Aktuálne udalosti vo východnej Európe pridajú tento rok k inflácii jeden percentuálny bod
Inflácia v eurozóne stále stúpa. Jej februárová úroveň 5,8% je výrazne nad očakávanými 5,3 %. Správa Eurostatu pritom pokrýva obdobie ešte pred zvýšením cien energií v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Inflácia preto v marci pravdepodobne výraznejšie poskočí nad 6 %. „Odhadujeme, že aktuálne udalosti vo východnej Európe pridajú tento rok k inflácii jeden percentuálny bod,“ hovorí Christopher Dembik zo Saxo bank.
Podľa Saxo bank je inflácia teraz v eurozóne nepríjemne vysoká a už to nie je len prechodný jav. „Zníženie reálneho príjmu bude pre domácnosti v eurozóne masívne.“
Index spotrebiteľských cien (CPI) v eurozóne vzrástol vo februári medziročne o 5,8 % po 5,1 % v januári. Výrazne prispeli ceny energií – vo februári medziročne vzrástli o 31,7 % po 28,6 % v januári. „Ceny energií budú v dôsledku ukrajinského konfliktu v krátkodobom horizonte naďalej rásť. Nedávne zvýšenie veľkoobchodných cien ropy a zemného plynu sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne vo veľkej miere prenesie aj na spotrebiteľov,“ hovorí analytik Saxo Bank. Energia nie je jediným faktorom, ktorý tlačí infláciu vyššie. Inflácia tovarov je teraz na úrovni 3 % medziročne a pravdepodobne zostane zvýšená aspoň počas prvej polovice tohto roka v dôsledku prerušenia dodávateľského reťazca zasahujúceho aj potravinové komodity. V dôsledku toho vyskočil aj jadrový CPI z 2,3 % medziročne v januári na 2,7 % za február.
Inflácia rastie vo všetkých krajinách eurozóny
Taliansko bolo hlavným dôvodom silného nárastu inflácie v eurozóne, keď medziročne vzrástla o 6,2 % po januárových 5,1 %. Výrazný nárast talianskej inflácie je v súlade s výsledkami ostatných krajín eurozóny, ktoré už oznámili svoje údaje o inflácii harmonizovanej s EÚ:
· Francúzsko zaznamenalo vo februári nárast infláciu na úrovni 4,1 % z 3,3 % v januári
· Nemecko 5,5 % po 5,1 % v januári
· Španielsko zaznamenalo vo februári nárast infláciu na úrovni 7,5 % zo 6,2 % v januári
„V krátkodobom horizonte sa domnievame, že ECB odloží zmenu kormidla menovej politiky, kým sa situácia na Ukrajine nevyjasní,“ očakáva Christopher Dembik. Zasadnutie Rady guvernérov na budúci týždeň sa zameria najmä na vplyv konfliktu na infláciu a finančnú stabilitu. Jastrabi ECB sa kvôli vojne dočasne priklonia k status quo. „Ale keď sa geopolitická situácia stabilizuje, určite budú veľmi hlasno za sprísnenú menovú politiku v boji proti inflácii. Môžeme čakať búrlivú diskusiu v rámci ECB o možnosti zvýšiť úrokové sadzby skôr, ako sa očakávalo,“ dodáva Dembik. Zo strednodobého hľadiska bude podľa neho kombinácia zelenej transformácie, štrukturálneho nedostatku investícií do energetickej infraštruktúry a problematickej situácie na Ukrajine predstavovať nový inflačný šok, ktorý bude musieť ECB riešiť.
Christopher Dembik, hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank
