Burza cenných papierov a obchodovanie na burze – od histórie po súčasnosť

Vedeli ste, že názov burza pochádza z latinského slova „bursa“ a znamená kožený mešec na peniaze? Ľudia už oddávna hľadali možnosti, ako zarobiť a investovanie bolo jednou z nich. Ako sa teda transformovalo obchodovanie v čase do podoby, ktorú poznáme dnes?

Čo je burza?

Pod pojmom burza si môžeme predstaviť organizovaný trh, na ktorom predávajúci, kupujúci a sprostredkovatelia uskutočňujú obchody. Jedná sa o obchody zastupiteľných objektov alebo práv na tieto objekty.

Platia však isté podmienky, a to:

• objekty obchodu musia byť na obchodovanie na burze pripustené („kótované“)
• objekty obchodu nie sú na tomto organizovanom trhu fyzicky k dispozícii (alebo dokonca ešte ani neexistujú)
• tento organizovaný trh sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase
• podmienky tohto organizovaného trhu sú štandardizované
• organizovaný trh je pod štátnym alebo medzinárodným dohľadom

Ako sa burzy delia?

Podľa všeobecnosti môžeme burzy rozdeliť do dvoch skupín:

• Všeobecná burza – obchoduje sa na nej s rôznymi objektmi
• Špecializovaná burza – obchoduje sa tu len s určitými druhmi objektov

Podľa predmetu obchodovania môžeme burzy rozdeliť na:

• Peňažnú burzu – tá sa ďalej delí na devízovú a valutovú
• Burzu cenných papierov
• Tovarovú burzu (komoditná)
• Burzu služieb (poisťovacia burza)
• Burzu lodného priestoru

Burza cenných papierov v praxi

Burza je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Inak sa nazýva aj efektová burza alebo, nepresne, akciová. Na burze cenných papierov sa obchoduje s cennými papiermi, resp. v širšom zmysle s finančnými nástrojmi podľa platných pravidiel a burzových predpisov.

Založenie burzy cenných papierov

Burzu môže založiť najmenej desať zakladateľov. Tými môžu byť len určité subjekty a to:

• obchodník s cennými papiermi
• správcovská spoločnosť
• poisťovňa, banka
• iná burza
• právnické osoby so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti

Najvyšším orgánom burzy je valné zhromaždenie akcionárov. Akcionárom burzy môže byť len právnická osoba, ktorá by mohla byť aj zakladateľom burzy. V prípade Burzy cenných papierov v Bratislave sa jedná o Fond národného majetku SR.

Štatutárnym orgánom je predstavenstvo a kontrolným orgánom dozorná rada. Výkonným orgánom burzy, ktorý riadi jej činnosť, je generálny riaditeľ. Burza môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno.

TIP: Založenie burzy je náročný proces s množstvom byrokracie. Naštudovať si všetky potrebné nariadenia a ustanovenia vám môže dať zabrať. Poznáte bylinnú kúru na sústredenie a podporu myslenia, ktorá vám môže pomôcť aj v ďalších podobne komplikovaných situáciách?

Čo sú cenné papiere?

Cenný papier je listina, ktorá predstavuje pohľadávku vlastníka voči tomu, kto je v cennom papieri zaviazaný. Pod pojmom cenné papiere si môžeme predstaviť akcie, dlhopisy, podielové listy, zmenky alebo iné finančné nástroje.

Význam cenných papierov je predovšetkým v tom, že emitent získa peňažné prostriedky, ktoré potrebuje k svojmu podnikaniu a veriteľ môže investovať na burze a vytvárať zisk. Emitentami cenného papieru môžu byť podniky, banky, štát, občania, alebo obce a mestá.

Cenný papier je nositeľom právneho nároku, ktorý si môžu majitelia prostredníctvom neho uplatňovať. Platí teda, že veriteľ nemôže požadovať bez cenného papiera uspokojenie svojich nárokov a dlžník môže odoprieť plnenie záväzkov v prípade, že sa mu cenný papier nepredloží.

