Čelíme kríze životných nákladov a zatiaľ nevidieť jej koniec

05.05.2022  /  Redakcia

Ceny potravín vzrástli v marci o 34 % r/r a ceny uhličitanu draselného, jednej zo zložiek moderných hnojív stúpli v Severnej Amerike o 330 % v porovnaní s minimami v roku 2020. Kombinácia vysokej ceny zemného plynu a vývozných obmedzení na fosfáty katapultovali ceny hnojív do nevídaných výšin s dopadom na nižšie výnosy plodín a nižšiu ziskovosť pre poľnohospodárov. Vytvára to nepriaznivú dynamiku cien potravín v tomto a potenciálne aj v budúcom roku. A nielen to.

„Výroba hnojív je energeticky veľmi náročný proces. HDP je pritom funkciou energetického vstupu do systému a produktivity, pričom energetický vstup je z dlhodobého hľadiska najdôležitejšou hnacou silou ekonomického rastu. Z dlhodobého hľadiska by teda energetická kríza mohla mať vážny dopad na globálnu hospodársku aktivitu“ hovorí Peter Garnry, stratég Saxo Bank. Súčasná potravinová a energetická kríza je podľa neho krízou životných nákladov, poškodzuje spotrebiteľov a ich dôveru, čo sa prejavuje na akciových trhoch a znižuje hospodársky rast. „Je to nebezpečná dynamika a niečo, čo by sa mohlo stať hlavnou témou pre zvyšok roku 2022,“ varuje.

Prečo rastú ceny hnojív?

Vyššie ceny potravín sú priamym dôsledkom rýchlo rastúcich cien hnojív. Tie ženú hore najmä ceny dusíka, fosforu a  uhličitanu draselného.

  • Dusík: jeho cenu vyháňa do výšin cena zemnho plynu. Tá je totiž dôležitým vstupom v procese výroby dusíka.
  • Fosfor: vyrába sa z fosfátovej horniny, ktorá sa drví na sypkú hmotu. Najväčšími ťažiarmi fosfátovej horniny sú Spojené štáty, Čína a Maroko. Podľa niektorých prognóz by sa tieto zdroje mali minúť v horizonte 50 až 100 rokov. Fosfáty sú nevyhnutné pre všetky živé organizmy, pomáhajú rastlinám rásť a podporujú zdravý bunkový vývoj plodín. Za posledný rok Čína obmedzila vývoz fosfátov na svetový trh, aby ochránila domáci dopyt, čo spôsobilo ďalšie zrýchlenie rastu cien. Vojna na Ukrajine zase pridala ešte väčší tlak na Rusko, ktoré zakázalo vývozu fosforu a uhličitanu draselného. Konkurenciu robí poľnohospodárom aj priemysel elektromobilov.
  • Draslík: pochádza z rudy potaše, ktorá sa ťaží a následne rafinuje. Najväčšími svetovými producentmi sú Kanada, za ňou nasleduje Rusko, Čína a Bielorusko. V hnojive podporuje zadržiavanie vody v rastlinách, zvyšuje výnosy plodín a pomáha rastlinám odolávať chorobám. Jeho ceny poskočili o viac ako 330 % oproti minimálnej úrovne dosiahnutej v roku 2020 a sú tak najvyššie minimálne od roku 2012.

Peter Garnry, akciový stratég Saxo Bank

Tieto články Vám prináša kolektív nášho neúnavného redakčného tímu. Máš záľubu v investíciach? Pridaj sa k nám aj ty.