víťazstvo Valla.
A tak bude mať zlatá baňa aj naďalej svojho strážcu, ktorý zabezpečí potrebné územnoplánovacie procesy.

A ak by aj predsa len Vallo v posledných týždňoch kampane zakopol a mandát neobhájil, je tu ešte predsa druhý kandidát v poradí, ktorý celý prístavný príbeh dokonale pozná a na zlatú baňu starostlivo dozrie.
Jozef Ráž.

https://marker.sk/clanky/1815/arabski-s ... bratislave

[MiBi]

Tá vizualizácia co si sem dal je hoax.
https://dennikn.sk/minuta/5351190/
A tu je odborny nazor na vystavbu na tamto mieste, bez politickych emocii:

https://www.yimba.sk/clanky/nenechat-to ... sto-a-stat

Ak má byť Zimný prístav skutočne špičkovou štvrťou, verejný sektor – teda štát, mesto, kraj aj mestská časť – by sa mali priamo podieľať na rozvoji budúcej občianskej vybavenosti. To neznamená len prípravu územnoplánovacej regulácie, vytypovanie funkcií jednotlivých objektov – ktoré, mimochodom, dosiaľ neprebehlo – či zorganizovanie súťaží na ich budúcu podobu, ale aj finančnú účasť na ich výstavbe a následnej prevádzke. Nemožno čakať, že Bratislava dostane kvalitnú štvrť „zadarmo“.

V tomto momente sa zdá, že verejné inštitúcie túto úlohu nepochopili. Štúdia MIBu sa napríklad k budúcnosti jednotlivých kultúrno-spoločenských objektov vyjadruje veľmi vágne. Mesto ani štát očividne nemajú určené, čo by tu vlastne malo vzniknúť. Nie je jasné, či ikonická budova bude slúžiť ako filharmónia, galéria, múzeum alebo kongresové centrum, známy nie je ani budúci osud skladov vo východnej časti prístavu.

Pre takéto objekty či inštitúcie je len málo lepších miest ako Zimný prístav. Nachádzajú sa tu miesta, ktoré priamo vyzývajú k tomu, aby tu vznikli špičkové stavby s atraktívnou a spoločensky prospešnou náplňou. Niekto ich však musí postaviť – a nie je to len súkromný investor.

[JUGGLER]

Progresívne hodpodárenie:

Bratislava je opäť prvá. V zadĺženosti.

Hlavné mesto dostalo za rok 2025 opäť nelichotivé vysvedčenie.
Spomedzi všetkých krajských miest je najzadlženejšie.

Hoci má magistrát hlavného mesta na čele s primátorom Matúšom Vallom obrovský tím zamestnancov komunikačného a marketingového oddelenia, o niektorých témach sa zo stránok mesta a jeho sociálnych sietí prakticky nedozviete.
Jednou z takýchto tém je hospodárenie.
Na nelichotivé výsledky hlavné mesto zväčša len reaguje a aj to výhovorkami a zahmlievaním.

Nehovoria o rastúcom dlhu mesta, teda o takmer 250 miliónoch eur, ktoré spolu s úrokmi bude jedného dňa potrebné vrátiť.
To by bolo pre Valla nelichotivé. Z magistrátu počúvame o pojme zadlženie.
Čo predstavuje percentuálne vyjadrenie pomeru celkového dlhu mesta voči jeho príjmom.

A tie, ako vieme, rastú. A samozrejme nie málo.
Je to aj vďaka dvakrát zvýšeným daniam z nehnuteľnosti, zvýšeným poplatkom za daň z ubytovania či zaujatia verejného priestranstva a súvisia samozrejme aj s novou parkovacou daňou a pokutami, ktoré za nedodržiavanie pravidiel mesto vyberá v miliónoch.
Keďže rastú príjmy, tak aj pri ďalších a ďalších úveroch krivka zadlženosti mesta klesá.

Navyše, Vallo a jeho financmajstri do dlhu mesta a následného výpočtu nezapočítavajú požičané milióny z Integrovaného regionálneho operačného programu.
A rovnako sa naučili, že ak môžu úverom zaťažiť inú mestskú spoločnosť, aby tým neovplyvnili rozpočet mesta, urobia to.

Takto sa za cudzie, požičané peniaze, opravujú napríklad lampy, nakupujú sa nové autobusy a robia ďalšie investičné činnosti, pričom aj tie by mali zo svojho rozpočtu vlastne hradiť ľudia z magistrátu.
Ak by to tak ale bolo, miera zadlženia hlavného mesta by vyzerala oveľa horšie. V neprospech Valla.

Primátor so svojím komunikačným oddelením natočí pekné video, magistrát sa danými projektami pochváli, ale splácať? To už predsa budú primátori o desať, či až dvadsať rokov neskôr.
Prečo by to dnes malo kohokoľvek trápiť?

Bratislava je na chvoste rebríčka

Zle vysvedčenie dostal bratislavský magistrát aj v týchto dňoch.
Podľa spoločnosti CRIF- Slovak Credit Bureau, ktorá každoročne zostavuje rebríček finančného zdravia samospráv, je Bratislava opäť najzadlženejším krajským mestom na Slovensku.