Obchodovanie s cennými papiermi

Na verejnom trhu sú cenné papiere predávané a nakupované za tržnú hodnotu, za cenu cenného papiera. Cena cenného papiera je v podstate kurz, ktorý sa mení v závislosti na ponuke a dopyte. Kurz môže byť nižší aj vyšší ako jeho nominálna hodnota.

Čím je kurz cenného papiera nižší než nominálna hodnota, o to výhodnejší je obchod pre investora. Pre predávajúceho to platí naopak a je preňho výhodný čo najvyšší kurz.

Slovenská legislatíva člení cenné papiere na:

• akcie
• dočasné listy
• podielové listy
• dlhopisy alebo tiež obligácie
• investičné kupóny
• kupóny
• zmenky
• šeky
• cestovné šeky
• záložné listy vrátane konomanetov
• skladiskové listy
• iné listiny, ktoré sú za cenné papiere vyhlásené osobitnými zákonmi

Kto môže na burze cenných papierov obchodovať?

Činnosť burzy je založená na členskom princípe, pričom stať sa členom burzy a uzatvárať obchody môže iba subjekt, ktorý je obchodníkom s cennými papiermi alebo správcovskou spoločnosťou.

Člen burzy pri uzatváraní burzových obchodov koná vždy vo svojom mene na svoj účet alebo na účet svojho klienta a je povinný pri uzatváraní burzových obchodov postupovať v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

TIP: Nemusíte sa vždy spoliehať na nápady iných. Zvážiť môžete aj možnosť investovania do vlastného podnikania. V tom prípade však okrem peňazí budete potrebovať aj čas a odhodlanie.

Čo sú burzové indexy?

Každá burza cenných papierov má svoje burzové indexy. Burzový index alebo kurzový index je štatistický index burzových kurzov, ktorý ma ukázať ich vývoj. Môžeme podľa neho teda čítať výkonnosť trhu.

Medzi najznámejšie burzové indexy sveta patrí S&P 500 index, NASDAQ 100 index, NASDAQ Composite index, Dow Jones index či DAX index.

Akciovým indexom Burzy cenných papierov v Bratislave je Slovenský akciový index – SAX, ktorý odzrkadľuje celkovú zmenu majetku spojenú s investovaním do akcií zaradených do indexu. Do indexu SAX sú zaradené iba akcie spoločností z trhu cenných papierov.

Kedy vzniklo obchodovanie s cennými papiermi?

Obchodovanie ako také bolo súčasťou našej histórie od nepamäti. Počiatky organizovaných trhov s investičnými nástrojmi vznikli práve v Európe. Po tisíce rokov obchodníci spájali svoje finančné prostriedky, vďaka čomu mohli tovar previesť do iných krajín.

Starovek

Prvý zaznamenaný predaj akcií sa objavil už v 2. storočí pred naším letopočtom v Ríme. Po páde Západorímskej ríše bolo maklérstvo dlho pochované. Stalo sa povolaním až po renesancii, keď sa s vládnymi dlhopismi obchodovalo v talianskych mestských štátoch ako Janov a Benátky.

Stredovek

Už v stredoveku sa začali obchodníci zhromažďovať uprostred mesta, kde obchodovali s tovarom. Obchodníci pochádzajúci z rôznych krajín potrebovali peniaze na presuny tovaru. Preto bolo potrebné založiť burzu peňazí, aby boli obchodné transakcie férové.

Tip: Dnes už nemusíte kvôli obchodovaniu dochádzať na určité miesto. Obchodovať môžete pekne z pohodlia domova. Stačí vám na to počítač alebo chytrý telefón, vybavená kancelária s modernými garnižami a obchodný duch.

Novovek

Koncom 15. storočia sa mesto Antverpy stalo centrom medzinárodného obchodu. Práve burza v Antverpách je považovaná za prvú finančnú burzu tak, ako ju poznáme dnes.

