ETF - Nasdaq 100

[oko]

Ahojte, aky mate nazor na QYLD Nasdaq 100 Covered Call ETF s takouto strategiou? Pri vyssej volatilite to asi nie je idealna volba ale pocas pripadnej recesie, resp. vyvoju do strany je ten yield zaujimavy.

[rmaly]

Ahojte, aky mate nazor ta ETF s takouto strategiou? Pri vyssej volatilite to asi nie je idealna volba ale pocas pripadnej recesie, resp. vyvoju do strany je ten yield zaujimavy.

Ahoj... pozeram, ze toto vlakno ostalo bez odozvy... Ja som kupil na skusku zopar kuskov v oktobri a teraz opat... posielaju drobne kazdy mesiac, cena osciluje prakticky nezmenena... Uvidime co sa stane pri prudkom pohybe na trhu. Ked som si o ETFku cital, tak som nadobudol dojem, ze prave pri velkom raste by to malo klesnut (co sa vlastne asi od 2020 stalo)... tak pri poklese by to malo skor narast?

[Baba Jaga]

Ahojte, aky mate nazor ta ETF s takouto strategiou? Pri vyssej volatilite to asi nie je idealna volba ale pocas pripadnej recesie, resp. vyvoju do strany je ten yield zaujimavy.

problém u tohto ETF je to ,že vypisuje ATM call opcie. Pozri si graf máš tam NAV eroziu. Skôr by som išiel cez iné Covered Call ETF ktoré vypisujú OTM call opcie JEPI,JEPQ,GPIX,GIPQ, BALI, PAPI, DOGG, RDVI

[MiBi]

Walmart bude zaradený do prestížneho akciového indexu Nasdaq 100, kde nahradí farmaceutickú spoločnosť AstraZeneca. Zmena nadobudne platnosť pred otvorením amerických trhov 20. januára.

Zaradenie Walmartu nasleduje po jeho minuloročnom rozhodnutí presunúť primárnu kotáciu akcií z burzy NYSE na Nasdaq, čo bol doteraz najväčší presun medzi burzami v histórii amerického kapitálového trhu , pripomína agentúra Bloomberg . Podľa analytikov môže vstup firmy do indexu priniesť výrazné kapitálové toky.

Analytici odhadujú, že zaradenie Walmartu by mohlo vyvolať príliv takmer 19 miliárd dolárov, pretože indexové fondy a burzovo obchodované produkty budú musieť prispôsobiť svoje portfólio novej skladbe indexu .

[MiBi]

V tomto videu sa v XTB pozreli na americký technologický index NASDAQ (US100). Rozoberali jeho trhovú mikroštruktúru, zloženie a špecifiká volatility v jednotlivých obchodných hodinách. Predstavili konkrétnu mechanickú stratégiu s jasne definovanými pravidlami a filtrami, ktorú môžete okamžite podrobiť vlastnému testovaniu.
https://youtu.be/71wpwzyg5K4?is=EbDoVpFXgW6gA3Xs

[MiBi]

Nasdaq oznámil, že od 22. júna sa do indexu Nasdaq 100 zaradí päť nových spoločností: Astera Labs, CoreWeave, Nebius, Rocket Lab a Teradyne.
Nahradia Charter Communications, Zscaler, Cognizant Technology Solutions, Insmed a Verisk Analytics.

[Ivix]

LQQ.PA (Amundi Nasdaq-100 Daily (2x) Leveraged UCITS ETF) will undergo a 1-for-200 stock split effective July 9, 2026.

[MiBi]

Technologický index klesol z rekordnej úrovne 30 740 bodov, dosiahnutej 2. júna, na 27 257 bodov 29. júla, a následne sa odrazil takmer na 30 000 bodov do 5. augusta. Oživenie nastalo po poklese o 11,3 % od historického maxima, ktorý obmedzil natiahnuté valuácie a znížil časť nadmerného pozicionovania nahromadeného v spoločnostiach spojených s umelou inteligenciou a polovodičmi.

K 4. augustu sa približne 69 % spoločností z Nasdaq 100 nachádzalo nad svojimi 200-dňovými kĺzavými priemermi, oproti 58 % pri poslednom dne. Zároveň podiel spoločností obchodovaných nad 50-dňovými kĺzavými priemermi vzrástol z 39 % dňa 23. júla na 58 %.

