Veľké porovnanie: Investičné sporenia sú pre Slovensko skvelá novinka a investičná príležitosť

06.08.2018  /  Tomáš Virdzek

Od januára 2016 máme na Slovensku platný nový Zákon o dani z príjmu fyzických osôb, ktorý pre nás investorov priniesol 2 zaujímavé novinky. Avšak nielen pre nás investorov, ale aj pre poskytovateľov finančných produktov. Konkrétne pre obchodníkov s cennými papiermi. Tí sa uvedených noviniek chytili (zjavne sa im tiež potešili) a postavili na nich pre nás nové zaujímavé finančné produkty, ktoré jednoznačne konkurujú starým známym podielovým fondom a nielen tým.

A v čom?

V prvom rade v tom, že tieto nové finančné produkty – „investičné sporenia“ prinášajú investorom pasívnu správu prostredníctvom ETF a akcií, ktorú by sme len márne ako klienti hľadali u našich ale aj zahraničných podielových fondov či v našom III. pilieri. Drvivá väčšina štúdií však pritom už roky prináša zistenia, že v dlhodobom horizonte aktívne spravované fondy nedokážu výnosom prekonávať tie pasívne. Ak preto chcete ako klient pasívne spravovaný fond, máte v našich končinách smolu a problém.

V druhom rade v tom, že tieto produkty prinášajú pre investora jednu obrovskú výhodu. Výnos plynúci z investovania v tomto produkte nepodlieha po splnení jednoduchej podmienky (časový test 1 roka) dani z príjmu a netreba z neho platiť dokonca ani zdravotné odvody. Toto v našich podielových fondoch nijako nedokážete a nezískate.

V nedávnom článku o lacno riadených portfóliách ETF (viac na:  https://ako-investovat.sk/clanok/1490/lacne-riadene-portfolia-indexovych-etf-konecne-aj-na-slovensku) sme sľúbili, že sa pozrieme bližšie aj na konkurenciu Finaxu, teda na podobné produkty postavené na ETF a akciách z ponuky EIC, Across, WEM alebo Capital Markets.

Ako sme teda postupovali?

U všetkých 5 obchodníkov s cennými papiermi sme prešli ich web stránky, cenníky, všeobecné obchodné podmienky a prípadne aj iné materiály. Kontaktovali sme ich aj telefonicky formou „mystery shoppingu“ (fiktívneho nákupu) a veľa sme sa dozvedeli aj od samotných finančných sprostredkovateľov. Celý náš prieskum sme robili na konci júna tohto roka (ak sa teda v priebehu júla a nasledujúcich mesiacov niečo zmenilo, musíte si údaje a informácie z tohto článku samostatne aktualizovať).

Na úvod musíme povedať, že sme veľmi radi za to, že tieto nové finančné produkty vznikli a zväčšujú tak ponuku možností investovania na Slovensku. Pre retailového – bežného a malého klienta sa stali veľmi rýchlo zaujímavou a atraktívnou alternatívou ku klasickým podielovým fondom a myslíme si, že vďaka ich výhodám budú v budúcnosti čoraz viac a viac vyhľadávanými a populárnymi.

Aké sú výsledky?

Pre zväčšenie obrázka naň kliknite…

Zdroj: Vlastné spracovanie autora, 2018.

Všetkých obchodníkov sme hodnotili podľa zvolených kritérií, ktoré budú rozhodujúce azda pre každého rozumného investora – klienta. Vyššie v tabuľke sú najskôr prvé tri.

Podľa minimálnej mesačnej sumy, ktorá sa dá investovať najlepšie dopadlo EIC, ktoré je pre klienta dostupné už od 10 Eur mesačne. Avšak pokiaľ chcete ako klient investovať do nejakého zmiešaného portfólia (mix akciového a indexového ETF, napr. 60% na 40%), potom sú najdostupnejšími na slovenskom trhu hneď dvaja hráči – EIC a Finax, kde sa dá investovať mesačne už od „dvacky“.