Vznikla v roku 1531 a uskutočňovali sa v nej obchody so zlatými a striebornými mincami a inými fyzickými komoditami. Navyše sa tu objavuje aj určité obchodovanie s dlhopismi a zmenkami.

Prvé moderné obchodovanie s akciami vzniká v Amsterdame. Historicky prvá verejná emisia akcií patrila holandskej Východoindickej spoločnosti, ktorá bola prvou verejne obchodovanou spoločnosťou. S jej akciami už prebiehal fyzický obchod na obchodnej ploche – pite.

Následne začali vznikať akciové burzy v ďalších mestách Európy:

• v roku 1685 v Berlíne
• v roku 1688 v Londýne
• v roku 1724 v Paríži

Súčasná doba

V spodnej časti Wall Street sa pravidelne stretávali brokeri a obchodovali s cennými papiermi. Práve tu podpísalo 24 obchodníkov Buttonwoodsku dohodu, na základe ktorej vznikol kontrolovaný trh a spustila sa burza. V roku 1792 tak vznikla slávna newyorská burza.

V tomto období vzniká tiež Filadelfská burza (dnes známa ako NASDAQ), ktorá pomáhala urýchliť rozvoj finančného sektora USA a expanziu krajiny na západ.

Skutočnú popularitu však obchodovanie na svetových burzách získalo až v 19. storočí vďaka rozvoju technológií ako telegraf alebo telefón.

V roku 1896 bol vytvorený index Dow Jones Industrial Average, ktorý mal vtedy len 12 komponentov tvorenými prevažne priemyselnými podnikmi. O niečo neskôr vzniká aj prvá verzia akciového indexu S&P 500 (vytvorená spoločnosťou Henryho Barnuma Poora) s názvom Poor’s Publishing.

Na začiatku 20. storočia bola newyorská burza už druhou najväčšou na svete v množstve obchodovaného kapitálu, hneď po tej londýnskej.

Zlom nastal v neslávnom roku 1929, ktorý priniesol jej krach a vyvolal celosvetovú hospodársku krízu, ktorá priniesla množstvo bankrotov a vytvorila zástupy nezamestnaných. Príčinou boli špekulanti na akciovom trhu, ktorí uzatvárali stávky s pákovým efektom, čo viedlo k razantnému zvýšeniu cien.

Náš tip: Tiež by ste chceli investovať svoje peniaze, ale bojíte sa bankrotu kvôli zle zvolenej investícii? Istotou sú v dnešnej dobe nehnuteľnosti, IT technológie, farmaceutické firmy, automobilky a firmy s autodielmi a ďalším príslušenstvom.

Ďalší rapídny rozvoj obchodovania na burze priniesla počítačová revolúcia. V roku 1971 prišiel na svet počítačový systém National Association of Securities Dealers Automated Quotations, známy pod skratkou Nasdaq, ktorý sa stal aj impulzom pre vznik rovnomennej burzy.

Pred druhým pádom burzy 19. októbra 1987 klesol akciový index Dow Jones priemyselných akcií o 508 bodov. Bol to najťažší pokles kurzu, ktorý tento burzový barometer zažil v priebehu jedného dňa. Deň tejto katastrofy, ktorý pripadol na pondelok, sa preto označil ako „Čierny pondelok„.

Americké akcie vtedy stratili zo svojej hodnoty spolu asi miliardu dolárov. Newyorská burza aj preto do elektronického obchodovania neskôr zaviedla záchrannú brzdu. Ak akciový index Dow Jones poklesne o viac než 350 bodov, preruší sa obchodovanie na 30 minút. Pri poklese väčšom ako 550 bodov bude prerušenie trvať hodinu.

Vďaka rozvoju techniky vyniklo online obchodovanie s akciami a investície do akcií boli čím ďalej atraktívnejšie, čo znamenalo aj rapídny nárast cien akcií na všetkých svetových burzách.