Podľa najnovšieho hodnotenia spoločnosti dosiahla zadlženosť hlavného mesta za rok 2025 až 48,42 percenta.

Pre porovnanie, druhý Prešov má zadlženosť 31,41 percenta, Trnava 31,19 a napríklad Nitra iba 13,5 percenta.
Bratislava tak má v pomere k svojim príjmom viac ako trojnásobnú zadlženosť oproti Nitre.

Ako obvykle, z magistrátu prišli zasa len výhovorky.
Bratislava je vraj mesto s dobrým finančným zdravím a partnerom, ktorý nemá problém so splácaním záväzkov.
Aspoň tak reagoval hovorca mesta Peter Bubla na posledné miesto v ankete.

Aj s číslami je to podľa magistrátu inak.
Bratislava má podľa neho za rok 2025 zadlženosť len na úrovni 45,91 percenta, čo je o 2,51 percenta menej ako uvádza CRIF.

Rebríček podľa Bublu vznikol so započítaním úverov, ktoré pri počítaní dlhu, v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách samosprávy, nevstupujú do výpočtu zadlženosti mesta.

Takým je už spomínaný 16,6 miliónový úver z Integrovaného regionálneho operačného programu.
Bratislava si ho vzala s celkom nízkym, iba 1 percentným úrokom, ešte v roku 2023 a plánovala z neho financovať opravy ciest a mostov.
A hoci sa teda podľa hovorcu Bublu do dlhu mesta nezapočítava, splatiť ho samozrejme jedného dňa bude treba.

Na nelichotivé posledné miesto v ankete reaguje aj tvrdením, že Bratislava nie je len ďalším krajským mestom.
Denne musí fungovať aj pre desaťtisíce ľudí, ktorí v nej síce nemajú trvalý pobyt, ale dochádzajú sem za prácou, školou, službami či zábavou.
A tí všetci používajú cesty, električky, autobusy aj ďalšiu mestskú infraštruktúru.

Pravdou to síce je, no bolo to tak vždy. Teda aj za predchádzajúcich primátorov.
Odkazovať dnes na to, že Bratislava je hlavným mestom, je naozaj dôkazom neustáleho hľadania výhovoriek.

Pritom zo spoločnosti CRIF prichádza samosprávam jednoduchá rada.
Stačí trochu viac šetriť na svojich výdavkoch a znížiť extrémnu prezamestnanosť.
V tomto má podľa nich Bratislava obrovské rezervy.

https://marker.sk/clanky/1842/bratislav ... adlzenosti

[JUGGLER]

Keď až silná búrka odhalí, čo roky v Bratislave zanedbávame

Štvrtková extrémne silná búrka spôsobila v hlavnom meste viaceré materiálne škody.
Niektorým sa dalo predísť.

Ivan Lučanič

Bratislavou sa vo štvrtok prehnala mimoriadne silná búrka. Supercela.
S veľmi prudkým dažďom, krupobitím a extrémne silným vetrom.
V hlavnom meste po sebe zanechala obraz, ktorý na niektorých miestach vyrážal dych.

Popadané stromy a konáre, zničené autá, odfúknuté ploty, vyvrátené dopravné značky a v niektorých prípadoch dokonca bilbordy, ktoré skončili skrútené na zemi.
Voda na cestách komplikovala situáciu autám, MHD a zatopená na nejaký čas zostala aj petržalská električka.
Najhoršie dopadla Petržalka, no škody hlásili aj Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rusovce či Jarovce.

V Jarovciach starosta hovoril o desiatkach popadaných stromov. V Petržalke ich môžeme počítať na stovky.
V Podunajských Biskupiciach vietor strhol časť strechy bytového domu a polícia riešila prípady, keď stromy spadli dokonca na autá počas jazdy.

Sociálne siete zaplavili videá ulíc, ktorými sa namiesto áut valila voda. Kanalizácia nestíhala.
Niekde ju roky nečistili. Inde kanály upchali listy a konáre stromov, no žiaľ aj odpadky, ktoré priniesla voda.

Jednoducho povedané, na niekoľko desiatok minút dostala Bratislava celkom slušnú lekciu od prírody.
A niekoľko dní sa z nej isto bude spamätávať.

Extrémne búrky začíname pozorovať v našich končinách čoraz viac a škody po nich sú čoraz väčšie.
Pritom, možno by sa viacerým z nich dalo zabrániť.

Vieme, v akom stave máme stromy?

Keď Matúš Vallo pred ôsmimi rokmi kandidoval na primátora, klimatická zmena, zeleň a hospodárenie s dažďovou vodou patrili medzi výrazné témy jeho Plánu Bratislava, teda jeho volebného programu.
A keď si dnes ten dokument otvoríte, číta sa po štvrtkovej búrke miestami až prekvapivo aktuálne.

