Saxo prognóza na Q1: Prilievame olej do ohňa energetickej krízy
Saxo Bank, špecialista na online obchodovanie a investície, dnes zverejnila svoju Prognózu na prvý štvrťrok 2022 pre globálne trhy, vrátane tipov na obchodovanie s akciami, menami, komoditami a dlhopismi, ako aj hlavných makroekonomických tém ovplyvňujúcich investorov a trhy.
„Od konca roku 2020 zastávame názor, že reálna ekonomika je príliš malá pre finančné a ekonomické programy vlád, centrálnych bánk a zelenú transformáciu,“ hovorí Steen Jakobsen, hlavný ekonóm a CIO Saxo Bank v úvode Štvrťročnej prognózy.
Dodáva, že úzkym hrdlom ekonomického rastu je aktuálna energetická kríza. Tá je spôsobená nedostatočnými investíciami za posledné desaťročia, najmä v oblasti fosílnych palív, ktoré stále poháňajú väčšinu energetických vstupov do našej ekonomiky. „Toto je podstatou myšlienky o tom, že „svet je príliš malý“,“ vysvetlil. V roku 2021 sme boli svedkami rastu cien energií a elektriny v miere, aký sme nevideli od 70. rokov minulého storočia. Ceny elektriny v Európe vzrástli na desaťnásobok dlhodobého priemeru, čiastočne v dôsledku prerušenia dodávok v zahraničí, ale aj nedostatočnej výroby, keďže Nemecko odstavuje svoje jadrové elektrárne a nové alternatívne zdroje energie nie sú schopné tento výpadok nahradiť.
Zelený prístup prilieva olej do energetickej krízy
„Skrátka, vytvorili sme monštrum, v ktorom politická priorita ísť zeleným smerom poháňa energetickú krízu. Čím dlhšie budeme bez konkrétneho plánu na zabezpečenie hladkej cesty k očakávanej zelenej budúcnosti, tým viac budú naše ekonomiky trpieť v dôsledku nedostatočnej produkcie, keď povestne nepružný dopyt po energii prekračuje výrobné kapacity,“ uviedol Steen Jakobsen zo Saxo Bank.
Politickou reakciou bol doteraz podľa neho len návrh ešte hlbšieho záväzku voči zelenej energii a ignorovanie potreby nevyhnutného zlepšenia sietí, prenosovej sústavy a lepšieho využívania konvenčnej energie. „Najhorším prešľapom politikov je neschopnosť priznať si realitu, že len alternatívna energia nemôže sama o sebe uživiť budúcnosť pri súčasnej životnej úrovni. To, čo svet teraz potrebuje je Manhattan Project 2.0. Tentokrát nie na zostrojenie väčšej bomby, ale na objavenie a vývoj nových zdrojov energií s vyššou hustotou a nízkym obsahom uhlíka, s najväčšou pravdepodobnosťou založených na jadrovom štiepení a fúzii. Veľkou revolúciou v roku 2022 bude, že začneme budovať našu energetickú budúcnosť na základe realizmu, nie fantázie,“ očakáva.
Akcie: Energetická kríza by mohla urobiť z energetických akcií svetového víťaza
V roku 2021 rok sa globálna energetická kríza objavovala postupne, následne ku koncu roka explodovala v Ázii a Európe. Európske futures na zemný plyn vyleteli od mája 2020 o 2 381 percent. Vyššie ceny energií – nosná téma tejto štvrťročnej prognózy – sú daňou pre spotrebiteľov a podniky. Môžu tlačiť nahor spotrebiteľské ceny a odkrokovať z marží prostredníctvom vyšších priamych prevádzkových nákladov a sekundárnych inflačných tlakov zasahujúcich rôzne odvetvia. Môžu tiež posunúť vyššie úrokové sadzby a znížiť ocenenie akcií.
„Existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že ceny energií zostanú v dohľadnej budúcnosti na vysokých úrovniach v dôsledku nedostatočných investícií, ESG a zelenej transformácie. To bude lákať investorov, aby investovali do energetického sektora, aby vyvážili svoje portfólio exponované voči technologickému sektoru a rastovým akciám,“ hovorí Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank.
Energetický sektor sa zmenšil na nevýznamnú úlohu na akciových trhoch
V januári 1995 mal energetický sektor 10-percentnú váhu v indexe S&P 500 a bol teda piatym najväčším sektorom podľa trhovej kapitalizácie najväčšej svetovej ekonomiky a na akciovom trhu. Od tohto obdobia zažil energetický sektor obdobie neuveriteľného boomu, ktorý vyvrcholil v júni 2008, keď cena ropy Brent dosiahla 140 USD/barel, prekonal globálny akciový trh o 7,5 percenta na anualizovanej báze, čím dosiahol celkové anualizované výnosy 16,2% v USD.