Podľa možností otvorenia produktu sa stal jednoznačne najdostupnejším Finax, ktorý má ako jediný na Slovensku možnosť otvorenia produktu/účtu cez internet, teda rovno z pohodlia domova.

Najväčšiu ponuku produktov investičného sporenia majú EIC a Finax. Pri tomto kritériu však musíme povedať, že je určite postačujúce aj to, čo ponúka WEM a Capital Markets. Človek si totiž vie vybrať z 3 resp. 4 stratégií, čo je postačujúce a OK, veď je to koniec koncov podobné ako v II. a III. pilieri. Across má na výber len 1 produkt a to 100% akciové portfólio, preto konzervatívnejšie ladení investori, by si u Acrossu žiaľ určite neprišli na svoje.

Skladba portfólií je najlepšie prezentovaná Acrossom a EIC. Klient pri týchto dvoch spoločnostiach vie už na základe dokumentov na webe dopredu úplne presne zistiť, že čo konkrétne a v akej skladbe by obsahovalo jeho portfólio, keby sa stal klientom.

Pre niekoho viac a pre niekoho menej dôležitý aspekt je aj prístup k svojmu investičnému účtu. Štandardom je aspoň pasívny, teda taký, kde vidíte cez internet aspoň základné údaje o svojom investičnom účte. Ak by ste si chceli ale napríklad zmeniť stratégiu z domova cez internet (napr. zo 100% akciovej na 100% dlhopisovú), potrebovali by ste už tzv. aktívny prístup. A takýto má podľa našich informácií iba EIC a Finax.

Spomenuli sme možnosť zmeny stratégie, alebo tzv. switching počas doby investovania. Napríklad, po 3 rokoch sa chcete z nejakého dôvodu „prehodiť“ do agresívnejšej stratégie s vyšším % podielom akciových investícií. Nemôžete tak urobiť iba v prípade Acrossu, ktorý ponúka len jeden produkt. Najvýhodnejšie to má v prípade switchingu Finax, kde je to dokonca raz ročne zadarmo.

Z pohľadu iných výhod pre klienta sme sa stretli iba s výhodami u dvoch obchodníkov s cennými papiermi. Páči sa nám možnosť voľby automatického switchingu na konci investovania u EIC. Podobné automatické a postupné presúvanie majetku z rizikovejších akciových do konzervatívnych dlhopisových fondov pred zavŕšením dôchodkového veku je napríklad v našom II. pilieri. V prípade Finaxu nás zasa oslovil ich „robo advisory“. Pre človeka, ktorý nemá s investovaním žiadne alebo len minimálne skúsenosti, je ich webový sprievodca investovaním veľmi komfortnou a nápomocnou vecičkou.

Mimo vyššie spomenutých 3 „pod-kritérií“ by sa mal ešte asi vyskytnúť rebalansing, ktorý nie je v tabuľke. Takže na okraj: Across a Finax ho podľa našich informácií majú. Across iba v rámci jednej stratégie (keďže iba jednu ponúka) a Finax pri všetkých, čo ponúka. EIC a Capital Markets nie, a WEM sme žiaľ nezistili.

Na záver hodnotenia kritéria „klientsky komfort“ možno ešte jedna perlička. Spoločnosť Finax pripravila v rámci svojich promo a marketingových aktivít, možnosť prístupu na investičný účet známeho tenistu Domina Hrbatého (mimochodom brat zakladateľa Finaxu). Jeho investičný účet je tak pre kohokoľvek verejne prístupný a stačí sa len nalogovať –  Login: „domino@finax.sk“ a Heslo: „Domino123“. Podľa nás je toto nielen dobrý marketingový ťah, ale hlavne komfortná a praktická vecička pre potenciálneho klienta, ktorý si chce dopredu najskôr všetko skúsiť a vidieť „do čoho lezie“.

Cenová politika je popri výnosoch pre klienta azda najdôležitejšia. Ak klient zaplatí za svoj investičný produkt napr. 1% ročne a produkt mu prinesie 7% výnos, bude na tom určite lepšie, ako keď dosiahne 10% výnos, ale správcovi za to zaplatí až 5%. V nasledujúcej tabuľke je porovnanie poplatkových politík investičných sporení všetkých 5 obchodníkov s cennými papiermi.