Prílišná eufória zapríčinila vznik bubliny, ktorá sa zákonite prevalila. A teda v roku 2000 došlo k prasknutiu. Vstup do nového tisícročia bol teda poznamenaný poklesom akciových trhov.

Okrem toho v roku 2000 vznikol fuziou Amsterdamskej, Bruselskej a Parížskej burzy Euronext N.V. Neskôr sa akvizíciou v roku 2001 rozšíril o LIFFE (London International Financial Futures and Options Exchange – londýnska burza futures) a v roku 2002 fúziou o Lisabonskú burzu. Ku dňu 31. januára 2006 trhy Euronextu mali trhovú kapitalizáciu 2,9 miliárd USD, čím bola piatou najväčšou burzou na svete.

V júni 2006 sa newyorská burza (NYSE) dohodla na spojení s európskou burzovou alianciou Euronext a vznikol prvý transatlantický burzový trh, čím si newyorská burza posilnila pozíciu najväčšej burzy na svete.

Napriek tomu, že na Slovensku je akciový trh menej rozvinutý ako vo svete, investovanie na burze je dnes dostupné už takmer každému. Nakupovať akcie je možné zo smartfónu či počítača z pohodlia domova a to už aj od pár desiatok či stoviek eur.

Typy burz, ktoré história priniesla

Pri vývine búrz cenných papierov v priebehu 19. storočia a na začiatku 20. storočia vznikli rozdielne typy búrz:

Typy burzy cenných papierov:

Francúzsky typ burzy

Táto burza je všeobecne prístupným zhromaždením. Na týchto burzách možno uzatvárať obchody len prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorí sú menovaní burzovou správou a potvrdení štátnou správou.

Stredoeurópsky typ burzy

Je typ burzy, kde burza predstavuje uzavreté zhromaždenie. Prístup na ňu majú len jej členovia, a tak je investovanie na burze stredoeurópskeho typu obmedzený. Mimo volenú burzovú správu tu vykonáva dohľad štátny komisár menovaný orgánom.

Anglo-americký typ burzy

Burza je v podstate súkromnoprávna organizácia. Prístup na burzu je obmedzený na vlastníkov „kresiel“, tzn. Miest na burze. Burzu riadi burzová správa volená z radov členov.

Burzových obchodov sa môžu zúčastniť aj nečlenovia burzy, avšak transakcie sa realizujú len prostredníctvom členov. Štát do burzových operácií priamo nezasahuje. Burzové obchody sa riadia všeobecne platnými predpismi a špeciálnymi burzovými predpismi.

Najväčšie burzy na obchodovanie s cennými papiermi na svete v súčasnosti

• Newyorská burza (NYSE) – najväčšia burza na svete, trhová kapitalizácia všetkých spoločností kótovaných na tejto burze sa v roku 2021 pohybovala približne okolo 22,9 bilióna amerických dolárov.
• NASDAQ – druhá najväčšia burza na svete
• Tokijská burza (TSE) – tiež známa aj ako Tosho, je treťou najväčšou burzou na svete, kumulatívna trhová kapitalizácia dosahuje hodnotu viac ako 5 biliónov amerických dolárov
• Šanghajská akciová burza (SSE) – štvrtá najväčšia burza na svete a druhá najväčšia v Ázii, trhová kapitalizácia sa pohybuje okolo hodnoty 4 biliónov amerických dolárov
• Euronext – najväčšia burza v Európe, trhová kapitalizácia dosahuje hodnotu viac ako 4,2 bilióna amerických dolárov
• Hongkongská burza cenných papierov (HKSE) – trhová kapitalizácia všetkých kótovaných akcií je viac ako 4 bilióny amerických dolárov
• Londýnska burza (LSE) – siedma najväčšia burza na svete, kombinovaná trhová kapitalizácia je viac ako 3,7 bilióna amerických dolárov
• Šen-čenská akciová burza – druhá najväčšia burza v Číne, trhová kapitalizácia dosahuje asi 3,92 biliónov amerických dolárov
• Torontská burza – trhová kapitalizácia dosahuje hodnotu 2,1 bilióna amerických dolárov
• Bombajská burza (BSE) –  celková trhová kapitalizácia je viac ako 2 bilióny amerických dolárov

