Ďalšie európske automobilky v problémoch: Stellantis a Aston Martin varujú pred nízkou ziskovosťou

Automobilový priemysel v Európe čelí náročnému obdobiu, čo dokazujú aj nedávne oznámenia spoločností Stellantis a Aston Martin. Stellantis, tradičný gigant s bohatým portfóliom značiek ako Peugeot, Fiat, Chrysler, Alfa Romeo, Jeep, Opel, Dodge a ďalšie, spolu s Aston Martin 30. septembra 2024 informovali o očakávanom výraznom poklese budúcich ziskov. Tým sa pridali k ďalším veľkým európskym hráčom, ako Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz, ktorí už druhýkrát v priebehu posledných troch mesiacov znížili svoje výhľady na koniec roka.

Stellantis momentálne predpokladá negatívny cash-flow a zníženie prevádzkových marží na úroveň medzi 5,5 % a 7,0 %, pričom pôvodne očakávali dvojciferné hodnoty. Podobné ťažkosti hlási aj Aston Martin, ktorý prognózuje záporné cash-flow a pokles hrubej marže pod 40 %. Reakcie trhov na tieto správy boli okamžité – akcie Stellantis klesli o viac ako 10 %, zatiaľ čo akcie Aston Martin sa prepadli až o 25 %.

Prečo tieto varovania prichádzajú a čo to znamená pre automobilový sektor?

Dopyt

Po dvoch silných rokoch (2022 a 2023), kedy bol trh podporený nahromadenými úsporami a silným apetítom spotrebiteľov po nových vozidlách, sa dopyt začína spomaľovať. Zatiaľ čo tržby najväčších automobiliek, ako Toyota či Volkswagen, v týchto rokoch rástli o približne 10 %, aktuálne čelíme opačnému vývoju. Napríklad Stellantis, ktorý má silné zastúpenie v Severnej Amerike, zaznamenal medziročný pokles tržieb o 15 %. Podobne sú na tom aj BMW a Mercedes-Benz, ktorým kvôli vysokému vystaveniu sa čínskemu trhu klesajú tržby o 6 % ročne. Volkswagen a Toyota momentálne stagnujú s rastom blízkym nule. Automobilový priemysel, tradične známy svojou cyklickosťou, sa tak posúva z fázy rastu do fázy vrcholu a následného poklesu.

Čína, konkurencia a slabý spotrebiteľ

Výroba automobilov v súčasnosti už nie je iba o komplexných dodávateľských reťazcoch a komplikovaných montovaní spaľovacích motorov, ale s nástupom elektromobilov sa postupne procesy výroby o čosi uľahčujú, pričom základným komponentom je elektrický motor a batérie. Čína je však vo výrobe batérií výrazne napred a dokáže ich vyrábať vďaka investíciám a podporám čínskej vlády lacnejšie a efektívnejšie, a takmer celý dodávateľský reťazec vzácnych komodít má po ruke, čo vytvorilo dokonalý priestor pre nárast konkurencie pre európske automobilky. Čína tak v súčasnosti dokáže vyrábať elektromobily so štvrtinovými nákladmi oproti európskym automobilkám a v súčasnosti tvorí už 15 % podiel na európskom trhu s elektromobilmi v porovnaní s 1 % v roku 2019. Taktiež vďaka výrazným investíciám vytvára nadprodukciu, ktorú následne exportuje do celého sveta. Odhaduje sa tak, že do konca roka 2030 budú exporty čínskych automobilov tvoriť až tretinu z celkového globálneho obchodu s automobilmi. To tak predstavuje ohrozenie pre európske automobilky, ktoré elektromobily dokážu vyrábať za 4 násobok nákladov.

Prechod na elektromobilitu a utopené kapitálové výdaje

Ďalší tlak na automobilový priemysel prináša plán Európskej únie, ktorá od roku 2035 zakáže predaj nových vozidiel so spaľovacími motormi. Automobilky sa preto musia preorientovať na hybridné vozidlá a elektromobily, čo si vyžaduje obrovské investície do vývoja a výroby. Väčšina investícií do nových fabrík, strojov a výskumu a vývoja však zatiaľ neprináša žiadúce výsledky. Navyše automobilky v Európe čelia vysokým energetickým nákladom z dôvodu vysokých cien energetických komodít, ale taktiež aj vyšším mzdovým nákladom, ktoré sa iba po hromadných štrajkov a vyjednávaní od odborov zvyšujú. Taktiež dodávateľský reťazec pre výrobu batérií v Európe nie je taký rozsiahly ako napríklad v Číne, čo opäť predražuje výrobu. Kapitálové výdaje sú tak často nedostatočné na zvýšenie konkurencie a tak neprinášajú očakávaný výnos pre investorov.

Zhrnutie

Tieto faktory majú negatívny vplyv na celý automobilový sektor a ich riešenie nebude jednoduché. Jedno z prvoplánových riešení, ktoré sa už objavilo na stole, je protekcionizmus v podobe ciel. Európska únia navrhla zavedenie 36,3 % ciel na čínske automobilky, zatiaľ čo Spojené štáty už zaviedli prísnejšie opatrenia s clami vo výške až 100 %.

Hoci tieto opatrenia môžu ochrániť lokálnych výrobcov a poskytnúť im potrebný čas na uskutočnenie štrukturálnych zmien, majú aj svoje nevýhody. Zvyšovanie ciel by mohlo spomaliť prechod na elektromobilitu a zhoršiť podmienky pre spotrebiteľov, keďže ceny elektromobilov by sa zvýšili. Zároveň by to mohlo predĺžiť obdobie, počas ktorého európske automobilky nebudú schopné konkurovať čínskym výrobcom z hľadiska efektivity a nákladov.

Automobilový priemysel sa teda nachádza v kritickom období a je takmer nemožné predpovedať, kto budú budúci víťazi a porazení.

Marek Nemky, analytik finančných trhov XTB

Titulná foto: Photo by Artur Aldyrkhanov on Unsplash