Jeho tím už v roku 2018 veľmi presne pomenoval, čo ničí mestské stromy.
Zhutnená pôda, nedostatok priestoru pre korene, poškodzovanie koreňovej sústavy, nesprávna starostlivosť či nevhodné orezy.
A konštatoval jednoduchú vec: „Čím dlhší život dokážeme stromu zabezpečiť, tým zdravšia bude zelená infraštruktúra mesta.“

Dokument dokonca upozorňoval, že mladý strom nedokáže plnohodnotne nahradiť štyridsať- či päťdesiatročnú drevinu.
Existujúce stromy preto treba nielen vysádzať, ale počas ich života aj chrániť a dobre sa o ne starať.
Dnes však vidíme takéto stromy polámané na zemi.

Treba preto pripomenúť, že Vallo už nie je architekt, ktorý píše volebný program. Bratislavu vedie ôsmy rok.
A tak sa dnes môžeme celkom legitímne pýtať, v akom stave sú stromy, ktoré pri každej silnejšej veternej smršti padajú na cesty, električkové trate a autá.
Ako sa o ne staráme? Kedy naposledy absolvovali odbornú kontrolu?
A koľko z nich sme za posledný mesiac extrémneho sucha vlastne poliali vodou?

Kvalita mestskej zelene sa mala kontrolovať sledovaním jej životnosti, presne to sľuboval Plán Bratislava.
Po ôsmich rokoch by teda mesto malo mať veľmi dobrú odpoveď. No je evidentné, že ju nemá.
Ulice Bratislavy, hoc aj po extrémne silnom vetre, sú dnes toho dôkazom.
A rovnaké otázky treba položiť aj mestským častiam, lebo nie všetky stromy sú v správe Vallovho magistrátu.

Voda spláchnutá do kanalizácie

Voda je však pod priamym patronátom magistrátu. Najmä jej odtok z ulíc.
Štvrtková búrka opäť ukázala slabé miesto veľkého mesta plného asfaltu, betónu, striech a spevnených plôch.
Keď príde veľké množstvo vody v krátkom čase, kanalizácia jednoducho nestíha.
Niekde má desiatky rokov, inde na dnešné pomery už nedostatočnú priepustnosť a potom sú tu vpuste, ktoré sú jednoducho upchaté a roky nečistené.

Výsledok sme videli na mnohých uliciach. Autá končili pod vodou.
A tá ničila motory, a podľa statusu polície aj brala „ešpézetky“. Viaceré ulice boli dokonca úplne neprejazdné.

Pritom Vallov magistrát mal aj na toto riešenia.
Dlhodobo hlásal, ako chce zabrániť, aby každá kvapka, ktorá dopadne na Bratislavu, okamžite skončila na ceste a následne v kanalizácii.

Plánom bolo budovanie dažďových záhrad, zelených striech či systémov, ktoré zachytia dažďovú vodu a postupne ju distribuujú ku koreňom stromov.
Teda princíp takzvaného špongiového mesta.

V zahraničí je bežné, že voda z ciest je jednoduchým vynechaním obrubníkov navádzaná, aby vtekala do trávnikov, alebo priamo k stromom vedľa cesty.
Nie do kanalizácie.
V Bratislave na toto budujeme zelené ostrovčeky a pokladáme ich za vodozádržné opatrenie.
Lenže tie sú pritom dookola obohnané obrubníkmi, takže zachytia len vodu, ktorá spadne presne do ich priestoru.
Tá z ciest ich obíde a skončí nakoniec predsa len v kanáli.

Mimochodom, viete o nejakej streche, ktorú magistrát za osem rokov prebudoval na zelenú?
Alebo o retenčných nádobách, ktoré majú dažďovú vodu zachytiť pre jej následnú distribúciu ku koreňom stromom?
Teda okrem tej pod novozrekonštruovaným Námestím SNP za takmer dve desiatky miliónov eur?

Obe témy, teda manažment vody aj starostlivosť o stromy, pritom úzko súvisia.
Strom, ktorý má dostatok priestoru pre korene, vhodné pôdne podmienky a pravidelný dostatok vlahy, môže byť zdravší a stabilnejší.
A na oplátku jeho okolie dokáže zadržať vodu.
Bratislava sa však v posledných rokoch rozhodla ísť smerom sadenia stromov do kvetináčov.
To tiež veľmi nepomáha.

Valla nemožno viniť za extrémnu búrku. Nemožno ho ani viniť za to, že po nej sú mnohé materiálne škody.
Nemôže predsa za to, že padol nejaký múr, bilbord či odfúklo niekomu strechu.
V niektorých prípadoch im však mesto zabrániť môže.
Tím inžinierov na magistráte mal v plánoch mnohé správne riešenia.
Akosi ich však nepreviedli do praxe. A to ani po ôsmych rokoch.

https://marker.sk/clanky/1862/ked-az-si ... anedbavame

P.S. To nie je zlý nápad s tými obrubníkmi.
Aspoň v momente ked voda na ulici siaha až po okraje obrubníkov, by cez medzery mohla odtiecť na trávne plochy.
My v Košiciach už máme viacero zelených striech, dokonca primátor na streche magistrátu pestuje včely a vyrába med.
Je to viac menej len PR, ale lepšie ako nič.
Takisto budeme mať prvý ,,zelený,, päťhviezdičkový hotel, v ktorom sa bude spať ako v lone prírody.