Newyorská burza – najväčšia burza na svete

Newyorská burza je centrom svetového finančníctva. Burza má 1 366 členov a ak by ste sa členom chceli stať aj vy, členstvo na burze si musíte odkúpiť alebo prenajať. Dodnes sa na newyorskej burze kĺbi staromódnosť s modernými technológiami. Všetko dianie sa odohráva na tzv. Burzovnom parkete, ponad ktorým je zavedená vyspelá elektronika v zlatom potrubí.

Vy si však dnešnej dobe môžete vybrať vhodnú kancelársku stoličku a obchodovať z pohodlia vášho domova. Dôležité však je aby ste sa prispôsobili obchodným hodinám. Na burze sa obchoduje od 9:30 do 16:00 miestneho času, našťastie v našom časovom pásme to znamená od 15:30 do 22:00.

Burza cenných papierov na Slovensku

V súčasnosti pôsobí na Slovensku Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. (BCPB). Vznikla 15. marca 1991 podľa rozhodnutia Ministerstva financií SR a jedná sa o jediného organizátora regulovaného trhu s cennými papiermi u nás.

Akciová spoločnosť na burze

Spoločnosti umiestňujú svoje akcie na burze predovšetkým za účelom získania kapitálu, ktorý potrebujú na svoj rozvoj. Ak spoločnosť umiestni svoje akcie na burze, vystavuje sa aj určitým rizikám a to:

• spoločnosť je pod drobnohľadom
• láka záujem médií a širokej verejnosti
• na cenu akcií spoločnosti začne vplývať trhový sentiment

Pre akciové spoločnosti, ktoré chcú vstúpiť na svetové burzy existuje IPO (Initial public offering). Ide vlastne o prvú verejnú ponuku spoločnosti na predaj jej podielov. Tento proces je často zdĺhavý a nákladný, avšak dôvodov pre realizáciu IPO môže byť niekoľko:

• získanie kapitálu pre rozvoj spoločnosti
• optimalizácia kapitálovej štruktúry (pomer vlastného a cudzieho kapitálu)
• riešenie nástupníctva v spoločnosti (napríklad pri privatizácií spoločnosti)
• zvýšenie dôveryhodnosti a transparentnosti spoločnosti
• zviditeľnenie spoločnosti
• zvýšenie likvidity akcií
• zvýšenie začlenenosti zamestnancov vďaka odmeňovaniu formou akcií

TIP pre investorov na zefektívnenie prác: Zariaďte si svoju pracovňu prvotriednym nábytkom pre zefektívnenie práce a reprezentatívny vzhľad.

Ako prebieha investovanie na burze cenných papierov v súčasnosti?

1.    Výber poskytovateľa

Aby ste mohli investovať na burze cenných papierov, potrebujete si zvoliť sprostredkovateľa. Takúto službu vám môže poskytnúť:

• obchodník s cennými papiermi (broker)
• banka
• správcovská spoločnosť, ktorá takúto službu poskytuje

2.    Založenie investičného účtu

U poskytovateľa, ktorého ste si vybrali, je potrebné si otvoriť investičný účet. Na tento účet prevediete určitú počiatočnú sumu a takisto peniaze, ktoré ste sa na investovanie do akcií rozhodli využiť. Potom na rad prichádza rozhodovanie, do ktorých akcií konkrétnych akciových spoločností chcete investovať.

3.    Obchodovanie

Dnes už predaj aj nákup akcií prebiehajú zväčša cez elektronickú platformu vášho brokera, banky alebo správcovskej spoločnosti. Využívajú sa obchodné príkazy a limitné objednávky.

Pri obchodnom príkaze nakupujete akcie za takú cenu, akú vám ponúkajú. Pri limitnom type objednávky si nákupnú alebo predajnú cenu akcií vopred stanovíte a príkaz sa automaticky spustí vtedy, keď sa limit naplní.