Toto zlepšenie naznačuje, že odrazenie nie je poháňané výlučne niekoľkými najväčšími technologickými spoločnosťami. Na raste sa podieľa časť indexu, čo zvyšuje udržateľnosť pohybu. Napriek tomu zostáva 42 % komponentov indexu pod svojimi 50-dňovými priemermi, čo naznačuje, že krátkodobé podmienky sa zlepšili, avšak nie sú ešte jednotne rastové.

Sezóna výsledkov za druhý kvartál je doteraz výnimočne silná, avšak aj očakávania investorov zostávajú mimoriadne vysoké. Spoločnosti môžu zverejniť silný rast, a napriek tomu zaznamenať pokles kurzov, ak výhľady, marže alebo návratnosť výdavkov na AI neprekročia optimistické očakávania.

Technologické spoločnosti sa podieľajú na celkovej trhovej kapitalizácii indexu Nasdaq 100 približne 58,3 %, čo zdôrazňuje jeho vysokú citlivosť na zmeny očakávaní týkajúcich sa digitálnej ekonomiky a umelej inteligencie. Samotné polovodičové spoločnosti predstavujú približne 30,2 % celkovej kapitalizácie.

Podiel polovodičov vzrástol v júni takmer na 34 %, po čom počas júlovej korekcie klesol pod 29 %. Na jednej strane vidíme miernu distribúciu, čo by malo byť pozitívnym signálom. Na druhej strane však stále vysoký podiel polovodičových spoločností ukazuje, ako je celý index na tento sektor citlivý.

https://www.xtb.com/sk/trhove-analyzy/s ... mave-grafy

[Baba Jaga]

9 júla iShares spustilo svoje vlastné ETF na Nasdaq 100 v USA symbol IQQ TER 0.10% p.a. cena ETF je na úrovni 20 dolárov konkuruje Invescu QQQ ,ktoré ma TER 0,18% p.a. a QQQM , ktoré ma TER 0,15% p.a.

[miror]

Keby ste ho hľadali, dajte vedieť pod čím. Stránka https://www.ishares.com/us/products/351 ... aq-100-etf zatiaľ udáva index XNDX, čo je klasické "drahé" SXRV s 0,3% TER.

Ja využívam aj BCFP.DE od UBS s TER 0,13% - UBS(Irl)ETF-Nasdaq-100 U.ETF R. , ktoré je veľmi blízko poplatkovo a možno malá výhoda v švajčiarskom domicile.

[Adammd]

Akurat bacha, je to distribucne ETF. Najlacnejsie akumulacne je ANAV TER 0,14%, resp BCFP 0,13%(ale to je novy fond s nizkym AUM a vyssimi spready)

[MiBi]

Cena tomuto vyvoju nezodpovedala:

[xerces]

Pozeram teraz na XTB nasdaq100 etf SXRV.DE a UST.FR a nechapem preco je medzi nimi taky rozdiel v poklese (-2,78 vs -1.4), ked by sa malo jednat o rovnaky fond s rovnakymi akciami, v eurach, akumulacny. Akurat je na inych burzach. Nemala by byt hodnota poklesu a zisku rovnaka?

[JUGGLER]

Nebude to v tom že burza vo Francúzsku zatvára skôr? Nemecka Xetra zatvára o 17:30

[12gb54as]

Pozeram teraz na XTB nasdaq100 etf SXRV.DE a UST.FR a nechapem preco je medzi nimi taky rozdiel v poklese (-2,78 vs -1.4), ked by sa malo jednat o rovnaky fond s rovnakymi akciami, v eurach, akumulacny. Akurat je na inych burzach. Nemala by byt hodnota poklesu a zisku rovnaka?

Je to preto, ze pre SXRV.DE su na XTB predlzene obchodne hodiny a to az do 22:00. UST.FR len do 17:30

[xerces]

Nie, pozeral som to v rovnakom case a obe burzy maju rovnake casove pasmo.
Uz som si to vsimol davnejsie, ze su tam vzdy rozdiely a nechapem preco. Naviac tie rozdiely su celkom markantne.

[Ivix]

Close z predchadzajuceho dna je iny pre oba ETF, open dalsi den zacina od dvoch roznych % zmien cien.

[xerces]

Close z predchadzajuceho dna je iny pre oba ETF, open dalsi den zacina od dvoch roznych % zmien cien.

A to ma vplyv na aktualne zhodnotenie fondu napr. uprostred dna? Moja predstava je zeby mali byt vykonovo totozne, kedze maju totozne zlozenie.