Hlad po investíciách vo fyzickom svete
Za súčasnou energetickou krízou stojí niekoľko dôvodov – niektoré sú krátkodobé a iné dlhodobé. Medzi najmarkantnejšie patria návrat Číny späť k uhliu, opustenie jadrovej energie Nemeckom, geopolitická hra Ruska, vplyv LNG na globálny trh so zemným plynom, nedostatočné investície do ropy a plynu a extrémne poveternostné podmienky znižujúce výrobu elektriny z vodných a veterných elektrární.
Komodity podporované greenfláciou a obmedzenou ponukou
„Máme pred sebou ďalší rok, v ktorom obmedzená ponuka a inflačné tlaky podporia návratnosť investícií do komodít. Dekarbonizácia sveta bude vo zvýšenej miere vytvárať takzvanú greenfláciu, kde rastúci dopyt a ceny komodít potrebných na podporu tohto procesu sa stretnú s nepružnou ponukou čiastočne poháňanou nariadeniami, ako je ESG – zakazujúcimi niektorým investorom a bankám podporovať ťažbu tradičných komodít, “ hovorí Ole Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank.
Energie: V Európe bolo v uplynulých 6 mesiacoch čoraz viac vidieť krehkosť energetického trhu zameraného na dekarbonizáciu výroby energie. Výsledkom bola greenflácia, ktorej motorom boli trestuhodne vysoké ceny plynu a elektriny. Tie ohrozujú odvetvia s vysokou spotrebou energie a zároveň oslabujú tendenciu spotrebiteľov míňať a udržiavať tak hospodársku obnovu na správnej ceste.
Zatiaľ čo v Európe je zemný plyn vnímaný ako most medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie, pre Áziu zostáva kľúčovým zdrojom energie uhlie. Najmä Čína a India vykrývali prudký dopyt po energii v minulom roku práve uhlím. „To je dôvod, prečo napriek potrebe dekarbonizácie sa množstvo elektriny vyrobenej z uhlia zvýšilo vo svete približne o 9 percent na nový rekord. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že dopyt sa tento rok zvýši na nový rekord na úroveň, kde sa udrží ešte ďalšie dva roky,“ hovorí Ole Hansen, vedúci komoditnej stratégie v Saxo Bank.
Priemyselné kovy výrazne rástli v roku 2021, ale keďže väčšina z 32-percentného skoku v indexe Londýnskej burzy kovov sa uskutočnila v prvom polroku, rok skončil s určitým stupňom neistoty.
Očakávame, že energetická transformácia smerom k budúcnosti s menšou uhlíkovou náročnosťou vytvorí silný a rastúci dopyt po mnohých kľúčových kovoch. Výhľad pre Čínu je však momentálne hlavnou neznámou, najmä pokiaľ ide o meď, kde sa značná časť čínskeho dopytu týka sektora nehnuteľností. Ale vzhľadom na slabé vyhliadky novej ťažby sa domnievame, že neistota spôsobená problémami čínskeho realitného sektora sa začiatkom roka 2022 začne zmierňovať.
Vzácne kovy boli jediným sektorom, ktorý v minulom roku utrpel pokles, ale vzhľadom na rastúce výnosy dlhopisov a silnejší dolár bola negatívna výkonnosť zlata okolo 3,6 percenta prijateľná z pohľadu diverzifikácie portfólia. Zlato, ktoré je zo všetkých komodít najviac citlivé na vývoj amerického dolára a úrokové sadzby, si vezme časť, ale nie všetok inšpirácie z týchto dvoch trhov. Zlato je často využívané správcami fondov ako ochrana pred neočakávanými udalosťami, či už ide o makroekonomický alebo geopolitický vývoj.
Poľnohospodárstvo: Globálny index cien potravín FAO OSN vykázal na konci roku 2021 ročný nárast o 23 percent, pričom najviac sa darilo cukru a rastlinným olejom. Aj keď v roku 2022 vidíme určité zmiernenie, klimatické a poveternostné riziká sú stále prítomné, keďže zásoby sa míňajú. K tomu sa pridáva prudký nárast cien hnojív. Ten spolu s vyššími nákladmi na palivo môže viesť k presunu smerom k plodinám s nižšou spotrebou hnojív.
Makro: Nerozumná energetická politika EÚ
„Energetická kríza EÚ trvá už roky. Rok 2021 sa skončil mesiacom rekordných cien. Zemný plyn je teraz Európe drahší ako ropa. Namiesto toho, aby COP26 postupne vyradila uhlie, smutnou realitou zeleného prechodu v EÚ je, že uhlie rastie (pre podrobnú analýzu zelenej transformácie EÚ viď prognózy na Q4 2021).
