Tip pre rodinné financie: „Smiešne“ peniaze (Časť 2.)

12.10.2020  /  Redakcia

V minulom článku sme si ukázali, že pokiaľ nejaké peniaze nepotrebujeme a sú pre nás až „smiešne“ nízke, v takom prípade je viac ako rozumné predstaviť si ich potenciálnu hodnotu, ktorú vedia nadobudnúť pravidelným a dlhodobým investovaním v budúcnosti. Inak ich hneď spotrebujeme a minieme, a žiaľ, neprinesú nám taký úžitok, ako by niekedy mohli. Vďaka pravidelnému investovaniu aj malých súm sa však vie človek aj z mála, povedzme len za „štátne“, dostať k vytvoreniu finančného vankúša pre svoje deti. Na ich osamostatnenie sa. Štúdium na vysokej škole. Či jednoducho na ľahší štart do života alebo možno aj ďaleko viac…

Povedali sme si aj o tom, že naše deti disponujú oveľa dlhším časovým horizontom z pohľadu investovania. Než my, ich rodičia. Ak nám už v niečom ušiel vlak, našim deťom naopak nemusí vôbec. Sporiť im a investovať vieme už od ich útleho veku, či dokonca narodenia. Nespornou výhodou určite v takomto prípade je, že v sporení pre deti vieme byť podľa medializovaných správ a prieskumov oveľa disciplinovanejší. Áno disciplinovanejší ako u samých seba. A tiež aj to, že to neskôr (v ich vyššom veku) môžeme využiť ako perfektnú výchovnú pomôcku. Totiž pri zvyšovaní ich finančnej gramotnosti.

Zjednodušene sme si minule prerátali, ako by to hypoteticky dopadlo, keby sme dieťaťu odkladali a investovali to, čo naň dostaneme od štátu,  pokiaľ tieto peniaze (prídavky na dieťa či daňový bonus na dieťa) nijak nepotrebujeme. Teda sami máme aj bez existencie týchto peňazí postačujúci príjem k výchove dieťaťa. Zamerali sme sa pritom na dva momenty či životné situácie dieťaťa v závislosti na jeho vek (18 a 25 rokov), kedy by sme bilancovali, čo sme mu takto dokázali dať dokopy.

Čo tak nechať tie peniaze investované dlhšie…

Tu ale vzniká jedna celkom logická otázka. Či tak dlho a disciplinovane investované peniaze nenechať aj naďalej pracovať (alebo aspoň nejakú ich časť), samozrejme v prospech dieťaťa. Veď logicky. Keď platí, že na investovanie (v tomto prípade uvažujeme o investovaní do akcií) pozitívne pôsobí dlhodobý časový horizont, čo keď bude tento časový horizont ešte dlhší, teda povedzme, čo keď bude „ultra“ dlhý?

Na tieto otázky si vieme zodpovedať iba ďalším rátaním. Poďme si teda naše predchádzajúce výpočty z minulého článku rozšíriť a pretiahnuť ich zámerne ďalej do dlhšej budúcnosti…

Tento prípad ukazuje iba hypoteticky, čo by bolo, keby sa rodičia aj po dovŕšení 18-tého roku dieťaťa rozhodli, že všetky odložené a investovaním zhodnotené „smiešne“ peniaze (od jeho narodenia) nevyberú, ale budú držať investované aj naďalej. Pokiaľ by ich dieťa začalo po dovŕšení 18-teho roku pracovať (zamestnalo by sa), nedostávali by už od štátu na dieťa nič. A preto v tabuľke logicky od 19-teho roku dieťaťa nehľadajte žiadne ďalšie príspevky. Ani daňový bonus a výšky investovaných súm spolu sa nemenia ani u mami, otca, či spolu u oboch rodičov. V tabuľke sme zámerne vyznačili 40-ty rok dieťaťa, kedy možno vidieť, že spolu investovaná suma (mama + otec) sa vďaka investovaniu a dlhému časovému horizontu dieťaťa viac ako zdesaťnásobila. Neučili náhodou aj nás naši rodičia, že čas sú peniaze?

A čo tak aj po vysokej škole?

Obdobne, aj keď celkom pochopiteľne ešte oveľa lepšie, to samozrejme pri prepočtoch dopadne v prípade, keď by sme hypoteticky uvažovali, že rodičia sa rozhodli všetky odložené a investovaním zhodnotené „smiešne“ peniaze (od jeho narodenia) nevybrať, ale naďalej nechať investované aj po tom, čo ich dieťa vychodí vysokú školu, teda aj po dovŕšení jeho 25-teho roku života (viď. tabuľka nižšie). Vďaka navštevovaniu vysokej školy by rodičia dostávali na dieťa prídavky a aj daňový bonus naďalej, a preto je suma spolu investovaných peňazí u oboch rodičov logicky vyššia, ako v predchádzajúcom prípade, kedy by šlo dieťa na pracovný trh už v osemnástich. V tabuľke sme tento krát vyznačili zámerne až úplne posledný riadok, kedy sa vďaka odloženým a investovaným cca 21 000 Eur, stalo z dieťaťa konečne aspoň „papierový“ euro milionár.