TIP: Ak sa chcete tomuto spôsobu investovania venovať naplno, nechajte si poradiť od odborníka. Investovanie do akcií je totiž oveľa zložitejšie a komplexnejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Podnikanie na burze

Ak máte potrebné znalosti z investovania na burze môžete spraviť aj plnohodnotnú prácu. Z právneho hľadiska nepotrebujete ako fyzická osoba ani žiadne oficiálne povolenie, či dokonca živnostenský list.

Pre právnické osoby existuje predmet podnikania “investičné činnosti” a ten je možný zapísať na základe zákona o cenných papieroch napríklad pri zakladaní s.r.o.

Tip: Podnikanie vo financiách sa môžu venovať rovnako ako muži aj ženy. Pozrite sa na motivačný tip, ako potešiť a pomôcť vašej partnerke pri posúvaní podnikania na vyšší level. Môže to byť užitočné či už okolo domácnosti alebo priamo v podnikaní.

Diverzifikácia

Pri rozhodovaní, do akých akcií budete investovať, myslite aj na diverzifikáciu. Diverzifikácia je štandardná metóda riadenia a limitovania investičného rizika. V praxi to znamená nekupovať akcie len v jednom odvetví alebo regióne.

Kryptomeny ako súčasť portfólia?

Trendom posledných rokov sú kryptomeny. Zaoberajú sa nimi poprední odborníci na financie aj drobní podnikatelia a nie je problém kryptomeny využiť aj v praxi. Dokonca aj bývalý americký bankár Thomas Farley si myslí, že bitcoin bude musieť byť súčasťou každého investičného portfólia.

Prečo investovať na burze cenných papierov

Nie každý má voľný kapitál, ak už ho ale máte, mali by ste vedieť ako s ním správne naložiť. Prečo sa zamerať práve na investície?

• Ideálne na diverzifikovanie portfólia – investovanie do akcií patrí tiež k jednej z možností, ako výhodne diverzifikovať svoje portfólio. Obchodovanie s cennými papiermi teda nemusí byť vaším jediným spôsobom, ako zhodnotiť peniaze. Akcie môžu tvoriť len určitú časť vášho investičného portfólia.

• Zhodnotenie peňazí a ochrana pred infláciou – cenné papiere predstavujú jeden z mnohých spôsobov, ako zhodnotiť svoje peniaze a ochrániť ich pred infláciou.

Pohyb cien akcií, dlhopisov a iných finančných produktov

Vývoj hodnoty cenných papierov je premenlivý v závislosti od obrovského množstva faktorov. Významnú úlohu hrá aj svetová geopolitická a socioekonomická situácia. Na ceny akcií môžu vplývať aj prehlásenia finančníkov, politikov, osobností z ratingových agentúr či novinárov z ekonomických portálov. Hýbe nimi aj nálada v spoločnosti, strach či trendy.

Ak cena akcií rastie, investori takýto priebeh nazývajú býčím trhom. Opakom je medvedí trh označujúci pokles cien akcií. Na burze je možné zarobiť v oboch prípadoch. Hodnota akcií sa mení v priebehu dňa aj viackrát. Treba preto odolávať emóciám a nepodliehať strachu.

Tipy na zaujímavé investície do komodít na záver

Investície do komodít môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Energetické komodity (ropa, plyn)
• Vzácne kovy (zlato, striebro)
• Poľnohospodárske výrobky (kvalitná káva, cukor, obilie, bavlna)
• Chemické prvky (urán, lítium, kobalt)

Ropa alebo zlato sú už známou klasikou. Investícia do zlata sa dokonca považuje za investičnú istotu aj v dnešnej dobe. Skúsiť však môžete aj poľnohospodárske výrobky alebo chemické prvky.

Natália Várošová SEO, Optimalizácia webu pre vyhľadávače

Obrázky: people in a building with lights photo – Free Image on Unsplash