Zlyhanie politiky
V posledných rokoch EÚ aktívne podporovala také obnoviteľné zdroje energie, ktoré nedokážu zabezpečiť kontinuálnu dodávky bez prerušení. Zároveň presadzovala zatvorenie jadrových reaktorov, ktoré sú jedným z pilierov nízkouhlíkovej EÚ. Toto sú dva prvotné hriechy európskej politiky prechodu na zelenú energiu. Preto platia teraz spotrebitelia oveľa vyššie účty. Namiesto toho, aby Európa upustila od fosílnych palív, je čoraz viac závislá od dovozu zemného plynu, udržiavania uhoľných elektrární v prevádzke a ani zďaleka nesmeruje k dekarbonizácii.
Nejaká nádej tu je
Aj keď je situácia kritická, ešte nie je všetko stratené. Počas vianočných prázdnin Európska komisia zverejnila svoju navrhovanú taxonómiu – klasifikačný systém, ktorý zavádza zoznam environmentálne udržateľných ekonomických činností. Zemný plyn aj jadro sú v ňom s určitými podmienkami uvedené ako zelené zdroje elektrickej energie. Samozrejme, zahrnúť nukleárnu energiu je rozumné rozhodnutie. Teraz budú mať Európsky parlament a Rada štyri mesiace na to, aby ho preštudovali a pripomienkovali.
Krajiny, ktoré sú proti jadrovej energii (Rakúsko, Nemecko a Holandsko) protestovali proti začleneniu jadra, ale nemajú potrebnú väčšinu na zamietnutie v Rade. To si vyžaduje aspoň 20 členských štátov zastupujúcich minimálne 65 percent európskeho obyvateľstva. Námietka zo strany parlamentu je pravdepodobnejšia, pretože si vyžaduje iba jednoduchú väčšinu. Výsledok by sme mali vidieť do júla. „Ostáva nám dúfať, že jadrová energia zostane súčasťou taxonómie,“ hovorí Christopher Dembik vedúci makroekonomického výskumu v Saxo Bank.
Pevný výnos: Medvedí trh s dlhopismi neušetrí nikoho
Energetická kríza bude mať vážne dôsledky pre dlhopisový trh. Udrží trvalé cenové tlaky, čím naruší pohodlie držby nástrojov s pevným výnosom. Vysoká inflácia sa premieta do agresívnejšej menovej politiky na celom svete, dokonca aj pre centrálne banky, medzi ktoré patrí aj Európska centrálna banka, ktoré sú notoricky známe miernejším prístupom. Preto je nevyhnutné, že sa investori budú tento rok snažiť vyhýbať riziku vyšších sadzieb, čo zvýši volatilitu trhu. „Vo svetle solídneho ekonomického rastu sa však môže ukázať, že úvery s nižším ratingom nie sú také zraniteľné ako dlhopisy vysokej kvality,“ hovorí Althea Spinozziová, hlavná strategička pre pevné príjmy Saxo Bank.
Eurozóna: Úverové rozpätia budú mať podporu, kým úrokové sadzby stúpnu
ECB sa nachádza medzi mlynskými kameňmi: vyššou infláciou a zastavením rastu. Kým politici veria, že inflácia nie je vážnou hrozbou, centrálna banka bude udržiavať svoju menovú politiku vysoko expanzívnu. Ak však inflácia začne páchať škody, ECB bude nútená sprísniť svoju menovú politiku. Podľa rámca symetrickej inflácie prijatého minulé leto musí byť inflácia v priemere okolo 2 percent.
Investori s pevným výnosom by mali venovať pozornosť periférii, najmä spreadu medzi talianskymi a nemeckými vládnymi dlhopismi (spread BTPS/Bund)
„Nedávno zavedené obmedzenia kvôli ďalšej vlne Covidu si vyberú daň v podobe nižšieho ekonomického rastu Talianska. Navyše, odchod prezidenta Mattarellu otvára možnosť ďalšej politickej krízy, ktorá môže vyvrcholiť novými voľbami, ak sa Mario Draghi rozhodne presťahovať do prezidentského paláca. Dá sa preto s istotou predpokladať, že spread BTPS/Bund sa bude v priebehu roka rozširovať, pričom významná časť otvorenia nožníc sa uskutoční v priebehu prvého štvrťroka, keďže politická neistota zostáva vysoká. V najbýčejšom scenári, podľa ktorého bude vládu naďalej viesť Draghi ako premiér, by sa spread mohol zvýšiť na 160 bázických bodov. Ak by sa bývalý prezident ECB rozhodol opustiť svoju súčasnú pozíciu a kandidovať na talianskeho prezidenta, v takom prípade by sa spread pravdepodobne zvýšil na 200 bps. Ak dôjde k novým voľbám, mohol by dokonca nakrátko prekročiť aj túto úroveň,“ hovorí Spinozziová.