Pre zväčšenie obrázka naň kliknite…

1. stĺpec je Across 2. je Capital Markets 3. EIC 4. Finax 5. WEM (rovnako ako v predchádzajúcej tabuľke – spoločnosti sú zoradené abecedne)

Zdroj: Vlastné spracovanie autora, 2018.

TAB1 Poplatková politika Capital Markets

Zdroj: Vlastné spracovanie autora, 2018.

Poznámka:

TAB2 Poplatková politika WEM

Zdroj: Vlastné spracovanie autora, 2018.

Poznámka:

Prešli ste si to a máte v tom chaos? Aj my sme najskôr mali. Dôvodom je to, že poplatkové politiky sú v prípade všetkých 5 obchodníkov rôzne. Po dlhšej analýze v tom však nájdete logiku a zistíte, že existujú 3 základné typy.

1. typ poplatkovej politiky

Across uplatňuje poplatkovú politiku, pri ktorej hneď na začiatku zaplatíte fakticky za „otvorenie účtu“ 250 Eur + DPH a následne sú vám strhávané už len 2 druhy poplatkov (vstupný a správcovský), ktorých výška je stanovená podľa toho, akú veľkú si na účet posielate pravidelnú mesačnú platbu. Čím vyššia bude pravidelná mesačná suma, ktorú posielate na svoj investičný účet od Acrossu, tým menej v konečnom dôsledku zaplatíte za svoj produkt (v relatívnom vyjadrení), a naopak.

2. typ poplatkovej politiky

Tento typ uplatňuje pri svojich investičných sporeniach jedine Finax, a to cez otvorenie balíka Digital (otvorenie účtu cez internet). Vtedy platíte jedine vstupný a správcovský poplatok, neplatíte žiaden za otvorenie účtu a pokiaľ si budete mesačne posielať na svoj investičný účet viac ako 1000-cku, potom im zaplatíte iba jeden jediný poplatok – poplatok za správu.

3. typ poplatkovej politiky

Tento typ poplatkovej politiky majú v ponuke 4 z 5 obchodníkov a nemá ho jedine Across. V prípade Finaxu sa k nemu dostanete pokiaľ si svoj investičný účet otvoríte cez balíček Premium (Premium je balík, ktorý má pre klientov pripravený Finax, pokiaľ si ich produkt otvoria cez finančného sprostredkovateľa).

O čo sa teda jedná… V tejto poplatkovej politike je to podobné ako v prípade poplatkovej politiky Acrossu. Za otvorenie vášho investičného účtu teda tiež zaplatíte poplatok hneď na začiatku, ale nie ako v prípade Acrossu, ktorý má vždy fixnú sumu 250 Eur + DPH. V prípade zvyšných 4 obchodníkov je výsledná suma vyššia alebo nižšia a ráta sa ako % z tzv. cieľovej sumy resp. výšky plánovanej investície (teda z toho, koľko si svojim investičným sporením plánujete celkovo a dokopy „nasporiť“). Tento poplatok zaplatíte jednorazovo pri otváraní produktu investičného sporenia (dvaja obchodníci dávajú možnosť zaplatiť tento poplatok aj postupne, avšak tento spôsob vychádza pre klienta ako najmenej výhodný – teda najdrahší). Následne si obchodníci okrem tohto poplatku strhávajú aj rôzne ďalšie poplatky (viď. predchádzajúce tabuľky).

O tom, kto bude v konečnom dôsledku najlacnejší pre klienta, teda žiaľ rozhoduje viac faktorov naraz a nie je to až tak ľahké povedať len tak. Po prvé o tom rozhoduje to, o aký typ poplatkovej politiky ide. Po druhé to, aká bude výška vášho pravidelného mesačného vkladu na investičný účet. Po tretie to, či poplatková politika správcu je 3. typ a ak áno, akú chcete nasporiť celkovú cieľovú sumu.

