Ako sa tvoria peniaze a čo sú to menové agregáty?

07.05.2013  /  Admin

V reakcii na rozhovor s Petrom Bálintom sme sa rozhodli vám priniesť seriál o tvorbe peňazí, menových agregátoch ale aj o reálnych pohľadoch na jednotlivé trhy, príčiny a dôsledky ktoré viedli k rôznym zmenám vo vývoji agregátov v čase. Dnešný článok je zameraný na teoretické východisko, pre lepšie pochopenie nasledujúcich častí. Nakoľko sa jedná o teoretický koncept, závery nemusia byť (a ani nebudú) totožné s realitou !!!

Mechanizmus tvorby peňazí alebo ako sa peniaze dostávajú do obehu

Pojem emisia peňazí je zrejme každému jasný. Zákonný monopol na emisiu má centrálna banka, ktorá dostáva peniaze do obehu pomocou operácii na voľnom trhu (nákup/predaj cenných papierov). Avšak nielen centrálna banka ale aj komerčné banky tvoria peniaze. Je to preto, že máme bankový systém s čiastočnými rezervami, čo znamená, že časť vkladu banky uložia vo forme rezerv a zo zvyšku tvoria „nové peniaze“ pomocou poskytovania úverov. V Českej republike sú povinné minimálne rezervy na úrovni 2%, t.j. z každých 100 € si banka ponechá 2 € a zo zvyšku tvorí ďalšie peniaze.

Peniaze sa teda dostávajú do obehu 2 spôsobmi.

Priebeh multiplikačného mechanizmu

Za hlavný faktor mechanizmu multiplikácie je považovaná tvorba depozitných peňazí, ktoré vznikajú multiplikáciou depozít. Tvorba je ovplyvnená výškou povinných minimálnych rezerv, ktorá je dôležitým regulátorom nielen peňažnej zásoby, ale aj úverovej rovnováhy bankového systému.

Multiplikácia má niekoľko fáz:

Pre lepšie pochopenie ilustrujem nasledujúci príklad s rezervným pomerom 10% a vkladom 1 000 €:

Obrázok 1: Mechanizmus tvorby peňazí

Celková ponuka peňazí tak bude rovná 1/rr*vklad  (rr= rezervný pomer)… v našom prípade rr=0,10; celková ponuka M= 10 000€. Z vkladu 1 000 € sa pri 10 % rezervnom pomere vytvorí 10 000 €.

Multiplikáciou depozit teda rozumieme opätovnú tvorbu peňazí, ktoré boli už raz zapožičané, pričom  sila tejto multiplikácie závisí na úrovni povinných min. rezerv. Multiplikátor teda udáva, aký veľký bude prírastok peňažnej zásoby  vyvolaný prírastkom peňažnej bázy.

Menová báza a menové agregáty ako indikátory inflácie

Agregáty predstavujú množstvo peňazí v ekonomike. Slúžia k rozdeleniu peňažných prostriedkov podľa ich likvidity. Označujeme je veľkým „M“. Obecne platí, čím vyšší „M“ tým menej likvidný agregát.

Poznáme niekoľko druhov agregátov ako napríklad:

M0=hotovostné obeživo + celkové rezervy bánk (tj. PMR + devízové rezervy + hotovostné rezervy v bankách). M0 nazývame menová báza a je považovaná za najlikvidnejšie peniaze.

M1= agregát tvorený z obeživa (bankovky a mince) a vkladov na bežných účtoch v bankách (teda peniaze, ktoré držia nebankové subjekty a vklady domácich nebankových subjektov v domácej mene). M1 agregát nájdeme tiež v označení narrow money (úzke peniaze).

M2 = zahŕňa v sebe likvidnejší agregát M1 + termínované vklady v bankách + ostatní vklady v bankách (ostatné vklady sú predovšetkým úsporné vklady na vkladných knižkách apod.)

M3 = M2 + krátkodobé cenné papiere nebankových subjektov v domácej mene. O agregáte M3 sa často hovorí ako o  broad money – (široké peniaze).

V iných krajinách sú sledované i ďalšie (M4, M5…)

Menové agregáty slúžia pre potreby regulácie množstva peňazí v obehu. Ich význam, zloženie a členenie sa však môže v jednotlivých krajinách líšiť. V ČR sú sledované najmä agregáty M1 a M2. Označujeme ich ako peňažná zásoba resp. najpresnejší indikátor peňažnej zásoby v obehu.

Vedie rast peňažnej zásoby k rastu inflácie?

Vyjdeme z teoretického konceptu kvantitatívnej rovnice peňazí, teda:

M*V=P*Y

kde M je peňažná zásoba, V rýchlosť obratu peňažnej jednotky (koľkokrát sa daná peňažná zásoba musí otočiť, aby sa nakúpil daný nominálny produkt), P je cenová hladina a Y je reálny produkt.

Na základe tejto teórie môžeme tvrdiť, že rast peňažnej zásoby sa prejaví rastom cenovej hladiny resp. inflácie, keďže veličiny Y a V sú považované za konštantné. yaPlatí to však iba v dlhom období, kedy sa ekonomika ustáli. Táto teória tiež vysvetľuje, prečo môže neúnosné tlačenie peňazí viesť k hyperinflácii, i keď v praxi sa to nemusí potvrdiť (viď ďalšie časti seriálu).

Monetaristická teória menovej politiky hovorí, že peňažná zásoba by mala rásť stabilným tempom 3–5 % ročne a to neustále t.j. v expanzii ale i v recesii. Stabilné tempo rastu peňažnej zásoby by mohlo podľa monetaristov viesť k nízkemu rastu cenovej hladiny, čo je primárnym cieľom mnohých centrálnych bank. Nevýhodou ale je, že  CB nedokážu dostatočne kontrolovať peňažnú zásobu.

Ostatné články evidované pod administrátorom webu, autorsky nezaradené. Máš chuť prispievať aj ty? Neváhaj nás osloviť.