Devízy: Veľa volatility
USD a CNY (CNH): Fed a Čína idú opačným smerom
„Po vstupe do roku 2022 sa zdá, že každé vystúpenie Fedu je jastrabejšie než to posledné. Čína medzitým naznačila opak: že prinesie uvoľnenie a podporu pre čínsku ekonomiku. Tá silne utrpela pod vplyvom oficiálnych represií v realitnom a technologickom, sektore, čo zdeformovalo tamojšie trhy a ekonomiku. Navyše politika „nulovej tolerancie Covidu“ znamenala ďalšie obmedzenia ekonomickej aktivity.“
EUR a JPY: Príliš lacný Jen. Kapitulácia ECB by mohla podporiť euro
„Euru a najmä Jenu sa v 4. štvrťroku nedarilo, pričom Európa sa ocitla vo veľmi zlej pozícii, keď ceny zemného plynu a elektriny vyleteli na niekoľkonásobok svojich bývalých maxím. Čiastočne to bolo spôsobené aj zníženými dodávkami ruského zemného plynu a geopolitickou situáciou na Ukrajine, ktorá je v čase písania tohto článku stále vážna,“ hovorí John J. Hardy, vedúci devízovej stratégie v Saxo Bank.
Kryptomena: Budúcnosť energeticky náročného fungovania je nejasná
Bitcoin riskuje hnev politikov za vysokú spotrebu elektriny
Od svojho spustenia v januári 2009 Bitcoin používal taký protokol na overenie transakcií, ktorý je enormne energeticky náročný, keďže potrebuje kvantá serverov, ktoré udržiavajú sieť pri živote. „Odmenou za množstvo spotrebovanej elektriny a kapacity serverov je len 6 transakcií za sekundu,” hovorí Mads Eberhardt, kryptomenový analytik v Saxo Bank.
Bitcoin sa musí prispôsobiť
Diskusia o spotrebe energie by bola pravdepodobne iná, keby k doteraz používanému protokolu neexistovala žiadna alternatíva. Toto však už neplatí a zástancom Bitcoinu, ktorí už roky obhajujú tento protokol predovšetkým kvôli jeho vysokej bezpečnosti, došli argumenty.
Druhá najväčšia kryptomena — Ethereum — roky pripravovala svoj prechod od pôvodného a pre energetickú náročnosť kritizovaného protokolu proof of work k protokolu proof of stake v aktualizácii známej ako ETH 2.0. Očakáva sa, že prechod sa ukončí v tomto roku, vďaka čomu sa celková spotreba energie zo strany Etherea zníži o 99,95 percenta. Prechod Etherea dokazuje, že prechod je nielen možný, ale aj to, že Ethereum bude takto výrazne škálovateľnejší, pokiaľ ide o dosiahnuteľné transakčné výstupy.
V čase, keď je diskusia o udržateľnosti veľmi aktuálna, je protokol proof of work krížom na krku kryptotrhu. Bitcoin a kryptotrh majú pred sebou veľa výziev, aby sa skutočne stali viac než len špekulatívnou triedou aktív. Keďže sa očakáva, že diskusia o udržateľnosti sa v budúcnosti rozprúdi ešte viac, individuálni investori, inštitúcie a developeri pravdepodobne budú musieť prehodnotiť svoj čas investovaný do Bitcoinov alebo iných kryptomien fungujúcich s energeticky náročným protokolom. „Vidíme to tak, že protokol proof of work je jednoducho príliš krehký na to, aby mohol bezproblémovo fungovať počas energetickej krízy okorenenej neustále sa meniacim regulačným prostredím a rastúcim záväzkom udržateľnosti,“ dodáva Mads Eberhardt.
Na čo si dať pozor
Investičné príležitosti vidíme v komoditách a energetike, ale aj v kvalitných firmách, ktoré majú trvale silné cash flow a rastúci podiel na trhu vo svojom odbore.
„Príležitosti budú v logistike a kybernetickej bezpečnosti. Tretí rok covidových flexibilných pracovných podmienok len zvýši závislosť na spoločnostiach v týchto sektoroch. Ďalšie príležitosti vidíme v NextGen Medicine a, samozrejme, v bankovníctve a poisťovníctve, keďže marže a zisky rastú s úrokovými sadzbami,“ dodáva na záver Jessica Amirová, Austrálska trhová strategička zo Saxo Bank.
Pre detailnú prognózu Saxo Bank na štvrtý štvrťrok 2021 s podrobnejšími informáciami od našich analytikov a stratégov, prejdite na: www.home.saxo/insights/news-and-research/thought-leadership/quarterly-outlook