[12gb54as]

Nie, pozeral som to v rovnakom case a obe burzy maju rovnake casove pasmo.
Uz som si to vsimol davnejsie, ze su tam vzdy rozdiely a nechapem preco. Naviac tie rozdiely su celkom markantne.

V akom case si to pozeral? Zrejme v case ked si to pisal, tak to by aj sedelo.
To nema nic s casovym pasmom, proste urcite nastroje mozes po novom na xtb obchodovat aj po burzovych hodinach. A to tiez znamena, ze ich hodnota bude kopirovat do 22:00 hodnoty v us burze, resp v tomto konkretnom pripade index Nasdaq100.

tu k tomu vyjaderenie ai
Od začiatku júla 2026 (oficiálne oznámené okolo 6. júla 2026).

XTB vtedy spustilo rozšírené obchodné hodiny pre takmer 1000 vybraných európskych akcií a ETF.
Ako je to možné?
Hlavné európske burzy (Xetra, Euronext atď.) naozaj končia okolo 17:30. XTB však tieto vybrané instrumenty neobchoduje výlučne na primárnej burze, ale smeruje príkazy aj na alternatívne obchodné platformy (najmä Tradegate Exchange), ktoré majú predĺžené hodiny.
Vďaka tomu môžeš niektoré európske akcie a ETF obchodovať od 7:30 do 22:00.

plus nejaky zdroj: https://finex.cz/xtb-prodluzuje-obchodo ... do-vecera/

[xerces]

Nie, pozeral som to v rovnakom case a obe burzy maju rovnake casove pasmo.
Uz som si to vsimol davnejsie, ze su tam vzdy rozdiely a nechapem preco. Naviac tie rozdiely su celkom markantne.

V akom case si to pozeral? Zrejme v case ked si to pisal, tak to by aj sedelo.
To nema nic s casovym pasmom, proste urcite nastroje mozes po novom na xtb obchodovat aj po burzovych hodinach. A to tiez znamena, ze ich hodnota bude kopirovat do 22:00 hodnoty v us burze, resp v tomto konkretnom pripade index Nasdaq100.

tu k tomu vyjaderenie ai
Od začiatku júla 2026 (oficiálne oznámené okolo 6. júla 2026).

XTB vtedy spustilo rozšírené obchodné hodiny pre takmer 1000 vybraných európskych akcií a ETF.
Ako je to možné?
Hlavné európske burzy (Xetra, Euronext atď.) naozaj končia okolo 17:30. XTB však tieto vybrané instrumenty neobchoduje výlučne na primárnej burze, ale smeruje príkazy aj na alternatívne obchodné platformy (najmä Tradegate Exchange), ktoré majú predĺžené hodiny.
Vďaka tomu môžeš niektoré európske akcie a ETF obchodovať od 7:30 do 22:00.

plus nejaky zdroj: https://finex.cz/xtb-prodluzuje-obchodo ... do-vecera/

Uz ked som to pisal, tak som to sledoval uz nejaky cas pocas dna ale vsimol som si to dlhsie. Tieto konkretne ceny boli cca o 17:00 ked su obe burzy otvorene.

[xerces]

Teraz som si to hodil do gemini a ten vyplul info, ze to moze byt v tom, ze jeden ma fyzicku replikaciu a druhy synteticku, dalsi rozdiel je v TER a dalsi rozdiel v mene aj ked obaja su v eurach.

[Matthew]

Ako bolo spomenute, niet nad cim premyslat. Kedze kazda burza zatvara v inom case tak vznikaju rozdielne close ceny. Ak na druhy den otvaraju zmena sa pocita od zatvaracej ceny.
Priklad: A zatvara 17:30 na cena 100
B zatvara 22:00 cena 101 (trh este vyrastol o 1%)
Druhy den (uvazujeme ze cez noc sa trh nehybal): A otvara na 101 = +1% ( dobieha narast po uzavreti od 17:30 do 22:00)
B otvara na 101 ( kedze sme uvazovali ze trh sa od close 22:00 po open druheho dna nehybal) = + 0% zmena
Vysledok: Za rovnaky cas obe varianty vyrastli o 1%

[xerces]

Ako bolo spomenute, niet nad cim premyslat. Kedze kazda burza zatvara v inom case tak vznikaju rozdielne close ceny. Ak na druhy den otvaraju zmena sa pocita od zatvaracej ceny.
Priklad: A zatvara 17:30 na cena 100
B zatvara 22:00 cena 101 (trh este vyrastol o 1%)
Druhy den (uvazujeme ze cez noc sa trh nehybal): A otvara na 101 = +1% ( dobieha narast po uzavreti od 17:30 do 22:00)
B otvara na 101 ( kedze sme uvazovali ze trh sa od close 22:00 po open druheho dna nehybal) = + 0% zmena
Vysledok: Za rovnaky cas obe varianty vyrastli o 1%

To ano ale preco su tie rozdiely aj uprostred dna napr. v tomto case vidim ishare +1.45% a Lyxor +0,45% a to su uz obe burzy par hodin otvorene?

[Pravlad]

Ako bolo spomenute, niet nad cim premyslat. Kedze kazda burza zatvara v inom case tak vznikaju rozdielne close ceny. Ak na druhy den otvaraju zmena sa pocita od zatvaracej ceny.
Priklad: A zatvara 17:30 na cena 100
B zatvara 22:00 cena 101 (trh este vyrastol o 1%)
Druhy den (uvazujeme ze cez noc sa trh nehybal): A otvara na 101 = +1% ( dobieha narast po uzavreti od 17:30 do 22:00)
B otvara na 101 ( kedze sme uvazovali ze trh sa od close 22:00 po open druheho dna nehybal) = + 0% zmena
Vysledok: Za rovnaky cas obe varianty vyrastli o 1%

To ano ale preco su tie rozdiely aj uprostred dna napr. v tomto case vidim ishare +1.45% a Lyxor +0,45% a to su uz obe burzy par hodin otvorene?

Pretoze ten percentualny rozdiel sa pocita od casu otvorenia burzy aj z inej close ceny. Napriklad ishares dalo od 7:30 1.45% a Lyxor od 9:00 0.45%.
Keby si tie ETF porovnas cisto v intervale napriklad medzi 9:00 a 17:00 tak sa budu pohybovat rovnako - ty si sa len zameral na jeden udaj v XTB platforme ktory nie je moc vypovedny.

[xerces]

No ten udaj je pre mna orientacny. Skor ma udivilo, ze sa tak vyrazne lisi.

Este mam tiez dilemu v tom, ci viac investovat do toho syntetickeho UST.FR alebo radsej do fyzickej replikacie vo forme toho iShare. Ten synteticky ma nizsi TER.

[kixog47100]

Vykonnost si vies porovnat na:
JUSTETF.com
- zvolis v grafe rovnaku menu napr .EUR
- zvolis rovnake obdobie
- na 5 rokoch je o nieco vykonnejsie to synteticke

https://www.justetf.com/en/etf-profile. ... ZB19#chart

https://www.justetf.com/en/etf-profile. ... 4#overview

[xerces]

OK pozriem. Este je otazka bezpecnosti, resp. rizika medzi tymito dvoma formami podkladov. Nebudu synteticke rizikovejsie? Co by ste si vybrali vy, skusenejsi?

[kixog47100]

S fyzickou replikaciou bude o nieco bezpecnejsie.

Pri swape mas riziko protistrany.
Ze skrachuje banka a ze zabezpeku ktoru protistrana vlozila nebude dostatocna. V jednom ETF ale musi byt podla UCITS viac protistran.
Ziadna nesmie mat viac ako 10% podiel.
Cim sa riziko celej straty znizuje.
Plus je tam aj ta zabezpeka=rucenie napr.dlhopisy, akcie a pod..
Takze teoreticky riskujes len mensi vynos. Resp.prerobit mozes ale nie vsetko ale len nieco.

[Axon]

S fyzickou replikaciou bude o nieco bezpecnejsie.

Pri swape mas riziko protistrany.
Ze skrachuje banka a ze zabezpeku ktoru protistrana vlozila nebude dostatocna. V jednom ETF ale musi byt podla UCITS viac protistran.
Ziadna nesmie mat viac ako 10% podiel.
Cim sa riziko celej straty znizuje.
Plus je tam aj ta zabezpeka=rucenie napr.dlhopisy, akcie a pod..
Takze teoreticky riskujes len mensi vynos. Resp.prerobit mozes ale nie vsetko ale len nieco.

Dobré a pochopiteľné vysvetlenie swapowého ETF.

Teoretický a aj praktický by investor mohol prísť aj o celý kapitál.
Ak vezmeme v úvahu, že je 10 protistrán (bánk) s rovnakým swapovým podielom po 10% a každá banka by skrachovala.
Je síce nízka pravdepodobnosť, že by skrachovalo všetkých 10 protistrán, ale stáť sa to môže.

[kixog47100]

Je tam zabezpeka ako pri hypoteke.

Ak si zoberies hypo tak rucis nehnutelnostou.
Ak nebudes schopny splacat tak banka nehnutelnost preda.
Jedine riziko je ze by cena nehnutelnosti klesla a nepokryla by cely dlh. Preto sa hypo poskytuje len do 80% ceny nehnutelnosti. 20% je teda vankus. Ak by banka musela nehnutelnost predat po poklese o 20% tak stale by jej to pokrylo to co jej dlzis.
Plus splacanim sa znizuje dlh zabezpeka pre banku sa zvysuje.
Dlzis menej ako je cena nehnutelnosti. Plus crna nehnutelnosti rate vacsinou v case rastie. Naopak dlzna suma ti klesa ale stale rucis celym bytom/domom.

Tu su zabepekou naprklad dlhopisy, akcie.
Riziko je teda ak by banka krachla. A musela by sa predat zabezpeka pod cenu (napr.v krize). Ta zabezpeka sa prehodnocuje na dennej baze plus byva vacsia podobne ako pri hypo (dom ma vacsiu hodnotu ako uver).

Napr.pri XEON - je tiez SWAPove ETF
Daju do zalohy dlhopisy v hodnote 102 tis a dostanu pozicanych 100 tis EUR. Ak cena dlhopisov na dalsi den klesne na 101 tis tak musia doplnit zabezpeku o nejaky dalsi CP v hodnote 1000 EUR.

[kixog47100]

Nesmie krachnut banka ani stat ktoreho dlhopisy su v kolaterali ako zabezpeka.

[xerces]

A ako sa na synteticke ETF pozerate vy? Investujete do toho bezohladu na to ci su fyz. alebo synt. alebo investujete do fyz. kvoli bezpecnosti?

[JUGGLER]

A ako sa na synteticke ETF pozerate vy? Investujete do toho bezohladu na to ci su fyz. alebo synt. alebo investujete do fyz. kvoli bezpecnosti?

Ja áno. Ľuďom vravím, že fyzické ETF je zo skutočných akcií, čo ich upokojuje.
Ale sám nemám problém so syntetickými, ani pákovými.
Na investície však držím len indexové.
V tradingu som už zažil problémy s ETF na volatilitu, ale to nebolo investovanie, ale ťažká špekulácia na páku s niečím, čo nie je cenný papier, ani komodita.


Historicky nemáme zdokumentovaný žiadny kolaps alebo krach syntetického ETF kvôli zlyhaniu swapu.
Neznamená to však, že to riziko je teoretická nula. Ide o to, že regulácie a ochranné mechanizmy zatiaľ fungovali aj v tých najťažších skúškach.

Má to aj výhodu. Swapové ETF máva často vyšší výnos, lebo dividendy nepodliehajú zrážkovej dani 15% , ktorú sťahuje USA.


Trocha info cez AI:

Medzi replikačným (fyzickým) a syntetickým indexovým ETF je zásadný rozdiel v tom, akým spôsobom fond dosahuje výnos indexu, ktorý sleduje.
Aj keď oba typy fondov na konci dňa doručia takmer identický výnos podkladového indexu, mechanika na pozadí je odlišná:

1. Replikačné (Fyzické) ETF

Fyzické ETF za peniaze investorov reálne nakupuje akcie alebo dlhopisy, ktoré tvoria daný index.
Ak index obsahuje 500 akcií (napr. S&P 500), fond nakúpi všetkých 500 akcií v presnom pomere.

Vzorkovanie (Sampling): pri veľmi širokých indexoch (napr. MSCI World s tisíckami akcií) fond nakúpi reprezentatívnu vzorku hlavných titulov, aby ušetril na transakčných poplatkoch.

2. Syntetické ETF (Derivátové)

Syntetické ETF nenakupuje fyzické cenné papiere daného indexu.
Namiesto toho využíva finančný derivát – najčastejšie swapovú zmluvu s bankou (tzv. swap counterparty):

Kôš kolaterálu (Astat kôš): Fond nakúpi kôš vysoko likvidných a bezpečných aktív (napr. kvalitné štátne dlhopisy alebo blue-chip akcie), ktoré nemusia mat žiadnu súvislosť so sledovaným indexom.