Poznámka: Uvedené príklady v predchádzajúcich tabuľkách sú zjednodušené. Rátajú totiž s tým, že rodina s jedným dieťaťom investuje príspevky na dieťa (mama) a aj daňový bonus (otec) už od prvého mesiaca jeho života, príspevky na dieťa a aj daňový bonus sú každý rok navyšované rovnakým tempom o +2,5%, pričom toto číslo v realite nie je vždy rovnaké a prepočet tiež po celú dobu neráta s volatilitou na akciových trhoch, iba s priemernou hrubou výkonnosťou 8% ročne mínus poplatky, ktoré sme dali na úroveň 0,7% (teda s čistou výkonnosťou 7,3% ročne).

Papierový euromilionár

Papierový euro milionár je síce fajn vec a takisto aj akékoľvek prepočty, ale na druhej strane sa treba určite spýtať, ktorý rodič by takéto niečo dokázal svojmu dieťaťu urobiť a nedať mu prístup k jeho peniazom ani v 18 či 25 rokoch. No azda, iba ten najhorší na svete…

Videli ste dobre predchádzajúce čísla. Dlhodobý časový horizont robí investovaním aj z mála doslova zázraky. Ale vôbec pritom nemusíme byť hneď za najhorších rodičov na svete. Trik, ako predchádzajúce prepočty využiť každým smerom ako sa len dá, môže spočívať iba v jednom. Že tú kopu peňazí v jeho prospech možno rozdeliť. Časť na život hneď teraz a časť na život niekedy v budúcnosti. Áno narážame na veľmi ďalekú a vzdialenú budúcnosť dieťaťa, teda povedzme až na jeho dôchodok.

Opäť čisto prepočtovo a hypoteticky. Keby sme len sumu 31 781 Eur z prvej tabuľky („Hodnota účtu rodičia spolu“) rozdelili po 18-tich rokoch dieťaťa presne napoly, teda „polka do jeho života a polka na jeho dôchodok“, v 65-tich rokoch jeho života by to dopadlo tak, že by malo v II. pilieri nasporené menej ako iba vďaka cca 16 tisícom od rodičov kedysi z ďalekej minulosti. Teda vlastne pozor. Nie vďaka 16 tisícom, ale len vďaka cca 7-mim tisícom (t.j. suma príspevkov a daňových bonusov, delené 2), ktoré sa za 18 rokov ešte zhodnotili na vyššiu sumu.

Priťažené podmienky prepočtov…

Tu treba povedať, že sme pri výpočtoch rátali dokonca s tým, žeby 18 ročné dieťa malo ihneď po zamestnaní príjem na úrovni priemeru v národnom hospodárstve (čo treba uznať priam za nemožné) a jeho príspevok do II. piliera by bol na úrovni hneď 6% (čo dnes ešte ani nie je) a jeho zotrvanie v akciových resp. indexových fondoch by bolo až do konca zotrvania v II. pilieri (čo možné nie je tak isto, kvôli presunu 10% úspor do dlhopisových fondov každoročne od dovŕšenia 52 roku života). A navyše náš prepočet nezohľadňuje jednu krutú realitu. A to tú, že jeho príjem môže miestami kolísať. Či dokonca to, že bude mať klesajúcu tendenciu v závere jeho ekonomicky aktívnej a produktívnej fázy.

Iný štartovací bod

Každopádne, v našich prepočtoch sme s týmito premennými neuvažovali vôbec. A teda dieťa by tam za celú dobu poslalo až cez 70 tisíc v príspevkoch. A ako je vôbec možné, žeby takáto suma peňazí nakoniec nebola zhodnotená viac, ako tých 16 tisíc? Jednoducho. Kým v II. pilieri by dieťa po zamestnaní malo na účte najskôr nulu a muselo si postupne budovať svoje úspory, pri sporení od rodičov, by malo úplne iný štartovací bod (hneď nejakú sumu). Čas je pri investovaní jednoducho najdôležitejšia premenná a ešte pokiaľ dáte na začiatok nejaké zaujímavé „štartovné“.

Ak by teda rodičia dieťaťu rozdelili našetrenú a zhodnotenú kopu iba na 2 časti. Prvú povedzme  väčšiu – na život ihneď, a tú druhú menšiu – do ďalekej budúcnosti dieťaťa. Nebolo by to ako v rozprávke? Postarať sa iba za málo o celkovú finančnú budúcnosť vlastného dieťaťa…

Mimochodom, tá jedna časť na dôchodok (akákoľvek veľká bude), sa dá dať dieťaťu do spomínaného II. piliera ako dobrovoľný príspevok. Len musí pracovať a musí byť sporiteľom II. piliera. Teda musí mať zmluvu s niektorou spoločnosťou. Potom máte zaručené, že sa k týmto peniazom nijak nedostane. A vlastne dostane, ale až na dôchodku, kedy si na vás určite veľmi rado spomenie.

Tieto články Vám prináša kolektív nášho neúnavného redakčného tímu. Máš záľubu v investíciach? Pridaj sa k nám aj ty.