Je tam ale aj po 4. a po 5. Po štvrté je to, aký vám tento poplatok z cieľovej sumy nakoniec nastaví váš finančný sprostredkovateľ (aj ďalšie poplatky, ak ich môže nastavovať sám podľa uváženia), ak idete cez neho. Konkrétny príklad: Vyvolali sme mystery shopping u EIC. Kontaktovali sme finančného sprostredkovateľa, ktorý predáva EIC produkty a získali sme od neho ponuku. Keď sme kontaktovali iného sprostredkovateľa, dal nám úplne inú cenu. Záleží teda aj od samotného finančného sprostredkovateľa a je potom veľmi dôležité, či ste natrafili na sociálne zmýšľajúci príklad, alebo rovno na vlka z Wall Street.

Po piate je čas (doba) investovania . V čase (najmä pri 3. type poplatkovej politiky) sa tie účinky poplatku vypočítané z cieľovej sumy (poplatok za otvorenie účtu) začnú postupne vytláčať. Čím dlhšie budete v produkte investičného sporenia, tým menej ich pocítite v závere. Ak teda nechcete dlhodobejšie investovať (resp. nevydržíte), 3. typ poplatkovej politiky nie je pre vás najvhodnejší a mali by ste svoje rozhodnutie radšej zvážiť.

Stále málo zrozumiteľné? OK, poďme teda na praktickú ukážku a na obľúbené grafy. Porovnáme 3 najlacnejšie investičné sporenia od 3 obchodníkov s cennými papiermi, pri rôznych mesačných vkladoch a pri 5% ročnom výnose na vkladoch. Teda len v hypotetickej situácii, že by všetci traja obchodníci investovali do úplne rovnakého ETF, čo investorovi zhodnotí účet u každého obchodníka stále rovnako, a to +5%.

Na porovnanie potrebujeme najskôr ponuku od EIC, resp. presnejšie od člena EIC (finančného sprostredkovateľa), ktorý nám ju dal. Vychádzame z tej alternatívy, ktorú sme získali a je najviac v prospech klienta (najnižšia nami získaná ponuka, viď. Tabuľka nižšie).

Zdroj: Vlastné spracovanie autora, 2018.

Čísla sme nahodili do Excelu a tu máme výsledok… Grafy sú výsledkom aplikácie čistej poplatkovej politiky podľa dostupných údajov na vždy rovnakom 5% ročnom zhodnotení účtu klienta za dobu 10 rokov.  Za všetkých 3 a podľa našej analýzy aj 3 najlacnejších obchodníkov.

Zdroj: Vlastné spracovanie autora, 2018.

Výsledky sú v zásade za 10 rokov veľmi podobné. Teda na konci 10 roku investovania. V prvých dvoch grafoch chýba Across z dôvodu, že za „20cku“ či „50tku“ sa k jeho produktu pravidelného investičného sporenia dnes nedostanete. Nemá ho v ponuke.

Grafy ale dúfame priniesli už aký taký obraz o tom, čo sme sa snažili vysvetliť skôr. Poplatok za „otvorenie účtu“ (presne: poplatok za otvorenie účtu u Acrossu a poplatok z cieľovej sumy u EIC), sa z pohľadu investora nejako naozaj prejavuje na celkovom výnose pre klienta. Vo Finaxe ako jedinom má klient možnosť „vystúpiť“ z produktu (balík Digital) doslova kedykoľvek po otvorení účtu a nepociťuje, že by v dôsledku nejakých poplatkov výrazne niečo stratil. Klient je na tom vo Finaxe tak, že získa napr. po 1 roku naspäť vklad +- zhodnotenie za tú dobu, – správcovský a vstupný poplatok za tú dobu a koniec. Spokojne hneď po prvom roku. To sa ale nedá povedať v prípade zvyšných dvoch obchodníkov. Tam si musí uvedomiť, že poplatok za „otvorenie“ účtu, naspať nikdy nezíska a jeho individuálne ROI (návratnosť celej investície = celej sumy, čo do toho „vrazil“) bude zo začiatku záporná alebo horšia ako vo Finaxe. Táto nevýhoda sa mu začne znižovať až rokmi v čase.