Swapová dohoda: Fond sa dohodne s investičnou bankou (napr. BNP Paribas, Société Générale), že si vymenia výnosy.
Banka odovzdá fondu presný výnos indexu (napr. S&P 500) a fond dá banke výnos zo svojho náhradného koša aktív.

Prečo nevieme o žiadnych veľkých problémoch?

Absencia zlyhaní syntetických ETF nie je náhoda.
Po finančnej kríze v roku 2008 zaviedla Európska únia (v rámci regulácie UCITS) veľmi prísne pravidlá, ktoré riziko syntetických ETF radikálne znížili.

Hlavné bezpečnostné poistky syntetických ETF dnes:

Limit na kreditné riziko (Max 10 %).
Podľa pravidiel UCITS nesmie byť hodnota swapu (teda expozícia voči voľnému záväzku banky) vyššia ako 10 % hodnoty fondu.

Dnešná realita – Prekolateralizácia (Over-collateralization): väčšina moderných vydavateľov syntetických ETF (ako iShares, Xtrackers či Amundi) udržiava riziko protistrany blízko 0 % (alebo dokonca v záporných číslach).
Swapovú zmluvu resetujú na dennej báze a kôš aktív je často prepoistený až na 102 – 105 % hodnoty fondu.

Kedy dáva zmysel vybrať syntetické ETF?

Pri amerických akciových indexoch (napr. S&P 500, MSCI USA): Vďaka americkej regulácii section 871(m) nemusia syntetické ETF so sídlom v Európe platiť 15 % zrážkovú daň z dividend amerických firiem.
Vďaka tomu syntetické ETF (napr. od Invesco či iShares) dlhodobo prekonávajú fyzické ETF o 0,20 % až 0,40 % ročne.

Ťažko dostupné alebo nelikvidné trhy: Ak chcete investovať do komodít, rozvíjajúcich sa trhov (Emerging Markets) alebo čínskych akcií A-shares, syntetické ETF je často výrazne lacnejšie a presnejšie než fyzický nákup.

Reálne riziká, o ktorých je dobré vedieť

Riziko zlyhania banky (Swap Counterparty Risk): Ak by banka vystupujúca v swape skrachovala, fond neprišiel o peniaze, ale ostane mu náhradný kôš aktív. Ten musí správca čo najrýchlejšie predať a kúpiť nové aktíva, čo môže pri trhovom strese spôsobiť časové zdržanie alebo drobnú stratu.

Štrukturálna zložitosť: Syntetické ETF je finančný inžiniering. Pre investora, ktorý hľadá maximálnu jednoduchosť a princíp „vlastním to, čo vidím“, je fyzické ETF psychologicky čitateľnejšie.

[xerces]

Dakujem za vysvetlenie. Nieco podobne som od AI dostal aj ja. Len nechapem tomu kosu. Ak si fond kupi dlhopisy ktorych vynos je nizsi nez nasdaq 100, tak preco sa banke oplati takyto swap? Nevyplati tym padom ona viac penazi, nez jej da fond s kosom? Nevidim tam financny zmysel. Na com banka potom zaraba?

[JUGGLER]

To už vedia finančníci. Ja som len sedliak čo predpokladá, že to funguje tak ako ked ja povolím brokerovi aby požičiaval moje akcie.
Broker sa zo mnou podelí o úroky. Predpokladám, že banka na tom zarobí bez rizika.

Spýtal som sa finančníka AI:


Tento dotaz mieri presne do srdca fungovania syntetických (swapových) ETF.
Na prvý pohľad to vyzerá ako nevýhodný obchod, ale banka (swapová protistrana) tu v skutočnosti nešpekuluje na to, či Nasdaq 100 prekoná dlhopisy.
Banka robí úplne iný biznis: zarába na poplatkoch, arbitrage a predaji rizika.

Banka nenesie trhové riziko – voči výkyvom Nasdaq 100 sa okamžite zabezpečí (hedžuje).

Tu je detailný prehľad toho, z čoho banka v tomto obchode generuje zisk:

1. Poplatok za swap (Swap Fee)

Fond neplatí banke iba čistý výnos zo svojho koša dlhopisov (alebo akcií). Platí jej aj dohodnutý swapový poplatok (swap fee alebo spread).
Banka od fondu dostane: Výnos koša + Swapový poplatok
Banka fondu vyplatí: Výnos indexu Nasdaq 100

Tento poplatok je pre banku čistý, bezrizikový príjem za to, že pre fond štruktúruje a garantuje výnos indexu.

