Investície do „Internetu vecí“

Postupný pokrok vo využití počítačov bol podmienený predovšetkým klesajúcimi nákladmi a zlepšovaniu funkcií. Historicky každá nová „vlnu kompjuterizácie“ zasiahla približne desaťkrát viacej užívateľov, než vlna predchádzajúca. Zatiaľčo súčasná vlna mobilného internetu stále ešte prebieha, prezieraví investori sa pozerajú dopredu s otázkou: čo nás čaká následne? Vo Fidelity veríme, že ďalšiu veľkú vlnu bude predstavovať takzvaný „Internet vecí“ (Internet of Things) – globálny ekosystém, ku ktorému sú pripojené objekty, ktoré môžu snímať, spracovávať a zdieľať dáta s ostatnými objektami.

„Najdôležitejšou aplikáciou, ktorá spôsobila, že je dnes svet doslova omotaný elektrickými káblami, bola žiarovka. Tá spôsobila elektrifikáciu našej planéty. No v období, keď ľudia naťahovali prvé elektrické vedenia, sa im o nejakých ďalších elektrických spotrebičoch zrejme ani nesnívalo.“ Jeff Bezos (zakladateľ Amazon.com)

Internet vecí (IoT) je názov používaný pre stále rastúci počet predmetov prepojených internetom a vybavených zabudovanými senzormi, ktoré môžu ovládať a zdieľať komplexné informácie bez ľudského zásahu. Medzi jeho výhody patrí to, že fyzické objekty presne snímajú podmienky ich prostredí a predávajú tieto informácie ku zlepšeniu celkovej účinnosti systémov alebo procesov.

Tieto internetom spojiteľné objekty – od továrenských strojov až po chladničky v domácnostiach – už nejaký čas existujú. Ale podobne ako obyčajná žiarovka, ktorá bola impulzom k rozvinutiu elektrickej siete a vývoju tisícov elektrických spotrebičov, Internet vecí je predurčený k tomu, aby bol omnoho významnejší než vo svojich začiatkoch. Pôvodne bol navrhnutý ku vzájomnému prepojeniu počítačov, ale dnes si uvedomujeme, že internet môže prepojiť taktiež množstvo ďalších vecí.

Ako je zrejmé z uvedeného grafu, pokiaľ ide o počet kusov, veľké technologické vlny majú tendenciu rásť v radoch desaťnásobkov. Poslednou takouto vlnou, ktorá ešte stále prebieha, je prechod od osobných počítačov ku inteligentným telefónom a tabletom. Pri pohľade do budúcna si myslíme, že je veľmi pravdepodobné, že ďalšou veľkou vlnou bude omnoho väčšie rozšírenie internetu „schopných vecí“.

Spoločnosť Gartner zaoberajúca sa  výskumom trhu predpokladá, že počet inteligentných, internetom prepojených vecí vzrastie zo súčasnej 3,7 miliardy, a to už v budúcom roku na 4,9 miliardy,a do roku 2020 na 25 miliárd.

„Priemyslové a spotrebné spoločnosti, ktoré si neuvedomujú význam „internetu vecí“, budú ohrozené omnoho viacej než tie, ktoré v deväťdesiatych rokoch ignorovali význam a výhody internetu pre rýchlejší predaj výrobkov. Internet je omnoho významnejší, pretože sa už nejedná iba o distribúciu výrobkov, ale skôr o inováciu produktov smerom ku bezkáblovým sieťam a novým prenosným metódam distribúcie. Tie sú uprednostňované mladou generáciou a tí, ktorí zachytia svoju príležitosť včas, uvidia, ako ich tržný podiel prastie raktetovou rýchlosťou. A naopak…“ Christopher Moore (Portfólio manažér Global Equities)

Hnacie motory internetu vecí

Koncept Internetu vecí nie je nijak nový – tento termín po prvýkrát použil britský priekopník moderných technológií KevinAshton v roku 1999 a už o rok neskôr vyrobila juhokórejská spoločnosť LG prvú chladničku komunikujúcu prostredníctvom internetu. Avšak v minulosti existovalo eštemnožstvo prekážok, ktoré zabraňovali rýchlejšiemu rozvoju tejto technológie.