Pre objektívnosť ešte treba povedať, že v prípade EIC sme možno netrafili najlepšieho finančného sprostredkovateľa a mohli by sme nájsť aj niečo „lepšie“ (sprostredkovateľa s ešte nižšou poplatkovou politikou). Na webe majú zoznam cca 100 členov, ale zrejme im treba najskôr všetkým radšej zavolať a spraviť si podobné prepočty v Exceli svojpomocne a samostatne, čo chápeme z pohľadu klienta za veľmi pracné až nemožné.

Takisto neboli do našich prepočtov zarátané žiadne zľavy na poplatkovej politike, ktoré proklamuje napr. Finax, a po započítaní ktorých by napr. prvý graf (EIC20 vs Finax20) dopadol logicky úplne inak (dopadli by prakticky rovnako). Finax totiž do prvých 500 Eur pri dokončení registrácie online sľubuje správu prvých 500 zdarma.

Sme len ľudia a sem tam sa nám stane, že sa rozhodneme pre finančný produkt, ale peniaze žiaľ chtiac-nechtiac potrebujeme predčasne… Nedokončíme ani náš cieľový horizont a ani našu cieľovú sumu. Jednoducho zrazu potrebujeme peniaze, lebo auto, lebo operácia, lebo deti, lebo práčka, lebo život a zložitá situácia. Z tohto uhla pohľadu preto chápeme ako dôležité hodnotiť aj tzv. regulárny a predčasný výber, kde víťazí Finax. Totižto jedine ten má v oboch prípadoch súčasne pre klienta nulový poplatok. Klient nedostane žiaden poplatok ani za predčasný a už vôbec nie za regulérny výber.

Zhrnutie našej analýzy:

Všetci vyššie zmieňovaní obchodníci s cennými papiermi priniesli na Slovensko konečne niečo nové. Vďaka novele Zákona o dani z príjmov FO. Chápeme to tak, že konečne sa vytvorila naozaj zaujímavá konkurencia podielovým fondom a celkovo kolektívnemu investovaniu, čo iba pozitívne „okorení“ náš domáci trh finančných produktov. Hovorí sa, že konkurencia je zdravým a jediným motorom ekonomiky. Radi preto vidíme, že investičné sporenie ako úplne nový produkt v SR má prvky konkurencie. Zdravej konkurencie, čo tu dokáže rozprúdiť krv hlavne pre retail. Individuálne investičné účty sú na Slovensku kryté garančným fondom investícií do výšky 50 000 Eur a obchodníci sú pod priamou a nepretržitou kontrolou Národnej Banky Slovenska. Sprostredkovatelia majú k týmto novým produktom prístup. Retail, teda obyčajní a bežní ľudia, čo nepotrebujú mať vysokú školu bankovníctva a ekonómie, majú tak vďaka týmto novým produktom konečne aj na Slovensku prístup k niečomu inovatívnemu. Hodnotiť jednotlivé produkty medzi sebou bližšie nebudeme, snáď stačí zatiaľ aj táto analýza. To ukáže až čas, aká bude ich výkonnosť, ku ktorej sme sa nevyjadrovali. Logika veci ale nepustí, sú to pasívne riadené portfóliá na báze ETF (tam už sú pomaly aj všetky dôchodkové fondy II. piliera). Podľa nášho názoru sa z „investičných sporení“ stáva silný a vážny konkurent klasickému kolektívnemu investovaniu a je len otázkou času, kedy si získa vážnu popularitu. Sme presvedčení, že napr. aj takému III. pilieru (viď. spoločnosť Continental Zvolen, ktorá si podľa mediálnych správ spravila práve cez takýto produkt svoj vlastný a plne autonómny penzijný program).

Želáme týmto produktom iba úspech a poriadnu bitku v rámci konkurencie. A najlepšie, úspešnú pre nás – koncových klientov 🙂