2. Perfektný hedžing (Banka nešpekuluje)

Keď banka slúbi fondu výnos Nasdaq 100, neznamená to, že dúfa, že Nasdaq klesne.
Banka si fyzicky kúpi akcie z Nasdaq 100 (alebo futures kontrakty) na vlastnú súvahu.


Bilancia banky:

Výnos z trhu (Nasdaq 100) odovzdá fondu.
Zostane jej: Výnos z koša dlhopisov + Swap Fee.

3. Financovanie a optimalizácia súvahy (Funding Advantage)

Banka často potrebuje kvalitný kolaterál (štátne dlhopisy) pre svoje vlastné operácie (napr. na repo trhu, voči centrálnym bankám alebo na plnenie regulačných požiadaviek LCR/NSFR).

Ak fond kúpi napríklad us-treasuries alebo kvalitné európske dlhopisy a v rámci swapu ich poskytne ako kolaterál, banka získa prístup k ultra-bezpečnému likvidnému majetku.

Tieto dlhopisy potom banka môže založiť na repo trhu a získať za ne lacnú hotovosť za medzibankové sadzby.

4. Daňová arbitráž (Dividend Tax Advantage)

Pri fyzických ETF, ktoré držia americké akcie, podliehajú dividendy americkej zrážkovej dani (často 15 % až 30 %).
Swapové banky (ak sídlia v priaznivých jurisdikciách alebo využívajú špecifické daňové pravidlá ako sekcia 871(m) US Tax Code) dokážu dividendy spracovať s nulovou alebo veľmi nízkou zrážkovou daňou.
Banka tak dokáže získať z dividend viac, než fyzické ETF, a o túto výhodu sa podelí s fondom (často preto syntetické ETF dosahujú dokonca nižšiu odchýlku kopírovania – tracking difference – ako fyzické ETF).

[kixog47100]

Dakujem za vysvetlenie. Nieco podobne som od AI dostal aj ja. Len nechapem tomu kosu. Ak si fond kupi dlhopisy ktorych vynos je nizsi nez nasdaq 100, tak preco sa banke oplati takyto swap? Nevyplati tym padom ona viac penazi, nez jej da fond s kosom? Nevidim tam financny zmysel. Na com banka potom zaraba?

Banka vyplaca fondu teoreticky vynos z Nasdaq.

Fond zase vyplaca banke realny vynos z kosa akcii ktore vlastni.

Navzajom si len vymnienaju / swapuju vynos

Fond drzi kos akcii ktore mu banka urci - samozrejme tak aby boli splnene regulacne pravidla (UCITS…).
Tj banka navrhne fondu aby nakupil napr. akcie Apple, AMD, Nvidie (urci pomer) atd..
Fond ak splna limity to odsuhlasi a nakupi.

Fond vlastni / drzi akcie.
Banka akcie z Nasdaq vlastnit nemusi, vyplaca len teoreticky vynos.

Ale na krytie svojich zavazkov musi zlozit zabezpeku (napr.statne dlhopisy…). Ta sa potom upravuje na dennej baze.

Vynosy si tiez vymienaju napr. na dennej baze.

Banka sa zas hedzuje cez ine obchody a zaraba na poplatkoch.

[xerces]

Ano, len vynis dlhopisov da dlhodobo nemoze rovnat vynosu nasdaq100 a ani poplatky ich nezachrania. Cele je to nejako postavene na vode a od doby hypo krizy ma trochu strach pred pojmom "synteticky" (v krize to boli synteticke CDO).

[kixog47100]

Ano, len vynis dlhopisov da dlhodobo nemoze rovnat vynosu nasdaq100 a ani poplatky ich nezachrania. Cele je to nejako postavene na vode a od doby hypo krizy ma trochu strach pred pojmom "synteticky" (v krize to boli synteticke CDO).

Dlhopisy su len zabezpeka na denny pohyb/vykyv.
Ak by banka skrachovala a nebola schopna plnit svoje zavazky.

Fond realne vlastni kos akcii ktore mu banka navrhla.

Ak by banka skrachovala tak sa fond musi uspokojit vynosom z akcii ktore vlastni. Tj bol by tam tracking error oproti indexu Nasdaq.