Zrejme najdôležitejšou hnacou silou bolo rýchle šírenie smartfónov umožňujúcich pripojenie do internetu. V skutočnosti, dnešné telefóny s pripojením do internetu, ktoré nosí väčšina ľudí v kapsách, sú mini-počítače, ktoré sú výkonnejšie ako  boli pred desiatimi rokmi priemerné osobné počítače. Pokiaľ ide o nové faktory, najdôležitejším z nich je schopnosť ukladať omnoho väčšie množstvo dát na diaľku v takzvanom „cloude“, ktorý bol taktiež významným katalyzátorom témy „veľký objem dát”. Konečne, taktiež cena hardware (procesory, senzory atď.) začala výrazne klesať v súlade s Moorovým zákonom. 

Hľadanie víťazov – horizontálne verzus vertikálne sektory

Najlepším spôsobom ako pochopiť potenciál investícií do Internetu vecí je pozrieť sa na príklady z praktického života.

Na sektorovej úrovni si myslíme, že budeme svedkami „horizontálneho a vertikálneho efektu“.Na horizontálnej úrovni – na tejto technologickej revolúcii zarábajú tiespoločnosti, ktoré vyrábajú hlavnékomponenty potrebné preinternet vecí. Dobrým príkladom je lowcostový mikro-elektromechanický polovodičový senzorový systém (MEMS) potrebný k získavaniu dát z reálnehosveta, ktoré všetky pripojené zariadenia vysielajú. V skutočnosti väčšina dnešných smartfónov je už vybavená niekoľkými MEMS senzormi.

Vertikálni príjemcovia, na druhej strane, budú  spoločnosti z iných odvetví, ktoré budú môcť zarábať na vysoko špecifických aplikáciách slúžiacich ku zvýšeniu účinnosti alebo kvality služieb.

Príležitosti investovania sa budú ponúkať ako v horizontálnom tak vo vertikálnom sektore, avšak sme presvedčení, že omnoho väčšiu šancu investorom ponúkne práve vertikálny sektor, vzhľadom k väčšej rozmanitosti potenciálnych priemyslových aplikácií, z ktorých niektoré by mohli priniesť skutočný technologický prevrat. Z tohto dôvodu sa už nejaký čas náš výskum zameriava na identifikovanie  spoločností, ktoré zaujímajú vedúce postavenie pri formulovaní a efektívnom zavádzaní stratégie internetu vecí a ich ponuka sa odlišuje od ponuky ich konkurentov. Zásadný význam bude mať v tejtooblasti rýchlosť, s ktorou sa firmy zapoja do internetu vecí – iba tí prví budú mať šancu získaťvýznamný tržný podiel.

Hlavným dôvodom, prečo vidíme menej  príležitostí v horizontálnych  sektoroch, je veľká citlivosť hardware na tržné prostredie. Stručne povedané, ziskové marže majú v tejto  oblasti tendenciu rýchlo klesať, pretože hardware je možné ľahko kopírovať. Ako omnoho výhodnejšiesa preto ukazujú investície do oblastí, ktorých výrobky nie je možné tak ľahko kopírovať.Presne toho sme boli svedkami v počítačovom priemysle. Ako ukazuje tabuľka dole, v okamžiku, keď  sa osobné počítače stali bežné a všade prítomné, záujem investorov sa obrátil ku výrobcom software, dodávateľom hlavných súčiastok a poskytovateľom služieb (napríklad Microsoft, Intel a Google).

Hľadanie víťazov – príklady niekotrých akcií

„Ako investorov nás zaujíma nielen to, ako internet vecí zmení existujúce a konkurenčné prostredie, ale taktiež ako môže zmeniť a posilniť obchodné modely budúcnosti.“ Alexander Scurlock (Portfólio manažér)

Monsanto – Najvýznamnejšia spoločnosť v oblasti poľnohospodárskych biotechnológií má na svojom konte radu inovácií. Z nich najdôležitejšou je ich priekopnícka úloha v oblasti geneticky modifikovaných plodín. V súčasnej dobe je Monsanto v čele úsilia vytvoriť integrovaný dátový systém ku zvýšeniu poľnohospodárskej produktivity. Uviedla na trh svoj vlastný systém FieldScriptsa v októbri 2013 získala spoločnosťClimateCorp, (čo znamená „firma zaoberajúca sa analýzou klímy“). Ako líder a investor v poľnohospodárstve  a s ohľadom na rastúcu spotrebu potravín je Monsanto spoločnosťou, ktorá má najlepšie predpoklady posilniť zásluhou „internetu vecí“ svoju pozíciu na trhu.

General Electric (GE) – Zrejme najsľubnejšia zo všetkých oblastí sa javí rastúca vzájomná interakcia internetu vecí a primyslového sektoru. GE v tejto oblasti hrá vedúcu rolu a investuje významné prostriedky do systému, ktorý nazýva Industrial Internet. V dnešnej svetovej priemyselnej základni by napočítali cez tri milióny veľkých „vecí, ktoré sa točia“. GE odhaduje, že optimalizačný proces, ktorý by viedol k úspore vo výške čo len 1 %, by znamenal v priebehu 15 rokov celkovú úsporu 226 miliárd dolárov. Industrial Internet by mnohým spoločnostiam umožnil priblížiť sa k ideálu „nulových neplánovaných odstávok“, kde by sa preventívne údržby mohli uskutočňovať na základe skutočného stavu technológie a nielen podľa jej odhadovaného stavu.

Samsung – Okrem toho, že je jedným z najväčších svetových výrobcov smartfonov,  je kórejský Samsung zároveň dodávateľom širokého spektra technologických produktov, vrátane chladničiek, pračiek, DVD prehrávačov atď..  S ohľadom na šírku ponuky a výskumnú základňu, ktorou spoločnosť disponuje, sme presvedčení, že Samsung má predpoklady stať sa vedúcou silou vo vývoji inteligentných spotrebných zariadení, ktoré môžu medzi sebou vzájomne komunikovať. Samsung napríklad vyvinul práčku, ktorá užívateľom umožňuje kontrolovať prací proces prostredníctvom ich smartfonov.

CSR – Ďalším dobrým príkladom je britská technologická firma CSR PLC. S tým, ako  sa rozširuje počet spotrebičov a zariadení so zabudovanými mikročipmi, zvyšuje sa dopyt po možnostiach vzájomnej bezkáblovej komunikácie medzi týmito zariadeniami. Komunikačným štandardom k tomuto účelu je Bluetooth Smart (čo je derivát Bluetooth s nízkou spotrebou elektrickej energie). Pretože je dnes už množstvo moderných inteligentných telefónov a tabletov vybavených touto technológiou, umožňuje im to  flexibilné pripojenie cez široké spektrum domácich spotrebičov.

Ako priekopník technológie Bluetooth a významný dodávateľ nízkoenergetických bezkáblových zariadení má spoločnosť CSR veľmi dobré predpoklady zarobiť na očakávanom rastu nízkoenergetickej konektivity. Atraktivita tohto budúceho biznisu  viedla americkú spoločnosť Qualcomm, najväčšieho svetového výrobcu mikročipov k tomu, že za 2,5 miliardy dolárov odkúpil spoločnosť CSR.

Záverom

Domnievame sa, že rýchly nárast inteligentných zariadení s možnosťou vzájomnej komunikácie bude novou technologickou vlnou, ktorá bude nasledovať okamžite po vlne smartfónov.

Naše investičné tímy veria, že téma inteligentného spojenia má prevratný potenciál, a že môže zmeniť zaužívanú prax v mnohých oblastiach. V dôsledku toho ponúka tento rýchlo sa vyvíjajúcesegment obrovské investičné príležitosti najmädo tých spoločností, ktoré sú najrýchlejšie  a najtvorivejšie pri vytváraní aplikácií, a prostredníctvom ktorých je možné odlíšiť sa (v pozitívnom zmysle slova) od svojej konkurencie.

Ako investori denne analyzujeme predpokladaný vplyv všetkých prevratných trendov a individuálnej firemnej stratégie, aby sme boli schopní identifikovať tie spoločnosti, ktoré majú najväčšiu šancu získať profit z „Internetu vecí“ a súčasne sa snažíme, aby sa tieto poznatky čo najvernejšie odrážali v klientskych fondoch.

Fidelity World Wide Investment